Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/174/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617209115 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1617209115.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: E. G., nar. XX.XX.XXXX, T. G., nar. XX.XX.XXXX a D. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky, deti rodičov: matka - C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XX, a otec - R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX C. W., zastúpený Mgr. Tomášom Hermanom, advokátom so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, IČO: 50 280 970, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 21.06.2018, č.k. 9P/181/2017-128, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 21.06.2018, č.k. 9P/181/2017-128 vo výroku I zvýšil vyživovaciu povinnosť otca R. G., nar. XX.XX.XXXX na maloletú E. G., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy výživného XXX Eur mesačne na sumu XXX Eur mesačne, na maloletého T. G., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy výživného XXX Eur mesačne na sumu XXX Eur mesačne a na maloletého D. G., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy výživného XXX Eur mesačne na sumu XXX Eur mesačne, a to u všetkých maloletých detí počnúc dňom 19.09.2017, ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred. Vo výroku II uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 19.09.2017 do 21.06.2018 vo výške X XXX eur na maloletú E. G., vo výške XXX Eur na maloletého T. G. a vo výške XXX eur na maloletého D. G., a to k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III návrh matky vo zvyšnej časti zamietol. Vo výroku IV zmenil rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 23.02.2010, č.k. 4C/171/2009-38 v časti výroku o výživnom pre maloleté deti. Vo výroku V rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 217 ods. 1, § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletých detí k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Konštatoval, že náklady na maloleté deti sa zvýšili jednak vzhľadom na uplynutie doby 7 rokov od posledného rozhodnutia o výživnom ako aj z dôvodu vzrastajúceho veku maloletých detí. Mal za preukázané, že ku podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý v súčasnosti pracuje vo E. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške X XXX eur. Vychádzajúc z možností a schopností na strane otca ako aj z posúdenia charakteru zmeny, ktorá nastala u maloletých detí, a s tým súvisiacim nárastom ich nákladov, považoval za primerané zvýšiť výživné u maloletej E. zo sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne, u maloletého T. zo sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne a u maloletého D. zo sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne. Pokladal za nepochybné, že je v možnostiach otca, aby tento platil výživné v sume vyššej ako je suma doposiaľ určeného výživného vo výške XXX eur na každé z maloletých detí, ktorá nepokrýva ich oprávnené potreby. Poukázal na skutočnosť, že medzi oprávnené náklady maloletých detí okrem stravy a bývania patrí ošatenie, hygiena, výdavky súvisiace so vzdelaním, pričom maloleté deti sú už vo veku, v ktorom sa tiež potrebujú stretávať s kamarátmi, mať mimoškolské aktivity a spoločenský život, chodiť na výlety, do kina, divadla, atď. Zistil, že o maloleté deti sa osobne stará iba matka, čím si čiastočne plní aj svoju vyživovaciu povinnosť k nim. Konštatoval, že otec matke so starostlivosťou o maloleté deti nijakým spôsobom nepomáha a od roku 2016 na ich výživu neprispieva žiadnymi plneniami presahujúcimi rámec bežného výživného. Uviedol, že matka, hoci je zamestnaná, má veľmi nízky príjem v priemernej výške XXX eur mesačne, ktorý nepostačuje na zabezpečenie všetkých nevyhnutných výdavkov maloletých detí. Na podnet otca, ktorý obvinil matku z účelového zníženia príjmu z dôvodu exekúcii, vykonal dopyt na zamestnávateľa matky, z odpovede ktorého je zrejmé, že priemerná hrubá mzda jeho zamestnancov pracujúcich na rovnakej pracovnej pozícii ako matka sa pohybuje vo výške 480 až XXX eur. Danú odpoveď zamestnávateľa matky považoval súd prvej inštancie za dostatočnú a z tohto dôvodu dokazovanie nedoplnil o otcom požadované záznamy ostatných zamestnancov zamestnávateľa