Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/9/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899991 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1708899991.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: VÚB Leasing, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 318 045 proti žalovanému: C. W., nar. X.XX.XXXX, G. N. XX, G., o zaplatenie 6 046,54 eura, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/503/2008-158, zo dňa 25.6.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu zo dňa 25.8.2003 a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného náhrady škody 6 046,54 eura (182 158 Sk) súvisiacej s odmietnutím plnenia poisťovne na základe lízingovej zmluvy č. XXXXXXX, ktorú so žalovaným uzavrel jeho právny predchodca a predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo Š. Q.X. W. X.X s vybavenosťou taxíka, určenej v záverečnom protokole o mimoriadnom ukončení lízingovej zmluvy. 2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu (VSL, akciová spoločnosť, Košice) ako prenajímateľ uzavrel 10.2.2000 so žalovaným ako nájomcom zmluvu o prenájme s následnou kúpou veci (leasingovú zmluvu) č. XXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo osobné motorové vozidlo Š. Q. W. X.X v obstarávacej cene 250 000,03 Sk. V čl. II zmluvy bolo uvedené, že leasingová cena vozidla je 320 959,44 Sk bez DPH. Nájomné, vrátane poistného, bolo špecifikované v splátkovom kalendári, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa čl. III zmluvy doba užívania predmetu leasingu začína plynúť mesiacom jeho prevzatia nájomcom a bola dohodnutá na 36 mesiacov. Podľa bodu 5 písm. c) Všeobecných zmluvných podmienok leasingu pri poistnej udalosti, ktorá má za následok trvalé vyradenie predmetu leasingu z prevádzky, bol nájomca povinný uhradiť prenajímateľovi rozdiel medzi dovtedy neuhradenými splátkami nájomného za dobu, na ktorú bola leasingová zmluva uzavretá a sumou vyplatenou poisťovňou. Podľa záverečného protokolu o mimoriadnom ukončení leasingovej zmluvy č. XXXXXX zo 17.6.2006 z dôvodu krádeže predmetu lízingu dňa 30.12.2000 a následného plnenia poisťovne zo dňa 17.6.2003, bola predmetná lízingová zmluva mimoriadne ukončená a záväzky nájomcu voči prenajímateľovi boli vyčíslené na 182 158 Sk (6 046,54 eura). Z oznámenia ERGO poisťovne o skončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti č. XXX XX XXXXX z 13.6.2003 mal súd prvej inštancie preukázané, že poistné plnenie bolo poistenému poskytnuté v celkovej výške 113 433 Sk a že bolo znížené o 50 % preto, že žalovaný ako nájomca poisteného vozidla jej nepredložil technický preukaz, OEV, kľúče od vozidla a zabezpečovacích zariadení, dotazník k odcudzeniu motorového vozidla a doklady o vyradení vozidla z evidencie. 3. Uplatnený nárok súd prvej inštancie posudzoval podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Vzhľadom na to, že žalobca neuviedol jednoznačne, v čom má spočívať protiprávne konanie škodcu - v žalobe uviedol iba to, že "žalovaný nepredložil poisťovni požadované doklady, v dôsledku čoho poisťovňa plnila len 50% poistného plnenia" a ďalej že "zo záverečného protokolu vyplýva záväzok žalovaného voči žalobcovi vo výške 182 158 Sk z titulu náhrady škody" skonštatoval, že žalovaný nešpecifikoval nespochybniteľným spôsobom protiprávne konanie žalovaného, v dôsledku ktorého mu mala vzniknúť škoda. 