Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/174/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519204935 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1519204935.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti S., W., K.. XX.X.XXXX U. Z., K.. XX.X.XXXX, deti rodičov: matky H.. B. S., I. O.: O., Ž. Č.. X, U. R. H.. H. S., I. O.: O., F. Č.. XX, na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.10.2019, č. k. 22P/185/2019-9, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.10.2019, č. k. 22P/185/2019-9 p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 17.októbra 2019, č. k. 22P/185/2019-9 rozhodol o zastavení konania, z dôvodu prekážky už pred tým začatého konania na základe návrhu otca na neodkladnú úpravu, ktoré bolo doručené súdu dňa 06.10.2019, a ktoré sa vedie na Okresom súde Bratislava V pod sp.zn. 22P/184/2019. Súd prvej inštancie skonštatoval, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vedeného pod sp.zn. 22P/184/2019 sa domáhal vydania takého istého rozhodnutia, ako v konaní sp. zn. 22P/185/2019, preto je tu prekážka skôr začatého konania. Aplikujúc ust. § 159 CSP súd prvej inštancie predmetné konanie, ktoré sa začalo neskôr zastavil, nakoľko začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. 2. Proti uzneseniu podal otec včas odvolanie. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je nesprávne, svojvoľné, arbitrárne, nezákonné, nesúladné s Ústavou SR a nesúladné a v rozpore s platnými medzinárodnými dohovormi, Listinou ľudských práv, EÚ Dohovorom o ochrane ľudských práv, Dohovorom o právach dieťaťa a Dohovorom o ľudskej dôstojnosti a biomedicine, ktorými je SR viazaná. Uviedol, že súd prvej inštancie podania otca do konania sp. zn. 2Em/4/2019 vylučuje úmyselne do senátu 22 P, čo je porušením čl.6 ods. l EÚ Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôkazom o úmyselnom konaní súdu prvej inštancie v záujme exkulpácie matky z marenia výkonu súdneho rozhodnutia. Namietal, že v novo začatých konaniach súd úmyselne neakceptuje listinné dôkazy v konaní pod sp.zn. 22P/123/2019. Otec ďalej v odvolaní uviedol, že podľa ust. § 365 ods. 1, písm. a) CSP neboli splnené procesné podmienky, skutočnosť, že CMP a CSP nie je v súlade s Listinou ľudských práv, EÚ Dohovorom o ochrane ľudských práv a Chartou práv EÚ, nemôže byť dôvodom na nezákonný postup a súd má povinnosť konať v zmysle čl. 6, čl. 8, čl. 13 a čl.14 EÚ Dohovoru o ochrane ľudských práv, ktorý poskytuje vyšší stupeň ochrany tak, ako to ESĽP uviedol v dvoch ostatných prehratých sporoch SR v konaní zástupkyne SR pred ESĽP. Podľa ust. § 365 ods. l. písm. b) súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom, znemožnil a znemožňuje oprávnenému rodičovi a maloletým deťom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, súd prvej inštancie koná absolútne svojvoľne a nesúladne s Ústavou SR, čo už mu bolo vytknuté senátom 11 CoP Krajského súdu v Bratislave, keď namiesto postupu podľa CMP účelovo vyhľadáva ustanovenia CSP a prehlasuje, že proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka vydaného vždy úmyselne VSÚ, aby konajúca sudkyňa zamietla sťažnosť otca, sa údajne nemôže otec odvolať. Ďalej namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci a má procesnú vadu - neprekonateľnú prekážku skôr začatého konania sp.zn. 2Em/4/2019 zo dňa 22.06.2019, v ktorom súd úmyselne nekoná na obnovu už právoplatného rozsudku, avšak extrémne rýchlo koná na návrh matky a prekážku už rozhodnutej veci vedenej pod sp.zn. 20P/325/2012 zo dňa 30.6.2016 - rozsudok Okresného súdu Bratislava V a ďalšiu prekážku už opakovane rozhodnutej tej istej veci vedenej pod sp.zn. 17P/169/2016 zastavenej súdom dňa 5.11.2018 na návrh matky na späťvzatie návrhu matky na prezverenie podaného v mesiaci január 2018. Podľa otca napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie má procesnú vadu, keď súd nezabezpečil ihneď v exekučnom konaní sp.zn. 2Em/4/2019 podľa § 376 