Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/39/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618010740 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1618010740.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému ml. K. A., stíhaného pre znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky, sp. zn. 1T/107/2018 zo dňa 30. 01. 2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. 05. 2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného ml. K. A., nar. XX. XX. XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 1T/107/2018 zo dňa 30. 01. 2019 bol obžalovaný ml. K. A., nar. XX. XX. XXXX v D., trvale bydliskom C. námestie č. XXX/XX, XXX XX W., okres K., od 03. 08. 2018 v Ústave na výkon väzby Bratislava, uznaný vinným zo spáchania zločin u znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že „dňa 02.08.2018 v čase okolo 01.00 h v obci W. na trávnatej ploche oproti obytnému domu na C. ulici č. X násilím donútil pošk. E. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., C. námestie č. XXX/XX k súloži a to takým spôsobom, že ju zhodil na zem, kde jej stiahol kraťasy a odhrnul jej spodný diel plaviek, vnikol do nej penisom, následne na nej vykonal súlož aj napriek tomu, že poškodená sa bránila tak, že sa snažila ho rukami od seba odtisnúť, dávala mu facky, kopala ho a kričala o pomoc, pričom k jej zraneniu nedošlo.“ Za to mu bol podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. l/, § 38 ods. 3, § 42 ods. 1 Tr. v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zák. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 117 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Tr. zák. okresný súd zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený v rozsudku Okresného súdu Malacky z 12. 09. 2018, sp. zn. 1T/4/2018, právoplatný dňa 12. 09. 2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súčasne, podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. súd mu uložil aj ochranné psychiatrické liečenie s tým, že podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. sa ochranné psychiatrické liečenie vykoná ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný do výroku o treste, v ktorom sa domáhal o uloženie miernejšieho trestu. Podané odvolanie odôvodnil písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu. Namieta, že uložený trest je neprimerane prísny. Poukázal na to, že podľa § 97 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Obdobne vyzdvihol jeho sociálne zázemie, že otec matku a jeho opustil, následne ho opustila napokon aj matka a zostal žiť u svojej starej matky, ktorá zrejme nezvládla jeho výchovu v pubertálnom veku. Pod vplyvom prostredia „kamarátov“ sa dopúšťalo konania, ktoré zakladá podozrenie zo spáchania trestnej činnosti, za ktorú je trestne stíhaný a v jednom prípade aj právoplatne odsúdený. Počas výkonu väzby si obvinený uvedomil , že toto nie je cesta, ktorou by chcel v živote pokračovať. Obžalovaný si uvedomuje, že mu bol uložený súhrnný trest, napriek tomu poukazuje na ust. § 117 ods. 1 Tr. zák. sa trestná sadzba u neho ako mladistvého má znižovať na polovicu, pričom dolná hranica tejto sadzby nesmie prevyšovať dva roky. Vzhľadom na okolnosti za ktorých došlo k spáchaniu zločinu znásilnenia, pri ktorých sama poškodená mohla dať svojím správaním podnet k pohlavnému styku, pričom bola ako aj obžalovaný značne pod vplyvom alkoholu a k priznaniu obžalovaného k spáchaniu zločinu a oľutovanie jeho spáchania, sa javí obžalovanému uložený trest veľmi prísny. S poukazom na snahu obžalovaného viesť v budúcnosti riadny život, ku skutočnosti, že neprišlo k spáchaniu zločinu brutálnym spôsobom, nezanechaním preukázaných psychických následkov na poškodenej, obžalovaný sa domáhal u odvolacieho súdu o zváženie a prehodnotenie uloženého trestu a ponecháva na úvahe súdu uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici znížení trestnej sadzby. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný ako aj obhajca zotrvávali na podanom odvolaní s tým, že obhajca ešte poukázal na snahu obžalovaného na zlepšenia svojho správania, tento si uvedomil následky svojho konania, preto sa dodal a vykonalo v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko ten písomným podaním požiadal o uloženie miernejšieho trestu, na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obžalovaný svoje konanie oľutoval a prehlásil, že chce viesť normálny život. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko uložený trest považuje za správny aj so zreteľom na osobu obžalovaného. Zástupkyňa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky na verejnom zasadnutí krajského súdu potvrdila, že ich úrad eviduje obžalovaného od roku 2015 a konštatovala, že menovaný pochádza zo zlého rodinného a sociálneho prostredia. Prikláňala sa k záverom rozsudku okresného súdu, rozhodnutie o odvolaní však ponechala na úvahu odvolacieho súdu. Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len obžalovaným a len ohľadom výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo nebolo zistené. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol odvolaním napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu neboli odvolaním napadnuté (poškodená zobrala odvolanie späť), odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len odvolaním napadnutý výrok o uvedenom treste, pričom odvolací súd zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému a jeho obhajcovi bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov a strany trestného konania boli následne aj riadne predvolané, resp. upovedomené o termíne hlavného pojednávania po tom, čo bol obžalovaným podaný odpor proti trestnému rozkazu, vydanému prvostupňovým súdom. Hlavné pojednávanie na prvostupňovom súde bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku - po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom poučení vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku podľa obžaloby. Následne sa obžalovaný kladne vyjadril k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného a vyhlásil, že vykoná dokazovanie ohľadom výrokov o treste a náhrade škody, pričom následne boli oboznámená príslušná časť listinného materiálu, majúca vzťah priamo k osobe obžalovaného. Odvolací krajský súd k postupu prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní pred vykonaním dokazovania uvádza, že správne postupoval okresný súd, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj vykonané dôkazy v prípravnom konaní a bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. a dopustil sa ho obžalovaný, ktorý bol v súlade so zákonom uznaný vinným z jeho spáchania. Odvolací súd konštatuje, že podané odvolanie obžalovaného ml. K. A. smerovalo len do výroku o treste s tým, že výrok o vine nadobudol právoplatnosť v súvislosti s vyhlásením viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní (spáchanie žalovaného skutku nepoprel). Obžalovaný ml. K. A. bol teda napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/107/2018 zo dňa 30. 