Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/35/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708201849 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1708201849.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej žalobcov: 1./ D. W., nar. XX. XX. XXXX, bývajúceho v W., G. XX, 2./ D. W. , nar. XX. X. XXXX, bývajúcej v C., W.. T. XX, obaja zastúpení Mgr. Matejom Krajčim, advokátom so sídlom v Bratislave, Májkova č. 1, proti žalovaným : 1./ C. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom v C., B. I. Č.. XX, 2./ M. Č., nar. XX. X. XXXX, bytom v C., F. Č.. XX, 3./ W. S., nar. XX. X. XXXX, bytom v C., H. Č.. XX, 4./ N. C., nar. XX. X. XXXX bytom vo D., R. Č.. XXX, všetci zastúpení JUDr. Pavlom Mičunkom, advokátom v Pezinku, R. Č.. XX a žalovaní 1./,2./,4./ zastúpení JUDr. Evou Klemovou, advokátkou v Pezinku, M.R. Štefánika š. 1 o zaplatenie 99.581,76 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov 1./, 2./ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 7C 92/2008 - 254 zo dňa 20.septemra 2013, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaní 1./,2./,3./,4./ majú voči žalobcom 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom /v poradí druhým/ súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1./,2./ ktorým sa proti žalovaným 1./ až 4./ domáhali zaplatenia sumy 99.581,76 € spoločne a nerozdielne na účet žalobcov a zaplatenia úroku z omeškania alternatívne sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému 1./ zaplatiť sumu 11.949,81 €, žalovanému 2./ sumu 19.916,35 €, žalovanému 3./ sumu 970,72 €, žalovanému 4./ sumu 5.974,91 €, všetci s úrokmi z omeškania. Zároveň prvoinštančný súd zaviazal žalobcov 1./,2./ k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1./ až 4./ náhradu trov konania v sume 4.010,50€ a trovy právneho zastúpenia v sume 8.357,71€, k rukám právneho zástupcu žalovaných JUDr. Pavla Mičunka, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dňa 20.10.2010 vyhlásil v poradí prvý rozsudok č.k. 7C 92/2008-182, ktorým žalobe žalobcov v časti o zaplatenie sumy 99.581,76 € vyhovel, vo zvyšku návrh na začatie konania zamietol a žalovaných 1./ až 5./ zaviazal zároveň na náhradu trov konania. Na základe podaného odvolania, Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.: 9Co 139/11-163 zo dňa 30.3.2012 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil právny názor, že účastníkmi zmluvného vzťahu - kúpnej zmluvy, ktorá bola rozhodnutím súdu určená za neplatnú bolo združenie Z.-I.-Š. X. C. a žalobcovia 1./ a 2./. Z.-I.-Š.C. X. C. bolo občianske združenie, ktoré vzniklo podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a bolo samostatnou právnickou osobou, ktorú je potrebné odlišovať od členov združenia. V prípade zániku združenia bolo preto potrebné postupovať podľa § 20a ods. 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka. Žiadny právny predpis neukladá členom združenia niesť zodpovednosť za záväzky združenia počas jeho existencie ani po jeho zániku, pretože občianske združenie je samostatná právnická osoba, ktorá vznikla spôsobom predpokladaným v zákone, má právnu subjektivitu a je ju potrebné striktne diferencovať od právnej subjektivity fyzických osôb. Odvolací súd teda nemohol pripustiť za správny názor záver prvoinštančného súdu o získaní majetkového prospechu členov združenia, pretože by týmto legalizoval bezprávie. Ďalej Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že ak by teda aj členovia združenia získali nadobudnuté finančné prostriedky z odpredaja nehnuteľností, získali by ich od občianskej organizácie a nie od žalobcov, pričom titul ich nadobudnutia by bol iný právny úkon, ako úkon, na podklade ktorého prvoinštančný súd zaviazal žalovaných na vydanie majetkového prospechu. Rovnako nesprávne súd prvej inštancie posúdil aj solidárnu zodpovednosť plniť v prípade vydania bezdôvodného obohatenia. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 34, §41, §451 ods. 1,2, § 456, § 457, § 458 ods. 1, § 420 ods.1 ,3, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď riadiac sa názorom odvolacieho súdu vyslovenom v uznesení zo dňa 30.3.2012, opätovne celú vec právne posúdil držiac sa pritom vykonaného dokazovania a po vykonanom dokazovaní súd ustálil , že žalobe nie je možné vyhovieť. Základnou právnou argumentáciou žalobcov 1./, 2./, od ktorej odvodzovali svoj žalobný nárok vychádzala z existencie právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 02.2.2006, č.k. C. XC XXX/XX, v spojení uznesením Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 31.07.2007, č.k. 9Co 353 2006, ktorým bola kúpna zmluva zo dňa 21.12.1999, uzatvorená medzi žalobcami 1./,2./ a Z. - I. - Š. - X. C., G. G. C., Q.W. X., v časti prevodu vlastníctva k pozemku - parc. č. XXXX - ostané plochy o výmere XXXXX I., určená za neplatnú. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Súd (tiež iný štátny orgán) musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex officio) z úradnej povinnosti. Verejný záujem tu prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili ani ju nezavinili. Plnením z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať (§ 451). Ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457). Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností . Účinky absolútnej neplatnosti pôsobia definitívne, aj keby dôvod neplatnosti právneho úkonu dodatočne odpadol. Absolútne neplatný právny úkon nemožno teda zhojiť dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemožno ho konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti ani napraviť splnením povinnosti. 1.3. Záverom Okresného súdu Bratislava III, že časť kúpnej zmluvy, je právnym úkonom absolútne neplatným, bol súd viazaný a napokon táto otázka ani nebola medzi stranami sporu sporná a rovnako nebola sporná otázka zaplatenia kúpnej ceny, na základe vyššie uvedeného právneho úkonu. V konaní musel prvoinštančný súd posúdiť pasívnu legitimáciu žalovaných pôvodne 1./ až 6./ a ich povinnosť zaplatiť žalobcami požadovanú sumu. Kúpna zmluva zo dňa 21.12.1999 bola uzatvorená medzi žalobcami 1./ a 2./ ako manželmi a AMŠC Pezinok. AMŠC Pezinok podľa stanov, bola dobrovoľná, občianska organizácia, ktorej cieľom je organizácia rôznych motoristických, športových a iných spoločenských a kultúrnych podujatí, zameraných na rozvoj motorizmu. AMŠC vzniklo registráciou 24.01.1999. Malo 6 členov a to žalovaných pôvodne označených ako žalovaní 1./ až 6./. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy s žalobcami 1./ a 2./ vystupovali za združenie jeho predseda G. U. (pôvodne žalovaný 1./) a správca - S. Č. (pôvodne žalovaný 2./). Združenie zaniklo jeho výmazom dňa 09.1.2001, z registra občianskych združenia a to bez právneho nástupcu. Držiac sa právneho názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie skonštatoval, že subjektom záväzkového vzťahu založeného kúpnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, bol iný subjekt ako tí, ktorí sú označení za účastníkov konania na strane žalovaných. Plnenie z nulitného právneho úkonu prijalo Z.-I..