Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoPr/5/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714207932 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1714207932.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: F.. Y. R., W.. XX.XX.XXXX, F. W. XX, T., proti žalovanému: Centrum voľného času, Mladoboleslavská 3, Pezinok, IČO: 42355508, zastúpený Y.. A. V., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. XX, U., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 19. júna 2018 č.k. 37Cpr 2/2014-194 v spojení s opravným uznesením zo dňa 18. januára 2019 č.k. 37Cpr2/2014-248 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 19.06.2018 č.k. 37Cpr 2/2014-194 v spojení s opravným uznesením zo dňa 18.01.2019 č.k. 37Cpr 2/2014-248 p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa proti žalovanému domáhala určenia, že skončenie jej pracovného pomeru u žalovaného dňa 1.7.2014 je neplatné a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej náhradu mzdy a trovy konania. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 2. Vychádzal zo žaloby žalobkyne skutkovo odôvodnenej tým, že uzatvorila so žalovaným pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.10.2013 v znení Oznámenia mesta Pezinok zo dňa 30.11.2013 a Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.2014 na pracovnú pozíciu ako vychovávateľka CVČ v Centre voľného času, Mladoboleslavská 3, Pezinok. Dňa 26.6.2013 zaslala žalobkyňa zamestnávateľovi doporučene žiadosť o ukončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.6.2014 v súlade s ust. § 60 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) podľa nej s výslovným uvedením lehoty na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru dohodou do dňa 30.6.2014. Podľa žaloby jej žiadosť nebola v danej lehote zo strany zamestnávateľa prijatá, čím k dohode o ukončení pracovného pomeru nedošlo, a to podľa nej ani podľa ust. § 38 ZP a ani podľa ust. § 43b ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Uviedla, že v návrhu dohody navrhla písomné vyrozumenie do 30.6.2014 na jej e-mail v prípade súhlasu s podpisom nadriadenej. I napriek tomu bol s ňou počas trvania práceneschopnosti skončený pracovný pomer k 1.7.2014, o čom sa dozvedela až po prijatí peňažnej čiastky (preplatenie dovolenky) na účet 10.7.2014. Jej práceneschopnosť trvala od 27.5.2014 do 31.7.2014. Dňa 17.7.2014 žiadala, že trvá na ďalšom zamestnávaní, čo nebolo akceptované. Písomným podaním zo dňa 22.10.2014 žiadala žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy za obdobie od 01.07.2014 do rozhodnutia súdu. 3. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uznesením MsZ č. 196/2013 zo dňa 12.11.2013 bola schválená zriaďovacia listina Centra voľného času Mladoboleslavská 3, Pezinok so zriaďovateľom Mesto Pezinok. Dňa 23.12.2013 bola uzatvorená Zmluva o prevode činnosti zamestnávateľa medzi Mestom Pezinok ako odovzdávajúcim zamestnávateľom a žalovaným ako preberajúcim zamestnávateľom. Predmetom zmluvy bol vstup preberajúceho zamestnávateľa do všetkých práv a povinností pôvodného zamestnávateľa pre zamestnancov uvedených v prílohe zmluvy. Dňa 20.01.2014 bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb informačného systému samosprávy medzi Mestom Pezinok a žalovaným, ktorej predmetom podľa čl. III ods. 2 je poskytovanie služieb Mesta Pezinok pre Centrum voľného času odplatne v oblastiach: vedenie a spracovanie personálnej a mzdovej agendy zamestnancov; spracovanie agendy rozpočtu, vedenie a spracovanie účtovníctva a ekonomiky, sledovanie prírastkov a úbytkov majetku a príprava podkladov k inventarizácii majetku, zabezpečovanie servisu opráv a údržby nehnuteľného majetku v správe žalovaného; vykonávanie servisu telefónnych IP liniek a ich konfigurovanie, zabezpečovanie a spravovanie prístupu na internet; poskytovanie právneho poradenstva. 