Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/81/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618010247 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1618010247.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovaného O. U., pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 1T/45/2018-155 z 30. januára 2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. decembra 2019, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného O. U., D.. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/45/2018 z 30.01.2019 bol obžalovaný O. U. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že 1) v čase okolo 10.00 h dňa 03.11.2017 v predajni DM W. O., ktorá sa nachádza v Z. na C. ulici č. XX, počas jej prevádzky odcudzil žiletky na holenie zn. B., ktoré si vložil pod oblečenú bundu a následne prešiel cez pokladničný priestor a z predajne ušiel a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste vo výške 30,- €, uloženou P. oddelením A. zboru Bratislava Nové Mesto východ, číslo pokutového bloku: XXXXXXXX uloženou a právoplatnou dňa 17.10.2017 za priestupok proti majetku podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spočívajúcom v krádeži, čím spoločnosti DM W. O., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Na A. XX, N., spôsobil krádežou škodu vo výške 193,94 €, 2) dňa 15.11.2017 v čase asi od 15.18 hodiny do 15.21 hodiny v predajni DM W. markt, D.. C. XX, N., na predajnej ploche počas riadnych otváracích hodín si do nákupného košíka vložil 2 ks vonné dámske žiletky zn. Gillette w venus & olay 4 NH v hodnote 40,98 Eur, 2 ks Gillette w venus swirl 4 NH v hodnote 40,98 Eur, následne prešiel k regálu s pánskymi žiletkami, odkiaľ zobral 2 ks pánske žiletky Gillette m fusion power 8 NH v hodnote 79,98 Eur a následne s týmto tovarom prišiel k pokladni, kde si predmetný tovar vložil do bundy a prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, svojím konaním spoločnosti DM W. markt, D.. C. 37, N., spôsobil škodu vo výške 161,94 Eur, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že už bol za obdobný čin v posledných dvanástich mesiacoch postihnutý pre priestupok proti majetku podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a to dňa 17.10.2017 v predajni G., H. cesta XX/A, N., kedy sa dopustil krádeže tovaru v celkovej hodnote 143,82 €, za ktorú bol postihnutý uložením blokovej pokuty nezaplatenej na mieste v hodnote 30,- Eur, 3) v čase okolo 10.55 h dňa 01.12.2017 z predajne H. O. samoška, ktorá sa nachádza v obci U. č. XXX počas jej prevádzky odcudzil X ks krém D. Q10, 5 ks krém D. Q10 na vrásky a 8 ks šampón H&S 2IN1, ktoré si vložil pod oblečenú bundu, do košíka si vložil šalát a čokoládu, ktoré vyložil na pokladničný pás, pričom predavačke povedal, aby s blokovaním počkala, že si ide pre peniaze, ktoré má v aute a vráti sa za tovar zaplatiť a následne prešiel cez pokladničný priestor a z predajne vyšiel s odcudzenými vecami bez zaplatenia, a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste vo výške 30,- €, uloženou P. oddelením A. zboru N. D. O. východ, číslo pokutového bloku: Q. uloženou a právoplatnou dňa 17.10.2017 za priestupok proti majetku podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spočívajúcom v krádeži, čím takto svojím konaním spoločnosti H. real estate s.r.o., IČO: XXXXXXXX, so sídlom N. 3, N., spôsobil škodu krádežou vo výške 115,03 €. Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. X Trestného zákona, § X1 ods. 3 Trestného zákona § X2 ods.1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený spoločný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, na výkon ktorého bol postupom podľa § X8 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § X1 ods. 3 Trestného zákona súd zrušil výrok o vine a celý výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu N. V z 20.0X.2018, sp. zn. 2T/26/2018, právoplatného dňa 06.07.2018, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Zároveň súd postupom podľa § X2 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/XX/2018 zo dňa 21.03.2018, právoplatný 21.03.