01. 2019 právoplatne uznaný vinným zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., pričom podstatou skutkových okolností bolo to, že obžalovaný mal poškodenú donútiť k súloži a to tak, že ju zhodil na zem, kde jej stiahol kraťasy a odhrnul jej spodný diel plaviek, vnikol do nej penisom a vykonal na nej súlož aj napriek tomu, že poškodená sa bránila tak, že sa ho snažila rukami od seba odtlačiť, dávala mu facky, kopala ho a kričala o pomoc. Podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov. Podľa § 117 ods. 1 Tr. zák. trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému správne vychádzal zo závažnosti zločinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 199 ods. 1 Tr. zák. s použítím ust. § 117 ods. 1Tr. zák.) u mladistvého v rozpätí 2 roky až 5 rokov. Okresný súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že tento sa k spáchaniu trestného činu priznal a svoj čin ľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.). Vzhľadom však ku skutočnosti, že obžalovaný ml. K. A. danej trestnej činnosti sa dopustil skôr (dňa 02.08.2018), ako bol dňa 12.09.2018 právoplatne uznaný vinným v inej trestnej veci - rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp.zn. 1T/4/2018 zo dňa 12.09.2018 zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ s poukazom na ust. § 138 písm. e/Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v súbehu aj s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., (skutok bol spáchaný 08. 09. 2017), v ktorom mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na dva roky, správne prichádzalo do úvahy v aktuálnom prípade uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., pri zistení aj hore uvedenej poľahčujúcej okolnosti. Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 41 ods. 2 Tr . zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7. Pokiaľ ide o výrok o treste, tak odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danej trestnej veci bolo potrebné ukladať súhrnný trest za 2 zločiny a 1 prečin (spáchané vo viacčinnom súbehu), bolo potrebné podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona upraviť trestnú sadzbu aplikáciou asperačnej zásady, pričom v danom prípade bola správne upravená výsledná trestná sadzba trestu odňatia slobody od 2 rokov až 5 rokov a 8 mesiacov, aj za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák.. Odvolací krajský súd sa obdobne stotožnil aj s dôvodmi rozsudku okresného súdu, ktorými tento pri ukladaní trestu súd zohľadnil všetky rozhodujúce aspekty dôležité pre spravodlivé rozhodnutie, vyplývajúcich z § 34 Tr. zák. - s prihliadnutím aj na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky z 03. augusta 2018, na skutky, pre ktoré sa viedli proti obžalovanému priestupkové konania, ako aj tie trestné konania, ktoré doposiaľ neboli ukončené. Obdobne, okresný súd správne prihliadal v danej veci aj na ustanovenie § 97 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Správne bolo zohľadniť aj závery znaleckého posudku z odboru psychiatrie MUDr. J. I. (č.l.90-107), podľa ktorého stupeň používania alkoholu u mladistvého M. A. možno označiť za škodlivý s dopadom na jeho sociálne fungovanie. Jeho pobyt na slobode znalkyňa hodnotí ako nebezpečný z hľadiska jeho porúch osobnosti, so zreteľom na zvýšenú impulzivitu, neuvážené skratové, maladaptívne konanie. Posudok hodnotí osobu obžalovaného ako nezrelú, nestabilnú, ide u neho o vôľovú slabosť, nezodpovednosť, ľahkovážnosť, nerešpektovanie mravných a právnych noriem a sklon disocialite. Znalkyňa s poukazom na označené aspekty navrhla menovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Krajský súd v názorovej zhode aj dôvodmi prvostupňového súdu je presvedčený, že v danom prípade u obžalovaného ml. M. Dávida nie je postačujúce uloženie trestu nespojeného s nepodmienečným odňatím slobody, ale je nutné ho izolovať od spoločnosti, čo okresný súd vyjadril uložením represívneho nepodmienečného trestu odňatia slobody, v rámci ktorého bude tak výchova a náprava obžalovaného, za súčasne pôsobiaceho výkonu ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou, ako aj ochrana spoločnosti a zabránenie obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, lepšie garantovaná, než by tomu malo byť v sociálnom prostredí, z ktorého obžalovaný vzišiel a do ktorého by sa po prepustení z väzby vrátil. Krajský súd je presvedčený, že takto uložený súhrnný trest obžalovanému vo výmere dva pol roka, ako aj jeho zaradenie do príslušného ústavu na výkon trestu treba považovať po každej stránke za správny a zákonný. Obdobne je správny výrok rozsudku okresného súdu, ktorým so zreteľom na uložený súhrnný trest bol zrušený výrom o treste rozsudku Okresného súdu Malacky pod sp.zn. 1T/4/2018, resp. výrok, ktorým bolo uložené obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.. Odvolací súd pri ukladaní trestu obžalovanému poukazuje aj na tzv. generálnu prevenciu trestu, keď spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma sexuálne útoky na ženy jedincami, ktorý využívajú svoju dominanciu na uspokojovanie svojich sexuálnych potrieb a nehľadia na následky, ktoré môže ich konanie spôsobiť na zdraví poškodených osôb v budúcnosti. Trest má byť preto aj taký, aby odradil ostatných od páchania rovnakej, či obdobnej trestnej činnosti a aby bolo z neho zrejmé, že ani plynutie času automaticky neznamená zníženie, či vymiznutie nebezpečnosti konania obžalovaného a tým aj jeho beztrestnosť, či neadekvátne zníženie trestu, respektíve mechanické ukladanie trestu nespojeného s odňatím slobody. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.