nariadenie neodkladného opatrenia na odovzdanie detí otcovi aj bez návrhu, čím znemožnil pokračovanie striedavej starostlivosti podľa právoplatného rozsudku a znemožnil zistenie slobodného názoru dieťaťa a pred vydaním uznesenia nezistil podľa čl.12 Dohovoru o právach dieťaťa slobodný názor maloletých detí, či súhlasia, aby deti zastupoval ÚPSV a R bez právnej subjektivity. Súd prvej inštancie podľa otca napadnutým uznesením pácha na maloletých deťoch násilie a napomáha matke v marení výkonu súdneho rozhodnutia. V rozpore s čl. 41 Ústavy SR obmedzuje slobodu pobytu maloletých detí po dobu 10 rokov mimo domova. Po dobu 10 rokov a opakovane od júna 2019 napomáha matke v bránení výkonu rodičovských povinností otca podľa právoplatného rozsudku. Po dobu 10 rokov a opakovane od júna 2019 napomáha matke v psychickom týraní maloletých detí bránením v rovnocennej starostlivosti a napomáha v poškodzovaní zdravia maloletých detí. Otec ďalej v odvolaní napáda postup sudcu v konaní 22P/123/2019, 22P/185/2019 a 2Em/4/2019, ako aj v konaniach o ďalších početných návrhoch otca na nariadenie neodkladných opatrení. Otec žiada, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a rozhodol, že matka je povinná odovzdať maloleté deti otcovi do striedavej osobnej starostlivosti podľa právoplatného rozsudku súdu zo dňa 30.6.2015 sp.zn. 20P/325/2012 alebo podľa § 25 ods.4 Zákona o rodine, aby odvolací súd zveril dočasne do rozhodnutia vo veci samej maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a upravil styk matky s maloletými deťmi. 3. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava V je vo výroku vecne správne. 4. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 5. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 6. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 7. Podľa ust. § 159 Civilného sporového poriadku, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. 8. V ustanovení § 159 Civilného sporového poriadku je zakotvená zásada, že o tom istom návrhu nemôžu na súde prebiehať viaceré konania. Aplikácia daného ustanovenia je možná aj pri návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko aj v prípade návrhu na neodkladné opatrenie môže nastať situácia, že navrhovateľ podá totožný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred tým, ako súd rozhodol právoplatne o jeho predchádzajúcom totožnom návrhu. Ak by sme v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripustili možnosť litispedencie, mohlo by dôjsť ku protichodným rozhodnutiam v tej istej veci. 9. V danej veci je nepochybné, že otec doručil dňa 06.10.2019 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na Okresný súd Bratislava V, ktorý sa vedie pod. sp.zn. 22P/184/2019, ktorým sa domáha, aby súd uložiť matke povinnosť odovzdať deti do osobnej striedavej starostlivosti navrhovateľovi - povinnému rodičovi - otcovi, podľa právoplatného rozsudku sp.zn. 20P/325/2012 zo dňa 30.06.2015 tak, aby mohla pokračovať striedavá osobná starostlivosť rodičov a účastníci konania mali rovnocenné podmienky v konaní pred súdom až do rozhodnutia súdu vo veci samej, alternatívne, aby matke bola uložená povinnosť odovzdať z dôvodu marenia výkonu súdneho rozhodnutia obe deti W. S., K.. XX.XX.XXXX U. Q. Z. S., K.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca a súčasne jej uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého W. sumou 150,- Eur mesačne a na výživu maloletej Z. sumou 130,- Eur mesačne a to vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľa s tým, že rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté deti bude poberať otec, zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude oprávnený otec; súčasne žiadal upraviť styk matky s maloletým W. U. Z. nasledovne: matka je oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi každý párny víkend od piatku od 17.00 hod do nedele 17.00 hod, matka si preberie maloleté deti každý párny kalendárny týždeň v roku od piatku od 