Š. X. C., občianske združenie, ktoré zaniklo bez právneho nástupníctva. Krajský súd v Bratislave v uznesení zo dňa 30.3.2012, č.k.: 9Co 139/11-163 doslova konštatoval: "... že účastníkmi zmluvného vzťahu - kúpnej zmluvy, ktorá bola rozhodnutím súdu určená za neplatnú bolo združenie AUTO-MOTO-ŠPORT CENTRUM Pezinok a žalobcovia 1./ a 2./. AUTO-MOTO-ŠPORT CENTRUM Pezinok bolo občianske združenie, ktoré vzniklo podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a bolo samostatnou právnickou osobou, ktoré je potrebné odlišovať od členov združenia. V prípade zániku združenia bolo preto potrebné postupovať podľa § 20a ods. 2,3, 4 Občianskeho zákonníka. Žiadny právny predpis neukladá členom združenia niesť zodpovednosť za záväzky združenia počas jeho existencie ani po jeho zániku, pretože občianske združenie je samostatná právnická osoba, ktorá vznikla spôsobom predpokladaným v zákone, má právnu subjektivitu a je ju potrebné striktne diferencovať od právnej subjektivity fyzických osôb. Z uvedené je teda možné nepochybne dovodiť, že žalovaní 1. /až 4./ nie sú povinní vydať bezdôvodné obohatenie z neplatnej kúpnej zmluvy, nakoľko z titulu tejto zmluvy od žalobcov 1./ a 2./ žiadne plnenie neprijali a nie sú v zmysle uvedenej právnej kvalifikácie v spore pasívne vecne legitimovaní. Hoci žalovaní 1./ až 4./ prijali peňažné prostriedky pochádzajúce predaja nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, (čo ani nepopierajú) išlo o iný záväzkový vzťah, ktorého účastníkmi už neboli žalobcovia 1./ a 2./ . Právnu argumentáciu žalobcov 1./ a 2./ o právnej zodpovednosti členov občianskeho združenia v analógii zodpovednosti obchodných spoločností, nie je možné dovodiť, nakoľko občianske združenie nie je právnickou osobou zriadenou na účely vytvárania zisku a jej existencia je upravená špeciálnym právnym predpisom a to zákonom č. 83/1990 o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Uvedený predpis a ani žiadny iný neukladá členom združenia niesť zodpovednosť za záväzky združenia počas jeho existencie a ani po jeho zániku. Z hľadiska právnej argumentácie žalobcov 1./ a 2./ vychádzajúcej z inštitútu vydania bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie nemohol inak, ako konštatovať nedostatok vecnej pasívnej legitimácie označených žalovaných a návrh žalobcov 1./ a 2./ zamietnuť. 1.4. Pokiaľ ide o posúdenie nárokov žalobcov 1/. a 2./ z hľadiska náhrady škody, prvoinštančný súd konštatuje, že žalovaní nikdy nepopreli, že finančné prostriedky pochádzajúce z predaja nehnuteľnosti, prijali. Kúpnu cenu v sume 3.000.000,-Sk, ktorú zaplatili žalobcovia 1./, 2./ AMŠC Pezinok, si ešte pôvodne označení žalovaní 1./ až 6./ rozdelili, majúc za to, že mali právo nakladať s nehnuteľnosťou, kde roky prevádzkovali svoju činnosť a rozdelenie kúpnej ceny brali ako zadosťučinenie za svoju prácu v prospech motorizmu, ako uvádzali vo svojich výpovediach. Avšak, pre prípad náhrady škody, namietli premlčanie nároku žalobcov 1./ a 2./. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná lehota a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna Tie dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to napriek tomu, že , poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba posúdiť subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyčísliť v peniazoch; vedomosti o tom, kto za škodu zodpovedá. Podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 02.02.2006, č.k.: PK-5C 365/01, v spojení uznesením Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 31.7.2007, č.k. 9Co, ktorým bola kúpna zmluva zo dňa 21.12.1999, uzatvorená medzi žalobcami 1./ a 2./ a Z. - I. - Š. - X. C., so sídlom C., Q. X., v časti prevodu vlastníctva k pozemku - parc. č. XXXX - ostané plochy o výmere XXXXX I., určená ako neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.10.2007. Minimálne ku dňu 11.02.2009 (zápisnica z pojednávania) mali žalobcovia 1./ a 2./ vedomosť o tom, že žalovaní pôvodne 1./ až 6./ (dnes žalovaní 1./ až 4./) si finančné prostriedky na účte občianskeho združenia rozdelili medzi sebou. Nárok na náhradu škody si však vo vzťahu k žalovaným 1./ až 4./ uplatnili až na pojednávaní dňa 22.05.2013. Subjektívna premlčacia lehota na náhradu škody uplynula dňa 12.02.2011 a objektívna premlčacia lehota dňa 12.2.2012. Námietka premlčania vznesená žalovanými je preto dôvodná a nárok na náhradu škody je premlčaný. Ani z hľadiska nárokov na náhradu škody súd preto nemohol žalobe vyhovieť. 1.5. Pokiaľ ide o poukazovanie žalobcov 1./, 2./ na podvodné konanie žalovaných 1./ až 4./ a na tvrdenia vyšetrovateľa v uznesení Okresného riaditeľstva PZ V Pezinku zo dňa 12.02.2013, ČVS - ORP-262/OEK-PK-2012 ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, pretože v trestnom stíhaní nemožno pokračovať, nakoľko došlo k premlčaniu. V odôvodnení uznesenia sa konštatuje, že v prípravnom konaní bolo preukázané, že skutok sa stal a že ho spáchali konkrétne osoby. Je nepochybné, že subjekt Z. I. Y. - Z. I. Š. X. C. nebol spôsobilý vydržať parcelu č. XXXX o výmere XX.XXX I., pretože neboli splnené podmienky vydržania. Ďalej sa v uznesení konštatuje, že predseda Z. Z. C. G. U. a S. Č. v čase spisovania notárskej zápisnice o vydržaní preukázateľne vedeli, že Z. C. nie je vlastníkom predávanej parcely. Uviedli do omylu kupujúcich, ktorí zaplatili za predmet zmluvy 3.000.000,-Sk. Tým sa G. U. a S. Č. dopustili úmyselného podvodného konania a spôsobili kupujúcim škodu vo výške najmenej 3.000.000,-Sk. Vina sa považuje za preukázanú až právoplatným rozhodnutím súdu o uznaní viny, v opačnom prípade platí zásada prezumpcie neviny, zakotvená v Ústave Slovenskej republiky. Na závery vyslovené v uznesení ČVS - ORP-262/OEK-PK-2012 ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, súd preto nemohol prihliadať. 1.6. Na záver prvoinštančný súd skonštatoval, že ako súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a to v zmysle § 226 O.s.p.. Poukázal na zásadu "vigilantibus iura scripta sunt", t.j. "práva patria bdelým", ktorá platila už v rímskom práve a znamená, že právo patrí ostražitým, starostlivým a pozorným, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľa práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje majetkové , osobné a satisfakčné práva. Toto platí aj o využívaní zákonných procesných ustanovení. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 08.11.2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011). S poukazom na uvedenú zásadu, prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobcovia 1./ a 2./ zvolili nesprávnu právnu argumentáciu, ktorej nebolo možné vyhovieť a nárok na náhradu škody uplatnili oneskorene, čo v konečnom dôsledku znamenalo zánik možnosti domôcť sa svojich práv. Uvedené sa týka i trestného stíhania, ktoré bolo pre premlčanie skutku zastavené. Za daných okolností ani súd prvej inštancie nemohol inak, ako žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť. 1.7. O náhrade trov konania žalovaných 1./ až 4./ prvoinštančný súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. a priznal v konaní úspešným žalovaným 1./ až 4./ trovy konania, ktoré pozostávajú so zaplateného súdneho poplatku za odvolanie v sume 4.010,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 8.357,71 €. Trovy právneho zastúpenia tvorí odmena za 15 úkonov právnej služby, pri hodnote 625,73€ za 1 úkon, vychádzajúc pri tom z hodnoty sporu v sume 3.000.000,-Sk.