Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/199/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614212836 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1614212836.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v spore žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, IČO: 31 364 501, so sídlom v Bratislave, Klemensova 8, proti žalovanému: M.K.M. spoločnosť s.r.o., IČO: 31 408 087, so sídlom v Stupave, Dlhá 1264, zast. JUDr. Pavlom Polakovičom, bytom v Bratislave, Detvianska 14, o zaplatenie sumy 22.477,75 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 20. februára 2019 č.k. 7C/924/2016-148 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie rozsudkom (potom, čo konanie v časti o zaplatenie 19.364,54 eur s príslušenstvom zastavil) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.210,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.210,05 eur od 02.02.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súčasne vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, v zastavenej časti priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, a napokon rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku v sume 1.150,38 eur žalobcovi. 2/Vychádzal zo zistenia, že žalobca (správca majetku štátu) ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom dňa 01.12.1993 zmluvu č. XXX/XX na dobu určitú do 31.12.2010. Predmetom nájmu bol pozemok v k.ú. H. na parcele č. 1115, časť o výmere 1500 m2 a alikvótna časť prístupovej cesty o výmere 150 m2. Pôvodná parcela užívaná žalovaným v zmysle zmluvy bol rozčlenená, v dôsledku čoho vznikli nové parcely a to parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, predmetné parcely sa nachádzajú v kat. úz. H. a sú zapísané na LV č. 704. Cez tieto parcely vedie prístupová cesta k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Listom zo dňa 13.12.2010 bola žalovanému zaslaná výzva na odovzdanie pozemku z dôvodu ukončenia nájomnej zmluvy dňom 31.12.2010. Následne bol žalovaný vyzvaný na odovzdanie pozemkov, ktoré užíval, avšak žalovaný dané pozemky nevypratal. 3/Žalovaný podľa žalobcu v súčasnosti užíva pozemkovú plochu na parc. č. XXXX/X o výmere 237 m2 pod nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaného zapísanou na LV č. XXX ako aj prístupovú cestu o výmere 750 m2 (300 x 2,50 m) bez právneho dôvodu. Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode o uzavretí nájomnej zmluvy a po skončení nájmu na dobu určitú, ktorú žalobca navrhoval v priebehu užívania pozemku, nakoľko sa žalovanému zdala cena neprimeraná. Pri stanovovaní ceny nájmu žalobca vychádzal z internej smernice ŽSR SR 1014 - ceny za nájom pozemkov a nebytových priestorov Železníc Slovenskej republiky č.: 2018/2009-O330, účinnej od 01.07.2009. Pri výpočte ceny nájmu pod stavbou vo vlastníctve žalovaného vychádzal žalobca z citovanej smernice z 2. Časti III. Kapitoly - pozemky, písm. E. nájom železničných pozemkov právnickým alebo fyzickým osobám na komerčné účely, tab. Bod I. (str.16 predpisu), ktorá cena je 22,- eur /m2 teda za výmeru 237 m2 žalobca požaduje sumu 5.214,- eur/ročne, čo za obdobie od 01.01.2011 do 30.11.2014 predstavuje sumu 20.421,50 eur. Pri výpočte ceny nájmu za prístupovú cestu k nehnuteľnosti vychádzal žalobca z citovanej smernice 2. Časti III. kapitoly - pozemky, písm. C nájom železničných pozemkov na iné ako poľnohospodárske a komerčné účely, tab. č. 2, bod I. (str. 12-14 predpisu), ktorá cena je 0,70 m2, teda za výmere 750 m2 žalobca požaduje sumu 525,- eur/ročne, čo za obdobie 01.01.2011 do 30.11.2014 predstavuje sumu 2.056,25 eur. Výška bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2011 do 30.11.2014 je 22.477,75 eur. Žalobca si ďalej uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 01.12.2014 do zaplatenia. 