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným spoločnostiam: - W.t, s. r. o., so sídlom ul. D. č. XX, 8XX 06 N., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 193,9X eur, - H. F., s. r. o., so sídlom ul. N. č. 3, XXX 01 N., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 115,03 eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 309 Trestného poriadku odvolanie obžalovaný O. U. (čl. 153), ktoré písomne v jeho mene zdôvodnila obhajkyňa podaním doručeným súdu dňa 03.05.2019 (čl. 160). V písomných dôvodoch namietla, že u obžalovaného súd prvého stupňa aplikoval len jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a nepriznal mu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona k čomu argumentovala: „Táto poľahčujúca okolnosť je založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Obžalovaný pri tom aktívne spolupracoval pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, a tým tak participoval na objasnení trestného činu. Úplné zistenie všetkých poľahčujúcich a priťažujúcich, ako aj zhodnotenie stupňa ich intenzity vo vzťahu k ostatným okolnostiam, ktoré sa týkajú činu a osoby páchateľa a v súhrne tvoria stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť ( nie v zmysle materiálneho znaku či korektívu), je nevyhnutnou podmienkou na určenie druhu a výmery trestu. Tým, že Okresný súd Malacky nebral do úvahy ďalšiu z poľahčujúcich okolností zmenil sa pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v neprospech obžalovaného, nakoľko keby súd vychádzal z toho, že u obžalovaného sú dve poľahčujúce a dve priťažujúce okolnosti došlo by k ich rovnováhe a súd by mohol pristúpiť k uloženie miernejšieho trestu alebo k upusteniu od uloženia spoločného súhrnného trestu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o treste uloženom obžalovanému nie je v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, pretože súd prvého stupňa v ňom neuviedol žiadne skutočnosti, o ktoré by oprel u obžalovaného nezistenie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písmeno n/ Trestného zákona.... Okresný súd mal brať do úvahy, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o tom, že je vinný zo žalovaného skutku, čím napomohol súdu pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, ked' na základe jeho prijatého vyhlásenia o vine, súd nevykonával dokazovanie k tejto časti. Napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú na to učené, pričom medzi tieto patrí jednak polícia, prokurátor, ale rozhodne aj súd, pretože ťažisko dokazovania sa pri dodržaní zásady ústnosti a bezprostrednosti sústreďuje práve na hlavné pojednávanie. Pokiaľ obžalovaný vyhlási, že je vinný, napomáha tak výrazne súdu, ktorý po prijatí takéhoto vyhlásenia už nevykonáva rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalcov či oboznamovaním listinných dôkazov, vo vzťahu k budúcemu rozhodnutiu o vine a sústredí sa len na dokazovanie ohľadne majúc sa uloženého trestu (prípadne na rozhodnutie o ochrannom opatrení či o škode). Z uvedeného vyplýva, že okresný súd mal pri ukladaní trestu aplikovať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. Okresný súd Malacky tak pochybil, keď nepostupoval dôsledne podľa § 38 ods. 2, ods. 3 a § 36 Tr. zák. a vo výroku o treste neaplikoval všetky poľahčujúce okolnosti a následne nestanovil správne vzájomný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Slid I. stupňa tak nesprávne stanovil dolnú hranicu trestnej sadzby.“ . K uvedenému dala do pozornosti stanovisko č. XX trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a tiež rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/90/201X. Záverom dodala: „Obžalovaný ponúkol absolútnu súčinnosť už v prípravnom konaní nielen v konaní pred súdom, nie je preto dôvod, aby súd túto poľahčujúcu okolnosť v jeho prípade neaplikoval. Neadekvátny trest stráca na svojej účinnosti aj z hľadiska represie, aj prevencie. Neprimerane tvrdý trest zas vzbudzuje u páchateľa pocity beznádeje a nepôsobí naňho pozitívne z hľadiska jeho túžby zmeniť sa. Aby trest plnil svoj spoločenský účel, musí byť spravodlivý. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadam Krajský súd, aby rozhodol v zmysle petitu nášho odvolania.