17.00 hod v mieste trvalého bydliska maloletých detí na F. XX a odovzdá ich navrhovateľovi v nedeľu párneho týždňa o 17.00 hod, v mieste trvalého bydliska maloletých na F. XX. O predmetnom návrhu rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.10.2019, ktoré z dôvodu odvolania otca nenadobudlo zatiaľ právoplatnosť. Otec dňa 11.10.2019 doručil na Okresný súd Bratislava V ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý sa vedie pod sp. zn. 22P/185/5019, a ktorým sa domáha aby súd uložiť matke povinnosť odovzdať deti do osobnej striedavej starostlivosti navrhovateľovi - povinnému rodičovi - otcovi podľa právoplatného rozsudku sp.zn. 20P/325/2012 zo dňa 30.06.2015 tak, aby mohla pokračovať striedavá osobná starostlivosť rodičov a účastníci konania mali rovnocenné podmienky v konaní pred súdom až do rozhodnutia súdu vo veci samej, alternatívne, aby matke bola uložená povinnosť odovzdať z dôvodu marenia výkonu súdneho rozhodnutia obe deti W. S., K.. XX.XX.XXXX U. Q. Z. S., K.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca a súčasne jej uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého W. sumou 150,- Eur mesačne a na výživu maloletej Z. sumou 130,- Eur mesačne a to vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľa s tým, že rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté deti bude poberať otec, zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude oprávnený otec; súčasne žiadal upraviť styk matky s maloletým W. U. Z. nasledovne: matka je oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi každý párny víkend od piatku od 17.00 hod do nedele 17.00 hod, matka si preberie maloleté deti každý párny kalendárny týždeň v roku od piatku od 17.00 hod v mieste trvalého bydliska maloletých detí na F. XX a odovzdá ich navrhovateľovi v nedeľu párneho týždňa o 17.00 hod, v mieste trvalého bydliska maloletých na F. XX. Je zrejmé, že návrhy otca na nariadenie neodkladného opatrenia vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 22P/184/2019 a pod sp. zn. 22P/185/2019 sú totožné. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti uznesenia súd prvej inštancie uvádza, že dôležitá je tá skutočnosť, že o predchádzajúcom totožnom návrhu, ktorý sa vedie pod sp. zn. 22P/184/2019 nebolo ešte doposiaľ právoplatne rozhodnuté, čo znamená, že na súde stále prebieha konanie o takom istom návrhu otca, teda súd prvej inštancie už koná o nároku otca uplatnenom v návrhu, ktorý sa vedie pod sp. zn. 22P/185/2019. Jednoznačne je tu potrebné konštatovať prekážku už skôr začatého konania t.j. prekážku litispendencie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vedený pod sp.zn. 22P/184/2019, bol podaný skôr, ako návrh vedený pod sp. zn. 22P/185/2019 a preto s poukazom na ust. § 159 CSP bolo potrebné zastaviť konanie neskôr začaté o tej istej veci, teda konanie vedené pod. sp. zn. 22P/185/2019. 10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd správne posúdil otázku litispedencie, správne určil, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava V, sp. zn. 22P/184/2019 a sp.zn. 22P/185/2019 ide o totožnosť účastníkov aj predmetu konani,a a teda rozhodol správne, keď neskôr začaté konanie sp. zn. 22P/185/2019 zastavil pre prekážku už začatého konania. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd riadne odôvodnil a odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie plne stotožňuje. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.10.2019, č. k. 22P/185/2019-9 je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil. 11. Odvolací súd poukazuje na to, že v odvolaní otec neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu rozhodnutia, vôbec sa nevyjadruje k tomu, prečo má za to, že tu nie je prekážka už začatého konania. V celom odvolaní v podstate napáda postup súdu prvej inštancie v iných prebiehajúcich, či už skončených konaniach, čo je pre danú vec irelevantné. 12. Odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).