Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/6/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010185 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1617010185.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovaného L.. L. A., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/53/2017 zo dňa 03.09.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. októbra 2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/53/2017 zo dňa 03.09.2018 bol obžalovaný L.. L. A. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky sp. zn. 1Pv 5/16/1106-39, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že v presne nezistenom čase od mesiaca september roku 2015 až do dňa 14.01.2016 v obci N. v spoločnej domácnosti rodinného domu č. XXX psychicky a fyzicky týral svojho maloletého syna T.P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, N., ktorý toho času žil s ním v tejto domácnosti, nakoľko mu bol uznesením Okresného súdu Malacky zo dňa 24.08.2015, č.k. 8P/480/2014-101 zverený do starostlivosti, a to tým spôsobom, že od neho vyžadoval neprimerané školské a učebné nároky a výkony, ktoré si vynucoval aj fyzickým násilím, čo malo za následok, že maloletý mával v škole strach, že pri skúšobnom teste neuspeje, že bude znova otcom potrestaný, následkom čoho sa v škole raz povracal a dvakrát defekoval, ďalej dňa 14.01.2016 maloletého zbil palicou ako trest za nenaučenie sa učiva v časovom limite, ktorý mu určil, pričom na ňom túto palicu zlomil, čo ho nahnevalo a tak maloletého zavrel na 10 minút do pivnice, kde bola tma, hoci vedel, že maloletý sa tmy bojí, ďalej svojím manipulatívnym správaním maloletého zastrašoval a negoval jeho potrebu byť s matkou, ktorej bránil v stretávaní sa s maloletým, jednak fyzicky a aj tým spôsobom, že maloletému pred stretnutiami s príslušnými orgánmi riešiacimi zverenie maloletých detí do starostlivosti a na psychologických vyšetreniach prikazoval a učil ho, ako má vypovedať, aby osočoval matku, čím ho nútil k interpretácii inkriminovanej situácie vo svoj prospech, negoval priateľov maloletého, krúžky a aj jeho záujmy, maloletého izoloval iba na priestor v škole a doma, nakoľko ho často ráno odviezol do školy a zo školy hneď domov, teda maloletý bol neustále zatvorený doma, nemohol sa s nikým stretávať, čím ohrozoval jeho psychické zdravie, vyvolával v ňom zámerne strach a stres, čím poškodenému maloletému T.P., nar. 13.05.2002 spôsobil psychické problémy vo forme úzkosti, strachu, so psychosomatickým doprovodom tremoru, vyčerpanosti a smútku a jeho konanie na psychike maloletého zanechalo následky v dekompenzácii jeho osobnostných čŕt, ktorými disponoval, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka - zástupcu maloletého poškodeného, výsluchom svedkov- C. A., A. T., O.. G. Z., A.. M. O., výsluchom znalca F.. O.. W. G., A.., pripojeným spisom OS Malacky sp. zn. 8P/480/2014, ďalej listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a uvedenými v texte rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní. Výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní nepreukázali, že došlo k spáchania žalovaného trestného činu tak, ako sa uvádza v obžalobe prokurátora. Obžalovaný L.. L. A. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, že sa cíti byť nevinný. K veci uviedol, že to čo sa uvádza v obžalobe, nie je pravda a podrobne popísal spolužitie s mal. deťmi. Bližšie sa vyjadril k udalostiam zo dňa14.01.2016 s tým, že keď deti prišli večer zo školy k nemu domov zistil, že H. dostal v ten deň tri trojky, tak mu dohováral a poslal ho učiť sa. Prišiel asi po desiatich minútach s tým, že je naučený, tak ho preskúšaval a zistil, že naučený nie je. Opäť ho poslal do pracovne, aby sa učil. Neskôr zistil, že sa H. hrá na PC, preto mu dohováral, aby sa najskôr poriadne naučil. Snažil sa aj limitovať čas ktorý syn trávil na PC hraním hier na max. na dve hodiny denne. H. opäť prišiel s tým, že je naučený, on však zistil, že ešte stále to nevie, opätovne ho poslal sa učiť, avšak zistil, že zasa hrá hru na PC, preto mu PC zobral. Toto je pre dieťa v jeho veku asi najväčší trest, syn bol z toho nešťastný, aj na neho zvyšoval hlas. Vravel, že sa to naučiť už nevie, že už je neskoro. Toto sa opakovalo asi päť krát za ten večer. Bolo už cca. 9 hodín večer, keď ho opäť vyskúšal, no opätovne to učivo dobre nevedel. Bol na syna nahnevaný, uviedol, že v obývačke má takú sochu z Egypta, ktorá drží luk a šíp, ten šíp je bambusová tyčka, už niekoľkokrát zlomená a lepená. Zobral tú tyčku do rúk a pohrozil ňou H., vysvetľoval mu, že sa veci musí naučiť, pretože ak opätovne dostane zlú známku, bude problém to do konca roka opraviť. H. mu povedal, že je už unavený a išiel sa osprchovať. Potom si išiel s deťmi ľahnúť do spálne, spali sme na manželskej posteli, on v strede, H. z jednej strany, D. z druhej strany. Toto bol celý priebeh toho večera. Vždy tak zaspávame, a keď deti zaspia, on vstane a ide do svojej postele. Uviedol, že deti si vždy vyžadovali jeho prítomnosť pri zaspávaní. Ďalej sa obžalovaný vyjadril k otázke výchovy syna v období od septembra 2015 do januára 2016, keď mal syna zvereného do svojej starostlivosti. H. vtedy chodiť do novej školy, keďže z pôvodnej školy ho vylúčili. Počas tohto obdobia za ním do školy chodila jeho matka, ktorá ho snažila zo školy pod rôznymi zámienkami vylákať, napr. chcela aby s ňou išiel k zubárovi, alebo na očkovanie k lekárovi. V danom čase matka nerešpektovala súdne rozhodnutia a neustále za H. chodila a to aj počas vyučovania. Na H. to zle vplývalo, nechcel s matkou odchádzať zo školy, vadilo mu, že matka na neho aj pred spolužiakmi neustále nalieha. Na toto správanie matky sa mu syn vždy po škole sťažoval, nikdy s matkou priestory školy neopustil. V priebehu tohto obdobia sa stalo, že mu volala synova trieda učiteľka s tým, že sa H. pokakal, a požiadala ho, aby pre neho prišiel. Stalo sa to hneď z rána, tak sadol do auta a išiel som pre neho. Toto sa stávalo aj doma v N. pomerne často, že keď prišla matka, ktorá sa domáhala stretnutia s H., tak on následne aj pol hodinu sedel na záchode, bolo mu zle. Raz to už nevydržal a požiadal ju, aby išla do vnútra, aby pozrela na dieťa. H. ležal bledý v posteli, nechcel sa s ňou baviť. Vydržala tam asi pol hodinu, jej priateľ ju zatiaľ čakal v aute. Na druhý deň H. ani nešiel do školy. V priebehu noci mu bolo ešte niekoľkokrát zle. Ďalej uviedol, že v bežný deň ráno rozviezol deti do školy, pričom zo školy už dochádzali domov samostatne, keďže on bol ešte v práci. Doma ich už čakal navarený obed, ktorý chystala jeho mama, ktorá mu s výchovou a starostlivosťou o deti pomáhala. Do jeho príchodu z práce sa potom deti hrali, po jeho príchode domov skontroloval prípravu do školy a učenie, potom bol opäť voľný program pre deti, alebo išli do mesta na nákupy. Cez víkendy sme často chodievali do kina, alebo na plaváreň. Cez prázdniny chodievali na chatu do Tatier, boli aj na dovolenke v Talianku u jeho sesternice. Na návštevu k nim chodili aj H. kamaráti S. a M., deti tiež chodievali na oslavy svojich kamarátov a spolužiakov. Uviedol, že syn bol na učenie šikovný, vedel sa pripraviť, on mu v tomto smere pomáhal. Mali aj dohodu, že keď dostane dobrú známku môže si niečo kúpiť, taktiež obe deti dostávali vreckové. H. bol v období, kedy v škole so spolužiakmi riešili PC hry, jeho to veľmi bavilo. Bol aj vyhlásený za najlepšieho žiaka v triede čo sa týka počítačov. Ako otec sa snažil ten čas trávenia na PC limitovať na max. dve hodiny denne, keďže chcel, aby sa syn venoval aj iným záľubám. Po prechode na novú školu sa H. prospech zhoršil, bolo to spôsobené odlišným spôsobom vo výučbe, ako aj oveľa väčším objemom učiva, ktoré musel zvládnuť. On sa s ním pravidelne učieval, objednával som aj potrebné učebnice pre štúdium. Rovnakým spôsobom sa učieval aj s D., táto však vyžadovala menej pozornosti ako H. a nepotrebovala toľko prípravy. D. navštevoval výtvarný a dramatický krúžok. H. žiadny krúžok nenavštevoval, chcel chodiť na počítačový, avšak v jeho okolí sme žiadny nenašli. Chcel vždy využiť čas kým prídem z práce domov, aby sa mohol hrať na PC, preto ani nemal o krúžky záujem. H. išlo učenie ťažšie, tiež keď bol u svojej matky, tak sa nevenoval príprave do školy. Chcel ho preto naučiť najmä systematike v príprave do školy a na vyučovaní, pravidelne som sa s ním učieval, snažil sa mu dohovárať a vysvetľovať, ak sa mu učiť nechcelo, mohlo sa stať, že zvýšil aj hlas. Taktiež to riešil s jeho triednou učiteľkou, ktorú informoval, že dieťa prežíva náročné obdobie, žiadal, aby bola škola ústretová. Trieda učiteľka mu prisľúbila v tomto pomoc, uviedla, že požiada aj deti v triede, aby boli nápomocné. V ich domácnosti bývala aj jeho mama, ktorá H. tiež dohovárala. Uviedol, že synovi sa nikdy nevyhrážal, nič čo je uvedené v obžalobe. Nevie si vysvetliť, prečo H. matke písal, že ho bije a zatvára, nie je to pravda, ani technicky to nie je možné. Pivnicu cca. 10 rokov dozadu vytopili, všetky dvere napučali a spriečili sa. V pivnici sú tie dvere stále otvorené, nie je možné ich zavrieť ani privrieť. Tiež v žiadnom zámku nie sú kľúče a to už od narodenia detí. Poprel, že by pripravoval deti na stretnutia so psychológmi v zmysle, ako majú vypovedať. Sám nevedel, čo sa budú detí pýtať, preto ich ani nemohol na odpovede pripraviť. Tiež sa niekoľkokrát stalo, že ich školský psychológovia zobrali bez toho, aby to vedel a dozvedel som sa to až následne. Uviedol, že nevie, prečo deti vypovedali proti nemu, myslí si, že majú strach zo svojej matky, pretože im vždy vravela, že skončia u nej, čo sa aj potvrdilo. Myslí si, že deti proti nemu vypovedali pod tlakom. Poškodená A.. U. A., ako opatrovník maloletého poškodeného za ÚPSVaR Malacky, sa na hlavnom pojednávaní vyjadrovala vo všeobecnosti k ich metodickému postupu pri príprave správ o ošetrení pomerov. Ďalej k veci uviedla, že s obomi maloletými deťmi A. pracuje ÚPSVaR už od roku 2012, kedy sa súdnou cestou riešili otázky zverenia do starostlivosti jedného alebo druhého rodičia. Uviedla, že sa ako opatrovník maloletého pridržiava písomne podaných správ o šetrení pomerov. Svedkyňa C. A., matka obžalovaného, uviedla, že bývala v domácnosti so svojim synom celých 5 rokov, od doby kedy matka detí odišla. K veci uviedla, že nie je pravda, to čo sa kladie jej synovi za vinu, on nikdy svoje deti nebil, deti nikdy neboli ním týrané. V domácnosti otca sa cítili dobre, všetko prebiehalo normálne. Deň prebiehal podľa toho či sa išlo do školy alebo nie. Deti ráno vozil do školy otec. Ona ich potom naučila chodiť zo školy samé. D. chodila na výtvarnú, H. mal chodiť na tenis, ale nechcel tam chodiť. Uviedla, že H. sa veľmi tešil, keď súdy rozhodli o jeho zverení otcovi, bol u otca veľmi rád, mali dobrý vzťah. K udalostiam zo dňa 14.01.2016, sa svedkyňa nevedela vyjadriť, ten deň nebola doma, bola u lekára v Bratislave, len jej syn potom povedal, že G. zobrala obe deti k sebe a viacej ich už nevidela. Taktiež sa svedkyňa vyjadrila k pivnici v dome obžalovaného, uviedla, že do pivnice sa ide hneď z predizby, pričom je osvetlená svetlom v každej jednej miestnosti, tak isto je vykurovaná, v podstate by sa tam dalo bez problémov bývať. V jednej izbe je vaňa a práčka a priestor na sušenie bielizne. V ďalšej izbe sú uskladnené staršie veci, to je staršie oblečenie detí a taktiež veci z bývalého podnikania jej syna. Deti chodia do pivnice aj pre hračky, pretože tam majú uskladnené staršie hračky, ktoré už