“ K dôvodom odvolania poskytla svoje vyjadrenie aj Okresná prokuratúra Malacky, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.06.2019 (čl. 170) a v tomto prokurátor konštatoval: „V danom prípade súd síce skutočne neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona a aplikoval trest s prihliadnutím na § 38 ods. X Trestného zákona, avšak domnievam sa, že otázka aplikácie uvedenej poľahčujúcej okolnosti je v tomto prípade irelevantná a bez dopadu na výšku uloženého trestu. Je potrebné poukázať na fakt, že súd ukladal trest v sadzbe 8 mesiacov až 2 roky, pričom uložil obžalovanému trest vo výmere 12 mesiacov, ktorý sa teda ani zďaleka neblíži dolnej hranici trestnej sadzby, z ktorej súd pri ukladaní trestu vychádzal. S ohľadom na túto skutočnosť možno jednoznačne konštatovať, že súd mal za to, že obžalovanému je v tomto prípade potrebné uložiť trest v danej výmere bez ohľadu na to, či by mu priznal danú okolnosť alebo nie. S ohľadom na početnosť útokov pokračovacieho trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona a vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide aj o súbeh trestných činov, pretože obžalovaný spáchal aj ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu po vznesení obvinenia, ktorý sa z tohto dôvodu považuje za nový trestný čin, je trest v uloženom rozsahu podľa názoru prokurátora primeraný a spravodlivý a zodpovedá § 3X ods. X Trestného zákona. Vzhľadom na osobu páchateľa a vzhľadom na to, že ani vznesené obvinenie za prejednávanú trestnú činnosť mu nebránilo opätovne sa dopúšťať trestnej činnosti, je potrebné na obžalovaného pôsobiť prísnejším trestom, ako len najmiernejším možným trestom. Preto považujem trest uložený rozsudkom zo dňa 30.01.2019 primeraný povahe a závažnosti činu ako aj osobe páchateľa a možnostiam jeho prevýchovy. Na základe uvedeného som toho názoru, že dôvody na zmenu rozsudku prvostupňového súdu nie sú dané, preto navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave odvolanie obžalovaného zamietol.“. Preskúmavaná vec bola tunajšiemu súdu predložená na rozhodnutie o opravnom prostriedku dňa 02.10.2019. Podľa § XX7 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § XX6 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § XX6 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 3X ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 3X ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 3X ods. X Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § X1 ods. 3 Trestného zákona Ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § X2 a § X3 sa použijú primerane. Podľa § X2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (1) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. (2) Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 3X ods. 7. Podľa § X8 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Trestného zákona účinného do XX.07.2019 (1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Podľa § XX9 Trestného poriadku Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného uviedol: „Ja sa pridržiavam dôvodov písomne odôvodneného odvolania. Navrhujem tak ako bolo v odvolaní uvádzané, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby uložil spoločný súhrnný trest odňatia slobody miernejší ako bol uložený prípadne, aby upustil od uloženia súhrnného trestu pretože trest vo výmere 10 mesiacov považuje obhajoba za trest dostatočný.“. Zástupca krajskej prokuratúry predniesol: „Ja sa pridržiavam vyjadrenia, ktoré bolo poskytnuté k podanému odvolaniu. Ja sa domnievam, že trest, ktorý bol uložený je trestom primeraným a ak by aj odvolací súd dospel k záveru, že nesprávne bola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. mám za to, že by to nemalo mať vplyv na výmeru uloženého trestu, ktorý považujem za primeraný a spravodlivý.“. Obžalovaný pridržiavajúc sa vyjadrenia obhajcu dodal: „Na začiatku sa to dobre počúvalo čo ste hovorila, ale nerozumiem tomu a čakám na Vaše rozhodnutie.“ Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § XX6 Trestného poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § XX7 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu. Vo vzťahu k žalovanému skutku obžalovaný O. U. na hlavnom pojednávaní, po tom ako bol poučený o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku a po poučení podľa § 257 ods. 5 až ods. 8 Trestného poriadku s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať za priznanie spáchania skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, urobil vyhlásenie o vine (§ 257 Trestného poriadku), kedy predniesol: „som vinný“ a na všetky otázky položené mu v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“, prvostupňový súd vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že vo vzťahu k priznaným skutkovým okolnostiam dokazovanie nebude vykonané a rozhodol o vykonaní dôkazov súvisiacich s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. Správne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného O.a U.a za vinného podľa podanej obžaloby a krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovaného a následne prijatie tohto vyhlásenia súdom, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu meniť priznaný skutkový stav ani právnu kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, uznesenie je právoplatné, vykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, a takto uznal obžalovaného O.a U.a za vinného. Čo sa týka druhu a výmery trestu okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „ Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal jednak z ustanovenia § X1 ods. 3 Trestného zákona, ktoré stanovuje postup pri ukladaní spoločného trestu v prípadoch, ak za niektoré z čiastkových útokov jedného pokračovacieho trestného činu bol už obžalovaný právoplatne odsúdený, a jednak z ustanovenia § X2 ods. 1 Trestného zákona, ktoré stanovuje súdu povinnosť ukladať súhrnný trest, pri zbiehajúcich sa trestných činoch, podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu…..Zo spisového materiálu Okresného súdu N. V, sp. zn. 2T/26/2018, súd zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu N. V z 20. apríla 2018, sp. zn. 2T/26/2018, právoplatným dňa 06. júla 2018, bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, pričom tohto skutku sa obžalovaný dopustil dňa 15. novembra 2017; obžalovanému bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a za súčasného zrušenia výroku o treste, ktorý bol obžalovanému uložený v trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky z 21. marca 2018, sp. zn. 0T/XX/2018, právoplatný dňa 21. marca 2018, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Nevyhnutné je zároveň zdôrazniť, že uznesenie o vznesení obvinenia za skutok z bodu 1) tohto rozsudku bolo obžalovanému oznámené dňa 18. marca 2018 (č1. 5 v spise tunajšieho súdu, sp. zn. 1T/X5/2018), ďalej uznesenie o vznesení obvinenia za skutok z bodu 2) tohto rozsudku bolo obžalovanému oznámené dňa 12. marca 2018 (č1. 3 v spise Okresného súdu N. V, sp. zn. 2T/26/2018), a napokon uznesenie o vznesení obvinenia za skutok z bodu 3) tohto rozsudku bolo obžalovanému oznámené dňa 21. marca 2018 (č. 1. 52 v spise tunajšieho súdu, sp. zn. 1T/X5/2018). Vzhľadom na uvedené apo preskúmaní oboch spisových materiálov (tunajšieho súdu sp. zn. 1T/X5/2018 a Okresného súdu N. V, sp. zn. 2T/26/2018) súd dospel k záveru že v rámci skutkov uvedených v bode 1), 2) a 3) tohto rozsudku ide o pokračovací prečin (v zmysle § 122 ods. 10, ods. 13 Trestného zákona) krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona. Súd pri ukladaní spoločného trestu musel, na rozdiel od situácie, keď sa ukladá samotný súhrnný trest, zrušiť nielen výrok o treste uvedený v trestnom rozkaze Okresného súdu N. V z 20. apríla 2018, sp. zn. 2T/26/2018, ale aj výrok ovine, stým, že o skutku uvedenom v trestnom rozkaze Okresného súdu N. V z 20. apríla 2018, sp. zn. 2T/26/2018, musel súd rozhodnúť nanovo. Pokiaľ ide o spoločný trest, ten nesmie byť miernejší ako trest, ktorý sa zrušuje. Pri ukladaní trestu obžalovanému O.ovi U.ovi je ďalej nutné vychádzať zároveň aj z § X2 ods. 1 Trestného zákona, ktoré stanovuje súdu povinnosť ukladať súhrnný trest, pri zbiehajúcich sa trestných činoch, podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu a to v danom prípade podľa § X1 ods. 1 Trestného zákona. K povinnosti ukladať v danej veci súhrnný trest súd pripomína, že trestné činy sú spáchané v súbehu (tzv. konkurencia trestných činov) vtedy, ak páchateľ spáchal dva alebo viacero trestných činov skôr, ako bol pre niektorý z nich odsúdený, t. j. skôr ako bol za taký trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok súdom prvého stupňa alebo skôr ako bol obvinenému doručený trestný rozkaz. Práve časový moment spáchania trestného činu pred alebo po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa pre iný páchateľov trestný čin odlišuje súbeh od recidívy a má aj výrazne odlišné účinky pri ukladaní trestu pri tzv. mnohosti trestnej činnosti toho istého páchateľa. Zo spisového materiálu Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/XX/2018 súd zistil, že obžalovaný bol odsúdený trestným rozkazom z 21. marca 2018, sp. zn. 0T/XX/2018, právoplatným dňa 21. marca 2018 (obžalovanému doručený toho istého dňa), za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, pričom skutok, za ktorý bol uznaný vinným, bol spáchaný dňa 17. marca 2018. Uvedený skutok nie je ďalším čiastkovým útokom, ktorý by tvoril súčasť pokračovacieho trestného činu - uvedeného v bodoch 1), 2) a 3) tohto rozsudku, minimálne z dôvodu, že sa ho dopustil po oznámení vznesenia obvinenia za skutok z bodu 2) tohto rozsudku, preto v danom prípade ide v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona o nový skutok. Z uvedeného je zrejmé, že v súbehu sú tie trestné činy spáchané obžalovaným, ktorých sa dopustil pred dňom 21. marca 2018, teda pred dňom, kedy bol trestný rozkaz doručený obžalovanému (v zmysle § 353 ods. 8 druhá veta Trestného poriadku) v tejto inej jeho trestnej veci. Vzhľadom na uvedené súd postupoval v zmysle § X2 ods. 1 Trestného zákona. Najprísnejším zo zbiehajúcich trestných činov, v zmysle § X2 ods. 1 Trestného zákona, resp. rovnako prísnym trestným činom v oboch trestných veciach je prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona a preto súd vychádzal pri ukladaní trestu práve z trestnej sadzby tohto prečinu, pričom výška trestnej sadzby stanovená zákonom pri tomto prečine je v rozpätí až do 2 rokov. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. 1) Trestného zákona spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu skutkov priznal a ich spáchanie oľutoval; uvedená poľahčujúca okolnosť bola zistená v rámci všetkých čiastkových útokov, resp. v rámci všetkých (zbiehajúcich sa) trestných činov. Priťažujúce okolnosti súd zistil dve - podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchanie viacerých trestných činov) a § 37 písm. m) Trestného zákona (recidíva). Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne (§38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, s tým, že prevažuje pomer priťažujúcich okolností, čo znamená úpravu trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona v zmysle § 38 ods. X Trestného zákona tak, že upravená trestná sadzba je napokon v rozpätí od 8 mesiacov až do 2 rokov. Trest odňatia slobody v nepodmienečnej forme bolo nevyhnutné uložiť predovšetkým z dôvodu, že trest odňatia slobody v nepodmienečnej forme bol obžalovanému uložený v rámci jeho odsúdenia tunajším súdom v trestnej veci sp. zn. 0T/XX/2018, ako i v rámci jeho odsúdenia Okresným súdom N. V v trestnej veci sp. zn. 2T/26/2018, pričom z druhej vety § X1 ods. 3 Trestného zákona i z druhej vety § X2 ods. 2 Trestného zákona vyplýva, že trest ukladaný v danom prípade nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom, nemohol byť teda ukladaný iný druh trestu ako nepodmienečný trest odňatia slobody. Nie nepodstatnou je v tejto súvislosti aj okolnosť, že obžalovaný má v odpise registra trestov evidovaných 20 záznamov, pričom z posledných X odsúdení tuzozemskými súdmi (okrem odsúdení tunajším súdom v trestnej veci sp. zn. 0T/XX/2018 a Okresným súdom N. V v trestnej veci sp. zn. 2T/26/2018), mimochodom vo všetkých prípadoch za majetkovú trestnú činnosť, bol obžalovanému za trestné činy krádeže a trestný čin podvodu ukladaný práve nepodmienečný trest odňatia slobody, čo znamená, že ani tento druh trestu u obžalovaného zjavne neviedol a nevedie k jeho náprave, v jeho prípade ide o očividného recidivistu a preto je nutné obžalovaného izolovať od spoločnosti a pôsobiť na neho formou nepodmienečného trestu odňatia slobody, čím bude chránená spoločnosti a bude zabránené obžalovanému páchať ďalšiu trestnú činnosti. Pokiaľ ide o výšku trestu, súd ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody pri tretine zvýšenej trestnej sadzby - vo výmere 12 mesiacov, ktorý je za uvedené 2 prečiny podľa názoru súdu postačujúci pre nápravu obžalovaného na ochranu spoločnosti, a to aj s poukazom na postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, keď