4. Podľa súdu prvej inštancie žalobca v spore ani na viaceré jeho výzvy nepreukázal, že mu vznikla škoda 6 046,54 eura (182 158 Sk) a obmedzil sa len na poukaz na záverečný protokol o mimoriadnom ukončení leasingovej zmluvy č. XXXXXX zo 17.6.2003. K tomuto súd prvej inštancie poukázal na nesúlad v označení záverečného protokolu o mimoriadnom ukončení leasingovej zmluvy, ktorej sa má týkať, nakoľko uzavretá leasingová zmluva má číslo XXXXXXX a záverečný protokol sa odvoláva na leasingovú zmluvu číslo XXXXXX, čo vzbudzovalo pochybnosť, či sa predložený záverečný protokol týka leasingovej zmluvy uzavretej so žalovaným, z ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok. Uvedený nesúlad podľa súdu prvej inštancie ešte znásobil fakt, že v texte záverečného protokolu o mimoriadnom ukončení lízingovej zmluvy č. XXXXXX je uvedené, že "z dôvodu krádeže predmetu lízingu zo dňa 30.12.2000 ...", pričom k odcudzeniu vozidla muselo dôjsť najneskôr dňa 22.3.2000, kedy žalovaný nahlásil poisťovni ERGO poistnú udalosť. Z uvedeného záverečného protokolu ďalej podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa nedomáha zaplatenia 113 433 Sk ako rozdielu medzi poistným plnením v plnej výške a poistným plnením zníženým poisťovňou, nakoľko suma 113 433 Sk nie je zaradená do položky - záväzky, ale do položky - plnenia. V písomnom podaní zo dňa 3.12.2007 žalobca uviedol, že zaplatenie sumy 182 158 Sk žiada na základe ustanovenia bodu 5 písm. c) Všeobecných podmienok leasingu, podľa ktorého pri poistnej udalosti, ktorá má za následok trvalé vyradenie predmetu leasingu z prevádzky, je nájomca povinný uhradiť rozdiel medzi dovtedy neuhradenými splátkami za dobu, na ktorú bola leasingová zmluva uzavretá a čiastkou vyplatenou poisťovňou. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal výšku uplatneného nároku, nakoľko z predložených listín výška "splátok za dobu, na ktorú bola lízingová zmluva uzavretá", nevyplýva. 5. K príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou, súd prvej inštancie uviedol, že náuka i judikatúra jej existenciu nachádza v podmienke, že ku vzniku škody by nedošlo, pokiaľ by škodcom nebola porušená právna povinnosť (conditio sine qua non). Ak vyjde najavo, že by škoda vznikla i bez konania alebo opomenutia konania škodcu, nie je daná príčinná súvislosť. Zistenie príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou, pričom dôkazné bremeno nesie poškodený. V danej veci podľa súdu prvej inštancie žalobca v konaní jednoznačne a nepochybne nepreukázal, že mu v dôsledku protiprávneho konania, resp. nekonania žalovaného vznikla predmetná škoda. 6. Záverom súd prvej inštancie zdôraznil, že strany počas súdneho konania nevyvinuli dostatočnú procesnú aktivitu (§ 120 ods. 1 veta prvá OSP platný v dobe jeho rozhodovania), k čomu pripojil, že strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky tohto v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Pre nepreukázanie zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, ako aj nepreukázanie iného nároku na zaplatenie žalovanej sumy, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. 7. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a § 151 ods. 2 OSP tak, že žalovanému ich nepriznal, pretože si ich nevyčíslil v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. 8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie pre nesprávne právne posúdenie veci tým, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalovaného zaviazať nahradiť mu škodu 6 046,54 eura a trovy odvolacieho konania. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že jednoznačne neuviedol v čom spočíva protiprávne konanie žalovaného, v dôsledku ktorého mu mala vzniknúť škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. S poukazom na zmluvu o prenájme predmetného vozidla č. XXXXXXX z 10.2.2000 a Všeobecné zmluvné podmienky pripojené k zmluve, v zmysle ktorých je nájomca zodpovedný za prípadné poškodenie, stratu, odcudzenie a predčasné opotrebovanie predmetu lízingu, a tieto skutočnosti bez ohľadu na zavinenie ho nezbavujú povinnosti platiť lízingové splátky, ako aj konanie žalovaného, ktorým mu vznikla škoda, uviedol to, že žalovaný 11.5.2000 predmetné auto požičal taxikárovi D. K., K. X, Y., ktorý mu ho nevrátil a poisťovňa mu z tohto dôvodu nevyplatila poistné plnenie. 9. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 10. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1, 2 CSP účinného od 1.7.2016, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.1.2019 v súlade s § 219 ods. 3 CSP v spojení s jeho § 378 ods. 1. 11. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). 12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal dokazovanie stranami predloženými dôkazmi a zisťoval rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody v súvislosti s uzavretou lízingovou zmluvou. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 CSP dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správne právne závery, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku. Napriek viacerým výzvam súdu (z 6.7.2009, 30.9.2009 a 19.4.2013) na riadne uvedenie právneho dôvodu, na základe ktorého si uplatňuje svoj nárok, teda či ide o nárok na náhradu škody alebo o nárok na finančné vyrovnanie z predčasne skončenej lízingovej zmluvy, tieto pre rozhodnutie v spore podstatné skutočnosti neobjasnil. Súd prvej inštancie preto zistený skutkový stav posúdil podľa oboch do úvahy pripadajúcich dôvodov a v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, prečo nebolo možné žalobe vyhovieť, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. 13. V civilnom sporovom konaní (ako aj predtým v občianskom súdnom konaní), pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednávacia, je zásadne povinnosťou sporových strán (účastníkov konania) tvrdiť skutočnosti významné pre rozhodnutie o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o skutočnostiach významných pre rozhodnutie o veci. Pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v celkom inom smere. Každá zo strán sporu musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti významné pre rozhodnutie o veci samej a označiť v záujme ich preukázania dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Sporová strana, ktorá netvrdí (žiadne alebo všetky) skutočnosti významné pre rozhodnutie o veci samej alebo neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení o skutočnostiach významných pre rozhodnutie o veci, znáša prípadne nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil procesný zmysel bremena tvrdenia a dôkazného bremena, ktorým je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v takých prípadoch, keď sporová strana zostane v konaní nečinná. 14. Námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu veci vznesená v odvolaní žalobcom nebola podľa odvolacieho súdu dôvodná. Žalovaný ani v odvolaní neodstránil rozpory v predložených dôkazoch, na ktoré poukázal súd prvej inštancie (okrem iného čísla lízingovej zmluvy a záverečného protokolu o mimoriadnom ukončení lízingovej zmluvy) a to, že v texte záverečného protokolu o mimoriadnom ukončení lízingovej zmluvy je uvedené, že „z dôvodu krádeže predmetu lízingu zo dňa 30.12.2000 ...“, ak k odcudzeniu vozidla muselo dôjsť najneskôr dňa 22.3.2000, kedy žalovaný nahlásil poisťovni ERGO poistnú udalosť. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní uviedol, že „dňa 11.5.2000 žalovaný predmet lízingu - vozidlo Š. Q. W. X.X zapožičal D. K., K. X, Y., ktorý mal pracovať ako taxikár. Po nimi dohodnutých štyroch dňoch však D. K. motorové vozidlo nevrátil. Poisťovňa ERGO, a.s., udalosť odmietla riešiť ako poistnú udalosť, nakoľko predmetné vozidlo bolo odovzdané dobrovoľne - na základe zmluvy o požičaní vozidla a týmto konaním vznikla žalobcovi škoda vo výške 6 046,54 eura“, nespochybnil tým žiadny zo skutkových záverov súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie totiž rozhodoval o nároku uplatnenom v súvislosti s inou poistnou udalosťou a to krádežou motorového vozidla dňa 18.3.2000, ohlásenou vodičom Y. V. a poisťovňou Ergo, a.s., riešenou a vybavenou poskytnutím poistného plnenia zníženého o 50 % z dôvodu nepredloženia požadovaných dokladov. 15. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 16. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s jeho § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).