prestali používať, niekedy sa tam aj hrali, nie je to žiadna tmavá miestnosť. V jednej z miestností sú uložené aj potraviny a zaváraniny. Ďalej uviedla, že jej syn sa vždy snažil problematické výchovné situácie riešiť pokojne, ako otec syna netrestal, zažila, že mu vypol PC, aby už prestal, alebo, že mu raz zhasol svetlo v izbe, aby už išiel spať. Podľa jej názoru spor medzi bývalými manželmi vznikol kvôli majetkovým sporom. Ďalej uviedla, že keď bol H. u svojho otca, matka za ním chodievala do školy, H. sa na toto sťažoval svojmu otcovi, vadilo mu to, žiadal otca, aby pohovoril aj s učiteľkou, že si neželá, aby ho matka v škole takto navštevovala. H. vtedy veľmi chcel nový PC, môj syn mu sľúbil, že ho kúpi, v prípade, ak si zlepší prospech v škole. Matka vtedy žila s pánom T., hovorila deťom, že sa budú sťahovať do nového domčeka, kde budú mať každý svoju izbu. Sľúbila H., že mu ten PC kúpi, svedkyňa uviedla, že podľa jej názoru bola toto H. motivácia. Svedkyňa O.. G. Z., exmanželka obžalovaného, uviedla, že to čo sa dialo počas jej jedenásťročného manželstva, sa neskôr v oveľa horšom meradlo dialo deťom. Tak, ako obžalovaný dával jej rôzne tresty, obmedzoval ju, sociálne aj finančne izoloval, to isté neskôr robil aj vo vzťahu k deťom. Obžalovaný neustále zavádza a klame, manipuluje svoje okolie aj súdy, pričom súdom predkladá svoje argumenty ako fakty, ktoré nikto neoveruje. Uviedla, že v lete 2015, podal obžalovaný žiadosť o zverenie detí do svojej starostlivosti, pričom v návrhu uvádzal, ako hlavný dôvod, že H. chcú vyhodiť zo školy pre zlý prospech a pre skutočnosť, že neurobil ročníkovú prácu. Obžalovaný tvrdil súdu, že ona ako matka dieťaťa sa s H. neučí, súd neoveroval tieto tvrdenia otca a na konci leta zveril H. do jeho osobnej starostlivosti. Ona v priebehu konania doložila súdu veľký počet e-mailov, ktoré si vymenila s učiteľmi H. so zámerom zlepšiť H. prospech, H. mohol zostať na škole v prípade, ak by mal priemer do 2,00, čo aj nakoniec mal, pretože sa s H. riadne pripravovala, s učiteľmi spolupracovali. Obžalovaný sa neskôr priznal riaditeľke, čo je tiež uvedené v nejakej jej správe, že ročníkovú prácu vypracoval on a nie H., pričom z ročníkovej práce bol H. hodnotený ako nedostatočný. Podľa jej názoru mal obžalovaný od začiatku zámer zobrať H. z tejto školy a dať ho na inú, keďže na pôvodnej škole, ako triedna učiteľka, tak aj neskôr riaditeľka zistili, čo je obžalovaný zač a snažil sa H. sociálne izolovať. Keď H. nevyhovel z ročníkovej práce, bol to jeden z jeho hlavných argumentov, prečo ide dieťa na ďalšiu školu. H. z pôvodnej školy vyhodený nebol, keď sa dostal do starostlivosti otca, ten bez jej súhlasu zmenil školu dieťaťu a prihlásil ho do druhej školy. H. je ťažký introvert, na pôvodnú školu bol zvyknutý, v triede ich bolo 20, škola mu vyhovovala, pričom otec jediným rozhodnutím zmenil zásadným spôsobom jeho život v tom, že ho dal do novej školy, kde ich bolo v triede 34, úplne nový spolužiaci, učitelia, nový systém výučby, čo H. veľmi ťažko niesol a toto trvalo 4 a pol mesiaca až do januára 2016. Ďalej uviedla, že mala som od jari 2016 pre obe deti zaplatený zájazd do Disneylandu, išla som však len s D., pretože otec H. neupustil. Ako súd zveril H. do otcovej starostlivosti, upravil aj jej styk s dieťaťom. Za celé do obdobie od septembra 2015 do januára 2016 umožnil otec jej stretnutie so synom len 1 krát, zvyšok len rozprával ako ju H. nechce vidieť, ako sa jej bojí. Chcela predísť situácii, ktorá bola v roku 2014, keď H. nevidela 6 mesiacov. Preto chodila za H. do školy, kde ho navštevovala len 1 krát za dva týždne, vždy iba cez veľkú prestávku. Bola dohodnutá s H. učiteľkou prof. P., ktorá vždy H. počas prestávky v triede vyzdvihla a priviedla ho za ňou, pričom im rezervovala svoj kabinet alebo prázdnu triedu, kde mohla byť s H. osamote, takto sme spolu trávili cca. 10 min. Nie je pravda, že chodila počas vyučovania, tiež nie je pravda, že chodila do triedy v prítomnosti jeho spolužiakov. H. bol vždy vystresovaný, nervózny, bolo vidieť ako sa trápi. Na základe odporúčania právnika, vždy keď sa styk s H. nerealizoval, pretože otec tomu zabránil, išla urobiť oznámenie na príslušné OO PZ Stupava. Bolo to celkom 37 krát. Tiež si každý telefonát s otcom nahrávala, pretože mala zlú skúsenosť z minulosti, keď opakovane uvádzal nepravdy, ktoré sa viazali na ich telefonáty. Okolo Vianoc 2015 Krajský súd v Bratislave rozhodol, že obžalovaný jej má voziť syna na styk každý druhý víkend od soboty do nedele. Tak sa aj stalo, prvý januárový víkend strávil H. u nej. Tým, že bol prelom rokov, vychádzalo to tak, že párny víkend bol aj ten nasledujúci, opäť H. tváril u nej čas od soboty rána, v sobotu bolo všetko bez problémov, v nedeľu okolo obeda začínal byť H. nervózny, ako sa blížila hodina, kedy si mal otec pre neho prísť. 14.01.2016 jej prišla večer SMS od H., aby po neho prišla, že ho otec zavrel do pivnice, tých SMS prišlo potom ešte viacej, všetky doložila polícii. Posledná SMS od H. podľa jej názoru presne poukazuje na tú realitu, v akej sa dieťa nachádzalo, keď napísal: „Alebo nemusíš chodiť, počkám či sa nezlepší.“ Dieťa podľa nej stále dúfalo, že správanie otca sa vo vzťahu k nemu zmení. Keď potom prišla po deti a povedali jej, že otec H. zbil palicou, pozrela ich ešte v aute, či nejaké modriny nie sú. Zobrala ich aj k lekárovi, modriny na tele dieťaťa zistené neboli. O udalosti zo dňa 14.1. H. vôbec nechcel rozprávať ani neskôr. Rozprávala jej tom iba D., až keď bola vypovedať na polícii, povedala H., že je dôležité aby jej povedal ako sa to stalo, tak začal rozprávať, potom sa povracal a hnačkoval, tak ťažké to pre neho bolo. Uviedla, že H. aj konfrontovala s tvrdením obhajcu otca, že pivnica sa nedá zamknúť, pýtala sa ho či si nevymýšľa, keď sa nedá pivnica zamknúť, on povedal, že otec ho dal do pivnice po tme a držal dvere tak, aby sa H. nemohol dostať von. H. stál za dverami a plakal, takto jej to potvrdila aj D., ktorá sa na uvedenú situáciu mala pozerať zhora spoza zábradlia. Uviedla, že celý incident sa mal stať preto, že H. dostal zlú známku v škole. Neskôr sa dozvedela od učiteľky biológie prof. P., že H. sa na hodine slovenčiny pri skúšaní keď stál pred tabuľou pokakal, na čo ho slovenčinárka poslala domov. Keď už boli deti v jej domácnosti, až postupne začali rozprávať o veciach ktoré sa diali u otca. Cca. až po 3 mesiacoch, jej H. k tejto udalosti sám povedal, že ten deň sa veľmi bál, pretože nebol na slovenčinu pripravený. Vedel, že dostane zlú známku a veľmi sa bál, ako bude reagovať otec, že bude na neho kričať, že mu bude nadávať a z tohto stresu sa pred triedou pokakal. Taktiež uviedla, že ona v tomto období v škole za H. vôbec nebola. Tiež jej H. spomínal, že niekedy mu ráno cestou do školy bývalo zle od žalúdka, keď sa bál, aké budú výsledky v škole. D. bola v striedavej osobnej starostlivosti po týždni, ona nikdy nevravela o tom, čo sa deje v otcovej domácnosti. Deti vôbec nikdy nerozprávali o tom, čo sa u otca deje. Až keď som ich zobrala toho 15.01.2016, povedali len základne fakty k danej udalosti, nič viac, niečo málo začali rozprávať po mesiaci. V apríli 2016 išli na prvý spoločný výlet na Macochu v Brne a tam sa deti úplne rozrozprávali, celý deň jej rozprávali všetko čo sa dialo u otca. Deti uviedli, že otec im rozprával aká je zlá a nebezpečná, ako ich unesie a odrhne od otca. Vraveli jej, že to boli hodiny, ktoré otec trávil týmto rozprávaním. V čase, kedy sa medzi nami realizovala SOS v týždni keď som nemala deti som brávala veľa nočných, otec ich po obede zo školy vozil pred jej dom a ukazoval im, že opäť nie som doma. Deti jej uviedli, že otec sa s nimi vôbec neučil, len ich učiť sa posielal. Ak sa na neho obrátili s nejakým problémom, odpoveďou bolo, že si to majú nájsť na internete. H. prestupom do novej školy prešiel zo španielskeho jazyka do nemeckého jazyk. Kde tam už boli v 3 ročníku, preto bola dohoda so školu, že prvý polrok nebude klasifikovaný, aby mal priestor učivo dohnať. Otec ho skúšal slovíčka len prvého pol mesiaca, potom sa mu s nemčinou nevenoval. Otec si išiel zvyčajne ľahnúť okolo 20:00. Babka pozerala TV, potom si išla ľahnúť aj ona. Deti sa počas večera hrali na PC a keď boli unavené išli si ľahnúť. Keď prišiel v januári 2016 H. na prvý víkend ku mne, mal dlhé a špinavé nechty. Podľa vyjadrení detí, víkendy trávili doma alebo chodili na rodinné návštevy rodine otca, kde väčšina návštevy sa týkala jej osoby a to nie v pozitívnom zmysle. Otec nevozil deti ani na krúžky ktoré mali zaplatené. Taktiež jej deti povedali, že mali presne od otca pokyny ako sa majú u nej správať a čo majú robiť. Otec deťom prikazoval, aby jej robili zle, aby ju jej vtedajší priateľ odkopol, pretože deťom uvádzal, že som na priateľovi finančne závislá, že som s nim kvôli peniazom. Ďalej im kázal, aby na výletoch odo mňa pýtali veľa peňazí čo aj robili. Tiež im kázal kradnúť jej veci. D. jej takto zobrala dioptrické okuliare, ktoré používala na šoférovanie, priznala sa jej, že neskôr jej ich chcela zasa vrátiť, otec jej ich našiel a povedal, že ich vrátiť nesmie. Deti mali od otca príkaz posielať, v čase keď boli u nej, posielať otcovi SMS kde písali, že sú hladné, že ich bijem, že sa o nich nestarám. D. toto nerešpektovala, H. sa však otca bál a takéto SMS posielal. Dokonca mu otec pripomínal, aby SMS nezabudol poslať a sám mu SMS s textom Nezabudni poslať SMS, posielal. H. sa jej priznal, že mal presne určené, v čase kedy bol u nej, kedy má od nej utiecť a čo má hovoriť. Všetky tieto veci boli otcom naplánované a organizované. Tiež jej deti uviedli, že mali od otca nakázané čo majú hovoriť na stretnutí so psychológmi, alebo keď boli vypovedať na súde. K trestaniu je deti povedali, že otec D. nebil, H. bil, naposledy na ňom dolámal nejakú palicu - šíp z postavičky a potom mu nadával, že tú palicu na ňom zlomil. H. jej ďalej povedal, že za učenie ho otec zvykol zamykať do pracovne s tým, že dokiaľ sa nenaučí nepustil ho von. D. toto robil za upratovanie, zamykal ju v detskej izbe, že pokiaľ neuprace, tak ju nepustí von. D. jej povedala, že chcela z izby vyskočiť oknom, pretože sa bála, že ju z izby naozaj nepustí. Svedkyňa taktiež uviedla, že od počiatku konzultuje celú situáciu so psychologičkou p. W., pretože deti mali vážne psychické problémy, D. nebola schopná dva týždne spávať, H. mal záchvaty zlosti, H. má problémy aj v súčasnosti, má problém zvládnuť, ak sa upozorní na jeho nedostatočnosť. Myslí si, že jeho správanie reflektuje na tzv. Aspergerov syndróm, avšak tento nebol psychológom ani psychiatrom potvrdený. Uviedla, že ona deti nikdy netrestala bitím, na deti mohla zvýšiť hlas a je možné, že sa aj zahnala, ale nikdy ich neudrela. Svedok A. T., bývalý druh O.. G. Z., uviedol, že s p. Z. žili v spoločnej domácnosti od 22.12.2015 do 04.04.2016. V polovičke januára 2016 do ich domácnosti prišiel aj syn pani Z., a to po incidente, ktorý sa stal v domácnosti jeho otca. Informácie ohľadom tohto incidentu má sprostredkované od pani Z., s deťmi o tomto incidente nikdy nerozprával. V polovici januára 2016 prišla p. Z. SMS od syna, v ktorej sa uvádzalo, že ho p. A. zbil a zavrel do pivnice, pričom žiadal aby sme pre neho prišli. Bol som prekvapený, pretože syn p. Z. v čase kedy bol u svojho otca s nami nikdy nekomunikoval. Následne p. Z. prostredníctvom SMS zisťovala u svojho syna aká je situácia, tá sa mala ukľudniť, preto nebolo potrebné pre dieťa hneď ísť. P. Z. ho vyzdvihla nasledujúci