Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoPno/6/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519204096 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1519204096.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o E. I., G. V. XX.X.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: B.. Q. I.Á., P.. Š., G. V. XX.XX.XXXX, K.: V. XX, K. a otca: M.. T.. Š. I., G. V. XX.XX.XXXX, K.: Z. XXXX/X, K., zastúpený Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom: Kadnárova 83, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II, so sídlom: Kvetná 13, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia podaného v priebehu odvolacieho konania takto r o z h o d o l : Odvolací súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Matka podala dňa 03.09.2019 na Okresný súd Bratislava V návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd zveril maloletú do starostlivosti matky a to na čas nevyhnutný pre jej liečbu. Návrh bol postúpený na Okresný súd Bratislava II, ktorý rozhodol o návrhu vo veci samej, ku ktorému sa vzťahuje predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný po tom, ako bolo súdom prvej inštancie vydané rozhodnutie vo veci samej a matkou podané odvolanie voči rozsudku, bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 09.10.2019 postúpený odvolaciemu súdu na rozhodnutie v zmysle ust. § 362 CMP. Matka v návrhu poukazuje na to, že Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn. 61P/243/2016 zo dňa 17.7.2019 rozhodol vo veci zmeny zverenia tak, že maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti otca. Matke uložil povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 80,- eur mesačne. Určil aj, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletej bude miesto bydliska otca, počnúc mesiacom október 2019. Súd prvej inštancie zároveň uložil matke výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, za účelom zlepšenia komunikácie s otcom maloletej, a taktiež zamerané na jej pohľad na seba a jej konanie voči rodine a maloletej, s tým, že miesto a čas stretnutí určí príslušný referát, pričom stretnutia sa budú realizovať v trvaní 60 minút týždenne, po dobu 12 mesiacov. Súd prvej inštancie určil, že výroky rozsudku I. ( o zverení maloletej otcovi) a III. (o úprave styku matky s maloletou) sú vykonateľné doručením. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že proti rozhodnutiu vo veci samej podala odvolanie na odporúčanie kolízneho opatrovníka a komisára pre deti. Dňa 27.8.2019 maloletá osobne komunikovala aj s komisárkou pre deti p. E., ktorá jej doporučila zamerať sa len na svoju liečbu, ktorú má dlhodobo z kontaktu s otcom. Matka k návrhu predložila lekárske správy, ktoré potvrdzujú psychický stav maloletej a prečo, ako matka nesmie maloletú odovzdať otcovi, napriek jej snahe s ním komunikovať a problém neodsúvať a nebagatelizovať. Matka v návrhu poukazuje na vyjadrenie NÚDCH zo dňa 19.7.2019 k zdravotnému stavu pre účely súdu, v ktorej sa uvádza: „Dieťa bolo vyšetrené 19.7.2019 na KDP neplánovane pre úzkostne-depresívny stav so suicidiálnymi tendenciami. Vzhľadom na závažnosť situácie neodporúčame, aby sa dieťa nútene kontaktovalo s otcom, keďže kontakt s otcom môže vyvolať nepredvídateľný stav. Dg.: Akútna zmiešaná úzkostná a depresívna porucha, suicidiálne proklamácie. Iné problémy so skupinou primárnej starostlivosti (Z.63.5 Rozchod rodičov v anamnéze). Dostavila sa neplánovane na kontrolu po súde, ktorý prebehol tento týždeň 17.7.2019. Dieťa verbalizuje suicidiálne myšlienky po tom, čo súd odmietol jej vypočutie a vyhlásil rozsudok, bez zohľadnenia námietok, že dieťa bude zverené otcovi do výchovy. Dcéra bola od mala (od 7. roku života) u matky, s otcom sa jeden týždeň nanútené stretávala s otcom. Od matky: otec dal matku trestne stíhať, že dieťa nedala do diagnostického ústavu, matka nevidela tieto dôvody...matka má podmienku v trestnej veci, že sa nemôže o dieťa starať. Dieťa sa raz do týždňa stretávalo s otcom, cítila sa po tom vyčerpaná. Súd nerešpektoval vôbec vyjadrenia dieťaťa, ani matky. Maloletá