matky od Sociálnej poisťovne. Uviedol, že mesačné náklady otca predstavujú približne sumu X XXX eur, v ktorej sú zahrnuté aj splátky pôžičky, resp. iných dlhov, a teda mu z jeho mesačného príjmu vo výške X XXX eur ešte zostáva suma vyššia ako XXX eur. Zdôraznil, že jeho prvoradou povinnosťou je poskytovať maloletým deťom výživné vo výške zodpovedajúcej ich oprávneným potrebám ako aj jeho možnostiam. Vo vzťahu k argumentu otca, že plnením vyživovacej povinnosti z jeho strany sú aj prídavky na maloleté deti vyplácané matke zo E., kde otec pracuje, vyslovil názor, že prídavok na dieťa nie je plnením, ktoré by bolo možné pokladať za plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodiča. Sumu prídavkov na deti poberaných matkou v priemernej mesačnej výške XXX eur mesačne však pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy, keď návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel iba čiastočne a vo zvyšnej časti ho zamietol. Výživné pre maloleté deti zvýšil od podania návrhu a po ustálení zmeny pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného. Zročné výživné za obdobie od 19.09.2017 do 21.06.2018 na každé z maloletých detí jednotlivo uložil otcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal pritom z úvahy, že platenie zročného výživného v splátkach je výnimkou, na ktorej uplatnenie v danom prípade nezistil žiadny relevantný dôvod. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov I, II, IV a V podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nezrozumiteľné a zároveň sa v ňom súd prvej inštancie nevysporiadal s mnohými podstatnými skutočnosťami, v čoho dôsledku je dané rozhodnutie nepreskúmateľné. Bol toho názoru, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané výdavky maloletých detí. Poukázal na zvukový záznam z pojednávania konaného pred súdom prvej inštancie dňa 26.04.2018, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že mu súd prvej inštancie neumožnil vyjadriť sa k predmetnej veci a ku všetkým prejednávaným skutočnostiam tak, aby bolo možné dostatočne zistiť skutočný stav veci, keď jeho prednes opakovane prerušoval ešte predtým, ako sa dostal k podstate veci, čím došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý proces. Súdu prvej inštancie ďalej vytkol, že tento bez akéhokoľvek odôvodnenia nevypočul druha matky O. Y., zamestnávateľa a spolupracovníčky matky ako svedkov, ktoré dôkazy navrhol vykonať vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.04.2018 na preukázanie zavádzania súdu matkou v otázke jej príjmu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mu nebol zrejmý ani dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie nevykonal aspoň dokazovanie dopytom na Sociálnu poisťovňu. Uviedol, že skutočný príjem matky zo zamestnania je vo výške cca X XXX eur mesačne, čo vyplýva z čestného vyhlásenia O. Y.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa jeho názoru nie je zrejmé, na základe akých dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru o výške jeho mesačných výdavkov v sume cca X XXX eur, keď jeho mesačné výdavky vrátane výživného v zmysle ním predloženého rozpisu obsiahnutom v jeho vyjadrení zo dňa 11.04.2018 predstavujú sumu viac ako X XXX eur mesačne. Zdôraznil, že daná suma nezahŕňa náklady na stravu. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí dostatočne nezohľadnil prídavky na deti, ktoré matka poberá vďaka jeho zamestnaniu zo E., keď návrh matky zamietol iba v časti XX eur. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že mu neumožnil vykonať úhradu dlžného výživného v splátkach bez toho, aby objasnil úvahy, ktoré ho viedli k záveru o nenaplnení podmienok na povolenie splácania zročného výživného. Poukázal pritom na skutočnosť, že dlžné výživné predstavuje sumu vyššiu ako je jeho mesačný príjem. Uviedol, že po vyhlásení napadnutého rozhodnutia došlo k novým skutočnostiam odôvodňujúcim jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie za účelom ďalšieho dokazovania a nového rozhodnutia. Vyjadril sa, že bol nútený zmeniť prácu ako aj ubytovanie, v čoho dôsledku sa jeho výdavky ešte zvýšili, pričom jeho príjem bude nižší, resp. rovnaký ako doposiaľ, čo bude zrejmé až po prvom výplatnom termíne. 