deň v škole s tým, že podala návrh na predbežné opatrenie na zmenu zverenia. Od toho dňa kedy ho vyzdvihla zo školy, syn nechodil cca. 1 mesiac do školy. Syn pani Z. bol zverený do starostlivosti svojho otca, pred incidentom január 2016 sa s ním vídala sporadicky, následne od polovice januára 2016 začal žiť s nami v spoločnej domácnosti, rovnako ako aj dcéra pani Z. a jeho syn. Začiatkom roku 2016 mali deti pani Z. individuálny študijný plán, pani Z. sa s nimi pripravovala v domácom prostredí. Následne však začali v domácnosti vznikať nezhody, ktoré v apríli 2016 vyústili do odchodu pani Z. aj s jej deťmi. Rozpory vznikali najmä v názoroch na výchovu detí, pani Z. často zvyšovala hlas nielen na svoje deti, ale aj na jeho syna, ktorý si na uvedené sťažoval. Napriek snahe riešiť tieto nezhody, nezmenila spôsob komunikácie, preto ju požiadal, aby opustila spoločnú domácnosť a vzťah ukončil. Obdobie spolužitia bolo veľmi náročné, nielen psychicky ale aj fyzicky, p. Z. nezvládala starostlivosť o tri deti, žiadala, aby som aj najal výpomoc do domácnosti ohľadom starostlivosti o deti. Ďalej uviedol, že s p. Z. sa zoznámil v decembri 2014. S jej deťmi sa kontaktoval od februára 2015, následne sme sa s deťmi stretávali na pravidelnej báze, prakticky vždy keď ich mala p. Z. v osobnej starostlivosti. V roku 2015 absolvovali aj dve spoločné letné dovolenky. Uviedol, že maloletý H. je introvert, v čase kedy sa realizovala striedavá osobná starostlivosť nad jeho výchovou, všímal si výkyvy v jeho správaní vo vzťahu k vlastnej matke. Tiež mal odpor k učeniu. Po incidente v januári 2016 bol utiahnutý, zakríknutý, trvalo to cca. 1 mesiac, následne bol pomerne ťažko zvládateľný, odmietal vykonávať úlohy v domácnosti, ktoré on považoval za bežné pre deti jeho veku. P. Z. mu vysvetľovala, že po porade s psychológom je potrebné H. nechať tak, nech vyplaví všetky zlé veci zo seba. Jeho správanie však bolo ťažko ovládateľné, značne to zasahovalo do chodu spoločnej domácnosti, prakticky si robil čo chcel, čo napr. znamenalo, že denne trávil aj 4 hodiny s Xboxom, používal aj vulgarizmy, keď žiadal p. Z., aby toto začali riešiť, odmietla s tým, že psychológ radí nechať dieťa tak. Toto následne vyústilo až do ich rozchodu. Ďalej k veci uviedol, že na jeseň v roku 2015 boli s pani Z. a deťmi v Košiciach u psychologičky, zámerom bolo vypracovanie psychologického posudku na deti a pani Z., ktorý chcela p. Z. použiť v súdnom konaní vedenom ohľadom starostlivosti o maloleté deti ako kontra posudok k posudkom ktoré v konaní predkladal p. A.. Posudok vyznel v neprospech p. Z., preto ho ani nepredložila v súdnom konaní. Taktiež uviedol, že v deň pred jej odchodom so spoločnej domácnosti mali s p. Z. veľký konflikt. P. Z. sa mu vyhrážala, že na neho podá trestné oznámenie pre ublíženie na zdraví. Uvádzala, že sa po konflikte dala vyšetriť, mala mať nejaké modriny. Uviedol, že pri tom veľkom konflikte po sebe hádzali papuče, avšak k fyzickému násiliu neprišlo. Vyhrážala sa mi, že má lekársku správu na základe ktorej podá trestné oznámenie. On sa snažil od nej po ukončení vzťahu získať finančné prostriedky, ktoré mu dlžila za spoločné dovolenky, na čo mu uviedla, že nič nevráti a podá na neho trestné oznámenie pre ublíženie na zdraví. Z výsluchu svedkyne A.. M. O., detskej psychologičky, ako aj z jej správ, z vyšetrení mal. H. A. súd zistil, že mal. H. vyšetrila po prvý krát už v roku 2012, keď ju oslovil otec maloletého, keďže obe deti boli v tej dobe zverené na základe predbežného opatrenia do starostlivosti matky. V roku 2012 vyšetrila len mal. H., výstupom bola správa v ktorej odporučila dieťa vyšetriť znalcom, taktiež apelovala na otca ako mienkotvornú osobu vo vzťahu k mal. H., aby sa vzťahy medzi rodičmi začali naprávať. Vzťahy medzi rodičmi boli dlhodobo chronické až patologické, bola medzi nimi silná nenávisť, čo sa prejavovalo aj na vzťahu detí k rodičom. Po vydaní správy ju kontaktovala matka mal. H., ktorá na ňu naliehala, aby záver správy zmenila, taktiež obdržala list od právnej zástupkyne matky, v ktorom doslova uvádzala, že vzhľadom na závery správy podá na ňu oznámenie na komoru. Opakovane vyšetrila mal. H. vo februári 2015, opäť ju kontaktoval otec, obe deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V priebehu mesiacov február až október deti vyšetrila približne 4 krát, sú k tomu vypracované správy. V jednom prípade sa na ňu obrátil otec z dôvodu, že mal. H. chceli vylúčiť zo školy pre nadané deti a otec chcel, aby H. v tej škole zostal aj naďalej. Taktiež v tej škole chcel zostať aj mal. H.. Škola mala limit pre svojich študentov do 2,00 priemer študijných výsledkov, pričom H. dosahoval priemer 2,00. Uviedla, že podľa jej názoru bol dôvodom, prečo chcela škola H. vylúčiť, problematický vzťah školy s rodičmi mal. H.. V čase kedy vyšetrovala mal. H., po celú tú dobu bol jeho preferenčnou osobou medzi rodičmi práve otec. Neboli to len jej závery, s podobným záverom prišla aj dr. C., ktorá pracovala ako psychológ na psychiatrickom oddelení nemocnice na Kramároch. Ďalej tento záver vyjadril aj školský psychológ, ktorý pracoval na škole pre nadané deti. To, že bol otec preferenčnou osobou znamená, že mal k nemu H. pozitívnu citovú väzbu, čo vyplývalo nielen z rozhovorov z dieťaťom, aj z použitých diagnostických metód. Mal. H. je ako osobnosť veľmi krehký, citlivý, introvertne zameraný, potrebuje vedľa seba silnú osobnosť, o ktorú sa môže oprieť a to v tej dobe predstavoval práve otec. Vzťah k matke mal H. dosť nejednoznačný, tento vzťah osciloval od určitej ambivalencie až silnému negativizmu. Podľa jej názoru to bolo spôsobené patologickou väzbou medzi rodičmi a tým ako neuveriteľne nepriateľsky medzi sebou komunikovali. Toto ona osobne považujem za príčinu syndrómu CAN u H.. Už v roku 2013 dr. P., ktorý vyšetroval oboch rodičov konštatoval poruchu osobnosti u oboch rodičov a navrhoval systematickú rodinnú aj párovú terapiu. Uviedla, že v tomto smere otec komunikoval s príslušným ÚPSVaR a dr. C. s tým, že sa chcel zapojiť do procesu istej mediácie v rámci tohto rodičovského konfliktu, avšak matka deti odmietla v tomto spolupracovať. Svedkyňa sa vyjadrila aj k záverom znaleckého posudku dr. T., pričom uviedla, že po preštudovaní si tohto znaleckého posudku a z výstupov, ktoré sa viažu k použitej metodike na zistenie vierohodnosti výpovede dieťaťa, ona sama nevie utvoriť záver, či dieťa vypovedalo vierohodne alebo nie. Uviedla, že v tomto smere sú závery pána dr. T. mimoriadne vágne, uviedla príklady zo znaleckého posudku, ktoré boli v rozpore s jeho závermi. Ďalej uviedla, že maloletý H. si zážitok z 14.1.2016 podľa jej názoru, vymyslieť nemohol, avšak samotný prežitok a prežívanie situácie sa mohlo zintenzívniť u následného pobytu u matky. Uvedené vyplývalo aj zo znaleckého posudku, kde na otázku znalca či mal aj nejaké modriny mal. H. uvádza, že nie, ale maminka mu povedala, že nejaké modriny boli. Pričom aj z lekárskej správy chirurga, ktorý vyšetril dieťa po incidente vyplýva, že u dieťaťa je konštatovaná len úplne banálna modrina. Na to ako to vyzeralo dramaticky v tej verbálnej rovine, v tej de facto rovine to také dramatické nebolo. Ďalej uviedla, že mal. H. v priebehu roka 2015 otca stále vnímal ako centrálnu rodičovskú postavu a mal k nemu pozitívny vzťah. Doplnili tiež, že z októbra 2015 sú k dispozícii aj správy dr. C., ktorá vydala prakticky rovnakú správu. Upozornila, že sa však menil psychický stav mal. H., u ktorého už doslova nastupoval exhaustívny syndróm, to znamená vyčerpanosť až panická úzkosť, pretože otec mu oznámil, že sa bude musieť viacej stretávať s matkou. Vyčerpanosť u dieťaťa pramenila práve zo vzťahu ktorý bol medzi rodičmi. Taktiež uviedla, že preto posledný zážitok, ktorý mal s otcom, ani nemusel byť ani nejako extra dramatický, avšak H. bol na tom už tak psychicky zle, že mohol dramaticky vnímať. Môže to byť taká ilúzia, že niekde inde to môže byť lepšie. Keď sa dieťa v takomto psychickom stave cíti byť ukrivdené, zranené, tak sa to zlomí a veľmi záleží na tom čo s tým urobia dospelí, ako to vyšpičkujú. Zo záverov znaleckého posudku č. 102/2016, F.. O.. W. G., A.., znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, keď znalec bol zároveň na hlavnom pojednávaní vypočutý, tento zotrval na jeho obsahu a záveroch, z ktorých vyplýva, že u obžalovaného sa jedná o osobnosť s nadpriemerným intelektom, pozornosťou bez klinických známok porúch, taktiež bez výraznejších známok porúch v logike. Mierna precitlivenosť, zvýšená senzitivita vo vzťahu k vlastnej osobe je zdrojom destabilizácie sebaobrazu s následnými kompenzačnými stratégiami spojenými s devalváciou iných osôb. V stresujúcich podmienkach narastá úzkosť, vtedy prežíva pocity hnevu, smútku, ktoré vzťahuje k iným osobám. Podpriemerná kvantita a intenzita interpersonálnej interakcie, introvertovanosť zodpovedá nízkemu stupňu celkovej sociálnej aktivity. Osobnosť nezrelá s rysmi egocentrizmu, zameranie na uspokojovanie vlastných potrieb, akcentovaná s rysmi emočnej nestability prispievajúcej k ťažšej dostupnosti existujúcich zdrojov pre zvládanie záťaže a následnému neadaptívnemu správaniu. Vyšetrením u obžalovaného nebolo zistené riziko vzniku závislosti od alkoholu, nepravdepodobný je abúzus s možným škodlivým pitím, taktiež neprítomnosť závislosti od iných psychoaktívnych látok. Neboli zistené znaky svedčiace pre preferenciu agresívnych foriem správania, vrátane intersexuálnej interakcie. Obžalovaný je schopný správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Znalec celkovo hodnotí všeobecnú hodnovernosť osoby obžalovaného za prevažne vyhovujúcu, pričom k miernemu zníženiu prispieva poznatok o emočnej nestabilite, ktorý môže byť základ tendencie k skresleniu výpovede o skutočnostiach, ktoré vnímal v stave emočnej destabilizácie pri konfliktoch pri následnej zníženej kvalite poznávacích funkcií. Znalec konštatoval špecifickú vierohodnosť obžalovaného vo vzťahu ku konkrétnym skutočnostiam týkajúcich sa skutku, za čiastočne zníženú, nevzťahuje sa však ku konkrétnym faktom, je všeobecným hodnotením výpovede obžalovaného u znalca k veci. U obžalovaného neboli zistené sklony ku konfabulácii. Sklony k zveličovaniu sa dajú predpokladať pri masívnej produkcii obžalovaného zameranej na výpočet negatívnych vlastností jeho exmanželky. Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením. Z oboznámených písomných prepisov a obrazovo - zvukového záznamu DVD nahrávky z výsluchu mal. poškodeného H. A. zo dňa 26.01.2016 okrem iného vyplýva, že mal. H. vnímal zhoršenie otcovho správania od septembra 2015. Uviedol, že otec sa hneval za každú zlú známku v škole, keď sa nahnevá, kričí naňho a niekedy ho aj zbije. Stávala sa to dva, trikrát za mesiac. Predtým bol otec taký, že aj s nimi chodil na výlety, aj sa s ním učieval a teraz už vôbec. Maloletý uviedol, že jeho mama a otec spolu vôbec nekomunikujú. Vypovedal, že chce byť aj s mamou. Nevie, prečo ho otec nechcel dávať mame počas toho, ako mala obdobie návštev, on tam chcel ísť. Keď pre neho prišla mama spolu aj s policajtmi, policajtom povedal, že nechce ísť k mame preto, že otec mu hovoril, keď to nepovie, tak pôjde k mame a ona ho bude stále biť a robiť mu zle. Mama ho nikdy nebila. Niekedy sa bál, že ho zbije, ale nebila ho. Sestra bola týždeň u otca a týždeň u mamy. Keď bola sestra u nich, otec bol vtedy lepší. Vtedy bol naňho taký milý. Keď boli sami, tak naňho ziapal. Za každú vec čo zle spravil, naňho nakričal, aj ho zbil niekedy. Bil ho rukami po zadku. Napríklad vtedy, keď dostal horšiu známku v škole. Vždy, keď mu povedal, že majú test, tak na neho nakričal, nech sa ide rýchlo učiť a naučí sa to. Avšak nemohol sa sústrediť, keď otec kričal, tak sa to nenaučil a dostal zlú známku. Potom na neho znovu nakričal a ešte ho aj zbil. Otec sa s ním neučil, nepomáhal mu v učení. Keď na neho otec kričal, tak vtedy sa učil po celý čas, čo prišiel do školy. Otec ho potom aj vyskúšal, pričom, keď to nevedel, tak sa otec nahneval. Predtým, keď žili s maminou, otec ho nebil. Prvýkrát ho zbil odvtedy, čo je u neho. Odvtedy začal byť taký zlý. U ocina býva ešte aj s babkou. Otec na neho kričal, alebo ho bil, keď tam bola babka, pričom babka si ho zastala. Keď sa ho babka zastávala, otec jej povedal, nech sa do toho nestará. Keď prišla sestra, tak ten týždeň bol otec potom väčšinu času dobrý. Na výlet ich nezobral, po škole s nimi nikde nechodil, nikdy. Nešli ani do kina. Bol len v škole, a potom bol celý deň doma. Otec mu vždy hovoril, že vonku a na výlety budú chodiť, keď skončí súd. Jeho deň vyzeral tak, že ráno išiel do školy, a potom pre neho otec chodil do školy. Zo školy išli po sestru a potom domov. Doma sa buď učil alebo hral. Väčšinou sa hral na počítači. Otec sa s nim nehral. Pokiaľ ide o to, čo sa stalo vtedy, keď kontaktoval mamu, uviedol, že vtedy tiež dostal zlú známku a vtedy otec až moc kričal. Začal ho biť palicou a nakoniec ho zavrel do pivnice. Bol tam asi 10 minút. Potom ho otec vybral z pivnice a povedal mu, že má ísť do izby a zasa sa učiť. Otec ho bil drevenou palicou po zadku a po nohách. Bil ho a kričal naňho vždy, keď ho vyskúšal a on to nevedel. S tou palicou ho zbil prvýkrát. Predtým ho nikdy nebil s palicou. Vtedy, keď ho bil s palicou, bola tam aj sestra, ktorá to videla. Sestra si vtedy niečo kreslila, pričom otcovi nepovedala nič. Na jeho sestru jeho otec nikdy nekričal. Keď doniesla zlú známku, tak je povedal, že to nič. Avšak, keď on dostal zlú známku, hneď mu vynadal a povedal mu, nech sa hneď ide učiť. Zo školy pre mimoriadne nadané deti odišiel preto, lebo jeho otcovi sa tam nepáčilo a chcel, aby išiel na inú školu. Teraz chodí do školy v Bratislave, je v ôsmom ročníku. Otec mu nepovedal dôvod, prečo sa mu tá škola nepáči, pričom jeho sa nepýtal, či sa mu páči tá škola, otca jeho názor nezaujímal. Jemu sa tam však páčilo. V tejto novej škole chodila za ním aj mamina. Vadilo mu však, že za ním chodí, lebo cez prestávku sa vždy išiel prichystať na ďalšiu hodinu. Mamina mu vždy hovorila, že prišla kvôli tomu, že otec jej nedovolí sa s ním stretávať. Otec sa ho potom na to pýtal, keď prišiel pre neho do školy a on mu povedal pravdu, že bola za ním v škole. Otec mu na to nepovedal nič. Mamine nikdy nepovedal, keď prišla za ním cez prestávku, že otec je na neho zlý a často ho bije, lebo si myslel, že otec sa zlepší. V ten štvrtok, keď ho zbil, to bolo prvýkrát také hrozné, že zavolal mame. Predtým mamine nepovedal, keď bola za ním v škole, že otec je na neho zlý. Bál sa, že keby jej to povedal, tak by sa to dozvedel otec a zase by na neho kričal a robil mu zle. Vlastne sa celý čas bál. Otec mu hovoril, že kamaráti ku nemu nemôžu prísť, pričom mu nepovedal dôvod, prečo nemôžu prísť. Do mesta to má ďaleko, že ho tam nemôže odviezť. Chcel chodiť aj na krúžok mimo školy - na programovanie, otec ho tam ale nepustil. Hovoril mu, že na výlety, na krúžky budú chodiť, až keď sa skončí súd. Otec sa ho nikdy nepýtal, či chce byť len u neho. Na jeho názor, čo chce on, sa ho pýtala mama. Povedal jej, že chce byť hlavne u otca a chce ku nej chodiť. U otca chcel byť vtedy preto, lebo vtedy bol dobrý. Aj sa s ním hral, aj sa učil, aj chodili na výlety a odvtedy čo je len uňho, tak sa s ním vôbec nehrá. Keď sú spolu doma, otec je tiež na počítači, alebo niečo robí. Keď príde zo školy, otec mu povie, aby sa šiel učiť. Potom ho z toho aj skúša, aj mu to skontroluje. Cez víkendy sú doma. Cez vianočné prázdniny boli doma a dvakrát boli na návšteve u otcovej sestry. Keď sú doma, hlavne sa hrá na počítači, upratuje len niekedy. V septembri to bolo s otcom ešte celkom dobré, od toho októbra sa to začínalo stále zhoršovať. Otec bol aj nahnevaný kvôli tomu, aké bude mať vysvedčenie na pol roka. Povedal mu, že musí mať samé jednotky a pár dvojok. Nepamätá sa, že by ho otec niekedy za niečo pochválil. Dokopy za tie tri roky bol asi tak na desiatich psychologických vyšetreniach. To otec mu vždy povedal, že tam musí ísť. Aj mu povedal, čo má rozprávať. Povedal mu konkrétne, čo má povedať. Napríklad, že má povedať, že chcú byť uňho, že u mami im je zle. Aj keď si to nemyslel, povedal to preto, lebo sa bál, že ho otec zbije. Otec naňho niekoľkokrát aj nakričal, že tam zle hovoril. Taktiež mu hovoril, že čo má na vyšetreniach kresliť. Na vyšetreniach doktorom nepovedal, čo naozaj chce, ako to cíti, vždy myslel len na to, že musí povedať to, čo chce otec. U mami sa mu páčilo, že u nej mali vždy nejaký program, stále u nej chodia na výlety, aj sa s nimi učí a hrá. Mama po nich nekričí. Trochu kričí iba, keď neposlúchajú. Nikdy ich nezbila. Sestra bola s mamou aj v Disneylande, on tam nebol, lebo bol vtedy u otca a otec ho tam nechcel pustiť. Chcel tam ísť. Otca sa pýtal, prečo ho nechce pustiť, ale on mu na to nič nepovedal. V lete bol na dovolenke s mamou a so sestrou v Turecku, bolo tam dobre. Najviac sa mu páčilo, že boli pri mori a mali tam zábavu. Išli tam v ten týždeň, keď ich mala mamina. Otec sa ho potom pýtal ako bolo na dovolenke. Povedal mu, že dobre, na čo na neho otec nakričal, že to nesmie nikomu povedať, že tam bolo dobre, že musí povedať, že tam bolo zle. Potom aj u tých psychológov hovoril, že sa mu tam nepáčilo. S otcom nikdy neboli na takejto dovolenke. Teraz by s otcom nechcel ísť na dovolenku. Bojí sa ho. Bojí sa ho kvôli tomu, že keby k nemu prišiel, otec by ho zbil, lebo by vedel, že to povedal mame. Od minulého týždňa ho nevidel, ani s ním netelefonoval odkedy je u mami. Teraz mu je so sestrou dobre. Chcel by byť u maminy a stretávať sa s otcom. Vie si predstaviť, že keby bol otec lepší, tak by mohli byť týždeň u otca a týždeň u mami. Bojí sa, že, ak by sa vrátil k otcovi, tak otec bude na neho zlý, kvôli tomu, čo sa teraz deje, že ho vypočúvajú, a že hovorí konečne to, čo chce. Nepamätá si ešte na niečo, čo mu bolo také nepríjemné, ani si nepamätá na nič pekné za to obdobie, čo bol s otcom. Keď je u otca, varí väčšinou babka. Obeduje doma, keď príde zo školy asi tak o druhej, tretej. V škole neobeduje. Otec je s ním už od druhej doma, aj cez víkendy s ním býva doma. S babkou nebol nikdy sám. Babke nikdy nepovedal, že otec je na neho zlý, že ho bije, lebo ona by to povedala otcovi a on by sa naňho zasa naštval. Vlastne nikomu nič nehovoril kvôli tomu, aby otec nebol nahnevaný. To, že ho zavrel do pivnice sa stalo prvýkrát. Predtým ho nikdy nezavrel. V pivnici je tma. Otec vie, že sa bojí tmy. Do pivnice ho dostal tak, že ho tam nasilu zatlačil. Držal ho za ruky, ťahal ho a potom ho tam zavrel. Sestra sa ho nezastala. Otec by aj na ňu nakričal a zbil ju asi. Myslí si, že sa ho bála. Keď ho otec ťahal do pivnice bránil sa a plakal, o pomoc nekričal. Otcovi povedal, aby to nerobil, na čo mu otec povedal, že tam pôjde, lebo je zlý. Keď mu otec nadáva, hovorí mu, že je sprostý a nič nevie. Vulgárne nenadáva. Otec pred ním nadáva aj na mamu, napríklad vtedy, keď mu povie, že bola s ním v škole. Vtedy, keď ho otec zbil tou palicou, tak písal mamine SMS preto, lebo sa otca veľmi bál. Mamine vtedy napísal, že stačí, keď pre neho príde cez veľkú prestávku do školy preto, lebo aj keby prišla hneď, tak otec by podľa neho neotvoril dvere a nepustil by ho. Takže povedal, že to nejako vydrží. Tú noc ani moc nespal. Z tej pivnice vyšiel tak, že ho otec vytiahol. Povedal mu pri tom, že má ísť do izby a nakričal naňho, že sa má ísť učiť. On potom ostal už v izbe a nevyšiel, až pokiaľ nešiel spať. Otec za ním do izby každú chvíľu chodil a stále na neho kričal, že jak to, že sa to ešte nenaučil, a že už sa má učiť ďalšiu knihu. Keď ho otec zbil s tou palicou, bolelo ho to. Otcovi aj povedal, že ho to bolí, otec mu však na to povedal, že mu to je jedno. Potom bol s tým aj u lekára s maminou. Mamina ho pozerala a zdá sa mu, že hovorila, že nejakú modrinu tam mal, avšak nevie povedať kde. Chcel by, aby bol otec lepší, a aby bol aj u mami, aj u otca. Z oboznámených písomných prepisov a obrazovo - zvukového záznamu DVD nahrávky z výsluchu mal. svedkyne D. A. zo dňa 26.01.2016, okrem iného vyplýva, že mal. D. uviedla, že s otcom má iba zlé zážitky. Je v striedavej starostlivosti, týždeň je u otca, týždeň u maminy. Keď je u otca, normálne chodia do školy, ale vždy, keď idú zo školy, tak idú rovno domov, niekedy idú iba do obchodu, ale napr. nechodia na výlety. Keď sú doma, celý čas sa hrajú na počítači. Nechodia nikam na prechádzku, ani na dvor. Iba niekedy sa chodí H. skatebordovať a ona kolobežkovať. Ale to je iba málokedy. Chcú chodiť von, alebo chcú sa ísť prejsť do dediny a tato s nimi nejde a sami nemôžu. Otec sa s ňou učí iba niekedy. S H. sa neučí, jemu iba dá knihu, nech sa naučí cca do 10 minút a potom ho to iba vyskúša. Keď sa to nestihne naučiť do 10 minúť, tak naňho nakričí. Kričí naňho, že sa musí naučiť, lebo ho vyhodia zo školy. Jej to tak nerobí. Kým sa H. učí, ona sa hrá sama. Ju otec neskúša. Nepáči sa jej hlavne to, že otec H. mláti a kričí po nich. H. mláti asi tak raz za mesiac. Mláti znamená to, že ho bije drevenou palicou po zadku, alebo niečo také. Nevie presne koľkokrát, ale za posledný štvrťrok, ešte keď boli u tata, tak ho tak zbil. Takou drevenou palicou, čo je za rohom taká socha a má takú drevenú palicu, tak ho s ňou bil toľko, až ju zlomil. Hovoril pri tom, že sa musí učiť, že inak sa potom dostane k mame a ona naňho bude kričať a mlátiť ho. Mama ich nikdy nebila. V ten štvrtok prišli zo školy, chvíľu sa hrali a potom sa už H. išiel učiť, lebo tato mu nakazoval, a potom sa to začalo. Vie, že niekedy ho už mlátil, ale to si tak úplne presne nepamätá. Väčšinou to iba tak počula, len tento štvrtok to aj videla a počula, že H. plače. Vo štvrtok bola pri tom. Predtým niekedy áno, niekedy nie. Tato nadával H. vždy len za známky. H. mu nikdy nechcel povedať, akú má známku, lebo vedel, že bude naňho kričať, alebo ho zmláti. Tato to potom zistil na počítači, tam ich mal napísané v škole na stránke, a potom ho zmlátil. Jej známky tatina veľmi nezaujímajú. Jej sa nikdy nepýta na školu. Kričí však aj na ňu. Nakričal na ňu, keď sa chcela s H. chvíľu hrať, keď sa s ním hrala, potom na ňu kričal nech ide robiť niečo iné, nech ide preč. Hrali sa tak, že po sebe hádzali vankúše. V ten štvrtok kričal na H., potom ho zavrel do pivnice, keď ona bola hore. Nevie presne ako ho tam zavrel, ona bola hore a nevidela, ako ho zavrel do tej pivnice. Vie, že ho zavrel len preto naschvál, lebo H. sa strašne bojí tmy. H. sa mal v tej pivnici učiť. Tato povedal, že sa tam má učiť. Povedal, že keď sa nevie učiť v spálni, tak sa má ísť učiť dole do pivnice. Nevie, čo robil H. v tej pivnici počas toho, ako tam bol zavretý, nevidela to, nepočula. Najprv, keď ho tam chcel otec prvýkrát zavrieť, tak sa rozplakal a potom druhýkrát ho zavrel. Nevie ako dlho bol H. v tej pivnici, ona vtedy asi už spala. Ona spáva na posteli s tatom a H. spáva dole na zemi na matraci. Otec sa jej nikdy nepýtal, či chce byť u neho alebo u maminy. Len ju nútil, aby povedala, že chce byť