sa otca bojí, odmieta neutrálnu pôdu, má stavy úzkosti. Od dcéry: Pýtam sa, prečo mám ja práve taký život. Mám milujúcu matku, ktorá sa celý život o mňa stará, zrazu sa niekto objaví, kto ma chce vziať od mamy a izolovať, lebo si myslí, že to bude lepšie. Cítim opäť a prežívam silné depresie, ktoré doteraz asi nikto nebral vážne. Keď už môj otec niekedy zavolal, tak sa len vyhrážal, ako všetko poženie na súd a tak sa aj stalo. Bojím sa mu dať svoje číslo, lebo by sa mi mohol vyhrážať nielen on, ale aj moji starí rodičia, ako ma vezmú od mamy. Viem, že keby som sa tam dostala, tak ma on, alebo starí rodičia zbijú len za to, že som celý čas hovorila pravdu a snažila sa brániť, ako sa dá, len aby som mohla ostať u mamy. Je to pre mňa veľmi náročné a neznesiteľné, najhoršie je, že nikto neberie moje slová vážne. Chcem byť konečne šťastná, chcela som s maminou prežiť pekné prázdniny plné radosti a zábavy, namiesto toho, teraz hľadám pomoc u ľudí, ktorým verím a verím aj v to, že mi pomôžu tak, že ostanem pri mame. Bojím sa, že prídem o mamu, a že ju stratím. Tieto obavy mám kvôli rozhodnutiu, ktoré mi razom zničilo celú budúcnosť a neviem to prežiť. Od mala ma izolovali od mamy, nemohla som ju ani objať, ani pobozkať, ak by som to spravila, zbili by nielen mňa, ale aj moju mamu. Neberú ju vážne a spochybňujú, aj to, aké ťažké je pre mňa sa s ním stretávať. Neraz ma bili a viem, že sa to môže opakovať. Veľa ľudí sa ma pýta na to, aký je môj sen. Vždy odpovedám, že chcem mať 18 rokov, a to čím skôr. Je to preto, lebo mi nikto nebude môcť rozkazovať, kedy, ako a s kým sa budem stretávať. Chcem zažiť istotu, že ostanem pri mame a nebudem trpieť. Mám silné depresie. NÚDCH odporúča vypočutie dieťaťa pred súdom a rešpektovanie jej názorov." Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazuje aj na kontrolu stavu v sprievode matky dňa 30.8.2019, v ktorej sa uvádza: "Dieťa sa bojí odísť z domu pre vyjadrenie otca, že výkon rozhodnutia (odobratie od matky) môže byť kedykoľvek vykonané. V aktuálnom stave je vhodné dieťa hospitalizovať na KDP (možný príjem kedykoľvek). V starostlivosti matky je stav dieťaťa kompenzovaný. Pri dekompenzácií stavu vonkajšími okolnosťami (kontakt s otcom, resp. výkon nariadenia a pod.) je nutný príjem na KDP ihneď." Matka poukazuje ďalej na vyjadrenie detského lekára zo dňa 22.07.2019, v ktorom sa uvádza: "Zdravotný stav menovanej je dobrý, netrpí žiadnymi chronickými ochoreniami. Od nástupu na Spojenú školu Tilgnerova od septembra 2017 sa chorobnosť na respiračné infekty a bolesti brucha výrazne znížila. Terka je ale sledovaná u detskej psychiatričky pre zlý psychický stav, ktorý súvisí s otcom. Momentálne sa jej psychický stav výrazne zhoršil, udáva aj bolesti žalúdka, ktoré pripisujem psychickému stavu menovanej. Ďalej poukazuje na vyjadrenie detského chirurga zo dňa 22.07.2019, v ktorom sa uvádza: "Pacientka je od roku 2015 sledovaná na chirurgickej ambulancii pre opakované bolesti brucha a žalúdka, súvisiace s návštevami otca, pacientka odmieta, má depresívne stavy. Doporučuje riešenie psychického stavu dieťaťa a vylúč, príčiny." Matka predložila k návrhu aj úradné záznamy UPSVaR, úseku sociálnoprávnej ochrany deti a sociálnej kurately zo dňa 23.7.2019, 24.7.2019, 27.7.2019 a 28.7.2019 a úradný záznam zo dňa 2.9.2019. Matka žiada súd, aby neodkladným opatrením zabezpečil ochranu maloletej na čas nevyhnutný na liečbu maloletej, pričom by zohľadnil konštatovanie lekárov na kontraproduktívnosť s liečbou, ak sa maloletá dostane do kontaktu s otcom. Matka poukazuje i na to, že maloletá s matkou žije v spoločnej domácnosti od 7. roku svojho života doteraz a chce byť v starostlivosti a výchove matky, nakoľko jej to veľmi vyhovuje a matke maloletá verí a dôveruje, pretože je pre ňu prístupný rodič. Maloletá má zlé spomienky na otca v čase trvania spoločnej domácnosti (domáce násilie, únos dcéry zo školy, ukladanie neprimeraných pravidiel, požadovačnosť a žiadna vzájomná komunikácia ani písomná, ani elektronická, ani osobná zo strany otca, avšak komunikácia len prostredníctvom súdov na súdnych pojednávaniach). Matka uvádza aj to, že otec stále obviňuje a utláča matku, ako rodiča a snaží sa ju tak očierniť, aby došlo k odobratiu nasilu dcéry od matky za účelom naplnenia výchovného vzoru otec a stará mama, čo je v rozpore s čl. 3 Zákona o rodine. Matka poukazuje i na bagatelizovanie zdravotného stavu maloletej a odsúvanie tohto problému akoby neexistoval. Matka poukazuje v návrhu na neakceptovanie viery maloletej a matky maloletej. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazuje i na to, že napadnuté súdne rozhodnutie vo veci zmeny zverenia vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keďže v žiadnom prípade nezohľadnilo dlhodobý zdravotný stav maloletej a psychický stav maloletej spôsobovaný z kontaktu s otcom, napr. aj nahliadnutím do zdravotnej karty u detskej lekárky, psychologičky M.. E., detskej chirurgičky, či psychiatričky a nezohľadnil odborné stanovisko - diagnózu špecializovaných odborníkov na pedopsychiatriu. Znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok prekročil svoje právomoci (súdom stanovené otázky) a zodpovedal skôr právne otázky (vierovyznanie maloletej a matky), pričom otázka vierovyznania je ústavným právom garantovaná, teda nezodpovedal otázky tak, na ktoré bol súdom vyzvaný. Znalec v znaleckom posudku vyjadril obavy, že maloletá z domácnosti otca bude utekať a výchovu a starostlivosť v tejto veci má otec veľmi sťaženú, na čo by mal prihliadať. Matka uvádza v návrhu i to, že maloletá a matka sú Jehovove svedkyne. Svedkovia Jehovovi sú ľudia, ktorí vydávajú svedectvo o svätom mene jediného pravého Boha, ktorému patrí meno Jehova. I keď sa stretnú Jehovovi svedkovia s náboženskou neznášanlivosťou, usilujú sa riadiť radou „Nikomu neodplácajte zlé zlým. Ak je to možné, pokiaľ to záleží na Vás zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi." (Rimanom 12:17,18) Podľa matky, v rodinách konflikt často spôsobujú tí rodinní príslušníci, ktorí nie sú svedkami, lebo nechcú „akceptovať a rešpektovať náboženskú slobodu svojho príbuzného a právo na prejavovanie a praktizovanie jeho náboženstva - hlásanie Dobrej správy od Boha. Manželstvá, ktoré majú rovnakú náboženskú príslušnosť, zvyky a vieru mávajú podstatne lepšie vzťahy. Radi sa venujú tým, ktorí naozaj chcú vedieť, čo je „pravda". No vyhýbajú sa polemikám, ktoré nikam nevedú. Otec sa nezaoberal prečo on sám nie je Jehovovým svedkom. Byť Jehovov svedok si vyžaduje kresťanskú lásku, vieru a prísnu morálku, čo nie je medzi obyčajnými ľuďmi ľahké nájsť. Otec doteraz nepredložil žiaden listinný dôkaz svedčiaci o tom, že by boli Svedkovia Jehovovi ilegálni, nakoľko sú riadne registrovaní v zozname náboženských spoločností Ministerstva kultúry SR. Matka ďalej odôvodňuje návrh tým, že sa celé prázdniny snažila riešiť situáciu v spolupráci s kolíznym opatrovníkom, ale márne. Po doručení rozsudku OS BA II dňa 30.8.2019, matka maloletej aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka a komisára pre deti podala odvolanie, pričom dôvody odvolania budú doplnené v odvolacej lehote. Napriek tomu, kontaktovala otca telefonicky a otec telefonický hovor ukončil s vyhrážkou, že ju, ako matku bude riešiť iba na súde, pričom telefonát bol o maloletej. Keďže otec zrušil telefonický hovor a vypínal ďalšie telefonické hovory, zaslala mu matka SMS správu s nasledovným textom: „Pozdravujem, neviem prečo si zložil telefón a teraz mi nedvíhaš, keď som ti chcela tlmočiť Terezkine vyjadrenie, nakoľko ide o Váš spoločný vzťah. Terezka ma žiadala, aby som sa pokúsila o dohodu na ÚPSVaR, vzhľadom na jej zdravotné dôvody (vďaka vyhlásenému a doručenému rozsudku), ktoré jej bránia v normálnom živote. Bolo mi zakázané, aby som ti ju odovzdala, keďže má suicidiálne úvahy a nevidí žiadne východisko. Ak by došlo ku dekompenzácií jej stavu tvojím kontaktom, má byť okamžite hospitalizovaná. Preto ťa žiadam, aby si mi neskladal telefón, keďže sa jedná o E.. Napriek tomu, ti Terezka odkazuje, že k tebe nechce ísť a bola poučená lekármi aj komisárkou pre deti, že sa má zaoberať svojou vlastnou