Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/30/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616200568 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1616200568.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : F.. M.. S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, G., proti žalovanému: Z.. F.. Š. E., D.Ú., IČO: 31 148 531, so N. O. E. XXXX/ X, S., zastúpeného advokátkou JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, o náhradu škody a návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 9.novembra 2018 č.k. 7C/87/2016-205, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým žiadal súd, aby uložil žalovanému povinnosť vrátiť svojvoľne vymoženú čiastku 1.371,63 € v dobe od 10.02.2015 do 10.09.2018 aj s úrokom z omeškania 5% ročne od 10.09.2018 do zaplatenia, ktorý návrh odôvodnil tým, že z exekučného príkazu č. XXXX/XXXX zo dňa 03.12.1999 bolo možné riešiť pohľadávku vo výške 1.850,- € a namietal sumu 5.386,41 € uvedenú v exekučnom príkaze sp. zn. D. XXXX/XXXX-XX zo dňa 15.12.2014. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § § 324 ods. 1 ,§ 325 ods. 1 ,§ 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 , § 328 ods. 2 , § 329 ods. 1 C.s.p., keď poukázal nato, že základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi stranami, a to osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vydaniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Neodkladné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení žalobcu bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 C.s.p., teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z pozitívno-právnej úpravy civilného sporového poriadku vyplývajú základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú: 1/ naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, 2/ osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, 3/ odôvodnenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, 4/ osvedčenie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej, 5/ určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je teda existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu, pričom zásah do práv dotknutej strany musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov. 1.2. Skúmajúc, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, sa súd prvej inštancie oboznámil so žalobou, návrhmi na rozšírenie žaloby, exekučným príkazom sp. zn. D. XXXX/XXXX-XX zo dňa 15.12.2014, príkazom na začatie exekúcie zo dňa 28.01.2010 a zo dňa 10.12.2014, kópiou poverenia, upovedomením o začatí exekúcie a po preskúmaní dôkazov dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Žalobca nepreukázal splnenie ani jednej podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade je z listinných dôkazov založených v spise zrejmé, že voči žalobcovi sa vedie exekúcia na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie č. XXXX/XXXX zo dňa 03.12.1999 vydaného Sociálnou poisťovňou a na základe ktorého bolo vydané poverenie pre žalovaného. Žalobca odôvodňuje svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo forme vrátenia sumy 1.371,63 € tým, že v exekučnom titule č. XXXX/XX zo dňa 03.12.1999 je uvedená suma 55.733 Sk (1.850,- €) a v exekučnom príkaze suma 5.386,41 €. Z uvedeného však nie je možné vyvodiť, že žalovaný ako exekútor svojvoľne realizuje zrážky z dôchodku vo vyššej sume. Za súčasného skutkového a právneho stavu nemá súd osvedčené, že by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnuté s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. c), d) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom pomerne obsiahlom odvolaní sa žalobca vyjadruje k jednotlivým odsekom napadnutého uznesenia, keď niektoré navrhuje doplniť, s niektorými súhlasí a niektoré ako také spochybňuje. K odôvodneniu napadnutého uznesenia a odsekov, ktoré sa týkajú predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia viackrát uviedol, že v jeho prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalovaný exekútor ním bol viackrát upozornený, že nemôže vymáhať premlčanú pohľadávku a podanie žaloby bolo vyvolané právne nesprávnou činnosťou exekútora. Žalobca namietal, zrážky z dôchodku môže exekútor vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky a jej príslušenstva a napriek tomu exekútor vykonáva zrážky z jeho dôchodku už nad 1.850,- € čo nie je vôbec prípustné. K odôvodneniu uznesenie podľa ktorého „Z uvedeného však nie je možné vyvodiť, že žalovaný ako exekútor svojvoľne realizuje zrážky z dôchodku vo vyššej sume " uviedol, že takéto zistenia sú bohapusté čo vie nielen žalobca ale aj ústredie Sociálnej poisťovne a tieto skutočnosti vyplývajú aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 SžoKS 141/2006 zo dňa 20.9.2007 ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 S 66/2017- 139 zo dňa 28.4.2009, ktoré mal doložiť odvolaciemu súdu práve Okresný súd Malacky, na čo už upozornil v prvej žalobe zo dňa 18.1.2016. Žalobca poukázal na znenie § 186 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého , že skutočnosti... známe súdu z jeho činnosti,..., sa nedokazujú a žalobca mal za to, že obe rozhodnutia súdov SR mal mať prvoinštančný súd už dávno k dispozícii a nie je jeho vinou, že ich súd nemá. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 9. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 10. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 11. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 12. Nariadiť neodkladného opatrenia je možné ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruj v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. 13. Po oboznámení sa s obsahom spisu a vzhľadom na predmet konania vo veci samej (žalobca sa domáha voči žalovanému ako súdnemu exekútorovi náhrady škody) odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobca ničím neosvedčil naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nebezpečie bezprostrednej ujmy a ani to, že by exekúcia rozhodnutia bola ohrozené. Žalobca odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia tým, že vykonateľný exekučný titul č. XXXX/ XXXX zo dňa 03.12.1999 bol na peňažné plnenie 55.733,-Sk (1.850,- €) a preto namietal vymáhanie pohľadávky v celkovej výške 5.386,41 €, ktorá je uvedená v exekučnom príkaze sp. zn. D. XXXX/XXXX- XX zo dňa 15.12.2014. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a podľa k nemu pripojených, prípadne dodatočne doložených a predložených listín a dôkazov. Odvolací súd zastáva názor, že žalobca žiadnym spôsobom a dôkazom nepreukázal, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, keď len samotné tvrdenia žalobcu „ že žalovaný vykonáva exekúciu na vyššiu sumu ako je uvedená vo vykonateľnom exekučnom titule“ takýmto dôkazom nie je. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez dostatočného zdôvodnenia a doloženia potreby bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán a takýto postup ani z pohľadu odvolacieho súdu nebol zvolený správne. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil / § 234 ods. 2 a 220 ods. 2,3 C.s.p. / na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje, keď námietky žalobcu uvádzané v odvolaní, sú právne irelevantné, nemajú žiadny vplyv na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Odvolací súd záverom len dodáva, že aj keď v zmysle § 330 ods. 2 C.s.p. možno nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, tak kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade povaha veci nepripúšťa totožnosť výrokov. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady škody po poslednej úprave zo dňa 28.11.2018 vo výške 2.610,95€. K tomu, aby mohol súd svojím rozhodnutím zaviazať žalovaného k povinnosti na náhradu škody musí dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Túto otázku súd však v rámci konania o neodkladnom opatrení nemá možnosť skúmať. Uložiť žalovanému na základe súdneho rozhodnutia a to neodkladného opatrenia vrátiť žalobcovi časť náhrady škody vo výške 1.371,63€ (podľa žalobcu svojvoľne vymoženú) ktorému nebude predchádzať vykonanie dokazovanie na skúmanie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je vážnym zásahom do práv a oprávnených záujmov žalovaného a to do práva na súdnu ochranu vyjadrenú v čl. 1 C.s.p.. Rozhodnutím bez vykonaného dokazovania by bol narušený aj princíp právnej istoty deklarovaný v čl. 2 C.s.p. ako aj princíp rovnosti sporových strán (čl. 6 C.s.p.), keďže žalovaný by v konečnom dôsledku nemohol uplatniť v konaní žiadne prostriedky procesnej obrany a preto nemožno nariadiť toto neodkladné opatrenie, keďže jeho obsah by bol sčasti totožný s výrokom vo veci samej. 15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o nariadenie neodkladného opatrenia končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).