uňho. Nútil ju k tomu doma, hovoril jej, že musí povedať, že chce bývať uňho, lebo sa potom dostane k mame a mama ju bude mlátiť a bude po nej kričať. Ona mu to neverila, ale aj tak hovorila, že chce bývať uňho, lebo sa bála, že na ňu bude otec kričať a bude ju mlátiť. Ju však otec nikdy nezbil. Na ňu iba kričal. Viackrát videla ako otec bije H.. Bil ho po zadku a po stehnách. Teraz vo štvrtok ho bil tou drevenou palicou, a predtým asi tiež. Nepamätá si to už presne. Videla to, ale už si to tak úplne do detailov nepamätá. Najviac si pamätá tento štvrtok. Videla, ako otec bije v spálni H.. Najprv bola iba v pracovni, hrala sa na počítači, potom počula krik, tak tam vošla a videla, že ho mláti, tak si tam najprv sadla a chcela mu pomôcť, ale bála sa, že potom zmláti aj ju, takže otcovi nič nepovedala. Babku nebola zavolať na pomoc, lebo ona tam vtedy nebola, bola u seba v byte v Bratislave, lebo jej boli montovať radiátory. Nepáči sa jej, že chodí na týždeň k otcovi a na týždeň k mame. Chcela by byť iba u mami. Keď rozhodli, že H. ide k otcovi a ona zostáva u mami, tak bola smutná z toho, že sa bála, že H. niečo urobí tato. H. jej nehovoril, že chce zostať u otca. Pri vyšetreniach hovorili, že chcú ostať u otca preto, že sa im vyhrážal, že sa dostanú potom ku mame a tá ich bude mlátiť a kričať po nich. Nebáli sa však, že ich mama zbije, ona sa bála toho, že ich tato zbije, alebo bude po nich kričať, keď sa dozvie, že nehovorili, čo povedal. Otec im začal hovoriť, čo majú hovoriť, keď išli k prvému psychológovi. Nevie, či to bol úplne prvý, ale myslí, že boli u prvého, ktorý sa volá P.. Tam hovorili to, čo im otec nakázal. Otec im doma povedal, čo majú hovoriť a ešte im to pripomínal v aute, keď išli tam. Mali povedať, že mama je zlá, a že nikdy s nimi nejde na výlet...všetko zlé na mamu. Hovoril im aj čo majú nakresliť. Napríklad, keď kreslili zvieratká, tak im povedal, že majú nakresliť, že mama je líška a oni s H. a tatom sú medvede. Ona si to vyložila tak, že medvede chránia svoje mláďatá a mama ich vôbec nechráni, podľa nej skôr mama by mala byť medveď a tato niečo ako líška. Ešte, keď kreslili také dva domy, tak im hovoril, že nech nakreslia maminu rodinu do jedného domu a do druhého domu tatovu rodinu a ich dvoch. Boli asi tak na siedmych, ôsmich vyšetreniach. Pred každým im hovoril, čo majú povedať. Vždy im iba zopakoval, že to isté majú povedať. A všetko im vždy zopakoval. Ona mamine nehovorila, že tatino H. bije, lebo sa bála, že potom, keď pôjdu k nemu, tak on potom bude na nich kričať, zmláti ich za to, vyhrážal sa im, že keď niekomu povedia, že zmlátil H., tak bude na nich kričať. Párkrát bola pri tom, keď mamina prišla pre H.. Raz alebo dvakrát bola u otca, keď mamina mohla prísť za H. na návštevu, ale to im tato nedovolil sa ani pozrieť z okna, keď došla mamina. Povedal im, aby sa stále iba hrali a nepozerali z okna a zatiahol závesy na všetkých oknách, ktoré sú vpredu v dome. Nikdy nepočula, že by H. povedal tatovi, že nechce ísť za mamou, že sa nechce stretnúť s mamou. Keď prišla z týždňa od mamy, tak otec sa jej pýtal na každý deň, teraz posledných pár mesiacov jej hovoril, že nemá nič povedať, čo robili. Asi tri, štyrikrát bola pri tom, ako tato nadával H., alebo ho bil. Nič vtedy nerobila, len sa pozerala. Rozmýšľala, že čo by tak asi mohla urobiť, čo by H. pomohlo, ale keby niečo urobila, niečo povedala tatovi, tak aj ju by zmlátil a kričal by. Tato nie vždy H. zbil, niekedy naňho len kričal. Tato bil H. aj vtedy, keď boli v striedavej starostlivosti, keď obaja chodili iba na týždeň k otcovi, aj vtedy bol na nich zlý. Ju tato nemlátil, lebo ona sa nemusí tak moc veľa učiť doma. Nevie povedať zhruba obdobie odkedy bol otec taký nahnevaný, ale už strašne dlho. Keď bývali ešte s mamou aj s tatom, spolu ako rodina, tato bol vždy taký iba na H., nevie prečo, ale na ňu taký nebol. Na ňu iba kričal a mamina sa ich vždy zastala, a potom tato robil zle aj jej, napr. že jej hodil nejaké pekné oblečenie do vane a polial ho niečím takým, že jej to zničilo oblečenie. H. sa jej nikdy nesťažoval na ocina, že mu niečo urobil, keď tam nebola. On asi nechcel o tom hovoriť, lebo ani ona o tom nerada hovorí, je to proste také nepríjemné. Tato všetko robil, bil H., keď babka nebola doma, keď išla niečo vybaviť. Na krúžky nechodia, iba ona chodí vo štvrtok na dramatický krúžok, aj to iba niekedy. Nechodia na krúžky, pretože tatino im to nezaplatí. Aj mu hovorila, že chce ísť niekam, ale on povedal, že to je nejaká kravina a nepôjdu tam. Pôjdu na niečo iné, ale nikdy na ničom inom neboli. Cez víkendy sa u tatina hrajú na počítači. Nemajú tam ani čo iné robiť, nemajú tam skoro žiadne hračky. Keď má ísť k otcovi, neteší sa k nemu. Darčeky, ktoré dostala na Vianoce si nebrala k tatovi, lebo on by jej ich potom nedovolil zobrať si naspäť. H. nemá u otca vlastnú izbu, spáva dole na matraci v spálni. Chcel mať vlastnú izbu v pracovni u otca, ale tato mu stále hovoril, že vlastné izby budú mať, až keď ich vyhrá. To znamená, že nikdy. Keď je u mamy, tak chodí na gymnastiku, teraz možno bude chodiť na karate, chodí na dramatický krúžok, chodila na výtvarnú a na hudobnú. Keď je u otca, tak nechodí nikam. Keď je u otca, kamarátky k nej nechodia, je to ďaleko a tato im ani nedovolí ísť, aj keby ich pozvala, tak neprídu, lebo všetky jej kamarátky nemajú radi jej otca. Hovoria, že je zlý, že ich nebráva na výlety. Kamarátky vedia, že tato je zlý, pretože odvtedy čo nemôže nič povedať mame, že tato zmlátil H., povie to iba kamarátkam, lebo vie, že oni to nikomu inému nepovedia. Tatino ich vždy ráno zavezie do školy. Nespomína si, že chodí do práce, niekedy sa ho pýta, čo robí a väčšinou jej odpovie, že niečo vybavoval. Keď ich tato dovezie domov zo školy, potom zostane s nimi. Doteraz pred doktormi a pracovníčkami z úradu práce hovorili, že chcú zostať u otca, lebo im to otec nakázal. Teraz už hovoria pravdu, lebo vedia, že budú s maminou, tak už to môžu povedať. Keby raz išli ku tatovi, tak asi ich zmláti. Ju by tiež zmlátil za to, že to povedala, nielen H.. Približne asi päťkrát videla, ako otec bil H.. Otec nedáva facky, bil ho iba palicou. Hneď palicou. Ju nebije vôbec, ona nemá ešte úplne také ťažké úlohy, čo musia robiť doma, má iba také ľahšie domáce úlohy, ktoré si vie urobiť aj sama. Otec bil H. iba pre známky, pre iné veci nie, pričom hneď zobral palicu. Nielen v ten štvrtok ho bil palicou, ale aj predtým ho bil tiež palicou. Je to taká drevená socha a tá má tú palicu v ruke. Vo štvrtok ju na H. zlomil - popraskala tak po strede palice. H. mal aj modriny na stehne a na zadku. Modriny na stehne videla, keď boli u doktora, na zadku nevidela, ale mamina aj H. hovorili, že ich má. Keď sa tá palica zlomila, tak tatino kričal po H., že to je jeho vina a ešte mu začal potom nadávať, že on ju zlomil. Povedal približne to, že to je H. vina, že je tá palica zlomená. H. na to nepovedal nič, iba plakal. Nekričal o pomoc. Asi sa bál, že mu tato urobí ešte niečo horšie. H. sa dostal do pivnice tak, že tato mu povedal, keď sa to nenaučí do nejakých piatich alebo dvoch minút, tak potom sa pôjde učiť do pivnice. H. povedal, že nepôjde a začal sa to učiť a nenaučil sa to do tých piatich minút, tak potom ho tam tato chcel zavrieť, pričom H. sa strašne rozplakal. Tato mu na to povedal, že má poslednú šancu, že má dve minúty na to, aby sa to naučil. H. sa išiel teda učiť a nestihol sa to naučiť. Ona už potom ostala hore, tak vtedy tato asi zavrel H. do tej pivnice. H. napísal mamine asi vtedy, keď išiel do pracovne, alebo keď bol v hlavnej herni, alebo v pivnici. H. na začiatku povedal H., že má nejakú pol hodinu, aby sa naučil. H. sa išiel učiť, mal sa naučiť nejaké dva-tri predmety. Ona bola s maminou aj v Disneylande. H. s nimi nebol, lebo tato ho nepustil. Mamina mu aj písala, prosila ho, či by na pár dní nemohol ísť s nimi aj H., že už má zaplatenú letenku, všetko a tato ho nepustil. Potom jej tato povedal, nech povie psychológom, že sa jej tam nepáčilo. Lebo, že inak sa potom dostanú k mame a tá bude po nich kričať a mlátiť ich, toto skoro na všetko povedal. Ona vedela, že to nie je pravda, ale bála sa, že tato na nich bude kričať. S H. sa nerozprávajú o tom, čo ich trápi. Hovoria o tom iba, keď idú k psychológovi, alebo k niekomu takému, lebo inak o tom neradi hovoria. Mamina sa s nimi o tom tiež nerozpráva, tiež vie, že to nie je dobré. Vo veci bol za účelom posúdenia osobnosti maloletých detí a to H. A. a D. A. a vierohodnosti ich výpovedí vypracovaný znalecký posudok č. 5/26 zo dňa 11.07.2016 A.. G. T., A., znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, ktorý bol so súhlasom procesných strán prečítaný na hlavnom pojednávaní. Zo záverov znaleckého posudku súd zistil, že výpovede maloletých detí H. A. a D. A., učinené pri ich výsluchoch na OR PZ v Malackách dňa 26.01.2016, mali príznaky strachu z ich nekorigovanej pravdivosti. Ďalej znalec uviedol, že vyvíjajúca sa osobnosť mal. H. A. je introvertne orientovaná, v popredí charakteristických čŕt je verbálna nezdielnosť. Vplyvom kumulovaného stresu sú prítomné symptómy anxióznej a depresívnej dekompenzácie. Mentálne a myšlienkové funkcie a operácie sú v pásme priemeru. Pamäťové schopnosti sú v pásme priemeru. Prítomné sú prvky dekoncentrácie pozornosti. Vyvíjajúca sa osobnosť mal. D. A. je introvertovane orientovaná so symptómami emočnej karencie a frustrácie. Mentálne a myšlienkové funkcie a operácie sú v pásme zjavného nadpriemeru. Pamäťové schopnosti sú v úrovni nadpriemeru. Koncentrácia pozornosti nevykazuje symptómy evidentnej poruchy. Maloletý H. A., vzhľadom k svojim intelektovým schopnostiam a k úrovni pamäťových funkcií, je schopný správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti a okolnosti ohľadom jeho spolunažívania s otcom. U H. A. neboli zistené tendencie ku konfabulácii, ani ku nadmernej fantázii, alebo pseudológii, ktoré by ovplyvňovali pravdivosť jeho výpovede. Maloletá D. A., vzhľadom k intelektovým schopnostiam a k úrovni jej pamäťových funkcií, je schopná správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti a okolnosti ohľadom spolunažívania s otcom. U D. A. nebola zistená prítomnosť prvkov konfabulácie, ani nadmerná fantázia, či symptómy pseudológie, ktoré by ovplyvňovali pravdivosť jej výpovede. Z hľadiska osobnostných vlastností a intelektovej úrovne je mal. H. A. s vysokou pravdepodobnosťou schopný všeobecne pravdivej výpovede. Z hľadiska osobnostných vlastností a intelektovej úrovne je mal. D. A. s vysokou pravdepodobnosťou schopná všeobecne pravdivej výpovede. Časovým porovnaním výpovedí s výpoveďami zúčastnených osôb v kauze, je možné konštatovať s vysokou pravdepodobnosťou špecificky pravdivú vierohodnosť výpovede u mal. H. A.. Časovým porovnaním výpovedí s výpoveďami zúčastnených osôb v kauze, je možné konštatovať s vysokou pravdepodobnosťou špecificky pravdivú vierohodnosť výpovede u mal. D. A.. Následkom vyšetrovanej udalosti sa u mal. H. A. vytvorili najmä symptómy prítomného depresívneho syndrómu a emočnej vyčerpanosti. Sanáciou sociálneho prostredia, prítomnosťou H. u matky, je pravdepodobné zlepšenie príznakov emočnej poruchy, ktorá je v popredí a ovplyvňuje jeho správanie a prežívanie. Z výsledkov vyšetrenia je možné konštatovať emočný a sociálny vzťah a postoj detí k blízkym osobám. U maloletého H. prevláda a prevažuje emočne negatívny vzťah najmä k otcovi. Maloletý H. vníma emočne kladne najmä matku. K matke prevláda u mal. H. pozitívny sociálny