4. Podaním doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 20.08.2018 otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu doplnil svoje odvolanie listinnými dôkazmi, a to pracovnou zmluvou uzavretou so zamestnávateľom Y. zmluvou o nájme uzavretou s prenajímateľom G., D. N. c/o O. D. AG a čestným vyhlásením O. Y.a. 5. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené. Výdavky na maloleté deti boli podľa jej názoru dostatočne preukázané potvrdeniami školy o ich nákladoch na školu a mimoškolské aktivity, dokladmi o ich lekárskych vyšetreniach a iných lekárskych úkonoch, dokladmi o nákladoch na ich stravu, oblečenie, hygienické potreby, cestovné do školy a pod. Otcom navrhovaný výsluch svedka O. Y. pokladala za irelevantný, keďže sa už v súčasnosti nejedná o jej partnera. Bola toho názoru, že jej príjem bol dostatočne preukázaný potvrdeniami jej zamestnávateľa o výške jej príjmu za obdobie rokov 2016 a 2017, čo možno overiť aj v Sociálnej poisťovni. Z rovnakého dôvodu za dôležitý nepovažovala ani výsluch jej zamestnávateľa a spolupracovníčok. Vo vzťahu k výdavkom otca uviedla, že tento si mohol namiesto automobilu značky J. v hodnote XX XXX eur kúpiť vozidlo inej značky za nižšiu sumu. Otec sa podľa jej vedomostí oženil, jeho manželka má hrubý príjem vo výške X XXX eur, kým príjem otca je vo výške asi X XXX eur. Zdôraznila, že náklady na život maloletých detí v súčasnosti nie sú rovnaké ako v čase poslednej úpravy výživného v roku 2010, a to už len z dôvodu inflácie ako aj navýšenia nákladov na bývanie, potraviny, oblečenie a školskú dochádzku. V súvislosti s námietkami otca voči tej skutočnosti, že mu súd prvej inštancie neumožnil uhradiť zročné výživné v splátkach, poukázala na neochotu otca platiť výživné maloleté deti, keď tento jej doposiaľ nezaplatil zročné výživné vo výške X XXX eur a jeho dlh na bežnom výživnom predstavuje sumu X XXX eur. Vyjadrila sa, že otec mal od júla 2018 dostatok času na to, aby zaplatil aspoň čas zvýšeného výživného, resp. zročného výživného. Uviedla, že otec neprejavuje o maloleté deti vôbec žiadny záujem, nekontaktuje ich, nenavštevuje ich ani sa neinformuje o ich prospechu v škole, v čoho dôsledku ani maloleté deti nemajú záujem o kontakt s ním. 6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Mal za to, že od poslednej úpravy výživného pre maloleté deti došlo na ich strane k zmene pomerov, pričom výška výživného určená súdom prvej inštancie zohľadňuje potreby maloletých detí. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnostiam a majetkové pomery rodičov. 10. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti z hľadiska ich súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú maloleté deti plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 23.02.2010, č.k. 4C/171/2009-38. 11. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletých detí k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletých detí, túto súd prvej inštancie správne ustálil, správne určil rozsah zmeny pomerov vyčíslených matkou. Rovnako správne ustálil aj počiatok zmeny pomerov na strane maloletých detí porovnaním obdobia posledného rozhodnutia súdu o výživnom s obdobím školského roka 2017/2018, v ktorom maloletá E. nastúpila do 1. ročníka strednej školy, maloletý T. navštevoval 9. ročník základnej školy a maloletý D. 6. ročník základnej školy, pričom tieto skutočnosti ani neboli v konaní sporné. Pokiaľ súd prvej inštancie výživné zvýšil od podania návrhu na začatie konania matkou, poukazujúc na vykonané dokazovanie, vyhodnotiac intenzitu zmeny pomerov na strane maloletých detí a zohľadňujúc schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako aj vyživovaciu povinnosť matky, rozhodol v danom prípade správne. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb maloletých detí ich vekom a rastom životných nákladov, pričom v danej prejednávanej veci okrem bežného zvýšenia potrieb maloletých detí u týchto došlo aj k výraznej zmene pomerov spojených so zvýšením finančných výdavkov v súvislosti s nástupom maloletej E. na strednú školu, s nástupom maloletého T. na druhý stupeň základnej školy a s nástupom maloletého D. na druhý stupeň základnej školy. Touto okolnosťou došlo okrem zvýšenia ich bežných odôvodnených potrieb aj k zmene charakteru výdavkov spojených s platením priamych poplatkov v škole, nákupom školských potrieb, platením akcií usporadúvaných školou či mimoškolských záujmových aktivít a pod. Vo vzťahu k otcom namietaným výdavkom maloletých detí odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorý ukladá súdu, aby v prípade rozhodovania o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov predstavuje objektívnu okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného a je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. V zmysle uvedeného postupoval aj súd prvej inštancie, keď v predmetnej veci okrem zmeny subjektívnych okolností na strane maloletých detí zohľadnil aj vývoj životných nákladov. Matkou vyčíslené výdavky na odôvodnené potreby maloletých detí v danom prípade aj odvolací súd považuje za primerané. Otec starostlivosť a výchovu maloletých detí osobne nezabezpečuje, preto je potrebné povedať, že za takejto situácie osobná starostlivosť matky o maloleté deti naďalej čiastočne nahrádza jej povinnosť finančne prispievať na ich výživu, a rovnako to znamená, že zvýšenú časť krytia odôvodnených potrieb maloletých detí musí zabezpečiť otec. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca, tieto súd prvej inštancie správne vyhodnotil a tieto sú aj podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé na pokrytie zvýšených odôvodnených potrieb maloletých detí, ktorých rozsah súd prvej inštancie správne premietol do výšky zvýšeného výživného. Aj keď otec vo svojom odvolaní tvrdil, že bol nútený zmeniť zamestnanie a ubytovanie, v čoho dôsledku došlo k zvýšeniu jeho výdavkov, odvolaciemu súdu nepreukázal existenciu žiadneho dôležitého dôvodu, pre ktorý by boli dané zmeny nevyhnutné. Vo vzťahu k otcom namietanému záveru súdu prvej inštancie o výške jeho mesačných výdavkov v sume cca 2 XXX eur, odvolací súd konštatuje, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v danej sume nie je obsiahnuté výživné pre maloleté deti. S odvolacou námietkou otca týkajúcou sa nevyhoveniu jeho návrhom na vykonanie dokazovania výsluchom bývalého partnera matky O. Y., jej zamestnávateľa a spolupracovníčok ako svedkov, resp. vykonaním dopytu na Sociálnu poisťovňu za účelom preukázania skutočného príjmu matky, sa odvolací súd takisto nestotožnil. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že výška príjmu matky zo zamestnania bola dostatočne preukázaná predloženými mzdovými listami matky. Súd prvej inštancie zároveň na vylúčenie akýchkoľvek pochybností o skutočnej výške príjmu matky vykonal na návrh otca dopyt na zamestnávateľa matky na zistenie výšky zárobku jeho ostatných zamestnancov pracujúcich na rovnakej pozícii ako matka. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP ponechané výlučne na rozhodnutie súdu. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy (Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 50/2008). Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (R 37/1993). Otec ďalej namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 26.04.2018 jeho výpoveď prerušoval. Vychádzajúc z obsahu zvukového záznamu z predmetného pojednávania má odvolací súd za to, že k prerušovaniu danej výpovede otca dochádzalo zo strany súdu prvej inštancie výlučne za účelom kladenia doplňujúcich otázok k skutočnostiam uvádzaným otcom, resp. zaznamenávania jeho výpovede do zápisnice, a teda pri vedení výsluchu otca na uvedenom pojednávaní nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k takému pochybeniu, ktoré by malo za následok porušenie práva otca na spravodlivý proces. Otec súdu prvej inštancie tiež vytkol, že mu bez dostatočného odôvodnenia nepovolil uhradiť zročné výživné v splátkach. Odvolací súd danú odvolaciu námietku otca vyhodnotil ako nedôvodnú, keď zhodne so súdom prvej inštancie nezistil na strane otca žiadnu okolnosť odôvodňujúcu, aby mu bolo umožnené zaplatiť zročné výživné v splátkach. Odvolací súd zdôrazňuje, že s poukazom na ust. § 232 ods. 3, 4 CSP by súd nemal uplatňovať povolenie plnenia zročného výživného v splátkach automaticky, ale iba v odôvodnených prípadoch, keďže ide o zrejmú výhodu povinného z vyživovacej povinnosti oproti oprávnenému, ktorá musí byť opodstatnená vzhľadom na povahu prejednávanej veci, priznaný nárok a osobné pomery účastníkov. Otcom uvádzaná skutočnosť, že suma zročného výživného určeného súdom prvej inštancie presahuje sumu jeho mesačného príjmu, pritom nemožno pokladať za okolnosť natoľko závažnú, aby táto odôvodňovala zvýhodnenie otca v podobe povolenia úhrady zročného výživného v splátkach na úkor náležitého zabezpečenia potrieb maloletých detí. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že na skutočnosti uvedené otcom v jeho odvolaní, ktoré pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie zohľadnil a aj správne vyhodnotil, nemožno prihliadať a považovať ich za dôvody na zrušenie, resp. zmenu napadnutého rozhodnutia. 12. Skutočnosť, že rodičia spolu nežijú a jeden z nich sa zdržiava a pracuje v cudzine, nemení nič na zásade, že na zabezpečení úhrady potrieb ich maloletých detí sa majú primárne podieľať obaja rodičia. Pokiaľ sú tieto potreby hradené aj z iných zdrojov (napríklad štátnych sociálnych dávok), v žiadnom prípade to neznamená zánik vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom. Nesprávnym by bol názor, podľa ktorého po priznaní sociálnych dávok by už maloleté dieťa nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by už nemalo právo na výživné zo strany rodičov). Dávky štátnej sociálnej podpory, či už sú poskytované z tuzemských alebo zahraničných zdrojov, nie sú náhradou rodinných príjmov, ale majú pomáhať riešiť (reglementovať) štátom uznávané sociálne situácie. Vo všeobecnosti platí, že štát sa podieľa na krytí nákladov na výživu a ostatných základných potrieb detí a rodín, pokiaľ to z hľadiska sociálneho a ekonomického odôvodňujú v ňom pretrvávajúce pomery. Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov. (R 65/2018) 13. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca týkajúcu sa nedostatočného zohľadnenia prídavkov na maloleté deti, ktoré sú matke vyplácané švajčiarskymi úradmi, pri posudzovaní výšky výživného súdom prvej inštancie, odvolací súd sa s touto nestotožnil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia správne podotkol, že vyplácanie prídavku na dieťa nemožno považovať za plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodiča. Napriek tomu je s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov nevyhnutné pri určovaní výšky výživného pre maloleté deti vziať do úvahy rozsah, v ktorom sú ich potreby uspokojované poskytovanými prídavkami na deti, resp. inými dávkami štátnej sociálnej podpory. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je pritom zrejmé, že súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetnej veci naplnil aj túto požiadavku, keď vzhľadom na výšku prídavkov na maloleté deti poberaných matkou zo E. jej návrhu na zvýšenie výživného vyhovel iba čiastočne. Výživné pre maloleté deti určené súdom prvej inštancie vo výške XXX eur, XXX eur a XXX eur mesačne považuje aj odvolací súd za primerané, keďže zohľadňuje tak príjem otca (X XXX eur mesačne netto) a z toho vyplývajúcu vyššiu životnú úroveň, na ktorej sa majú deti právo podieľať, ako aj sumu prídavkov na deti vyplácaných matke (XXX eur mesačne). Za daných okolností výživné nie je možné obmedziť iba na potreby bývania, stravovania a ošatenia, ale musí zároveň slúžiť na naplnenie kultúrnych, športových, rekreačných, resp. iných potrieb detí a zabezpečenie ich všestranného rozvoja. Vzhľadom na čistý mesačný príjem otca preto nemožno vychádzať z úvahy, že dávky vyplácané matke švajčiarskymi úradmi zakladajú dôvod pre určenie nižšieho výživného pre maloleté deti. 14. V súvislosti s otcom namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí v zmysle § 220 ods. 2 CSP vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Neodôvodnenie súdneho rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a súčasne porušuje právo účastníka na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým dospel na základe zhodnotenia skutkového stavu veci, boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé, a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP spĺňa. 15. Odvolací súd dodáva, že maloleté dieťa má zo zákona nárok na primerané výživné zo strany rodičov, pričom ochrana záujmov maloletého dieťaťa je v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa zo strany súdu prioritná. 16. Určená výška výživného pre maloleté deti podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného pre maloleté deti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).