(99.581,76€) v zmysle § 10 a §14 vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z v účinnom znení a to prevzatie a príprava zastúpenia, 6 x účasť na pojednávaní v roku 2009 (1 úkonu - pojednávanie bez meritórneho prejednania veci), 1x pojednávanie v roku 2010, 3 x pojednávanie v roku 2013, z toho jedno za 1 tarifnej odmeny, 1 x odvolanie proti rozsudku, 1 x porada s klientom, 2 x vyjadrenie k návrhu na zmenu petitu, keď právo na náhradu hotových výdavkov a náhradu straty času a cestovné si právny zástupca žalovaných 1./ až 4./ neuplatnil. 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odolanie žalobcovia 1./,2./, ktorí žiadali aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a ich návrhu, resp. alternatívnemu návrhu v celom rozsahu vyhovel. V prípade ak odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdí žiadali, aby odvolací súd, podľa § 238 ods.3 O.s.p., pripustil dovolanie o právnej otázke zásadného významu a to či v zmysle § 451 ods.1, 2, v znení § 457 a § 458 ods.2 Občianskeho zákonníka, je viazaná povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie len zmluvným stranám navzájom alebo každému, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil; či v zmysle § 13 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, v znení § 20a ods.4 Občianskeho zákonníka a § 56 ods. 7 alinea k § 86 Obchodného zákonníka, ručí člen občianskeho združenia za záväzky občianskeho združenia aj po jeho zániku; či v zmysle § 20 ods.2, v znení § 32 ods.1 Občianskeho zákonníka, člen občianskeho združenia (právnickej osoby) alebo štatutár občianskeho združenia v mene, ktorého úkony vykonáva, je zaviazaný z právneho úkonu sám, ak úmyselne prekročil rozsah právomocí a druhá zmluvná strana o tom nevedela alebo vedieť nemohla. 2.1. Vo svojom odvolaní uviedli, že z vykonaného dokazovania vyplynuli dve roviny právneho posúdenia veci, resp. ich návrhu, a to plnenie z vydania bezdôvodného obohatenia alebo plnenie z náhrady škody. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že v prípade ak sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnej zmluvy, je nutné posudzovať pasívnu legitimáciu, podľa subjektov neplatnej zmluvy. Z danou argumentáciou, resp. právnym názorom sa nedá stotožniť, keďže súd neaplikoval správne ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tým došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Kúpna zmluva zo dňa 21.12.1999 spolu s Dodatkom č.1 zo dňa 9.3.2000 je nulitná, t.j. od počiatku sa na ňu hľadí ako keby nevznikla. Z daného vyplýva, že súd má aplikovať ustanovenie § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, kde bezdôvodným obohatením v danom prípade bude „plnenie bez právneho dôvodu“. Z logického výkladu záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, by vyplývalo, že v prípade právnických osôb alebo nejakej formy zastúpenia, by z bezdôvodného obohatenia bola povinná iba zmluvná strana (právnická osoba alebo zastúpený), ktorá má povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie ale principiálne nie ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil (napr. konateľ, spoločník, zástupca a pod.), resp. bezdôvodné obohatenie zavinil. Takýto právny názor je v príkrom rozpore s dikciou § 451 Občianskeho zákonníka a ustanovení čl.2 ods.2, čl.20 Ústavy Slovenskej Republiky. Daný právny názor týmto priamo zakladá nespravodlivosť, potvrdzuje bezprávie a nabáda k legalizácii bezdôvodného obohatenia, hoci aj formou trestnej činnosti. Žalovaní 1./ až 6./ (v čase podania návrhu) bez výnimky potvrdili, že prevzali plnenie od nich a toto plnenie si rozdelili na základe vopred dohodnutého kľúča, čím sa žalobcovia nedostali do dôkaznej núdze, ohľadom preukázania subjektov, ktorý sa bezdôvodne obohatili a ani preukázania výšky bezdôvodného obohatenia. Platná právna úprava, v zmysle ustanovenia § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka (doslovný výklad), zakladá povinnosť každému kto sa na úkor iného obohatil, vydať bezdôvodné obohatenie, v znení § 458 ods.2 Občianskeho zákonníka, vydať aj úžitky z neho, pokiaľ nekonal dobromyseľne. Máme za to, že v zmysle vyššie uvedeného majú povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie a úžitky z neho žalovaní. 2.2. Čo sa týka náhrady škody poukázali vo svojom odvolaní na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď mali zato, že v danom prípade je zodpovednosť za škodu daná protiprávnym konaním žalovaných 1./ až 4./ (pôvodne 1./až 6./) ale i N.. C. I.,. Splnené sú všetky zákonné podmienky a to protiprávne konanie (preukázané výsluchom svedkov žalovaných a listinnými dôkazmi), vzniknutá škoda (preukázaná znaleckým posudkom č.XX/XXXX vyhotovený znalcom V.. I. N. C. zo dňa 16.3.2008, celková škoda vyčíslená na sumu 22.500.000,- Sk), v príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním (príčinná súvislosť vyplýva z už uvedených dôkazov k vzniknutej škode a protiprávneho konania). Deliktuálna spôsobilosť je individuálna so znakmi spolupôsobenia zainteresovaných osôb, ktoré konali úmyselne, za účelom dosiahnutia bezdôvodného obohatenia, resp. neoprávneného majetkového prospechu, čím naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1,5 Trestného zákona účinného 01.09.1999 do: 30.11.2000, čo jednoznačne vyplýva aj z Uznesenia zo dňa 12.2.2013, ČVS: ORP-262/OEK-PK-2012. Žalobcovia považovali za nesprávne právne posúdenie veci, resp. hmotnoprávne pochybenie súdu, ktorým priznal súd premlčanie nároku na náhradu škody, podľa § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu subjektívna premlčacia lehota uplynula 11.2.2011 a objektívna premlčacia doba 11.2.2012, pričom si škodu uplatnili až návrhom na pojednávaní zo dňa 22.5.2013. Prvoinštančný súd v tejto časti odôvodnenia rozhodnutia nesprávne aplikoval ustanovenia § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka, nakoľko právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Je nesporné, že škoda vznikla najskôr (objektívna lehota) dňom právoplatnosti rozhodnutia OS BA III č.k. PK 5C 365/01 (t.č. OS PK č.k. 4C 843/2008) Rozsudkom zo dňa 2.2.2006, právoplatný a vykonateľný dňa 25.10.2007 a najneskôr dňom 11.2.2009 kedy sa o výške škody a o tom kto ju zavinil, dozvedel (subjektívna lehota). Z daného vyplýva, že subjektívna lehota na uplatnenie škody uplynula dňom 11.2.2011 a objektívna lehota stále beží, resp. konči dňom 25.10.2017. Zároveň uviedli, že oni si prvá krát uplatnili plnenie z titulu náhrady škody už na pojednávaní dňa 11.2.2009 a rovnako aj vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 25.1.2011 a vo svojom vyjadrení dňa 22..5.2013 len precizovali uplatnenú škodu. 