ich spáchanie oľutoval a tiež aj s poukazom na charakter, závažnosť a okolnosti trestnej činnosti, keď hodnoty týchto aspektov neboli vysoké. V súlade s § X1 ods. 3 prvá veta Trestného poriadku a s § X2 ods. 2 prvá veta Trestného zákona bolo potrebné súčasne zrušiť jednak výrok o vine a celý výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu N. V z 20. apríla 2018, sp. zn. 2T/26/2018, právoplatného dňa 06. júla 2018, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad, a jednak aj výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený v trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky z 21. marca 2018, sp. zn. 0T/XX/2018, právoplatný dňa 21. marca 2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, pretože sa ukladal tak spoločný trest ako aj súhrnný trest. Vzhľadom na to, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (napr. naposledy v rámci odsúdenia Okresným súdom N. IV v trestnej veci sp. zn. 0T/23/201X), zaradil ho súd na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.” Odvolací súd vo vzťahu k výroku o treste dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa a preto si osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil. Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 3X. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 3X ods. 2 a 6 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. Krajský súd uložený druh a výmeru trestu súdom prvého stupňa považuje za správny, zákonný a tiež primeraný, pričom po dôslednom preskúmaní veci dospel k záveru, že správne bol spoločný súhrnný trest ukladaný za zrušenia výroku o vine a treste trestného rozkazu Okresného súdu N. V sp. zn. 2T/26/2018 z 20.0X.2018, právoplatného dňa 06.07.2018 a k odsúdeniu Okresným súdom Malacky sp. zn. 0T/XX/2018 z 21.03.2018, právoplatného dňa 21.03.2018, pretože je potrebné postihnúť i mnohosť trestných činov jedného páchateľa a to uložením spoločného a aj súhrnného trestu podľa trestného činu najprísnejšie trestného tj. podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona. Teda k výroku o treste odvolací súd konštatuje, že pri úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery vo vzťahu k obžalovanému O.ovi U.ovi prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania trestov (§ 3X Trestného zákona) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 3X ods. X a 5 Trestného zákona. Taktiež vzal do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok a pohnútku, ako aj jeho pomery a možnosť nápravy a konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o treste vo vzťahu k obžalovanému, keď s prihliadnutím na zistené poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona - tj. priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a zistené priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona - tj. spáchal viac trestných činov a § 37 písm. m/ Trestného zákona - tj. bol už za trestný čin odsúdený, aplikoval ustanovenie § 38 ods. X Trestného zákona, ale aj s prihliadnutím a akceptovaním znenia ustanovenia § X1 ods. 3 Trestného zákona a § X2 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého sa ukladá jeden spoločný trest za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť (sp. zn. 2T/26/2018) a tiež za zbiehajúcu sa trestnú činnosť (k odsúdeniu sp. zn. 0T/XX/2018), čo je prejednávaný prípad obžalovaného O.a U.a, uložil spoločný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov, pričom prichádza do úvahy uloženie spoločného súhrnného trestu odňatia slobody podľa trestného činu najprísnejšie trestného, tj. pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného do XX.07.2019 je trestná sadzba až na dva roky a postupom podľa § 38 ods. X Trestného zákona (prevažuje pomer priťažujúcich okolností nad okolnosťami poľahčujúcimi) je potrebné trest ukladať v rozpätí od 8 mesiacov do 2 rokov, v ktorom rozpätí prvostupňový súd trest aj správne ukladal. Teda uložený trest považuje krajský súd nielen za zákonný ale aj za spravodlivý, ktorý zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 3X ods. 1 Trestného zákona a ostaným rozhodným kritériám podľa ustanovenia § 3X ods. X Trestného zákona. Súd prvého stupňa zákonne rozhodol aj v otázke zaradenia obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (§ X8 