Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/369/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519203318 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1519203318.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Michaely Královej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: B. S., nar. XX.XX.XXXX a T. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. 4, XXX XX J., zastúpená spoločnosťou Kanisová & Kanis advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava a otec - C. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. 4, XXX XX J., zastúpený Mgr. Jozefom Krkošekom, advokátom so sídlom Pečnianska 1, 851 01 Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 59P/132/2019-17 zo dňa 13.08.2019, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 59P/132/2019-17, zo dňa 13.08.2019, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým matke zakazuje vycestovať s maloletými deťmi B. S., nar. XX.XX.XXXX a T. S., nar. XX.XX.XXXX, bez súhlasu otca mimo hranice Európskej únie do právoplatnosti rozhodnutia o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode vedenom na Okresnom súde Bratislava V, pod sp. zn. 59P/107/2019. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, jeho charakter, účel a podmienky jeho nariadenia s dôrazom na poskytovanie ochrany ohrozených práv v prípade maloletých detí. Dospel k záveru o dôvodnosti návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia prihliadajúc na jeho opodstatnenú obavu, že matka ako štátna občianka Japonska, premiestni maloleté deti bez jeho súhlasu do krajiny svojho pôvodu tak, ako mu to opakovane oznámila. Z dôvodu, že pre vycestovanie maloletých detí do Japonska s jedným z rodičov sa súhlas druhého rodiča nevyžaduje, považoval za nevyhnutné, aby do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode v prebiehajúcom konaní tunajšieho súdu sp. zn. 59P/107/2019, boli súčasné pomery maloletých detí zastabilizované tak, aby súd mohol objektívne o nich rozhodnúť na čas po rozvode manželstva rodičov, vykonajúc riadne všetky potrebné dôkazy, vrátane postupu podľa ustanovenia § 38 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) - zisťovanie názoru maloletého dieťaťa. Nerozhodol v súlade s návrhom o zákaze vycestovania matky s maloletými deťmi bez súhlasu otca mimo hranice Európskej únie do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva, ale až do právoplatnosti rozhodnutia o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, keďže rozsudok v časti výroku o rozvode manželstva môže nadobudnúť právoplatnosť skôr. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletých detí prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh otca ako nedôvodný zamietnuť. Podľa jej názoru je napadnuté rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení predložených dôkazov z dôvodu, že súd vychádzal z nesprávnych skutkových zistení. Namietala arbitrárnosť rozhodnutia a jeho rozpornosť so záujmami maloletých detí. Mala za to, že súd neprihliadol na dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a hodnotil ich výhradne jednotlivo, bez posúdenia súvislostí z nich celkovo vyplývajúcich. Namietala, že rozhodnutím súd zasiahol do ústavou garantovaných základných práv jej aj maloletých detí znemožnením jej realizovať právo na súdnu ochranu vydaním nesprávneho a nezákonného rozhodnutia. Rovnako namietala, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za procesné pochybenie súdu prvej inštancie považovala nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania na návrh otca bez uloženia mu povinnosti podľa § 336 ods. 1 CSP, resp. neuvedenia poučenia strán podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP o možnosti podať návrh vo veci samej, právnych následkoch s tým spojených a návrh aj špecifikovať uvedením strán a predmetu konania. Týmto postupom jej znemožnil domáhať sa procesnej ochrany na základe kvalifikovaného poučenia poskytnutého súdom prvej inštancie, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Nesúhlasila s nariadením neodkladného opatrenia natrvalo v zjednodušenom a zrýchlenom konaní založenom len na tvrdeniach otca, bez umožnenia jej vyjadriť sa k nemu, predkladať dôkazy a bez jej výsluchu. Namietala, že neodkladným opatrením jej súd ukladá bezdôvodné, dlhodobé a časovo presne neohraničené obmedzenie, vzhľadom na nemožnosť predpokladu ukončenia konania vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, v ktorom doposiaľ nebolo realizované žiadne pojednávanie, čím sú výrazným spôsobom obmedzené jej práva garantované Ústavou SR, ale najmä práva maloletých detí. Súd ju obmedzuje na základnom práve na slobodu pohybu a pobytu, garantovanú čl. 23 ods. 1 Ústavy SR a čl. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zasahuje do práva jej a maloletých detí na rešpektovanie súkromného a rodinného života v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 16 ods. 1 Ústavy SR. Namietala, že napadnuté rozhodnutie je postavené výhradne na domnienkach a ničím nepreukázaných obavách otca o jej plánoch. Zdôraznila, že ona aj maloleté deti sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a Japonska, a rozhodnutím sa im zakazuje uplatňovať práva z tohto štátneho zväzku. Namietala nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia s absenciou hodnotenia dôkazov, bez označenia konkrétnych dôkazov a skutočností, na ktoré súd prihliadal a ktoré nezohľadňoval. Nesúhlasila s postupom súdu, ktorý nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a neprihliadol na jej podanie s prílohami, t.j. vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Namietala vadu konania majúcu vplyv na zákonnosť a správnosť rozhodnutia spočívajúcu v neosvedčení tvrdení otca a nepreukázaní nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Tvrdenia otca považovala za domnienky a vykonštruované skutočnosti bez doloženia relevantných dôkazov, podložené zavádzajúco, skreslenými informáciami, správami vyňatými z kontextu a špekulatívne preloženými z anglického jazyka. Zdôraznila, že z predložených sms správ a vzájomnej komunikácie rodičov je evidentné, že bez jeho súhlasu nebude postupovať inak ako zákonnými spôsobmi bez porušenia práv maloletých detí ani otca. Zdôraznila, že otca žiadala o súhlas vycestovať s deťmi do Japonska na výlet v mesiaci august 2019 s návratom do školy v septembri a nie súhlas s presťahovaním. Uviedla, že deti ako občania Japonska aj Slovenskej republiky, sa učia japonsky a majú právo sa oboznamovať aj s touto krajinou a jej kultúrou. Mala za to, že jej správanie od vykázania otca zo spoločnej domácnosti dňa 17.05.2019 mu môže poskytnúť záruku, že bez súdneho rozhodnutia a jeho súhlasu s deťmi do Japonska neodíde. Súdu vytkla, že nezohľadnil záujem maloletých detí a uprednostnil záujem otca izolovať ju a deti od rodinných príslušníkov zo strany matky a stretnutí v mieste ich pobytu. Nezohľadnenie záujmu maloletých detí je porušením ich základných práv garantovaných Zákonom o rodine a Ústavou SR. Neumožnenie vytvárať si príbuzenské väzby a upevňovať vzájomné vzťahy bude pre deti znamenať destabilizáciu pomerov a narušenie životných istôt. Uviedla, že pomery maloletých detí boli stabilizované zákazom otcovi vstupovať do ich spoločnej domácnosti a priblížiť sa k nej, pričom deti boli ponechané v jej starostlivosti. Zdôraznila, že otcovi umožňuje styk s deťmi a snaží sa s ním riešiť všetky podstatné veci týkajúce sa maloletých detí. Namietala, že súd prvej inštancie nevysvetlil akým spôsobom chránil záujmy maloletých detí, v konaní nebola preukázaná nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov ako ani záujem maloletých detí na obmedzení rozhodovacích právomocí matky vycestovať s nimi do cudziny mimo priestoru Európskej únie. Uviedla, že otec jej bráni zabezpečovať plnohodnotnú a vysokokvalitnú lekársku starostlivosť, ktorú im ona dokáže zariadiť v nemocnici patriacej jej otcovi v Japonsku. U B. sa vyskytli zdravotné problémy súvisiace s nárastom hmotnosti, otec jej nezabezpečil endokrinológa, pričom ona má na Slovensku obmedzené možnosti aj v súvislosti s jazykovou bariérou. Súd zasiahol aj do práva jej a maloletých detí na súkromný a rodinný život, na slobodu pohybu a pobytu, keď neprípustne favorizoval otca a jeho záujem nad záujmami maloletých detí. Občianskoprávnych a trestnoprávnych následkov opustenia krajiny obvyklého pobytu dieťaťa bez súhlasu otca si je vedomá a nemá v pláne konať takýmto spôsobom. Zdôraznila, že napriek agresívnemu konaniu otca po udalostiach v máji 2019, mu umožňuje styk s deťmi, informuje ho o nich a žiadala o súhlas na vycestovanie v mesiaci august 2019. Rozhodnutie súdu považovala za nadbytočné a zasahujúce v neprípustnom rozsahu do pomerov účastníkov konania. Konanie otca posúdila ako špekulatívne s cieľom skomplikovať situáciu v rodine, nútiť ju do nevýhodných rozhodnutí v majetkových veciach prostredníctvom vytvárania nátlaku vo vzťahu k deťom bez záujmu dohodnúť sa s ňou. Uviedla, že ignoranciu voči nej a jej jazykovej bariére prejavil otec aj na začiatku školského roka, keď ju nechal v škole ako rodiča samu s vedomím jej neznalosti slovenského jazyka, odmieta s ňou spolupracovať, zámerne komplikuje situáciu a koná v rozpore so záujmami maloletých detí. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a náležite odôvodnené, potvrdiť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie správne postupoval v súvislosti s poučením účastníkov konania s prihliadnutím na prebiehajúce konanie vo veci samej o úpravu práv a povinností k maloletých deťom. Mal za to, že akákoľvek výzva na podanie návrhu vo veci samej by bola pre prekážku litispendencie nadbytočná. Za nedôvodnú a neovplyvniteľnú považoval námietku matky o časovo neohraničenom obmedzení nariadeného neodkladného opatrenia. Uviedol, že pre rozhodnutie o návrhu matky nie je významné štátne občianstvo maloletých detí, nakoľko obe trvale žijú v Bratislave, kde navštevujú školské a predškolské zariadenia, majú tu vybudované zázemie, nadviazané priateľstvá a Slovensko považujú za svoj domov, pričom v konaní preukázal správanie a písomnú komunikáciu matky. Vyslovil názor, že ak sa matka nemala záujem presídliť do Japonska, neodkladné opatrenie ju nemohlo obmedziť. Ak by matka natrvalo a bez jeho súhlasu opustila Slovensko, akékoľvek neodkladné opatrenie by bolo bezpredmetné. Dal do pozornosti výpoveď matky pred políciou zo dňa 17.05.2019 potvrdzujúcu jej zámer s deťmi sa presťahovať. Vo vzťahu k námietkam o neporozumení sms správ uviedol, že ide o neformálnu komunikáciu obsahujúcu skratky, preklepy, nedokončené slová, bez interpunkcie a preto nie je možné presne reprodukovať jej význam. V návrhu uviedol taký význam, akému porozumel a ako ho pochopil. Poukázal na oznámenie matky a jej záujem o prácu v Japonsku, čím nemyslí iba dočasnú rodinnú návštevu. Zdôraznil, že návrh na nariadenie neodkladné opatrenia podal až mesiac po podaní návrhu na rozvod manželstva, po vynútenom opustení spoločnej domácnosti a zabránení mu v styku s deťmi, ktoré takmer dva mesiace nevidel. Poukázal na vycestovanie matky s deťmi do Japonska na dobu tri týždne, napriek zákazu. Nemá záujem obmedzovať matku v styku s rodinou, avšak vyslovil obavu jej presťahovania s deťmi, preto jej navrhoval vycestovať len s jedným dieťaťom, resp. prestriedanie detí. Uviedol, že ak by bolo vydanie zákazu vycestovať podmienené faktickým únosom dieťaťa, takýto postup by bolo možné iba ťažko označiť za efektívny a zmysluplný. Nesúhlasil s námietkou matky o nezohľadnení záujmu maloletých detí, pre ktoré nie je vhodné náhle rozhodnutie matky o zmene prostredia, vzhľadom na ich pobyt na Slovensku o roku 2014. Nesúhlasil s názorom o izolácii matky, nakoľko má voľný pohyb v rámci krajín Európskej únie, Japonsko navštevuje 2 až 3xročne a je predpoklad, že konanie o rozvode a úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode bude vyriešené do konca tohto kalendárneho roku. Mal za to, že možnosť vybudovať si pevné väzby s rodinou matky nie je ohrozená, nakoľko takéto väzby sa nebudujú za pol roka. K námietkam o bránení v zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti maloletým uviedol, že deti od presťahovania sa na Slovensko nenavštevovali žiadne lekárske zariadenie v Japonsku, okrem bežných respiračných ochorení netrpia žiadnymi inými zdravotnými problémami, nárastu hmotnosti u B. prispieva nezdravý životný štýl a nedostatok pohybu u oboch detí. Nevylučuje, že v prípade závažnej zdravotnej indikácie by nedal súhlas s vycestovaním do Japonska za účelom liečby. Potvrdil, že v súčasnosti sa má možnosť aspoň v obmedzenej miere stretávať s maloletými deťmi. Matke nebráni krátkodobo vycestovať hoc aj do Japonska, obava z trvalého presídlenia a následnej nemožnosti návratu detí na Slovensko však jednoznačne odôvodňuje trvanie neodkladného opatrenia, ktoré je dočasnej povahy. Podľa jeho názoru situácia v rodine nie je skomplikovaná, rodina žije na Slovensku a Japonsko navštevuje iba veľmi príležitostne, z pohľadu detí sa situácia nezmení. Námietkam matky vo vzťahu k spájaniu zákazu vycestovať mimo Európskej únie s prijímaním majetkových rozhodnutí uviedol, že ak by bolo jeho cieľom získať majetkový prospech, zrejme by bolo v jeho záujme umožniť matke vysťahovať sa zo Slovenska, opustiť ich spoločnú domácnosť, do ktorej má dočasne zakázaný vstup, pričom daný byt stále spláca on. Za prirodzené považoval, že vzhľadom na priebeh rozvodového konania rieši aj majetkové pomery účastníkov, naviac, ak stratil prácu a príjem. Dal do pozornosti, že návrh matky na jeho vylúčenie zo spoločnej domácnosti bol založený na vyfabulovaných obvineniach. K námietkam matky vo vzťahu k nespolupráci v prvý školský deň poukázal na nutnosť školu opustiť, vzhľadom na zákaz priblížiť sa k matke. 