2.3. Žalobcovia namietali, že právnym názorom odvolacieho súdu tiež, že došlo k legalizácia bezprávia a k priamemu odmietnutiu spravodlivosti. Právna zodpovednosť fyzických osôb v danom prípade je založená na dvoch právnych dôvodoch s poukazom na ustanovenia § 20 ods.2, § 32 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa vykonaného dokazovania bolo nadobúdateľom nehnuteľností združenie AMK SR AUTOMOTORŠPORTCENTRUM, Dubový vŕšok, 90201 Pezinok (napriek tomu, že už predtým zaniklo), ktoré je odlišným subjektom od AMŠC Pezinok. Je absolútne nepochybné, že všetci vyššie uvedený účastníci konania (vychádzajúc z ich svedeckých výpovedí a vyjadrení), Kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.1999 spolu s Dodatkom č.1 zo dňa 9.3.2000 získali plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko sami zaviazali AMŠC Pezinok k právam a právnym povinnostiam, ktoré vedome nemohli naplniť, teda zaviazali právnickú osobu k právam a právnym povinnostiam, ktorými nikdy nedisponovala. Z daného vyplýva, že sami prekročili svoje oprávnenia, t.j. v zmysle daných zmlúv sú zaviazaný na práva a právne povinnosti sami. Pre konanie vo veci samej je ale oveľa smerodajnejšie ustanovenie § 20a ods.4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že sa primerane použijú všetky ustanovenia Obchodného zákonníka vzťahujúce sa na likvidáciu právnickej osoby a teda aj ustanovenie § 56 ods. 7 Obchodného zákonníka. Výklad vyššie uvedených ustanovení, v znení právneho názoru odvolacieho súdu je v rozpore s teóriou práva, súdneho dotvárania práva, t.j. vypĺňaniu „legis vacui“ v právnom systéme a v rozpore čl. 141 ods. 1, čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 2.4. Vo svojom odvolaní namietali tiež procesné pochybenia, keď najzávažnejšieho procesného pochybenia, ktoré malo vplyv na priebeh a výsledok konania, sa súd dopustil v zmysle, vyslovenia právneho názoru, kedy v priebehu konania prejudikoval právny názor, že Kúpna zmluvou zo dňa 21.12.1999 spolu s Dodatkom č.1 zo dňa 9.3.2000 sú nulitné v plnom rozsahu, z vyššie uvedených dôvodov. Pričom v Rozsudku zo dňa 20.9.2013 v odôvodnení argumentuje vyhlásením iba čiastočnej neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.1999 spolu s Dodatkom č.1 zo dňa 9.3.2000, v zmysle Rozsudku zo dňa 2.2.2006, OS BA III č.k. PK 5C 365/01 (t.č. OS PK č.k. 4C 843/2008). Na absolútnu neplatnosť resp. nulitnosť právneho úkonu, súd prihliada z úradnej moci (ex officio), t.j. bez potreby návrhu alebo podnetu. Z daného vyplýva, že súd tým ako prejavil svoj právny názor, je počas konania viazaný, iba žeby sa preukázal opak, ak súd vyslovil, že považuje určitý právny úkon za nulitný, nemôže v ďalšom konaní argumentovať čiastočnou neplatnosťou takého právneho úkonu, hlavne nie keď posúdenie platnosti právneho úkonu (nulitnosti) je prejudiciálnou otázkou v konaní a pre výsledok konania rozhodujúce. Ďalší z radu procesných pochybení je povinnosť súdu pri posudzovaní náhrady škody, zaoberať sa osobitne zavinením osoby, ktorá škodu spôsobila, bez ohľadu na vykonané dokazovanie v inom konaní (trestné konanie). 2.5. Záverom namietali nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v časti o trovách konania, nakoľko podľa ich názoru sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.. 3. K odvolaniu žalobcov 1./,2./ sa písomne vyjadrili žalovaní 1./,2./,3./,4./, ktorí navrhli, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok v súlade s ust. § 219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil z dôvodov, že žalobcovia neuviedli žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by zakladali dôvodnosť postupu v zmysle odvolania. Zároveň žiadali o priznanie odmeny za právne zastúpenie v odvolacom konaní, ktorá bude vyčíslená podľa počtu úkonov v odvolacom konaní. 4. Replika zo strany žalobcov k vyjadreniu žalovaných nebola podaná. 5. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 15. októbra 2015 č.k. 9Co/672/2013 -290 na odvolanie žalobcov 1./ a 2./ napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že okresný súd vec správne právne posúdil, keď v zmysle § 451 ods. 1 a ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalovaní 1./ až 4./ nie sú pasívne vecne legitimovaní na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom. Rovnako za správny považoval aj záver okresného súdu, že žalovaných nie je možné zaviazať na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady škody, lebo žalovanými bola dôvodne vznesená námietka premlčania tohto nároku. V tejto súvislosti sa nestotožnil s tvrdením žalobcov 1./ a 2./, že svoj nárok na plnenie z titulu náhrady škody si uplatnili prvý krát už na pojednávaní dňa 11. 2. 2009, resp. vo vyjadrení k odvolaniu z 25. 1. 2011. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní 11. 2. 2009 len predniesol, že obsahom znaleckého posudku, ktorý založil do spisu, je vyčíslenie skutočnej škody, ktorú si nebudú uplatňovať v tomto konaní. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcovia 1./ a 2./ poukázali na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka a uviedli, že ich ochrana smerujúca k dosiahnutiu ich úspechu v konaní môže vyplývať aj z ustanovení upravujúcich zodpovednosť za škodu. Odvolací súd hodnotil takéto uplatnenie nároku ako všeobecné, ktoré nebolo konkrétne a riadne špecifikované, a ktoré preto nemá za následok zastavenie plynutia premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho súdu žalobcovia 1./ a 2./ si riadne uplatnili nárok titulom zodpovednosti za škodu až v písomnom podaní z 22. 5. 2013, keď sa alternatívne domáhali zaplatenia žalovanej sumy aj ako plnenia zo zodpovednosti za škodu. To znamená, že nárok uplatnili po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Rozsudok okresného súdu považoval preto za vecne správny a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ho potvrdil. K návrhu žalobcov 1./ a 2./ na pripustenie dovolania uviedol, že vo veci boli právne otázky riešené v súlade s ustálenou súdnou praxou. Nebol preto dôvod na pripustenie dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. 6. Proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/672/2013 -290 podal dovolanie žalobca 1./ a Najvyšší súd SR ako súd dovolací rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. októbra 2015 sp. zn. 9Co/672/2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že žalobcom bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vo svojom rozhodnutí okrem iného dovolací súd uviedol, že v prípade začatia konania, či už na návrh, tak aj v prípade uplatnenia zmeny žaloby v už začatom konaní, sa s týmto procesným úkonom spájajú významné procesné i hmotnoprávne účinky. V zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka je takýmto hmotnoprávnym účinkom zastavenie plynutia premlčacej doby. Hmotnoprávne účinky zmeneného návrhu (týmto spôsobom novo uplatneného nároku alebo novo uplatnenej časti nároku) nastávajú dňom, v ktorom súdu došla písomná zmena žaloby, prípadne dňom, v ktorom žalobca urobil toto podanie ústne do zápisnice. Plynutie premlčacej doby sa v takomto prípade zastavuje týmto dňom a nie až dňom, kedy súd o tomto procesnom návrhu uznesením rozhodne. Takéto účinky nastávajú aj v prípade, ak podanie obsahujúce zmenu žaloby, je neúplné. Povinnosťou súdu totiž je vyzvať stranu sporu postupom podľa §43 O.s.p. (§ 129 ods. 1C.s.p.), a to aj v prípade, ak bola v konaní zastúpená advokátom, na odstránenie vád podania, ktorým bola zmena žaloby