4/Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdil, že medzi stranami bol nájomný vzťah, ktorý bol ukončený ku dňu 31.12.2010. Už v roku 2010 mali účastníci viaceré rokovania, aby sa predĺžila doba nájmu, avšak žalobca mal neprijateľné nároky na výšku nájomného. Neprimeraným nájomným musel žalovaný ukončiť prenájom tejto haly, nakoľko podnájomník nedokázal uhradiť žalobcom požadované nájomné. Od konca roku 2010 nikto neužíva ani parcelu pod halou ani prístupové komunikácie. Preto sa žalovaný podľa jeho názoru bezdôvodne neobohatil. 5/Pred začatím pojednávania vo veci vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 19.364,54 eur s príslušenstvom späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že až po podaní žaloby žalobca zistil, že žalovaný previedol nehnuteľnosť - halu (užívanie parcely pod halou je predmetom tohto sporu) na tretie subjekty v roku 2011 a ku dňu 17.07.2011 nebol vlastníkom predmetnej haly. Po čiastočnom späťvzatí zostala predmetom konania suma 3.113,21 eur ako bezdôvodné obohatenie za užívanie parcely č. XXXX/X o výmere 237 m2 (22,- eur/m2) za obdobie od 01.01.2011 do 17.07.2011 (198 dní), t.j. v sume 2.828,42 eur a za užívanie parciel č. XXXX/X Y. Č.. XXXX/XX o výmere 750 m2 (0,70 eur/m2) za 198 dní, t.j. v sume 284,79 eur. 6/Podľa predpisu ŽSR, Bratislava schváleného Generálnym riaditeľstvom s účinnosťou od 01.07.2009 v druhej časti III. kapitoly v bode C. Nájom železničných pozemkov na iné ako poľnohospodárske a komerčné účely ods. 35 nájomné za 1 m2 a rok sa stanoví podľa sadzieb v Tabuľke č. 2. Podľa tabuľky č. 2 (str. 14 predpisu) je sadzba za 1 m2 v Hl. meste SR Bratislava 0,70 eur. V oddiely E bod 45. je uvedené, že predmetom tohto oddielu je stanovenie nájomného za nájom železničných pozemkov právnickým alebo fyzickým osobám na komerčné účely. Bod E nájom železničných pozemkov právnickým alebo fyzickým osobám na komerčné účely ods. 46 uvádza minimálnu sadzbu za 1 m2 a rok vo výške 22,- eur pre širšie centrum (str. 16 predpisu). V kapitole I. bod 4. (str. 7 predpisu) je uvedené, že zmluvne zakotvené ceny za nájom pozemkov, nebytových priestorov a ucelených stavieb v správe ŽSR sú dohodnutými cenami na základe zákona č. 18/1996 Z.z o cenách, v znení neskorších predpisov. 7/Znalec G.. G. T. v znaleckom posudku č. XX/XXXX stanovil nájom na parcele č. XXXX/X Y. Č.. XXXX/ X (v znaleckom posudku chybne uvedené ako parcely č. XXX/X Y. XXX/X) k 01.01.2011 vo výške 9,412 eur na 1 m2 / rok. 8/Spornými skutočnosťami zostalo to, či žalovaný prístupovú cestu k stavbe užíval a aká má byť výšky odplaty za užívanie prístupovej cesty, ako aj parcely pod stavbou, a teda v akej výške sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Z tvrdení žalobcu, z doložených fotografií, ani z obhliadky súd nemal preukázané, že by žalovaný presne v období od 01.01.2011 do 17.07.2011 (obdobie požadovaného bezdôvodného obohatenia) užíval prístupovú cestu vedúcu cez parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX o výmere 750 m2 k stavbe žalovaného so súp. č. XXX. Zo žalobcom tvrdených skutočností a doložených listinných dôkazov nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný užíva prístupovú cestu od 01.01.2011 do 17.07.2011 na základe fotografií z roku 2013, na ktorých je vidno uskladnené drevo, zaparkované auto a psa. Aj ku dňu obhliadky 11.09.2018 stálo v areáli žalobcu zaparkované auto (ako vyplýva z fotodokumentácie vyhotovenej pri obhliadke). Uvedená skutočnosť ale nepreukazuje užívanie prístupovej cesty žalovaným v danom období. Žalobca ďalej poukazoval na zápisy zo stretnutí zo dňa 04.01.2011 a zo dňa 18.05.2011, z ktorých taktiež nevyplýva užívanie prístupovej cesty za uvedené obdobie žalovaným. Iba samotný fakt, že žalovaný