4. Podľa žalovaného dňa 11.10.2013 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným pracovný pomer v znení Oznámenia mesta Pezinok zo dňa 30.11.2013 a Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2014 na pracovnú pozíciu vychovávateľky. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 14.10.2014. V čase od 27. 05. 2014 do 31.07.2014 bola dočasne práceneschopná. Listom zo dňa 26. 06. 2014, ktorý prevzal dňa 27.06.2014, žiadala o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.06.2014, pričom uviedla, že žiada o písomné vyrozumenie do 30.06.2014 na jej e-mailovú adresu. Dňa 30. 06. 2014 poverená pracovníčka na personálnom oddelení Mesta Pezinok Ľ. F.G. zaslala e-mail na e-mailovú adresu žalobkyne v znení, že s týmto návrhom žalovaný súhlasí k uvedenému dátumu 30.06.2014, ktorý vo svojej žiadosti uviedla žalobkyňa. V dňoch 26.06.2014 - 30.06.2014 sa snažil aj s poverenou pracovníčkou na personálnom oddelení Mesta Pezinok Ľ. F.G. spojiť so žalobkyňou, ktorá však na telefonické spojenia nereagovala. Komunikovala a odpovedala len e-mailovou komunikáciou pracovníčke Ľ. F.. Poukázal na ust. § 43c ods. 1 OZ, podľa ktorého včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Zastal názor, že pracovný pomer bol skončený súhlasným prejavom oboch účastníkov pracovného pomeru, keď podľa ust. § 43 c ods. 3 OZ neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy. Žalobkyni bol dňa 30.06.2014 odoslaný na jej e-mailovú adresu jasný súhlas so skončením pracovného pomeru dohodou zo strany zamestnávateľa k dátumu 30.06.2014, ktorý žalobkyňa prijala, pričom na daný e-mail odpovedala a za danú informáciu poďakovala. Následne jej dňa 01.07.2014 bol pre krátkosť času (keďže žalobkyňa podala žiadosť dňa 26.06.2014, t.j. štvrtok) zaslaný naskenovaný a vlastnoručne podpísaný súhlas Y.. A. Y.Í. riaditeľky CVC s návrhom žalobkyne skončiť pracovný pomer dohodou. Mal za to, že žalobkyňa bola upovedomená odoslaním správy - e-mailom so súhlasom zamestnávateľa so skončením pracovného pomeru dohodou, keďže iným spôsobom nekomunikovala, pričom sama danú formu komunikácie navrhla. Žalobkyňa podľa neho uskutočnila svoj prejav vôle ukončiť pracovný pomer podaním žiadosti o skončenie pracovného pomeru dňa 26.06.2014, ktorú vlastnoručne podpísala. Daný prejav vôle uskutočnila ako prvá, pričom jej zamestnávateľ daný prejav odsúhlasil svojím prejavom vôle dňa 30.06.2014, kedy súhlasil so skončením pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.06.2014, tak ako to požadovala žalobkyňa. Vyjadril názor, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola oboma stranami pracovného pomeru podpísaná k dátumu 30.06.2014, pričom uvedené súhlasné podpisy sú na jednej listine. Považoval ju za platnú. Vzhľadom na to, že žalobkyňa dňa 10.07.2014 zaslala e-mail pracovníčke Ľ. F.G., v ktorom označila dohodu za neplatnú, dôvodiac, že bolo v dohode jasne napísané, do akého dátumu a akým spôsobom k dohode prichádza, žalovaný jej dňa 17.07.2014 zaslal e-mailom a aj formou poštovej zásielky oznámenie zo dňa 16.07.2014 o riadnom skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa si poštovú zásielku prevzala osobne od kuriéra až na štvrtý pokus dňa 11. 08. 2014, pretože nebola na adrese trvalého pobytu, ktorú uviedla ako adresu na doručovanie písomností, zastihnuteľná. 