postoj. Mal. H. vyjadruje kladný emočný vzťah aj k sestre D. a maminmu otcovi. Indiferentný a emočne skôr záporný vzťah vyjadruje k maminej mame. Učiteľov vníma H. ako emočne pozitívne autority. Z hľadiska predispozície osobnostných čŕt a vlastností u poškodeného mal. H. A. bolo prežívanie konania L.. L. A. adekvátne vzniknutej situácii. Maloletá D. vníma emočne kladne najmä rodinné spolužitie s matkou a H.. Emočne najpozitívnejší vzťah vyjadruje k matke. K maminej mame vyjadruje indiferentný vzťah. K maminmu otcovi vyjadruje skôr pozitívny emočný vzťah. Mal. D. vyjadruje emočne negatívny postoj najmä k otcovi. D. vyjadruje názor, že s otcovou mamou si nerozumela. Učiteľku v škole vníma s emotívne kladným vzťahom, ako pozitívnu autoritu. Konanie otca L.. L. A. mal. H. vnímal ako ťažké príkorie. Toto konanie zanechalo na psychike poškodeného dieťaťa následky v dekompenzácii jeho osobnostných čŕt, ktorými disponoval. V popredí sú najmä úzkosť a strach so psychosomatickým doprovodom tremoru, vyčerpanosti a smútku. Poškodené dieťa vykazuje príznaky syndrómu CAN (zanedbané, týrané, zneužívané dieťa) . Evidentné symptómy vedomého a aktívneho sexuálneho zneužívania sa nevyskytli. Vzhľadom k následkom syndrómu CAN znalec neodporučil opakovať výsluch pred orgánmi činnými v trestnom konaní, čo by pravdepodobne spôsobovalo sekundárnu traumatizáciu dieťaťa. Z oboznámeného zvukového záznamu CD nahrávky a to z výsluchu mal. detí H. a D. A. zo dňa 4.11.2015, realizovaného v konaní vedenom na OS Malacky pod sp. zn. 8P/480/2014, okrem iného vyplýva, že obe maloleté deti boli v ten deň vypočuté zákonnou sudkyňou vo veci sp. zn. 8P/480/2014, prítomná výsluchu bola aj psychologička ÚPSVaR Malacky, ktorá aktívne vstupovala do výsluchu a taktiež kládla otázky maloletým deťom. Výsluch detí sa realizoval bez prítomnosti ich rodičov, mal. H. sa na výsluch dostavil v sprievode otca, mal. D. sa dostavila v sprievode matky. Obe deti vypovedali každý samostatne, obe deti vyjadrovali preferenčne bližší a vrúcnejší vzťah k otcovi, ako aj vyjadrovali túžbu byť v starostlivosti otca. Mal H. označoval otca za osobu, ktorá mu rozumie viac ako matka, vyjadroval spokojnosť s jeho starostlivosťou. Taktiež mal. D. vyjadrila postoj, že chce byť v starostlivosti otca. Zo správy O.. C., klinického psychológa zo dňa 6.10.2015 vyplýva, že toho bol mal. H. na psychologickom vyšetrení, pričom v ambulancii bol opakovane vyšetrovaný pre problematiku rodinných vzťahov. Mal. H. dlhodobo vníma rodinnú situáciu ako stresujúcu až traumatizujúcu, preferuje spolužitie s otcom, ku ktorému má intenzívnejší vzťah a ktorý je senzitívnejším k jeho potrebám. Zo znaleckého posudku č. 25/2013 zo dňa 30.9.2013 A.. L. P. znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých (posudok vypracovaný v konaní vedenom na OS Malacky sp. zn. 9P/176/2012) súd zistil, že v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. deťom A. v roku 2013 boli vyšetrené obe maloleté deti ako aj obaja rodičia. Znalec konštatoval, že obaja rodičia napĺňajú podľa názoru znalca kritériá poruchy osobnosti, čo ich síce nediskvalifikuje z možnosti starať sa o deti, no u oboch sú ich výchovné schopnosti do istej miery problematické. Uviedol, že obaja rodičia sa snažia ovplyvňovať a manipulovať deti, takže im vlastne zužujú možnosť vyjadrenia vlastného názoru. Maloletá D. sa v tomto orientuje ľahšie, pre maloletého H. je situácia ťažšia. Mal. D. má vzhľadom na svoju povahu v zásade dobrý vzťah k obom rodičom, jej prejavy však môžu byť menlivé, jej emócie sú plytšie, no dokáže sa adaptovať takmer na každú situáciu, je odolnešia. Mal. H. má komplikovanejšiu povahu, je viac vnútorne zameraný, krehkejší, okolnosti viac prežíva, než dáva navonok. V čase znaleckého konania viac preferoval otca, ktorý mu v priamom kontakte zrejme poskytoval viac porozumenia a podpory ako matka. Znalec zdôraznil, že považuje za potrebné, aby bola poskytnutá psychologická pomoc deťom a to najmä mal. H.. Z lekárskej správy Chirurgickej ambulancie, Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, sú zistil, že dňa 15.01.2016 sa dostavil na vyšetrenie mal. H. A. v sprievode svojej matky, ktorá lekárovi udávala, že dieťa je psychicky a fyzicky týrané svojim otcom, ktorý ho dňa 14.01.2016 zbil pre zlú známku. Lekár po vyšetrení dieťaťa zistil malý starší hematóm v oblasti stehna 2 x 2 cm, bez čerstvých známok traumy. Z rozhodnutia Školy pre mimoriadne nadané deti a B., H. 7, N., zo dňa 10.07.2015 súd zistil, že mal. H. A. bol odo dňa 30.06.2015 vylúčený zo štúdia z dôvodu dlhodobého nepodávania požadovaných výkonov v programe Aprogen. Z rozhodnutia Bratislavského samosprávneho kraja č. 04867/2015/SKo - 2 zo dňa 11.09.2015 súd zistil, že rozhodnutie Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium o vylúčení mal. H. bolo zrušené a opätovne bolo vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie. Z listinných dôkazov súd ďalej poukazuje na správy ÚPSVaR Malacky o šetreniach v domácnostiach rodičov mal. H. A., lekárske správy a posudky psychológov na mal. H. A., správy zo škôl, ktoré navštevoval mal. H., prepis SMS komunikácie s mal. H., fotodokumentáciu, súdne rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k mal. H. A., správy o povesti, výpis z evidencie priestupkov a odpis z registra trestov. Ďalej boli oboznámené rozsiahle zvukové nahrávky, ktoré do konania predložila G. Z. - matka mal. H. A., ktorá zaznamenávala svoje stretnutia so synom v čase, kedy bol zverený v starostlivosti svojho otca, taktiež boli oboznámené ňou predložené zvukové a obrazovo-zvukové záznamy s obdobia jej spolužitia s obžalovaným v spoločnej domácnosti. Prvostupňový súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajobou a to výsluch svedka O.. D. T. - netere obžalovaného na hlavnom pojednávaní z dôvodu, že dané okolnosti, ku ktorým mala navrhovaná svedkyňa svedčiť, mal súd možnosť zistiť už skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi, a to najmä výpoveďou ďalšej blízkej príbuznej obžalovaného - matky obžalovaného, ktorá naviac s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti a pomerne podrobne popísala rodinné pomery, ako aj vzťahy medzi exmanželmi a ich deťmi. Súd je pri posudzovaní skutku viazaný obžalobným návrhom a iné skutočnosti ako tie, ktoré sú predmetom obžaloby ani nemôžu byť predmetom konania a dokazovania na súde (obžalovacia zásada). Súd v tomto posudzovaní a vyhodnocovaní dôkazov nehľadá možnosť postihu určitej osoby, ale výlučne hodnotí objektívne i subjektívne kritériá trestnosti činu. Podľa § 208 ods. 1 písm. a) sa trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby dopustí ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť. Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve zákonné podmienky. Musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Formálne znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sú definované tak, že objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré so zreteľom na nedostatok veku (dieťa) alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú v starostlivosti alebo výchove iných osôb, objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa v dôsledku ktorého je spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, a to bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, subjektom, teda páchateľom (priamym) tohto trestného činu môže byť len ten, kto má týranú osobu vo svojej starostlivosti alebo výchove, zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Trestného zákona je potrebné, aby boli súčasne splnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu. Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a rešpektujúc zásadu prezumpcie neviny, a z nej vyplývajúcu zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) dospel k záveru, že obžalovaného je potrebné spod skutku uvedeného v obžalobe v zmysle ustanovenia § 285 písmeno a) Trestného poriadku oslobodiť, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, pri uplatnení zásad trestného konania uvedených v ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásady zákonného procesu (§ 2 ods. 7 Tr. por.), zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. por.) i rovnosti strán (§ 2 ods. 14 Tr. por.), keď vykonal dôkazy navrhované obžalovaným a prokurátorom i poškodeným, pričom najmä z výpovede svedka - detskej psychologičky A.. O., ako aj z jednotlivých výpovedí priamych účastníkov udalostí t.j. obžalovaného a maloletého poškodeného, ako aj z výpovedí ďalších svedkov, rovnako aj zo záverov znalca, mal súd dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k spáchania žalovaného trestného činu tak, ako sa uvádza v obžalobe prokurátora. Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2 ods. 4 Tr. poriadku vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná, obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech. Odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa § 285 Tr. poriadku. K dôvodu oslobodenia súd poznamenáva, že v takom prípade sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, pre oslobodenie spod obžaloby stačí pochybnosť o tom, či sa stal (zásada in dubio pro reo). Podľa názoru súdu v celom trestnom konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené len to, že dňa 14.01.2016 prišlo k roztržke medzi obžalovaným a jeho maloletým synom a to z dôvodu zlých študijných výsledkov mal. H., v dôsledku čoho, maloletý kontaktoval svoju matku. Ďalej možno konštatovať, že u maloletého H. A. boli zistené symptómy prítomného depresívneho syndrómu a emočnej vyčerpanosti, pričom dieťa vykazuje aj príznaky syndrómu CAN (zanedbané, týrané, zneužívané dieťa). Iné skutočnosti tvrdené v obžalobe, však neboli zistené bez rozumných pochybností. Jediný priamym usvedčujúcim dôkazom, ktorý má preukazovať vinu obžalovaného, je výpoveď maloletého poškodeného H. A., ako aj aj jeho maloletej sestry D. A., ktorých výpovede hodnotil znalec ako vierohodné. Popis udalosti maloletým poškodeným prevzala prokuratúra a pretavila ho do časti obžalobného návrhu. Obe maloleté deti žili s obžalovaným v spoločnej domácnosti s tým, že mal. D. bola v primárnej starostlivosti obžalovaného každý druhý týždeň (z dôvodu striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, realizujúcej sa v týždňovom intervale). Z obžaloby ani z vykonaného dokazovania nie je súdu zrejmé, prečo prokurátor časový aspekt údajného týrania maloletého vymedzil od septembra 2015. V tejto časovej súvislosti možno predpokladať, že tak urobil výlučne z toho dôvodu, že práve vtedy súd zveril mal. H. do starostlivosti obžalovaného. Faktom však zostáva, že mal. H., ako aj jeho sestra mal. D., boli v starostlivosti obžalovaného aj v predchádzajúcom období, či už v rámci realizovanej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, alebo pomerne široko koncipovaného styku otca s dieťaťom v čase, kedy boli deti na základe rozhodnutia súdu v dočasnej starostlivosti ich matky. Obžalovaný sa na výchove a starostlivosti o mal. H. podieľal od jeho narodenia. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva, že po pomerne dramatickom rozchode a následnom rozvode rodičov boli obe maloleté deti opakovane vyšetrované psychológmi, pričom už v r. 2013 (!) upozornil znalec A.. L. P. na potrebu poskytnutia psychologickej pomoci mal. H., znalec taktiež uviedol, že u oboch rodičov dieťaťa sú ich výchovné schopnosti do istej miery problematické a že obaja rodičia sa snažia ovplyvňovať a manipulovať deti, takže im zužujú možnosť vyjadrenia vlastného názoru. Súd v rámci dokazovania oboznámil množstvo psychologických správ a posudkov na obe maloleté deti, vystupujúce v danom trestnom konaní ako priamy svedkovia žalovanej trestnej činnosti. Na základe týchto dôkazov možno konštatovať, že obe mal. deti mali tendencie meniť svoje výpovede (najmä mal. D.) v prospech rodiča, ktorý aktuálne sprevádzal dieťa na psychologické vyšetrenie. Ďalej súd dáva do pozornosti, že v žalovanom období (september 2015 - január 2016) bol mal. H. na vyšetrení u dvoch ďalších detských psychológov - A.. O. a O.. C. a taktiež bol za prítomnosti psychológa vypočutý sudkyňou v civilnom konaní, pričom opakovane vyjadroval túžbu zotrvať v starostlivosti svojho otca, popisoval spolužitie s otcom ako jemu vyhovujúce, negoval svoj záujem stretávania sa s matkou, ktorú označoval za stresujúci faktor a osobu nerešpektujúcu jeho potreby, pričom ani jeden z intervenujúcich psychológov nespochybnil vierohodnosť a spontánnosť jeho aktuálnej výpovede. Naopak, opakovane bolo upozorňované A.. O. na zhoršujúci sa psychický stav mal. H., u ktorého nastupoval exhaustívny syndróm, to znamená vyčerpanosť až panická úzkosť. Súdu v tejto súvislosti poukazuje práve na závery detskej psychologičky A.. O., ktorá bola v konaní vypočutá v procesnom postavení svedka, ktorá poukázala na priamu súvislosť psychickej deprivácie dieťaťa (vykazuje príznaky syndrómu CAN) a patologické, nenávistné vzťahy medzi rodičmi dieťaťa. Doslovne uviedla, že dieťa bolo psychicky vyčerpané z nenávistného boja vlastných rodičov. Jej odborné závery sa javia byť súdu ako logické a racionálne zdôvodňujúce následné postoje a správanie mal. H.. Taktiež svedkyňa poukázala na nejednoznačné závery znalca T., ktorý však nemohol byť pred súdom vypočutý z dôvodu, že ukončil znaleckú činnosť a jeho zlý zdravotný stav neumožnil prítomnosť na hlavnom pojednávaní. Ďalej súd poukazuje na značné rozpory vo výpovedi oboch maloletých detí, keď mal. H. uviedol, že začal vnímať zhoršenie správania u otca od októbra 2015, ďalej uviedol, že otec ho občas zbil, avšak palicou ho zbil po prvý krát až dňa 14.01.2016, pričom mal. D. popisovala, že otec bil mal. H. pravidelne a vždy ho bil palicou. Taktiež v popise udalosti zo dňa 14.01.2016 boli vo výpovediach mal. detí vzájomné rozpory, pričom obe mal. deti taktiež uvádzali existenciu modrín u mal. H. po tejto bitke, čo však nepotvrdila lekárska správa z vyšetrenia maloletého deň po udalosti (konštatovaný len drobný hematóm staršieho dáta). V kontexte vyššie uvedeného nepovažoval výpovede maloletých detí za vierohodné. Rovnako nebolo možné považovať za vierohodné skutočnosti uvádzané svedkyňou O.. Z., matkou maloletých detí, ktorá podávala na obžalované trestné oznámenie. Výpoveď svedkyne hodnotil súd ako účelovú a tendenčnú, k motivácii vypovedať účelovo proti obžalovanému uvádzal skutočnosti už A.. P. v znaleckom skúmaní v roku 2013 (znalecký posudok produkovaný v rámci civilného konania). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v rámci dokazovania boli na základe návrhu obžaloby oboznámené aj rozsiahle zvukové záznamy predložené do konania práve O.. Z., na ktorých boli zaznamenávané jej stretnutia s mal. H., pričom neušlo pozornosti súdu, že v mnohých prípadoch svedkyňa kládla svojmu synovi navádzajúce otázky vo vzťahu k obžalovanému, na mnohé aj sama odpovedala, prezentujúc to ako odpoveď mal. H.. Z výpovedí ďalších vo veci vypočutých svedkov, a to C. Z. a A. T. nevyplynulo, že by si čo i len v nepatrnej miere na mal. H. všimli známky násilia a že by mal mať z obžalovaného strach, pocity úzkosti, stiesnenosti, obavy z jeho prítomnosti a ani nezistili že by mu bolo konaním obžalovaného a jeho výchovnými praktikami spôsobené psychické alebo fyzické utrpenie. Ani zo zabezpečených listinných dôkazov, a to najmä správ o šetrení príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, či správ základných škôl, ktoré maloletý navštevoval, neboli zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by dochádzalo k týraniu mal. dieťaťa zo strany obžalovaného. Naopak, výpovede svedkov ako aj citované správy uvádzali, že v prípade mal. H. sa jednalo o introvertnú osobnosť, krehkú a uzavretú, zle znášajúcu vyhrotené vzťahy medzi rodičmi, pričom v mnohých z citovaných správ sa opakovane sa upozorňovalo na až absurdne nepriateľské vzťahy rodičov dieťaťa. Pokiaľ ide o tvrdenia, že obžalovaný izoloval dieťa od okolia, súd poznamenáva, že k zmene školy maloletého prišlo z dôvodu jeho vylúčenia z pôvodnej školy, a hoci bolo toto rozhodnutie neskôr zrušene nadriadenou inštitúciou (a to až počas začiatku nasledovného školského roka), obžalovaný bol nútený riešiť vzniknutú situáciu, ktorú vyriešil zápisom dieťaťa na inú školu. Taktiež mal. H. opakovane prezentoval intervenujúcim psychológom, ako aj sociálnym pracovníkom, potrebu pokojného domáceho prostredia, neprejavoval záujem o návštevu mimoškolských záujmových krúžkov. Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych aj nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine teda musí byť založený len na takých dôkazoch , ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade neexistujú jednoznačné dôkazy o vine obžalovaného, obžaloba sa opierala predovšetkým o výpoveď poškodeného, ako aj jeho maloletej sestry a matky oboch detí, kde súd musí pri hodnotení vierohodnosti svedka prihliadať najmä k vnútornej štruktúre jeho výpovede, či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedal, či jeho výpoveď je v súlade s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní a či jeho výpoveď je konzistentná a jednoznačne vypovedal o podstatných okolnostiach logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený. V danom prípade súd k takému jednoznačnému uzáveru nemohol dospieť. Súd tiež v tejto súvislosti uvádza, že v prípade, ak maloletý H. pociťoval strach a stres z osoby svojho otca a bol z jeho strany vystavený psychickému a fyzickému utrpeniu, je viac ako nelogické aby uvádzal, že má záujem, aby sa s obžalovaným aj naďalej stretával, dokonca aby sa obžalovaný ďalej podieľal na jeho výchove (ako uviedol pri svojom výsluchu v prípravnom konaní). Výchova obžalovaného vykazovala zjavné nedostatky, avšak bez zistenia všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. V zmysle ustanovenia § 208 ods. 1 Tr. zák. by muselo ísť o také konanie, ktoré by spôsobovalo maloletému fyzické alebo psychické utrpenie. Týraním osoby v zmysle uvedeného ustanovenia je zlé zaobchádzanie, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, vyznačujúce sa určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti, pričom sa však nevyžaduje, aby blízkej osobe vznikla ujma na zdraví. Musí ísť o konanie, ktoré blízka osoba alebo zverená osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie, t. j. konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy z opätovného protiprávneho konania páchateľa. Na základe vykonaného dokazovania možno spoľahlivo skonštatovať, že v prejednávanom prípade neexistuje dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa obžalovaný voči maloletému synovi dopúšťal takého závažného spoločensky nebezpečného konania, ktoré je možné vyhodnotiť ako spôsobovanie ťažkého príkoria. V údajnom inkriminovanom období nebol mal. H. týraný úmyselným konaním svojho otca, a to napríklad i pre nedostatok intenzity „výchovnej po zadku“, nedostatok preukázanej hrubosti v konaní, nedostatok bezohľadnosti alebo bolestivosti. Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu mal súd za to, že obžalovaný nenaplnil z vyššie uvedených dôvodov všetky potrebné znaky, ktoré predpokladá, a ich naplnenie vyžaduje skutková podstata zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., a taktiež nenaplnil ani znaky iného trestného činu, či už zločinu alebo prečinu. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia v zmysle zásady „in dubio pre reo“. Na základe uvedeného musel súd skonštatovať, že po vykonanom dokazovaní zostali dôvodné pochybnosti, či sa skutok stal a za tejto dôkaznej situácie súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor odvolanie ihneď po jeho vyhlásení, ktoré odôvodnil samostatným písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.12.2018 (č.l. 612-615), ku ktorému sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu M.. V. G. podaním z 10.01.2019 (č.l. 617). V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor poukázal na vyhodnotenie dôkaznej situácie súdom prvého stupňa, s ktorými sa nestotožnil. Obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo nepochybne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, v odôvodnení rozsudku nezrozumiteľne súd zhrnul dôkazy, ktoré vykonal, avšak mnohé len vymenoval a popísal bez toho, aby im priznal charakter ich dôkaznej sily. Poukázal na závery znalca A.. G. T., A.., s ktorými sa súd nevysporiadal, len uviedol, že A.. O. spochybnila jeho závery bez bližšieho vysvetlenia. Je toho názoru, že ak mal súd pochybnosti o vykonanom dokazovaní znalcom bolo na mieste pribrať kontrolného znalca alebo ústav a pochybnosti a nezrovnalosti v odôvodnení vysvetliť. Poukázal na tú skutočnosť, že túto znalkyňu si objednal a zaplatil obžalovaný a jej závery intonujú negativistický vzťah maloletého H. k matke. Naproti tomu znalec A.. P. v civilnom konaní napriek osobnostnej výbave matky odporučil, aby boli deti zverené práve jej. Z výpovede znalkyne PhDr. O. pred súdom vyplýva, že mala značné nezhody so svedkyňou O.. Z., čo predstavuje ďalšiu pochybnosť ohľadom objektivity v danom prípade. Za zásadnú skutočnosť považuje, že A.. O. a O.. C. vyšetrovali maloletého v období, kedy bol výlučne s obžalovaným a obe konštatovali zhoršujúci sa psychický stav maloletého. Nie je zrejmé ako sa mohol zhoršovať jeho stav, keď nebol v kontakte s matkou až na dve tri stretnutia v škole, pričom v tom čase bol u svojho otca v prostredí, ktoré bolo podporujúce a rešpektujúce k jeho potrebám, pričom znalkyňa A.. O. pred súdom uviedla, že sa zhoršoval jeho stav, lebo sa obžalovaný vyjadril, že maloletý sa bude musieť častejšie stýkať s matkou, avšak takáto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho iného dôkazu. Toto však protirečí s terajšou realitou, kedy sa obžalovaný všemocne snažil zamedziť akémukoľvek styku maloletého s matkou, čo sa mu darilo. Je potrebné zvýrazniť, že napriek všetkým vyšetreniam, pohovorom a nálezom, ktoré konštatovali negatívny vzťah maloletého k matke a jeho zlý vplyv na neho a v čase incidentu s obžalovaným maloletý kontaktoval práve matka, u ktorej hľadal pomoc a oporu. Súd sa vôbec nezaoberal osobou obžalovaného, s ktorým maloletý trávil posledný polrok a ktorého už v roku 2013 znalec A.. P. označil za skrytého manipulátora. Takisto označil aj matku maloletého za manipulátorku, ale priamo čitateľnú, ale otec ho mal manimupolovať skryto a podprahovo. Súd sa tiež nezaoberal vyjadrením detí, ktoré zhodne potvrdili, že obžalovaný podrobne na každé významné stretnutie, či už so psychológom alebo iným zástupcom akéhokoľvek úradu pripravoval, hovoril im, čo majú hovoriť, aké SMS písať, keď sú s matkou, čo majú kresliť atď. Tvrdenie súdu, že deti menili výpoveď nie je pravdivé, nakoľko pokiaľ boli pod vplyvom obžalovaného vždy tvrdili, že nechcú byť s matkou. Ich výpovede sa menili iba v čase, keď sa vymenili spod vplyvu obžalovaného a zároveň pri svojej výpovedi aj logicky vysvetlili zmenu svojej výpovede. Súd označil výpovede maloletých