uplatnená. Nečinnosť, resp. nesprávny postup súdu v tomto smere nemôže byť z hľadiska účinkov takéhoto podania na ťarchu strany, a to zvlášť za situácie, keď je zrejmé, čoho sa zmena žaloby týka. 6.1. Dovolací súd poukázal nato, že v preskúmavanej veci žalobcovia 1./ a 2./ prostredníctvom svojho zástupcu doručili okresnému súdu dňa 27. januára 2011 podanie z 25. januára 2011 označené ako „Vyjadrenie k odvolaniu + oznámenie“, v ktorom uviedli, že ich ochrana smerujúca k dosiahnutiu účelu konania a úspechu v ňom môže vyplývať aj z ustanovení upravujúcich zodpovednosť za škody, konkrétne z ustanovení § 420 ods. 1, § 424, § 438 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdili v ňom, že zodpovednosť za škodu je daná protiprávnym konaním žalovaných, čo bolo preukázané výsluchom svedkov ako aj výsluchom samotných žalovaných, vzniknutou škodou preukázanou znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom V.. I.. N. C. a že medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním žalovaných existuje príčinná súvislosť, keď žalovaní konali úmyselne za účelom dosiahnutia neoprávneného majetkového prospechu. Pokiaľ odvolací súd vyslovil názor, že takéto uplatnenie nároku na náhradu škody bolo prednesené len všeobecne, nebolo konkrétne a riadne špecifikované, v podstate ho hodnotil ako podanie neúplné a teda ako podanie vadné, ktoré neobsahovalo všetky zákonom požadované náležitosti návrhu na začatie konania, resp. návrhu na zmenu žaloby. Odvolací súd mal preto buď sám alebo prostredníctvom súdu prvej inštancie vyzvať žalobcov 1./ a .2/ postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. na odstránenie vád tohto podania. Pokiaľ tak neurobil a žalobcom 1./ a 2./ neumožnil odstrániť vady tohto neúplného podania a následne za riadne uplatnenie nároku titulom zodpovednosti za škodu považoval až ich písomné podanie z 22. mája 2013, postupoval nesprávne, v rozpore s v tom čase platným ustanovením § 43ods. 1 O.s.p. Podľa dovolacieho súdu tento nesprávny postup odvolacieho súdu nemôže byť na ujmu práv žalobcov prejavujúcich sa okrem iného tiež v tom, že účinky zmeny žaloby a teda zastavenie plynutia premlčacej doby, nenastali už doručením podania z 25. januára 2011. Ak odvolací súd v tomto prípade dospel k inému záveru, išlo o postup, ktorým nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcov 1./ a 2./, a teda rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, ktorému nepredchádzal zákonný postup (tzv. fair process). Uvedené vady v postupe odvolacieho súdu v podstate spôsobili, že žalujúcej strane bola odňatá reálna a efektívna možnosť súdnej ochrany, čím došlo k zmätočnostnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p. Keďže dovolací súd bol povinný z úradnej moci na takúto vadu konania prihliadnuť a uvedená vada zakladá jednak prípustnosť a súčasne aj dôvodnosť dovolania, neostalo mu iné, než napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 C.s.p.). 7. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p., poukazom na ustanovenie § 180 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného 3./ a jeho právneho zástupcu JUDr. Pavla Mičunka, ktorý mal doručenie predvolania na odvolacie pojednávania mal riadne vykázané dňom 16.1.2019 svoju neúčasť neospravedlnil. Právna zástupkyňa žalovaných JUDr. Eva Klemová, prítomná na odvolacom pojednávaní uviedla, že všetci žalovaní vypovedali plnú moc N.. C. I., ale uvedená skutočnosť v zmysle § 92 ods. 3 C.s.p. odvolaciemu súdu nebola oznámená. Za splnenia procesných podmienok odvolací súd zopakoval a doplnil dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1, 2 C.s.p. čítaním listinných dôkazov - spisom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 13 D 289/2009 po zomr. S. Č., Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 13 D 451/2011-12 zo dňa 4.8.2011, Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku zo dňa 12.2.2013 ČVS: ORP-262/OEK-PK-2012 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 9. Vzhľadom na neprítomnosť žalovaného 3./ na odvolacom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.2.2019 právny zástupca žalobcov prítomný na pojednávaní navrhol, aby odvolací súd rozhodol vo vzťahu k žalovanému 3./ v zmysle § 274 C.s.p. rozsudkom pre zmeškanie. 9.1. Odvolací súd vo vzťahu k žalovanému 3./ nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní z dôvodu, že ustanovenia § 247 C.s.p. nemožno použiť pretože to je vylúčené osobitnou právnou úpravou zakotvenou vo štvrtej časti, prvej hlave C.s.p. pre odvolacie konanie. Osobitne sú pre odvolacie konanie upravené náležitosti rozhodnutia o odvolaní v ustanoveniach § 386 až 393 C.s.p., kde ako spôsob rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie absentuje. Pri aplikácii ustanovenia § 247 C.s.p. je potrebné naviac prihliadnuť na osobitný charakter odvolania ako riadneho opravného prostriedku a aplikácia ustanovenia § 247 C.s.p. je výlučne možná len pre konanie na súde prvej inštancie. 10. Žalobcovia 1./ a 2./ sa v konaní domáhali voči žalovaným pôvodne 1./ až 6./ (v súčasnosti 1./ až 4./) zaplatenia sumy 99.581,76 € spoločne a nerozdielne spolu s príslušenstvom titulom získania bezdôvodného obohatenia z absolútne neplatného právneho úkonu, alternatívne sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému 1./ zaplatiť sumu 11.949,81€, žalovanému 2./ sumu 19.916,35 €, žalovanému 3./ sumu 6.970,72 € a žalovanému 4./ sumu 5.974,91 € spolu s príslušenstvom z titulu náhrady škody. 11. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 12. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 13. Podľa § 420 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 14. Podľa § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 15. Ako už bolo uvedené vyššie súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď v zmysle §451 ods. 1 a ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalovaní 1./ až 4./ nie sú pasívne vecne legitimovaní na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom a žalovaných nie je možné zaviazať na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady škody, lebo žalovanými bola dôvodne vznesená námietka premlčania tohto nároku. 16. Odvolací súd vzhľadom na právny záver vyslovený v uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo 202/2016 (pozri odsek 6,6.1) ohľadne zastavenia plynutia premlčacej doby, ktorá nastala doručením podania žalobcov z 25.1.2011, na odvolacom pojednávaní poučil v zmysle § 382 C.s.p. strany sporu, že bude posudzovať uplatnený nárok vzhľadom na nedôvodne vznesenú námietku premlčania aj titulom nároku na náhradu škody s poukazom na splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a vyzval strany sporu aby sa k tomuto vyjadrili. 