liečbou a ničím ďalším. Bola poučená, že ju nasilu nikto nemôže zobrať z prostredia, v ktorom chce zotrvať. Preto ťa len žiadam o spoločnú komunikáciu a pochopenie E.. Takže mi prosím zdvihni, namiesto odsúvania problému. Q.." Po niekoľkých telefonátoch, ktoré sa matke nepodarilo zrealizovať dostala odpoveď od otca: „Myslím, že liečbu potrebuješ ty a to psychiatrickú, nie psychologickú. Všetci vieme, kto si, rodina aj sudcovia. Nevolaj a nepíš." Pri tomto dôvode ide podľa matky o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy, a to medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určité obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva podľa matky v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V danom prípade sa jedná o akútny stav, ktorý bude pretrvávať po určité dlhšie obdobie, do vyliečenia maloletej. Nejde v tomto prípade o jednorazový stav, keďže hrozí vznik ujmy na zdraví maloletej (suicidiálne myšlienky), či zhoršenie zdravotného stavu maloletej (napr. sebapoškodzovanie). V tomto prípade takto možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa maloletá domáha vydaním neodkladného opatrenia. Právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu (otca) neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. A zároveň je podľa matky splnená podmienka navrhovaným neodkladným opatrením, keďže má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude teda vytvorený nenávratný stav. Odporca je otcom maloletej od narodenia a aj do plnoletosti jej veku, a aj po jej plnoletosti. To znamená, že strana otca, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, bude neodkladným opatrením obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov, ako nevyhnutná spolupráca s matkou maloletej (samozrejme bez ponižovania a urážania matky a invektív), spolupráca s kolíznym opatrovníkom, komunikácia s matkou maloletej, a zároveň dbať na pokyny odborných lekárov, ako najlepšie môže byť otec nápomocný u maloletej, čo sa doteraz nestalo. 2. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo aj je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 5. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verený záujem. 6. Podľa § 362 CMP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré je možné začať bez návrhu. 7. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou a najmä naliehavosťou jej riešenia. 8. Matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania, preto o návrhu rozhodoval odvolací súd. Odvolací súd zo súdneho spisu vedeného na odvolacom súde pod sp.zn. 20CoP/161/2019 zistil, že dňa 17.07.2019 bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 61P/243/2016-326 okrem iného rozhodnuté o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca, čím došlo ku zmene predchádzajúceho rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/30/2012-437 zo dňa 16.04.2014, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke. V konaní vo veci samej bolo vykonané znalecké dokazovanie. V konaní bola vypočutá maloletá dňa 05.06.2019. Odvolací súd má ďalej z konania vo veci samej pred súdom prvej inštancie a z odôvodnenia rozsudku č.k. 61P/243/2016-326 zo dňa 17.07.2019 za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 22P/30/2012-437 zo dňa 16.04.2014 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloletá bola zverená do starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 150,- eur mesačne a upravil styk s maloletou v intenzite - každý párny týždeň v stredu od 17:00 hod do 19:00 hod., každý nepárny týždeň od soboty 9:00 hod. do nedele 18:00 hod.. Súd návrh na určenie dohľadu nad výchovou maloletej zamietol a zároveň rozhodol o trovách konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka maloletú dňa 22.06.2012 vyňala z dovtedajšieho výchovného prostredia bez súhlasu otca, pričom od tejto doby nemá otec dieťaťa riadny kontakt s dcérou pre jej odmietavý postoj k nemu, sýtený, či už vedome alebo nevedome, matkou. Súd ďalej v odôvodnení uviedol, že matka nedokáže uzavrieť celú konfliktnú partnerskú minulosť, antagonistické nastavenie matky je podmienené jej presvedčením o sexuálnom vzťahu otca dieťaťa s jej matkou, čo otec odmieta. Matka si od 22.06.2012 takpovediac prisvojila jednostranne právo výchovy a starostlivosti o maloletú bez účasti otca, hoci len v obmedzenom rozsahu, po dobu určenú na jeho styk predbežným opatrením. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.12.2016, č. k. 61P/45/2015-159, súd návrh matky, ktorým sa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zakázal styk otca s maloletou E., zamietol. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Namietala, že tunajší súd nezistil príčiny vážneho narušenia identity maloletej, destabilizáciu jej psychiky čo vyústilo až do hospitalizácie maloletej. Taktiež poukázala na správanie otca, ktorý si styk s maloletou vynucuje, vedie súdne spory, pričom od marca 2015 nebol na stretnutí fyzicky prítomný a o maloletú sa nezaujíma. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.10.2017, č.k. 11CoP/195/2017-191) a v plnej miere sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom sa obmedzil len na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti. Odvolací súd vyjadril názor, že animozitou rodičov a ich trvajúcim konfliktnými vzťahmi, preukázaným negatívnym ovplyvňovaním maloletej matkou vo vzťahu k otcovi, nezdravým usmerňovaním úsudku maloletej prostredníctvom náboženského vierovyznania, izolovaním maloletej matkou od najbližších rodinných príslušníkov, nedostatočnou pozitívnou motiváciou matky maloletú na styk s otcom riadne pripraviť, sa narušený citový vzťah maloletej k otcovi neustále prehlbuje. Uvedené však nemôže byť dôvodom na rozhodnutie súdu v zmysle návrhu matky, s následkom úplného odcudzenia sa maloletej a pretrhnutia vzájomných citových väzieb medzi maloletou a otcom pre jej zdravý vývoj tak potrebných. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.03.2016, č. k. 61P/45/2015-119 súd nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého maloletú E. umiestnil do Diagnostického centra pre deti na Slovinskej ulici v Bratislave. Predmetné uznesenie súd nariadil najmä z dôvodu, že matka maloletej nezvládala výchovu dieťaťa, nedostavovala sa s dieťaťom na dohodnuté termíny v škole, či na komisionálne skúšky, navyše maloletá nenavštevovala školu ani nedodržiavala individuálny študijný plán. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.10.2018, č. k. 3T/105/2017-130, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.02.2019, tunajší súd uznal matku maloletej B.. Q. I., G.. XX.X.XXXX za vinnú a uložil jej trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, nakoľko od 12.04.2016 do dnešného dňa neodovzdala svoju maloletú dcéru do Diagnostického centra pre deti, Slovinská ulica 1, Bratislava, napriek uzneseniu tunajšieho súdu vo veci starostlivosti o maloletú, sp. zn. 61P/45/2015 z 18.3.2016, právoplatným dňa 28.4.2016 a vykonateľným dňa 12.4.2016, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého sa maloletá predbežne umiestňuje do Diagnostického centra pre deti, Slovinská ulica 1, Bratislava a matke bola uložená povinnosť maloletú bezodkladne odovzdať do tohto Diagnostického centra, pričom matka nerešpektuje rozhodnutie súdu aj napriek výzvam na dobrovoľné plnenie rozhodnutia zo dňa 26.5.2016 a zo dňa 14.6.2016 a právoplatne uloženej pokute vo výške 200,- eur uznesením tunajšieho súdu, sp. zn. 41Em/3/2015 zo dňa 27.6.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 18CoE/416/2016 zo dňa 30.09.2016. 9. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s obsahom spisu vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 61P/243/2016-326, toho času z dôvodu odvolania matky nachádzajúcom sa na odvolacom Krajskom súde v Bratislave, kde sa vedie pod sp. zn. 20CoP/161/2019, má odvolací súd za to, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. V prvom rade je dôležité si uvedomiť v danom prípade, že matka žiada návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v podstate zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a dôvody, pre ktoré žiada vydať neodkladné opatrenie, boli prezentované a riešené v konaní pred súdom prvej inštancie. Nariadiť neodkladné opatrenie v odvolacom konaní má byť skôr výnimkou. Prichádza do úvahy najmä za predpokladu, že došlo k podstatnej zmene pomerov oproti času, kedy došlo k vyhláseniu rozsudku súdu prvej inštancie a táto zmena pomerov vyžaduje urýchlenú úpravu. Súd prvej inštancie vykonal znalecké dokazovanie, ktoré sa zaoberalo aj psychickým stavom maloletej, jej vzťahom k otcovi, zaoberal sa osobou matky a jej výchovným vplyvom na maloletú. Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania, v spojení s ostatnými dôkazmi a konaním matky, bolo namieste aplikovať ust. § 25 ods. 4 zákona o rodine. Konanie matky, ktorá absolútne nerešpektovala súdne rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou, či o uložení výchovných opatrení, nie je možné naďalej tolerovať. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že nie je v záujme maloletej, aby zotrvala vo výchovnom prostredí matky. Maloletá bola v konaní pred súdom prvej inštancie vypočutá a v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie vysvetlil, prečo sa v danom prípade názorom maloletej nemohol riadiť. Aj odvolací súd je toho názoru, že vypočutie názoru maloletého dieťa v konaní ešte neznamená aj povinnosť súdu vždy rozhodnúť tak, ako žiada dieťa. Je mnoho prípadov, kde dieťa nevie objektívne posúdiť, čo je skutočne v jeho záujme. Odvolací súd v danom prípade zdôrazňuje, že vzhľadom na všetko vykonané dokazovanie, nie je v záujme maloletej, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky a to i napriek tomu, že toho času pod vplyvom rozhodnutia o zverení maloletej do starostlivosti otca môže dôjsť ku zhoršeniu jej psychického stavu. Skutočnosť, že maloletá je zverená rozhodnutím súdu prvej inštancie do starostlivosti otca neznamená, že nemôže byť hospitalizovaná. Ak je hospitalizácia nevyhnutná, k tomu nie je potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom zverení maloletej opätovne matke. Odvolací súd nespochybňuje zhoršený psychický stav maloletej, avšak nie je možné sa na danú skutočnosť pozerať zjednodušene tak, že tento stav maloletej je vyvolaný súdnym rozhodnutím o zverení maloletej otcovi. Na stave maloletej, ako vyplýva z dokazovania pred súdom prvej inštancie sa výraznou mierou podieľala práve matka. Odvolací súd nespochybňuje, že je v záujme maloletej vzhľadom na aktuálne lekárske správy, aby bola hospitalizovaná a v tomto smere apeluje na otca, aby túto skutočnosť rešpektoval a spolupracoval s lekármi maloletej. Odvolací súd však nevidí dôvod, aby neodkladne zasiahol do rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie nebráni hospitalizácii maloletej. V danej veci sa dá napríklad uviesť i to, že je práve aj na postoji matky, ako sa maloletá vysporiada s daným rozhodnutím. Bolo by žiadúce, aby matka rešpektovala súdne rozhodnutia a závery odborníkov a v tomto smere danú situáciu odkomunikovala s maloletou. Odvolací súd dáva do pozornosti matke, že práve ona, ako osoba, ktorá mala maloletú zverenú do osobnej starostlivosti svojím negatívnym ovplyvňovaním maloletej vo vzťahu k otcovi a ostatnej rodine zapríčinila stav, ktorý tu toho času je. Navyše rozhodnutie o prezverení maloletej nebolo vydané náhle, matka mala dostatok času zmeniť svoje správanie, bola daná možnosť, aby maloletá postupne obnovila kontakt s otcom, avšak práve pre postoj matky, ktorá nerešpektovala súdne právoplatné rozhodnutia sa kontakt maloletej s otcom nerealizoval, hoci nebol dôvod na zákaz styku otca s maloletou. 10. Odvolací súd v kontexte aj s výsledkami dokazovania pred súdom prvej inštancie vo veci samej dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia žiadaného matkou. Odvolací súd zdôrazňuje, že zlý psychický stav maloletej nie je zapríčinený rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej. Rozhodnutie o zverení maloletej otcovi, nebráni v jej hospitalizácii a liečbe. Práve matka môže výraznou mierou prispieť ku stabilizácii maloletej, keď bude rešpektovať súdne rozhodnutie. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).