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona). K námietkam obžalovaného O.a U.a, ktoré predostrel prostredníctvom obhajkyne, v ktorých vytýka súdu prvého stupňa, že tento neaplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona v dôsledku čoho potom trest ukladal v súlade so znením ustanovenia § 38 ods. X Trestného zákona (v rozpätí trestnej sadzby /upravenej/ od 8 mesiacov do 2 rokov), v súvislosti s čím zdôrazňuje stanovisko č. XX trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017, krajský súd dodáva: v samotnom znení stanoviska je súdom daná len možnosť priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona, tj. nie obligatórna povinnosť takto postupovať. Odvolací súd tiež nesúhlasí s tvrdením obhajoby, že prvostupňový súd nevysvetlil dostatočným spôsobom prečo nepriznal vyššie citovanú poľahčujúcu okolnosť, pretože takáto argumentácia čiastočne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku - na str. 6, k čomu dodáva: prokurátor vo svojom vyjadrení správne konštatuje, že každé vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní nemôže automaticky znamenať priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. b/ Trestného zákona. Nadriadený súd zvlášť dáva do pozornosti, že v osobe obžalovaného sa jedná o nenapraviteľného recidivistu, pričom skutkov, prečinov krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona vedených pod sp. zn. 1T/X5/2018 (prejednávaná trestná vec) a sp. zn. 2T/26/2018 sa dopustil v priebehu jedného mesiaca, ktoré konanie bolo kvalifikované ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona (bol ukladaný spoločný trest) a aj po vznesení obvinenia, vo veci sp. zn. 2T/26/2018 - dňa 12.03.2018, sa za 5 dní (!) dopustil ďalšej rovnakej trestnej činnosti (podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona) a to dňa 17.03.2018 - vo veci sp. zn. 0T/XX/2018. Teda na priznanie poľahčujúcej okolnosti rozhodne nie je právny nárok tak ako sa mylne obžalovaný domnieva, pričom platí, že pri ukladaní trestu a určovaní jeho druhu a výmery je nutné prihliadať aj na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy, čo aj nadriadený súd vykonal a dospel k zhodnému záveru ako prvostupňový súd. Potom krajskému súdu, najmä vzhľadom na osobu obžalovaného (20 krát súdne trestaného), sa uložený spoločný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, na výkon ktorého bol postupom podľa § X8 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, javí trestom dostatočným, tj. bol uložený jeden trest za pokračovací prečin krádeže (skutok v trestnej veci sp. zn. 2T/26/2018 a skutok v prejednávanej trestnej veci sp. zn. 1T/ X5/2018) a za zbiehajúcu sa trestnú činnosť vo vzťahu k odsúdeniu sp. zn. 0T/XX/2018. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že v osobe obžalovaného O.a U.a sa jedná o špeciálneho recidivistu, na ktorého predchádzajúce uložené a vykonané tresty odňatia slobody nemali žiaduci výchovný vplyv a neprispeli k jeho prevýchove. Opätovne vyhodnotil povahu a závažnosť prejednávanej trestnej činnosti, prihliadajúc na predchádzajúce odsúdenia, osobné majetkové a iné pomery obžalovaného, ako aj možnosť jeho nápravy, najmä s prihliadnutím na to ako doterajší výkon trestov uložených predchádzajúcimi rozhodnutiami plní svoj účel, zvlášť pokiaľ ide o nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti (R 39/1971-I.) a vzhľadom na už vyššie rozobraté dospel k záveru, že postup, ktorý navrhuje obhajkyňa, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho kriminálnu minulosť a sťaženú možnosť jeho nápravy a prevýchovy, neprichádza do úvahy. Tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku z dôvodu, že nároky poškodených na náhradu škody boli riadne uplatnené v prípravnom konaní a súd prijal vyhlásenie obžalovaného O.a U.a čo do viny ohľadom skutkov na hlavnom pojednávaní, to znamená, že obžalovaný priznal aj škodu spôsobenú jednotlivým poškodeným tak, ako bola stanovená v skutkovej vete obžaloby, a na tejto okolnosti nebolo dôvodné nič meniť. S poukazom na vyššie uvedeného odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového súdu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného O.a U.a ako nedôvodné, postupom podľa § XX9 Trestného poriadku, zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.