detí za nevieryhodné, čo vyhodnotil tým, že maloletý mal po incidente modriny, maloletý H. však uviedol, že si mysleli, že má z toho modrinu, ale nakoniec to tak nebolo. Nakoniec aj jeho matka to povedala, že maloletý má modrinu, povedala to deťom, ale nakoniec sa to nepotvrdilo. V tomto kontexte treba uviesť, že ide o maloleté deti, preto netreba od nich očakávať logickú a jasnú a dokonalú výpoveď. Vierohodnosť výpovede maloletého H. spočívajú v tom, že napriek všetkému, čo sa stalo má naďalej stretávať sa s obžalovaným, v jeho výpovedi nie je hnev, ale ani pomsta, skôr potreba mať od toho všetkého mať pokoj, lebo jeho psychická vyčerpanosť je evidentná. Maloletý H. na kladené otázky odpovedal spontánne, ale potichu, preto ich svedkyňa opakovala. Výpoveď svedkyne O.. Z. súd vyhodnotil ako účelovú, nevieryhodnú, a bez ďalšieho odôvodnenia. Na druhej strane výpoveď svedkyne C. A. a A. T. vyhodnotil ako vieryhodné a pravdivé, že maloletý H. nejavil žiadne známky násilia, pričom A. ohľadom bitky maloletého klamala, keď T. povedala, že bitku si maloletý zaslúžil. Takisto výpoveď svedka T. je otázna, keďže vzťah so svedkyňou O.. Z. neukončil v dobrom a je evidentné, že obžalovaný aj so svojou matkou opakovane navštívil T. pred pojednávaním. Je toho názoru, že sa v danom prípade jedná o závažný až fatálny zásah do života detí, v dôsledku zlyhania ich rodičov, ale aj štátnych orgánov. Znalec L. P. veľmi výstižne popísal rodinu A. a ich fungovanie, pričom podrobne vysvetlil postup, akým by sa mala rodina pokúsiť obnoviť schopnosť spolu fungovať, čomu sa však obžalovaný všemožne snažil zabrániť. Boj s bývalou manželku a snaha ukázať, že je lepší rodič, čo mu však prerástlo cez jeho schopnosti a pocit zo zlyhania si ventiloval na maloletom H., ktorý sa v najhoršej chvíli obrátil na svoju matku, ktorú podľa presvedčenia všetkých nemal rád. Čo sa dialo v domácnosti obžalovaného stojí len na výpovedi maloletého H., avšak intenzita a charakter akými sa to dialo je viditeľná pre všetkých na okolo, čo malo za následok katastrofálny psychický stav. Vzhľadom na tieto skutočnosti zastáva názor, že prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil vykonané dôkazy a pochybil, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie. Obžalovaný sa vyjadril k odvolaniu Okresnej prokuratúry Malacky prostredníctvom svojho obhajcu M.. V. G., v ktorom poukázal na tú skutočnosť, že v predmetnom trestnom konaní, ako aj v prípravnom konaní tak aj v priebehu dokazovania na Okresnom súde Malacky zo strany okresného prokurátora bolo predložených nespočetné množstvo dôkazov, boli vypočutí erudovaní znalci a svedkovia. To znamená, že bolo vykonané veľmi rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby. Treba uviesť, že sudkyňa veľmi podrobne a odborne odôvodnila svoje rozhodnutie a je presvedčený, že rozsudok je zákonný a spravodlivý. Pokiaľ ide o písomné odôvodnenie prokurátora, tak je nutné konštatovať, že nič nové by nebolo predmetom dokazovania na súde, preto rozsudok súdu prvého stupňa pokladá za vecný a obsahovo správny, dostatočne odborne odôvodnený a spravodlivý. Preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil a zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa prokurátorka krajskej prokuratúry pridržala písomných dôvodov odvolania okresnej prokuratúry a je toho názoru, že súd prvého stupňa vyhodnotil jednostranne dôkazy iba v prospech obžalovaného a preto navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného sa na verejnom zasadnutí pridržal svojich písomných návrhov, poznamenal tú skutočnosť, že sa zúčastnil všetkých úkonov tak v prípravnom konaní ako aj v súdnom konaní, súd prvého stupňa vykonal podrobné dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov správne a zákonne rozhodol, rozsudok podrobne odôvodnil, po tejto stránke nie je nič, čo súdu prvého stupňa vytknúť, postupoval v súlade s § 168 Tr. por. a je toho názoru, že toto rozhodnutie je po vecnej a právnej stránke spravodlivé a navrhol odvolanie okresnej prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť. Zástupkyňa poškodeného poukázala iba na správy úradu v predmetnej trestnej veci. Obžalovaný L.. L. A. sa právom posledného slova pridržal návrhu svojho obhajcu, keďže už bolo povedané všetko. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné. Úvodom odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, tieto dôkazy správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj zákonným spôsobom odôvodnil. Obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.09.2017 vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Obhajca obžalovaného sa vyjadril k obžalobe, že z doposiaľ zabezpečených dôkazov nie je možné konštatovať vinu obžalovaného. Obžaloba bola postavená na výpovedi pani O.. Z., ktorá na obžalovaného celkovo podala 63 podaní, orgány činné v trestnom konaní sa nevysporiadali s danou vecou tak ako sa dalo očakávať. Má za to, že v danom prípade sa nemôže jednať o trestnú činnosť, ktorej by sa dopustil jeho vlastný klient vo vzťahu k vlastnému dieťaťu a preto obžalobu považuje za nedôvodnú. Následne súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dostupnými dôkazmi, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovaným a to výsluchom svedkyne O.. D. T., svoje rozhodnutie v tomto smere aj odôvodnil. Prokurátorka prítomná na hlavnom pojednávaní podľa zápisnice z č.l. 592 ani obžalovaný už nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Z uvedeného je zrejmé, že súd vykonal všetky dostupné dôkazy vzťahujúce sa k predmetnej trestnej veci a vzhľadom na rozsah dokazovania, že žiadna z procesných strán už nenavrhla doplniť dokazovanie v žiadnom smere. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní spisového materiálu zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu nebol dostatočne preukázaný. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sp. zn. 3T/53/2017 z 03.09.2018, ktorý bol vypracovaný v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. Okresný súd sa vecne, jasne, zrozumiteľne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s tvrdeniami obžaloby a obhajoby. V tomto smere výpovede svedkov, napr. A. T., môžu v očiach súdu iba dotvárať obraz o charakterovej a osobnostnej profilácií osôb, či vzťahy medzi nimi, avšak nemajú priamy súvis s meritom veci. Krajský súd v Bratislave nad rámec argumentácie súdu prvého stupňa a podporujúc správnosť oslobodzujúceho rozsudku poukazuje na tú skutočnosť, že objektívne maloletý T.P., nar. XX.XX.XXXX mal psychické problémy vo forme úzkosti, strachu so psychosomatickým doprovodom tremoru, vyčerpanosti a smútku, ktoré mali za následky dekompenzáciu jeho osobnostných čŕt, ktorými disponoval, avšak tieto následky neboli spôsobené konaním obžalovaného L.. L. A., postupom popísaným v skutkovej vete obžaloby, ale patologickou väzbou medzi rodičmi, čo bolo príčinou syndrómu CAN u maloletého T.P. V tomto smere treba poukázať aj na znalecký posudok A.. L. P., ktorý vzhľadom na poruchu osobnosti u oboch rodičov navrhoval systematickú rodinnú aj párovú terapiu, avšak matka detí odmietala túto spoluprácu. Ďalej v tomto smere treba aj poukázať na závery znaleckého posudku znalca F.. O.. W. G. A.. z odboru psychológie a klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality. Vzhľadom na výpovede maloletého T.P. a maloletú N.P. je možné pripustiť, že obžalovaný 14.01.2016 zbil maloletého T.P. ako trest za nenaučenie, keď sa maloletý nenaučil učivo tak ako to uvádzal obžalovaný, nakoľko sa hral počítačové hry a nevenoval sa riadne učivu, avšak takéto jednorazové konanie zo strany obžalovaného nie je možné ohodnotiť ako zločin blízkej osoby a zverenej osoby. Obžalovaný jasne popísal situáciu, aké mal problémy v uvedenom čase s maloletým T.P. vzhľadom na výsledky v škole a nevenovaniu sa zadanému štúdiu v domácom prostredí, kde preferoval počítačové hry a iné záujmy pred učením. V tomto kontexte treba poukázať aj na svedeckú výpoveď C. A., ktorá žila v spoločnej domácnosti s obžalovaným. Skutočnosti uvádzané v obžalobe poprela, je možné polemizovať nad jej výpoveďou ako priamej príbuznej obžalovaného, ako jeho matky, avšak treba poukázať aj na nestrannú výpoveď svedka A. T., bývalého druha O.. G. Z., ktorý popísal správanie maloletého T.P. v čase, keď žil v spoločnej domácnosti s jeho deťmi a sestrou maloletého T.P. a jeho matkou, ktorý popísal výkyvy správaní maloletého T.P. vo vzťahu k vlastnej matke v čase, keď nebol v kontakte s otcom. Popísal jeho konanie ako utiahnuté a zakrýknuté, následne uvádzal, že bol ťažko zvládnuteľný, odmietal vykonávať úlohy v domácnosti, ktoré boli bežné pre deti v jeho veku. Jeho správanie bolo ťažko ovládateľné a značne zasahovalo do chodu spoločnej domácnosti, robil si čo chcel, denne množstvo hodín strávil s hraním XBOXU, používal vulgarizmy, nakoľko O.. Z. odmietala túto situáciu riešiť vyústilo to do ich rozvodu. Ďalšia časť jeho výpovede tiež poukazuje na správanie svedkyne O.. Z., ktorá si nechala vypracovať znalecký posudok psychológa, ktorý vyznel v jej neprospech, preto ho nedoložila ani do súdneho konania. Pri rozvode sa mu vyhrážala, že podá na neho trestné oznámenie pre ublíženie na zdraví, že má lekárske správy, aj keď k fyzickému násiliu medzi nimi neprišlo. Na tomto mieste neobstojí ani argumentácia prokuratúry v odvolaní vzťahujúca sa k znalkyni A.. M. O., kde poukazuje na skutočnosť, že ju objednal a zaplatil obžalovaný ako znalkyňu do konania. Znalkyňa sa jednoznačne vyjadrila k obsahu svojho znaleckého posudku, ktorý už vypracovala v prípravnom konaní. V tomto smere treba poukázať aj na výpoveď znalkyne vo vzťahu k svedkyne O.. G. Z., ktorá ju mala osloviť a presviedčať, aby zmenila závery svojho znaleckého posudku. Navyše svedok A. T. uvádzal, že sama svedkyňa O.. Z. si nechala vypracovať znalecký posudok, ale súdu ho nepredložila, nakoľko mal vyznievať v jej neprospech. V prípade, ak mala prokuratúra pochybnosti o správnosti znaleckých posudkoch mala súdu predložiť kontra znalecký posudok pri podaní obžaloby. Nie je úlohou súdu, aby nahrádzal prácu orgánov činných v trestnom konaní. Nakoniec ani z obsahu zápisníc z hlavného pojednávania takýto návrh zo strany prokuratúry počas dokazovania nebol predložený a ani po ukončení dokazovania v tomto smere prokuratúra nepodala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania v akomkoľvek smere. Treba ešte záverom uviesť, že závery všetkých znalcov O.. C., A.. L. P. a A.. M. O. potvrdzujú problematiku rodinných vzťahov, ktorú maloletý T.P. dlhodobo vníma ako stresujúcu až traumatizujúcu. V tomto smere opätovne treba poukázať aj na výpoveď svedka A. T., ktorý popisuje správanie maloletého T.P. tak ako je vyššie popísané aj v čase, keď bol mimo dosahu a starostlivosti L.. L. A.. Správanie a psychický stav a následky, ktoré sa na maloletom prejavili jednoznačne možno hodnotiť ako stav vyvolaný vzťahom medzi rodičmi, ktorý si svoje osobné konflikty realizovali aj prostredníctvom svojich maloletých detí, čo sa vo väčšej miere prejavilo práve na správaní a následkoch u maloletého T.P. Správne uvažoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že nebolo preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal, a výrok o oslobodení spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. odvolací súd považuje za správny a zákonný. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu výroku napadnutého rozsudku, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.