16.1. Žalobcovia naďalej trvali na tom, že nesúhlasia s právny názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení, že v prípade ak sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnej zmluvy, je nutné posudzovať pasívnu legitimáciu, podľa subjektov neplatnej zmluvy. Trvali na tom, že ak je Kúpna zmluva zo dňa 21.12.1999 spolu s Dodatkom č.1 zo dňa 9.3.2000 absolútne neplatná, je nulitná, t.j. od počiatku sa na ňu hľadí ako keby nevznikla a z daného vyplýva, že súd má aplikovať ustanovenie § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, kde bezdôvodným obohatením v danom prípade bude „plnenie bez právneho dôvodu“. K náhrade škody uviedli, že sú splnené sú všetky zákonné podmienky a to protiprávne konanie (preukázané výsluchom svedkov žalovaných a listinnými dôkazmi) spočívajúce v tom, že žalovaní na členskej schôdzi hlasovali za prerozdelenie peňazí, vzniknutá škoda (preukázaná znaleckým posudkom č.XX/XXXX vyhotovený znalcom V.. I. N. C. zo dňa 16.3.2008, celková škoda vyčíslená na sumu 22.500.000,- Sk), v príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním (príčinná súvislosť vyplýva z už uvedených dôkazov k vzniknutej škode a protiprávneho konania). 16.2. Žalovaní 1./,2./,4./ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne trvali na námietke premlčania, keď mali zato, že námietka premlčania je dôvodná vzhľadom márne uplynutie objektívnej premlčacej doby. K náhrade škody namietali, že nebol preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, keď nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaných. 16.2.1. Na uvedenú nanovo vznesenú námietku premlčania odvolací súd neprihliadol, keďže sa podľa jeho názoru jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p. V prejednávanej veci bola právnym zástupcom žalovaných N.. C. I. ešte za účinnosti O.s.p. na pojednávaní dňa 22.5.2013 vznesená všeobecná námietka premlčania, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodnú, keď mal zato, že subjektívna premlčacia lehota na náhradu škody uplynula dňa 12.02.2011 a objektívna premlčacia lehota dňa 12.2.2012. Vzhľadom na princíp okamžitej aplikability vyjadrený v ustanovení § 470 ods. 1 C.s.p. treba v zmysle citovaného ustanovenia § 366 C.s.p. prihliadať aj na novoty v odvolacom konaní. Podľa tohto ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd zastáva názor, že ďalšia procesná obrana žalovaných 1./,2./,4./ spočívajúca nanovo odôvodnenej námietky premlčania by prichádzala do úvahy v zmysle písm. d) citovaného ustanovenia a je nesporné, že túto procesnú obranu mohli žalobcovia uplatniť počas konania na súde prvej inštancie, k čomu ale nedošlo. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti čo je aj daný prípad a preto odvolací súd na túto ďalšiu procesnú obranu nanovo zdôvodnenú námietku premlčania neprihliadol. 17. K nedôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia a k odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd uvádza, že po oboznámením sa s obsahom spisu má zato, že súd prvej inštancie po odstránení nedostatkov, ktoré boli súdu prvej inštancie vytýkané odvolacím súdu v zrušujúcom uznesení č.k. 9Co 139/2011-163 a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. platného v čase vydania napadnutého rozsudku (ďalej len „O.s.p.“) a vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 451 ods. 1,2 , § 457 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalovaní 1./ až 4./ nie sú pasívne vecne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto patričným spôsobom odôvodnil / § 157 ods. 2, 3 Os.p. / a odvolací súd sa v tejto časti v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožnuje. 17.1. Odvolací súd poukazuje nato, že v ustanovení § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia uvádza zákon v ustanoveniach § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah všeobecnej skutkovej podstaty (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a osobitných skutkových podstát (§ 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka), odvolací súd zastáva názor, ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyslovuje len zásadu občianskeho práva neobohacovať sa na úkor iného a až ustanovenia §451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka taxatívne upravujú vlastné skutkové podstaty vzniku záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia (pozri R 25/1986). 17.2. Jednou zo skutkových podstát je v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie získané z neplatného právneho úkonu s ktorou skutkovou podstatou súvisí aj ďalšie ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka. Ak je neplatným úkonom kúpna zmluva, čo je aj daný prípad, logicky povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie zaťažuje účastníkov zmluvy / kupujúceho alebo predávajúceho / a nie iné osoby. Žiadna tretia osoba nemôže byť zaviazaná na vydanie plnenia, ktoré si účastníci poskytli na základe neplatnej kúpnej zmluvy, pretože ako neúčastník neplatného právneho úkonu z neho ani nemohla žiadne plnenie získať. Samotná skutočnosť, že kúpna cena prijatá občianskym združením sa stala súčasťou jeho majetku a žalovaným ako členom združenia bolo poskytnuté určité plnenie z majetku združenia je právne irelevantné. Tým, že občianske združenie získalo peňažné plnenie od žalobcov, bez ohľadu nato, či sa tak stalo na základe platného alebo neplatného právneho úkonu, tieto peňažné prostriedky sa stali súčasťou majetku občianskeho združenia zmiešaním / mixta /. Ak následne získali žalovaní plnenie z majetku občianskeho združenia ako odmenu za prácu vykonanú v prospech združenia alebo z iného právneho titulu, vždy platí, že žalovaní získali majetkový prospech od občianskeho združenia a nie od žalobcov a získali ho na základe iného právneho úkonu, ako podľa predmetnej kúpnej zmluvy, ktorú súd posúdil ako neplatnú. Žalovaní neboli účastníkmi striktne dvojstranného právneho úkonu - kúpnej zmluvy a preto nemohli z nej získať nijaké plnenie a teda nie sú pasívne vecne legitimovaní na vydanie bezdôvodného obohatenia prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu. 17.3. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaní sa na úkor žalobcov bezdôvodne neobohatili, keď od nich prijali plnenie bez právneho dôvodu, tak ako to namietali v odvolaní žalobcovia . O plnenie bez právneho dôvodu, ide vtedy, ak sa niekomu poskytlo plnenie bez právneho dôvodu (conditio indebiti). Ide o prípady, keď právny dôvod, ktorý by zakladal právo na plnenie (niečo dať, niečo vykonať v prospech inej osoby), neexistoval od začiatku. Plnenie môže spočívať v tom, že sa poskytla nejaká vec (peniaze), postúpila pohľadávka, zriadilo právo, vykonala nejaká práca atď. bez toho, aby na to existoval právny titul (napr. zmluva) čo ale nie je daný prípad. Bezdôvodné obohatenie môže spočívať v tom, že a) ten kto plnil, predpokladal právny dôvod, avšak v skutočnosti od začiatku žiadny právny dôvod nebol (napr. ak niekto zaplatil inému určitú peňažnú sumu bez existencie právneho dôvodu), alebo b) ten, kto už raz splnil dlh, plnil v omyle ten istý dlh ešte raz, c) ak niekto plnil na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol (napr. v dôsledku jednostranného odstúpenia od zmluvy alebo výpovede zmluvy). Samotná skutočnosť, že zmluva je absolútne neplatná, neznamená, že došlo k plneniu bez právneho dôvodu, lebo potom by vymedzenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenie a to plnenie z neplatného právneho úkonu stratilo akékoľvek opodstatnenie. 