5. Kolízny opatrovník sa odvolaniu matky nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p., s ktorými sa stotožňuje. 8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že otec preukázal (osvedčil) odôvodnenú obavu pred možným premiestnením maloletých detí matkou do Japonska. Nebolo možné prihliadnuť na námietky matky vo vzťahu k nejasnému a nesprávnemu výkladu sms komunikácie rodičov, nakoľko z obsahu správ a napokon aj zo zápisnice policajného orgánu zo dňa 17.05.2019 je zrejmý úmysel matky presťahovať sa s deťmi do Japonska, resp. hľadanie riešení usporiadania vzťahov v rodine do budúcna. Skutočnosť, že situácia medzi rodičmi je napätá, rodičia sú v konflikte vyústenom do prebiehajúceho konania o rozvod ich manželstva je nesporná. Rovnako je nepochybné, že matka s deťmi absolvovala pobyt v Japonsku v priebehu mesiaca august 2019 bez súhlasu otca, pričom po ukončení výletu sa s deťmi vrátila na Slovensko. Nemožno prihliadať ani na argumenty týkajúce sa zabezpečenia zdravotnej starostlivosti maloletým deťom, keďže tieto žijú na Slovensku, kde je im v prípade potreby riadne poskytovaná lekárska starostlivosť. Nedôvodnou je aj námietka vo vzťahu k obmedzeniu slobody pobytu a pohybu matky a maloletých detí a zabráneniu maloletým deťom nadväzovať väzby s ich rodinnými príslušníkmi v Japonsku. Matka má možnosť voľného pohybu s deťmi v krajinách Európskej únie a mimo týchto krajín so súhlasom otca. V prípade, ak by otec neudelil matke súhlas na vycestovanie s deťmi mimo územia Európskej únie, matka má právo v dostatočnom predstihu podať návrh na súd a žiadať o nahradenie súhlasu otca s vycestovaním. Odvolací súd poukazuje na ust. § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého ak dôjde ku nezhode rodičov pri záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí, má každý z rodičov právo domáhať sa súdnou cestou nahradenia súhlasu za druhého rodiča, pričom podstatnou záležitosťou je i vycestovanie maloletých mimo územia Slovenskej republiky. Pokiaľ matka namieta nemožnosť kontaktu s jej rodinou, odvolací súd udáva, že väzby s rodinou matky je možné dočasne udržiavať aj iným spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je rozhodnutím dočasného charakteru a v danom prípade ohraničené nadobudnutím právoplatnosti výroku rozsudku o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. V danej prejednávanej veci správne postupoval súd prvej inštancie, keď v záujme maloletých detí za účelom zastabilizovania súčasných pomerov maloletých detí nariadil neodkladné opatrenia o zákaze vycestovať s deťmi bez súhlasu otca. 9. Odvolací súd po preskúmaní spisu vyhodnotil námietky matky o porušení jej práva na spravodlivý proces ako nedôvodné. Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k nesprávnemu postupu súdu prvej inštancie, ktorý vo výroku nepoučil účastníkov o možnosti podať návrh vo veci samej, odvolací súd poukazuje na ust. § 336 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že súd môže uložiť povinnosť účastníkom podať návrh vo veci samej, ergo je na rozhodnutí súdu, či túto povinnosť uloží. Rovnako je nedôvodná námietka o nemožnosti vyjadriť sa k návrhu, keďže konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je špecifickým konaním spravujúcim sa ust. § 324 a nasl. CSP bez povinnosti súdu návrh doručovať na vyjadrenie a vykonávať dokazovanie vo veci. Pokiaľ ide o výhradu matky súvisiacu s nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd poukazuje na konštantnú súdnu judikatúru, z ktorej vyplýva, že súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, a po preskúmaní obsahu spisu vrátane vyjadrenia matky k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd dôvody rozhodnutia doplnil. 10. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi inštitút neodkladného opatrenia, ktoré správne na danú vec aplikoval, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).