v danom období vlastnil stavbu so súp. č. XXX ešte automaticky nezakladá to, že užíval aj prístupovú cestu. Žalovaný doložil ukončenie zmluvy s podnájomníkom ešte ku dňu 31.10.2010. Aj z tohto dokumentu je zrejmé, že žalovaný sa na ukončenie nájomnej zmluvy (končiacej dňa 31.12.2010) pripravoval a ďalej svoju nehnuteľnosť neprenajímal. Žalobca ako správca majetku štátu a riadny hospodár mal ku dňu ukončenia nájomnej zmluvy dbať na riadne odovzdanie predmetu nájmu (okrem parcely pod stavbou). Žalobca vedel, že nedošlo k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy a napriek tomu si neoveril, nezdokumentoval a nezdokladoval stav v akom sa nachádzali pozemky na ktorých je prístupová cesta, za užívanie ktorej požaduje bezdôvodné obohatenie tak, aby v prípadnom spore uniesol dôkazné bremeno preukazujúce užívanie prístupovej cesty. Napokon žalobca podal aj žalobu o vypratanie parciel, na ktorých sa nachádza prístupová cesta. Žaloba bola vedená na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 29Cb/280/2011, pričom žaloba bola zamietnutá z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Žalovaný síce nenamietal, že až do ukončenia nájomnej zmluvy užíval prístupovú cestu o výmere 750 m2. Žalobca však vo svojej žalobe žiadnym spôsobom nezdokladoval to, že žalovaný sa mal bezdôvodne obohatiť užívaním prístupovej cesty práve o výmere 750 m2 za obdobie po ukončení nájomnej zmluvy. Keďže žalobca nepreukázal, že žalovaný skutočne užíval prístupovú cestu o výmere 750 m2 v období od 01.01.2011 do 17.07.2011 a teda, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil, súd žalobu žalobcu v časti požadovanej odplaty (284,79 Eur = 0,70 Eur/m2 x 750 m2 za obdobie od 01.01.2011 do 17.07.2011, t.j. 198 dní) zamietol. 9/V ďalšom bolo potrebné sa zaoberať, či došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia tým, že na parcele č. XXXX/X v správe žalobcu stojí nehnuteľnosť - budova so súp. č. XXX vo vlastníctve žalovaného za obdobie od 01.01.2011 do 17.07.2011. K obohateniu vlastníka stavby - žalovaného (v danom období) došlo už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá oprávnenie užívať stavbu. Je irelevantné, akým spôsobom žalovaný ako vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizoval. To znamená, že súd nemôže vziať do úvahy tvrdenia žalovaného, že v dôsledku neuzavretia nájomnej zmluvy nemohol svoju nehnuteľnosť užívať, či už sám alebo prostredníctvom prenájmu. Preto bol žalovaný povinný poskytovať náhradu žalobcovi ako správcovi majetku štátu za dané obdobie. 10/Žalobca požadoval za užívanie parcely č. 1115/3 o výmere 237 m2 sumu 2.828,42 eur za dané obdobie a to podľa predpisu, ktorý stanovoval ceny za nájom pozemkov a nebytových priestorov žalobcu. Svoj nárok žalobca opieral výlučne o tento predpis. Z predpisu je zrejmé, že sa ním stanovuje široká škála cien pre rôzne typy pozemkov a nebytových priestorov a že sadzby sú stanovené ako minimálne. V II. kapitole časť B bod 17 je upravená možnosť dohodnúť nižšie nájomné ako stanovuje predpis. Súd má za to, že nie je možné takýmto jednostranným predpisom stanoviť cenu za prenájom a navyše ešte vo vzťahu k pozemku, na ktorom je budova, ktorú ale žalobca (ako osoba vyhotovujúca predpis) nevlastní. Nie je ani v súlade s § 3 ods. 1 zákona o cenách č. 18/1996 Z.z. možné jednostranným stanovením ceny (v predpise uvedená ako minimálna) za prenájom požadovať od vlastníka stavby takto stanovenú sumu ako vydanie bezdôvodného obohatenia. Z titulu vlastníctva stavby žalovaným nie je možné predpokladať, že by žalobca vedel pozemok pod stavbou prenajať inému subjektu za ním stanovenú cenu, t.j. 22,- eur/m2. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu, ktorý požadoval úhradu za bezdôvodné obohatenie podľa ním jednostranne stanoveného predpisu (v cene 22,- eur/m2), dal si žalovaný v konaní vyhotoviť znalecký posudok č. XX/XXXX G.. G. T., ktorý ocenil cenu nájmu za parcele č. XXXX/X k 01.01.2011 vo výške 9,412 eur/m2. Súd mal za to, že doložením takéhoto dôkazu žalovaný účinne poprel tvrdenie žalobcu, ktorým požadoval úhradu vo výške 22,- eur/m2. Cena nájmu určená znalcom je vyriešením sporu medzi žalobcom (ktorý požadoval príliš vysokú cenu za prenájom) a žalovaným (ktorý požadoval príliš nízku cenu za prenájom). Preto súd vzal v úvahu cenu za prenájom stanovenú znalcom a to 9,412 eur/m2 ku dňu 01.01.2011. Parcela č. XXXX/X má výmeru 237 m2 a obdobie požadovaného bezdôvodného obohatenia je od 01.01.2011 do 17.07.2011, t.j. 198 dní. Súd preto priznal žalobcovi sumu 1.210,05 eur (237 m2 x 9,412 eur/365 dní x 198 dní) ako bezdôvodné obohatenie za užívanie parcely žalovaným titulom vlastníctva stavby za uvedené obdobie. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol. 11/Súd zamietol návrh žalovaného, ktorým požadoval od žalobcu doloženie nájomných zmlúv k obdobným pozemkom, najmä k susedným pozemkom. Mal za to, že doložením iných nájomných zmlúv a zistením ceny prenájmov pozemkov (za akú cenu žalobca prenajíma obdobné prípadne susedné pozemky) by neprispelo k objasneniu skutkového stavu v situácii, keď žalobca svoju cenu prenájmu odvádza od ním vyhotoveného predpisu a žalovaný preukazoval cenu nájmu znaleckým posudkom. 12/O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 22.477,75 eur. V časti o zaplatenie sumy 19.364,54 eur s príslušenstvom vzal žalobca žalobu späť z dôvodu, že až po podaní žaloby sa dozvedel o zmene vlastníctva, teda zavinil zastavenie konania, preto je povinný zaplatiť trovy konania žalovanému. Ďalej bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie 1.210,05 eur, čo z celkovej uplatnenej sumy po späťvzatí (3.113,21 eur) predstavuje 38,87 %. Keďže žalobca mal úspech len čiastočný (v časti menšej ako polovica) súd rozhodol, tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. 13/Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 1.348,50 eur, pred prvým pojednávaním vzal späť žalobu v časti o zaplatenie 19.364,54 eur. Predmetom konania zostala suma 3.113,21 eur, z ktorej súdny poplatok predstavuje sumu 186,50 eur. Žalobcovi teda bude vrátený preplatok súdneho poplatku (1.162,- eur) krátený o 1 % (t.j. 11,62 eur), teda v sume 1.150,38 eur. 14/Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel, podal včas odvolanie žalovaný. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie ohľadne toho, že samotné vlastníctvo nehnuteľnosti umiestnenej na pozemku iného automaticky zakladá vznik bezdôvodného obohatenia, mal za to, že na vznik tohto majú vplyv aj iné skutočnosti. Poukázal na to, že medzi sporovými stranami bola do roku 2010 uzatvorená zmluva o nájme nehnuteľností, v zmysle ktorej úhrada za areál bez komunikácie predstavovala 1,35 euro/m2. Vzhľadom na neúmerne vysoké nájomné požadované žalobcom ako prenajímateľom nebolo v možnostiach žalovaného halu prenajať, žiaden subjekt nevedel využívať pozemky s úhradou nájomného požadovanej žalobcom bez toho, aby bol stratový. Žalovaný preto od konca roku 2010 halu nevyužíva. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5 Cdo 8/2010, v zmysle ktorého výška nájomného sa určuje podľa obvyklej hladiny platnej nájomnej zmluvy, obvyklé nájomné je nájomným tržným. Až pri absencii zodpovedajúcich podkladov súd môže vychádzať aj z výšky náhrad v iných prípadoch, v takom prípade ale skutkové zistenia je potrebné podrobiť ďalšiemu posúdeniu z toho hľadiska, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu pozemku, pri ktorom mu so zreteľom na účel nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo“, bez možnosti užívať pozemok. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní vôbec nezaoberal tým, že žalobca požadoval za prenájom pozemku sumu 26.000 euro, ktorá suma je z hľadiska trhového mechanizmu viac ako 10 násobne vyššia ako obvyklé nájomné v danej lokalite. V danom prípade teda žalobca stanovením výšky nájomného znemožnil žalovanému halu ďalej prenajímať. Podľa informácií žalovaného žalobca sám nevie pozemky prenajať, tieto užívajú neznáme subjekty bez platenia akéhokoľvek nájomného, žalobca často ani nevie, kto pozemky užíva, kedy samozrejme voči týmto subjektom nepodáva žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže v danom prípade neprišlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, navrhol žalovaný, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celosti zamietol. 15/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, navrhol preto jeho potvrdenie. 16/Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že toto dôvodné nie je. 17/V súdnej praxi boli riešené viaceré prípady vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzej nehnuteľnosti (pozemku) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu (zmluvného typu alebo vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak sa vychádza zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, je treba z hľadiska pasívnej legitimácie posúdiť, kto bezdôvodné obohatenie získal. V podstate ide o zodpovedanie otázky, kto užíva cudziu nehnuteľnosť (pozemok) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec a v čom toto užívanie spočíva. Rozhodujúcim je teda výklad slova „užívanie“, t. j. v čom spočíva užívanie pozemku, keď je na ňom postavená stavba vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka pozemku. Podľa názoru dovolacieho súdu je potrebné pod týmto pojmom rozumieť umiestnenie samotnej stavby na cudzí pozemok. Jej samotné umiestnenie totiž bráni vlastníkovi pozemku, tento užívať riadnym spôsobom. K obohateniu vlastníka stavby potom dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či bude stavbu užívať sám, alebo ju bezplatne alebo odplatne prenechá inému. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či príp. komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku, a nie napr. jej nájomca. Je potrebné si uvedomiť, že pod „užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade chápať jeho zastavanie cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby). Pozemok žalobcu bol teda (bez právneho dôvodu) užívaný tým, že mal na ňom žalovaný umiestnenú svoju stavbu a nie tým, ako a kým bola táto stavba užívaná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. júna 2019, sp. zn. 8 Cdo 186/2018). 18/Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie, pokiaľ uzavrel, že súd nemohol vziať do úvahy tvrdenia žalovaného, že v dôsledku neuzavretia nájomnej zmluvy nemohol svoju nehnuteľnosť užívať, či už sám alebo prostredníctvom prenájmu a preto bol žalovaný povinný poskytovať náhradu žalobcovi ako správcovi majetku štátu za dané obdobie, rozhodol vecne správne. Zo záverov vyššie uvedeného rozhodnutia je rovnako zrejmé, že by bolo nadbytočné skúmať, kto reálne nehnuteľnosti na pozemkoch žalobcu užíva, či a komu platí úhradu za užívanie, resp. nájomné, či žalobca podal alebo nepodal proti týmto subjektom žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia a pod. 19/Na základe vyššie uvedených záverov potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti potvrdil ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP. 20/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorý by tak mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však žalobcovi objektívne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 21/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).