18. K uplatnenému nároku žalobcov titulom náhrady škody odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že s poukazom na ustanovenie § 390 Cs.p., ktoré stanovuje povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť vo veci a po vyriešení otázky o nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu odvolací súd posudzoval uplatnený aj z titulu náhrady škody o čom boli strany sporu na odvolacom pojednávaní dňa 14.2.2019 v zmysle § 382 C.s.p. poučené a vyzvané aby sa k tomu vyjadrili (pozri odsek 16.). Odvolací súd skúmal v zmysle § 420 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie a dospel k nasledujúcim záverom. 18.1. Žalobcovia počas konania na súde prvej inštancie ako aj v odvolaní trvali na tom, že v danom prípade je zodpovednosť za škodu daná protiprávnym konaním žalovaných 1./ až 4./ (pôvodne 1./ až 6./) ale i N.. C. I.. Splnené sú všetky zákonné podmienky a to protiprávne konanie (preukázané výsluchom svedkov - žalovaných a listinnými dôkazmi), vzniknutá škoda (preukázaná znaleckým posudkom č.13/2008 vyhotovený znalcom V.. I. N. C. zo dňa 16.3.2008, celková škoda vyčíslená na sumu 22.500.000,- Sk), v príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním (príčinná súvislosť vyplýva z už uvedených dôkazov k vzniknutej škode a protiprávneho konania). Poukazovali na to, že žalovaní konali úmyselne, za účelom dosiahnutia bezdôvodného obohatenia, resp. neoprávneného majetkového prospechu, čím naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1,5 Trestného zákona účinného 01.09.1999 do: 30.11.2000, čo jednoznačne vyplýva aj z Uznesenia zo dňa 12.2.2013, Č.: B.-XXX/OEK-C.-XXXX. Na odvolacom pojednávaní žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu, že k porušenie povinnosti zo strany žalovaných došlo tým, že na členskej schôdzi hlasovali za prerozdelenie peňazí. 18.2. Odvolací súd v prvom rade poukazuje vo vzťahu k osobe N.. C. I., že tento nie je stranou sporu a preto nie je dôvod u neho skúmať predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Vo vzťahu k žalovaným 1./ až 4./ odvolací súd po oboznámení sa s obsahom mal zato, že v danom prípade ich protiprávne konanie nebolo preukázané. Za protiprávne konanie žalovaných 1./ až 4./ bez ďalšieho nemožno považovať tú skutočnosť, že na členskej schôdzi hlasovali za prerozdelenie peňazí, keď tak postupovali striktne a v súlade so Stanovami občianskeho združenia AMŠC Pezinok bod 6, druhý odsek podľa ktorého o použití nadobudnutých finančných prostriedkov rozhoduje členská schôdza v súlade so všeobecne záväznými finančnými a právnymi predpismi týmito stanovami. Odvolací súd aj s poukazom aj na závery uvedené nižšie (pozri odsek 18.3) zastáva jednoznačný záver, že žiadne iné protiprávne konanie žalovaných 1./ až 4./ ako radových členov združenia nebolo v konaní preukázané. 18.3. Žalobcovia poukazovali aj nato, že protiprávne konanie žalovaných 1./ až 4./ bolo konštatované aj v Uznesení Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku zo dňa 12.2.2013 ČVS: ORP-262/OEK- PK-2012. Odvolací súd zopakoval dokazovanie čítaním tohto listinného dôkazu a zistil, že trestné stíhanie , ktoré bolo začaté podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku za trestný čin “Podvod“ spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 5 Trestného zákona bolo zastavené, pretože v trestnom stíhaní nemožno pokračovať a musí byť zastavené, nakoľko prišlo k jeho premlčaniu. V odôvodnení tohto uznesenie príslušný vyšetrovateľ okrem iného skonštatoval, že v prípravnom konaní bolo dostatočne preukázané, že úmyselným podvodným konaním členov AMŠC Pezinok a to G. U. a S. Č. (príp. aj iných osôb) bola manželom W. spôsobená škoda vo výške najmenej 3.000.000,-Sk. Trestná zodpovednosť ostatných členov AMŠC Pezinok ako aj N.. C. I. a N.. Y. R.kej mala byť predmetom ďalšieho vyšetrovania. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ nie je súd viazaný, keďže podľa § 193 Cs..p. (predtým § 135 ods. 1 O.s.p.) je súd viazaný iba výrokom rozhodnutia príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Aj keď týmto uznesením odvolací súd nie je viazaný v súlade so závermi vyšetrovateľa odvolací súd zastáva názor, že o prípadnom protiprávnom konaní a teda o prípadnej zodpovednosti za škodu by v danom prípade bolo možné uvažovať iba v prípade osôb, ktoré boli oprávnené konať za občianske združenie AMŠC Pezinok a teda ktoré aj pri uzavretí neplatnej kúpnej zmluvy za občianske združenie aj konali a nie v prípade radových členov združenia.. Týmito osobami oprávneným konať za združenie boli G. U., predseda (pôvodne žalovaný 1./) a S. Č., správca (pôvodne žalovaný 2./). 18.3.1. G. U. (pôvodne žalovaný 1./) zomrel dňa XX.X.XXXX, dedičské konanie bolo Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 13D/451/2011-12, Dnot 161/2011 zo dňa 4.8.2011 zastavené v zmysle § 175h ods. 2 O.s.p. pre nemajetnosť a Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 7 C /92/2008-228 zo dňa 20.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2013 bolo konania voči jeho právnym nástupcom J. U., Z. U.Á., C. U. zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby voči nim. S. Č., (pôvodne žalovaný 2./) zomrel dňa XX.X.XXXX, dedičské konanie bolo Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 13D/289/2009-8, Dnot 239/2009 zo dňa 4.8.2011 zastavené v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p. pre nemajetnosť a Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 7 C /92/2008-167 zo dňa 11.8.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.9.2010 bolo konania voči S. Č. ako žalovanému 2./ zastavené pre späťvzatie žaloby voči nemu. Záverom odvolací súd k uvedeným skutočnostiam len dodáva, že v prípade oboch pôvodne žalovaných 1./,2./ bolo dedičské konania zastavené pre nemajetnosť, nie sú majetkoví právny nástupcovia ktorí by mohli zodpovedať za škodu, ktoré vznikla žalobcom a preto do úvahy neprichádza v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka ani prípadná zodpovednosť ich dedičov za ich záväzky. 18.4. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočností odvolací súd dospel k záveru, že návrhu žalobcov nie je možné vyhovieť ani v prípade nároku, ktorí si uplatňovali titulom náhrady škody , keď v prípade žalovaných 1./ až 4./ nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu a to ich protiprávne konanie. Ak teda súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu rozhodol vo výroku vecne, aj keď v prípade uplatneného nároku z titulu náhrady škody z iného dôvodu a to vznesenej námietky premlčania. 19. Nedôvodné sú aj námietky žalobcov ohľadne legalizácia bezprávia. Žalobcovia mali zato, že právna zodpovednosť fyzických osôb v danom prípade je založená na dvoch právnych dôvodoch s poukazom na ustanovenia § 20 ods.2, § 32 ods.1 Občianskeho zákonníka a § 20a ods.4 Občianskeho zákonníka. 