Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/357/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519204097 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1519204097.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Michaely Královej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: J. P., nar. XX.XX.XXXX a U. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - O.. R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 3, XXX XX T., a otec - O.. O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX T., v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 13.09.2019, č.k. 22P/165/2019-14, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V, uznesením, zo dňa 13.09.2019, č.k. 22P/165/2019-14, návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 234 ods. 1, 2, § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), čl. 7, § 2 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, § 121, § 360, § 367 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), keď návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil ako nedôvodný. Konštatoval, že otázka starostlivosti o maloleté deti je upravená právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.06.2015, č.k. 20P/325/2012-1388. Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania v konaní o návrhu matky na zmenu zverenia maloletých detí vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 22P/123/2019, v ktorom sa na pojednávaní konanom dňa 04.09.2019, tamojší súd vysporiadal s procesnými návrhmi otca týkajúcimi sa podmienok konania, s jeho námietkou voči osobe ustanoveného kolízneho opatrovníka, ako aj s jeho ostatnými relevantnými pripomienkami k vedeniu konania, dospel k záveru, že otcom požadovaná neodkladná úprava aktuálne nezodpovedá najlepšiemu záujmu maloletých detí a ich prejavenému názoru, na ktorý bol s ohľadom na ich rozumovú vyspelosť povinný prihliadať. Argumentáciu otca o údajnom ohrození psychického zdravia maloletých detí pokladal za nepreukázanú, pričom jej reálnosť nemal osvedčenú ani v kontexte predchádzajúcich okolností prípadu, na ktoré otec poukazoval, napr. na obdobnú situáciu v roku 2016, ktorá zjavne nemala za následok otcom prezentované riziká vplyvu na zdravý psychický vývin detí, keď sa maloleté deti pri ich výsluchu vykonanom v decembri 2017 jednoznačne vyjadrili v prospech striedavej osobnej starostlivosti. Bol toho názoru, že aktuálne nastavenie maloletých detí tiež nenasvedčuje tomu, že by dochádzalo k narušeniu ich citového vzťahu k otcovi, keď tieto naopak potvrdili pretrvávajúci pozitívny vzťah k otcovi, hoci deklarovali nevôľu pokračovať v striedavej starostlivosti obidvoch rodičov a záujem zotrvať vo výlučnej osobnej starostlivosti matky. Mal za to, že možnú manipuláciu maloletých detí, resp. zavrhovanie otca pred nimi zo strany matky, na ktoré otec poukazoval vo svojich početných návrhoch, je možné potvrdiť, resp. vylúčiť až vykonaním znaleckého dokazovania, ktoré tamojší súd avizoval vo svojom záverečnom uznesení na pojednávaní uskutočnenom dňa 04.09.2019 v rámci konania vedeného pod sp. zn. 22P/123/2019, keď vzhľadom na obsah pohovoru s maloletými deťmi považoval vykonanie tohto dôkazu za nevyhnutné. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol tak, že maloleté deti dočasne do rozhodnutia vo veci samej zverí do jeho osobnej starostlivosti, matke uloží povinnosť odovzdať maloleté deti do jeho starostlivosti a zaviaže ju prispievať na výživu maloletého J. sumou 150 eur mesačne a na výživu maloletej U. sumou 130 eur mesačne, oprávni ho poberať prídavky na deti a daňový bonus, zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, styk matky s maloletými deťmi upraví na každý nepárny víkend od piatku od 17.00 hod do nedele do 17.00 hod. s tým, že matka si maloleté deti preberie aj mu ich odovzdá v mieste trvalého bydliska maloletých detí na G. XX, a nahradí súhlas matky s obnovou dohody o lekárskej starostlivosti o maloleté deti s ošetrujúcou lekárkou MUDr. A. v Zdravotnom stredisku W. a zrušením dohody s MUDr. U. v Zdravotnom stredisku Q., s prihláškami maloletých detí na strednú školu a osemročné gymnázium, s prihláškou maloletej U. do Základnej umeleckej školy H., s prihláškou maloletého J. do futbalového oddielu MŠK O. H. a s jeho výhradným disponovaním účtom maloletého J. v Q., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX slúžiace na pokrytie nákladov maloletého na stravu, školské krúžky a MHD. Napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne, nezákonné, nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou ľudských práv, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv, Dohovorom o právach dieťaťa a Dohovorom o ľudskej dôstojnosti a biomedicíne. Súdu prvej inštancie vytkol nesplnenie procesných podmienok (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), nesprávny procesný postup, ktorým jemu a maloletým deťom znemožnil strane uskutočňovať ich patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) z dôvodu svojvoľného konania, účelového vyhľadávania ustanovení CSP pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach a neumožneniu mu odvolať sa voči uzneseniu o ustanovení kolízneho opatrovníka. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP)a má procesnú vadu - neprekonateľnú prekážku skôr začatého konania 2Em/4/2019 zo dňa 22.06.2019, v ktorom súd úmyselne nekoná za účelom obnovy už právoplatného rozsudku. Procesnú vadu napadnutého rozhodnutia videl v nezabezpečení postupu podľa § 376 CMP v exekučnom konaní a znemožnení zistenia názoru maloletých detí pre zistenie udržania rovnocennej starostlivosti vo výkone striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloleté deti tým, že mu neposkytoval zvukový záznam z výsluchu maloletých detí a neuviedol v úradnom zázname doslovný prepis ich výpovede. Namietal, že súd prvej inštancie nezisťoval aktuálny slobodný názor maloletých detí pred vydaním napadnutého rozhodnutia, nechráni ich práva, odmieta výkon spravodlivosti a ponecháva matku a jej matku opakovane protiprávne zadržiavať maloletú U. a J. a brániť im v rovnocennej starostlivosti otcom a jeho rodinou, čím mu spolu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny umožňuje spôsobovať deťom psychické a fyzické utrpenie, poškodzovanie zdravia a zdravého duševného vývoja, t.j. psychické týranie detí a zavrhovanie rodiča matkou. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie si neplní svoju zákonnú povinnosť kontroly výkonu funkcie kolízneho opatrovníka. Mal za to, že výsluch maloletých detí vykonaný súdom úmyselne v stave neslobody po dvojmesačnom zadržiavaní u matky a zmanipulovaným názorom matky je nezákonným postupom a nesúladným s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, zvlášť, ak bol vykonaný v neprítomnosti rodičov. Zdôraznil, že matka nespolupracuje ani v súvislosti s poskytovanou odbornou pomocou psychológom. Vytkol súdu prvej inštancie, že rodičom nezabezpečil výchovné opatrenie za účelom obnovy komunikácie matky, ktorá mu bráni v styku s deťmi. Nesúhlasil s tvrdeniami matky o odmietaní otca deťmi. Namietal, že súd prvej inštancie nekoná o jeho protinávrhu (konanie vedené pod sp. zn. 22P/123/2019) odročuje pojednávania na neurčito, porušuje jeho právo na rovnocenné konanie a princíp rovnosti zbraní a vo vzťahu k nemu koná diskriminačne. Poukázal na možnosť súdu prvej inštancie postupovať v zmysle výzvy v exekučnom konaní o nedôvodnom marení súdneho rozhodnutia a možnom prezverení maloletých detí druhému oprávnenému rodičovi. Vyslovil názor, že súd nepovažuje trojmesačnú lehotu odlúčenia maloletých detí od neho za rušenie ich priaznivého vývoja a neakceptuje vyjadrenie PhDr. T. o poškodení zdravia dieťaťa, čím nekoná v najlepšom záujme maloletých detí. Poukázal na ním podanú námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni vo vzťahu k vypočúvaniu zmanipulovaných detí (v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/123/2019), nesprávnemu spôsobu vykonania výsluchu maloletých detí v budove súdu za prítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý nie je v súlade s legislatívnou SR a s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ale je psychickým týraním detí a vzbudzovaním strachu a konfliktu lojality k rodičom a strachu z nátlakových metód a účelových uzatvorených otázok navádzajúcich deti k požadovaným odpovediam. Zároveň uviedol, že podľa názoru Výboru pre práva dieťaťa OSN je právo byť vypočutý jedným zo štyroch všeobecných princípov a jednou zo základných hodnôt Dohovoru o právach dieťaťa a rozhodnutie či má byť dieťa vypočuté osobne alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, je na dieťati samom. Namietal nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia napriek trojmesačnej izolácii detí matkou a v konaní vo veci samej prehlasuje, že bude nariaďovať znalecké dokazovanie, ktoré predĺži konanie. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie žiadal na dobu do 30.09.2019 len za účelom obnovy a pokračovania v striedavej osobnej starostlivosti podľa platného rozsudku. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal do vykonávacieho konania obsahujúceho dôkaz o sústavnom marení rozhodnutia matkou. Mal za to, že naliehavú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne preukázal listinnými dôkazmi, a to záznamom kriminálnej polície o osvedčení manipulácie maloletej matkou zo dňa 26.06.2019, záznamom výpovede maloletej v základnej škole zo dňa 26.06.2019 ako aj hlásením porušovania práv maloletých detí na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 18.06.2019, 21.06.2019 a 03.07.2019 obsiahnutými v spise vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 22P/123/2019, resp. 2Em/4/2019. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v konania v roku 2009 a 2010 konal v rozpore so zákonom pri rozhodovaní o zverení maloletých detí neodkladným opatrením do starostlivosti matke, v roku 2010 až 2015 ani v jednom konaní neprihliadal na názor maloletých detí, tieto ponechával matke v podnájmoch a v neznesiteľnom prostredí bytu rodičov matky, v roku 2016 rovnako nezohľadnil konanie matky súvisiace s poškodzovaním duševného zdravia maloletých detí. Namietal, že súd prvej inštancie konal v rozpore so záujmami maloletých detí, ktorým znemožnil návrat do ich domova, umožnil úmyselne zrušenie striedavej starostlivosti, spôsoboval prieťahy v konaní a neustále porušuje ich práva. Nesúhlasil s priebehom ďalších konaní vedených pod sp. zn. 22P/325/2019, 22P/123/2019 a 22P/124/2019, ktorých súd nezákonným postupom vypočúva maloleté deti. 4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním otca, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP, považujúc odvolanie za nedôvodné. 6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že pomery účastníkov konania sú upravené právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/325/2012-1388 zo dňa 30.06.2015, ktorým bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej boli maloleté deti J. a U. zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V danom konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia ( tak v jeho návrhu, ako aj odvolaní ) neboli prezentované také závažné skutočnosti, ktoré by mali za následok potrebu neodkladného zásahu súdu zmenou doterajšej úpravy osobnej starostlivosti maloletých detí, t.j. ich zverením do starostlivosti otca, za týmto účelom ich odovzdaním otcovi, určením výživného matke, oprávnením otca zastupovať a spravovať majetok maloletých detí a nahradením súhlasu matky so zmenou školy, aktivít detí a zmenou ich ošetrujúcej lekárky. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v otcom navrhovanom smere aj s prihliadnutím na aktuálne zisťovaný názor maloletých detí v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 22P/123/2019. Otec žiadnym spôsobom, tak v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní, neosvedčil existenciu potreby bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania bez vykonania potrebného dokazovania. 8. Námietky otca týkajúce sa iných prebiehajúcich súdnych konaní vo veci starostlivosti o maloletého J. a U., jeho výhrady voči výsluchu maloletých detí a s tým spojenými úkonmi súdu, námietky o porušovaní ich práv v iných súdnych konaniach (poručenských a exekučných), o opakovanom vylučovaní jeho návrhov a odročovaním pojednávaní, odvolací súd vyhodnotil ako irelevantné. Pokiaľ otec namietal porušenie práva na spravodlivý proces a prekážku litispendencie, t.j skôr začatého konania na Okresnom súdu Bratislava V pod sp. zn. 2Em/4/2019 odvolací súd na tieto námietky neprihliadal vzhľadom na špecifiká konania a ich charakter. Rovnako nemožno prihliadať ani na námietku týkajúcu sa prekážky rozhodnutej veci v súvislosti s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.06.2016, č.k. 20P/325/2012, ktorým boli meritórnym rozhodnutím maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti, keďže v danom konaní ide o iný nárok otca (zverenie maloletých do jeho osobnej starostlivosti, určenie výživného matke a nahradenie súhlasov rodiča súdom pri nezhode rodičov). Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu vo vzťahu k námietkam otca o porušení práva na spravodlivý prospech v súvislosti s vadami a prekážkami konania dospel k záveru o nedôvodnosti týchto námietok. 9. Rovnako sa nemožno stotožniť ani s výhradami otca vo vzťahu k zisťovaniu názoru maloletých detí v danej prejednávanej veci za účelom vytvorenia podmienok udržania rovnocennej starostlivosti o ne v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Odvolací súd poukazuje to, že predmetom konania je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je inštitútom špecifickým, spravujúcim sa ust. § 324 a nasl. CSP a § 360 a nasl. CMP. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Odvolací súd zastáva názor, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie pristúpiť v danom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle návrhu otca, na zisťovanie názoru maloletých detí. Tu je však potrebné poukázať na to, že pohovor s maloletými deťmi bol aktuálne dňa 04.09.2019 vykonaný súdom prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/123/2019, ktorú skutočnosť pri svojom rozhodovaní zohľadnil. 10. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).