19.1. Žalobcovia tvrdili, že je absolútne nepochybné, že všetci vyššie uvedený účastníci konania na strane žalovaných (vychádzajúc z ich svedeckých výpovedí a vyjadrení), Kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.1999 spolu s Dodatkom č.1 zo dňa 9.3.2000 získali plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko sami zaviazali AMŠC Pezinok k právam a právnym povinnostiam, ktoré vedome nemohli naplniť, teda zaviazali právnickú osobu k právam a právnym povinnostiam, ktorými nikdy nedisponovala. Z daného vyplýva, že sami prekročili svoje oprávnenia, t.j. v zmysle daných zmlúv sú zaviazaný na práva a právne povinnosti sami. Odvolací súd má zato, že v danom prípade nebolo v konaní preukázané, že so strany žalovaných došlo v zmysle v zmysle § 20 ods.2 v spojení s § 32 ods.1 Občianskeho zákonníka k takému prekročenie svojich oprávnení, že by toto ich konanie nezaväzovalo právnickú osobu, ale priamo ich a preto táto obrana žalobcov zostala len v rovine tvrdení. Záverom odvolací súd k tejto otázke dodáva, že v prípadoch, keď pri excese nejde o právny úkon právnickej osoby, treba právny úkon považovať za právny úkon toho, kto ho urobil. Aby však takýto právny úkon bol platný, treba, aby spĺňal všetky všeobecné podmienky, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť právneho úkonu. Väčšinou pôjde o právny úkon neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka , lebo tomu, kto sa dopustil excesu, zrejme nejde o to, aby bol z právneho úkonu zaviazaný, takže taký úkon trpí vadou vôle (nedostatok vážnosti). To znamená, že ak by v konaní aj bolo preukázané prekročenia oprávnení žalovaných, tento ich úkon by bol rovnako absolútne neplatný pre nedostatok vážnosti vôle. 19.2. Pokým žalobcovia v odvolaní namietali, že zodpovednosť žalovaných je založená aj s poukazom na ustanovenia § 20a ods.4 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 56 ods. 7 Obchodného zákonníka k tomu odvolací súd dodáva, že citované ustanovenie § 20a ods. 4 odkazuje na primerané použitie ustanovení Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností, t.j. na ustanovenia, ktoré upravujú priebeh likvidácie. Ustanovenia upravujúce priebeh likvidácie sú obsiahnuté v § 70-75a Obchodného zákonníka. Medzi týmito ustanoveniami však pravidlo podľa § 56 ods. 7 Obchodného zákonníka uvedené nie je a samotného priebehu likvidácie sa toto ustanovenie ani netýka a preto § 20a ods. 4 neodkazuje na použitie § 56 ods. 7 Obchodného zákonníka. Nadovšetko ustanovenie § 20a ods. 4 hovorí o primeranej aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka. Spoločníci obchodných spoločností sa stávajú jej členmi za účelom dosiahnutia majetkového prospechu / podiel na zisku /. Naopak členovia občianskych združení sa stávajú členmi z iných dôvodov; účel získania majetkového prospechu zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov pojmovo vylučuje / § 1 ods. 3 písm. b / . Kým teda ručenie spoločníkov obchodnej spoločnosti po jej zániku má legitímne opodstatnenie, v prípade občianskych združení takýto legitímny dôvod nie je a preto vychádzajúc z primeranej aplikácie podľa § 20a ods. 4 ustanovenie § 56 ods. 7 Obchodného zákonníka nie je v danom prípade aplikovateľné. 19.3. Bez právneho významu sú námietky žalobcov, že združenie Z. G. Z., S. D., XXXXX C. bolo odlišným subjektom od AMŠC Pezinok, že AMŠC Pezinok nebolo jeho nástupníckou spoločnosťou a preto nemohlo nehnuteľnosť vydržať. Uvedená skutočnosť nemá priamy vplyv na predmet konania, lebo bez ohľadu na túto skutočnosť, bola kúpna zmluva zo dňa 21.12.1999, uzatvorená medzi žalobcami 1./,2./ a Z. - I. - Š. - X. C., so sídlom C., Q. X., v časti prevodu vlastníctva k pozemku - parc. č. XXXX - ostané plochy o výmere XXXXX I., aj tak určená za neplatnú. 20. Procesné pochybenia, ktoré boli namietané mali podľa žalobcov vychádzať z vyslovenia nesprávneho právneho názoru odvolacieho súdu a následne z nesprávneho právneho posúdenia veci prvoinštančným súdom. Odvolací súd poukazuje nato, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd má zato, že prvoinštančný súd vzhľadom na zistený skutkový stav veci dospel k správnym právnym záverom ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia a odvolací súd k záveru o nedôvodnosti žaloby titulom náhrady škody. Skutkové a právne závery súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Odvolací súd záverom len dodáva, že nezistil žiadne iné procesné vady v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré sa týkajú procesných podmienok v zmysle 380 ods. 2 C.s.p. aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 21. Ďalšími námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). 22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie , ktorým bola žaloba zamietnutá ako vo výroku ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. vrátane výroku o náhrade trov konania. 23. Námietka žalobcov uvedená v odvolaní, že v danom prípade bolo potrebné na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p. (teraz § 257 C.s.p.) nie je dôvodná. V súčasnosti ustanovenie § 257 C.s.p. rovnako ako predtým ustanovenie § 150 Os.p. je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju stráne sporu v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle §257 C.s.p. V posudzovanej veci odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa , ktoré by umožnili postup v zmysle citovaného ustanovenia a to s prihliadnutím na majetkové, sociálne a osobné pomery všetkých strán sporu, keď súdna prax je ustálená v tom, že samotná nepriaznivá finančná situácia niektorej sporovej strany nie je považovaná za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. a rovnako nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých žalobcovia uplatnili svoj návrh v konaní a ich postoj v konaní. 24. O náhrade trov odvolacieho konania a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , § 453 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcov 1./,2./ nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalovaní 1./,2./,3./,4./ v odvolacom konaní plný úspech a vznikol im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle §262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Žalobcovia v odvolaní pre prípad, že odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok, žiadali, aby odvolací súd pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Žalobcovia teda žiadali, aby odvolací súd rozhodol v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. 25. 1. S poukazom na vyššie citované ustanovenia ustanovnie § 470 ods. 1 C.s.p. platí tento zákon, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016, aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zákonodarca teda ustanovil tzv. okamžitú aplikabilitu Civilného sporového poriadku aj na už prebiehajúce konania. Prípustnosť dovolania je v Civilnom sporovom poriadku upravená zásadne odlišne od právnej úpravy v Občianskom súdom poriadku účinnom do 30.6.2016. V § 419 a nasl. C.s.p. sú vymedzené podmienky, za splnenia ktorých je prípustné dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Civilný sporový poriadok neumožňuje odvolaciemu súdu rozhodnúť o žiadosti strany konania týkajúcej sa prípustnosti dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku tak, ako to bolo ustanovené v § 238 ods. 3 O.s.p., keď inštitút pripustenia dovolania podľa tohto ustanovenia nemá ekvivalent v Civilnom sporovom poriadku a prípustnosť dovolania proti tomuto rozsudku sa riadi výlučne kritériami uvedenými v § 419 a nasl. C.s.p.. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).