5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 60 ods. 1, 2 ZP, § 43a ods. 1, 2 OZ, § 43c ods. 1, 2 a 3 OZ a § 44 ods. 1 veta prvá OZ, keď z pracovnej zmluvy zo dňa 11.10.2013 mal preukázané, že žalobkyňa dňa 11.10.2013 uzatvorila so žalovaným pracovný pomer v znení Oznámenia mesta Pezinok a Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2014 na pracovnú pozíciu vychovávateľka, pričom pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 14.10.2014. Uznesením MsZ č. 196/2013 zo dňa 12.11.2013 bola schválená zriaďovacia listina Centra voľného času Mladoboleslavská 3, Pezinok. Jeho zriaďovateľom bolo Mesto Pezinok. Dňa 20.01.2014 bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb informačného systému samosprávy medzi Mestom Pezinok a žalovaným, ktorej predmetom podľa čl. III ods. 2 je poskytovanie služieb Mesta Pezinok pre Centrum voľného času odplatne v oblastiach: vedenie a spracovanie personálnej a mzdovej agendy zamestnancov; spracovanie agendy rozpočtu, vedenie a spracovanie účtovníctva a ekonomiky, a iné. Z pracovnej náplne a povinnosti zamestnanca zo dňa 31.12.2013 súd prvej inštancie zistil, že p. Ľ. F. vykonáva pre Mesto Pezinok ako referent personalistiky a účtovania miezd práce okrem iného aj spracovanie personálnej agendy, miezd, osobných nákladov, odvodových a daňových povinností podľa z.č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za zamestnancov materských škôl, školských jedální, Centra voľného času (vedenie a spracovanie personálnej a mzdovej agendy zamestnancov CVČ) a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v rozsahu určenom priamym nadriadeným pracovníkom. Zo skončenia pracovného pomeru dohodou zo dňa 26.6.2014 zistil, že žalobkyňa žiada žalovaného o ukončenie pracovného pomeru dohodou podľa ust. § 60 ZP ku dňu 30.06.2014 a zároveň žiada o preplatenie vzniknutého nároku na dovolenku v zostatku 20,5 dňa s tým, že žiada o písomné vyrozumenie do 30.6.2014 na jej e-mail, v prípade súhlasu s podpisom nadriadenej. Konštatoval, že žalovaný prevzal zásielku v piatok 27.6.2014. 6. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 30.6.2014 o 13.10 hod. mal preukázané, že žalovaný prostredníctvom zodpovednej pracovníčky p. Ľ. F., ktorá pre žalovaného vykonáva personálnu a mzdovú agendu, ktorú skutočnosť mal zistenú z pracovnej náplne a povinnosti zamestnanca zo dňa 31.12.2013, vyrozumel žalobkyňu, že riaditeľka CVČ p. Y. akceptuje rozviazanie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.6.2014 a dohodu podpísala. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 30.6.2014 o 13.45 hod. zistil, že žalobkyňa za mail poďakovala p. Ľ. F. s tým, že jej doručí ukončenie PN. Z odpovede - skončenie pracovného pomeru dohodou z 30.6.2014 adresovanou p. F. žalobkyni mal preukázané, že jej bolo doručené oznámenie, že na základe jej žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60 ZP ku dňu 30.6.2014 žalovaný súhlasí so skončením pracovného pomeru dohodou k uvedenému dátumu 30.6.2014. 7. Súd prvej inštancie tiež zistil, že žalobkyňa bola práceneschopná od 27.5.2014 do 31.7.2014. Žalovaný sa s ňou snažil spojiť telefonicky v dňoch 26.6.2014 - 30.6.2014, žalobkyňa nereagovala, ktorú skutočnosť mal za preukázanú dokladom založeným na čl. 152 a odpoveďou zodpovedného pracovníka fy Slovanet zo dňa 27.11.2015, v ktorej oznamuje, že v uvedenom období boli uskutočnené volania z tel. čísla MsÚ 033/6901125 na tel. číslo XXXXXXXXXX v období jún-júl 2014, a to 5 hovorov, pričom druhá strana (žalobkyňa) ani jeden nezodvihla. Tiež zistil, že následne bol žalobkyni pre krátkosť času (žalobkyňa podala žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou dňa 26.6.2014 - štvrtok) zaslaný naskenovaný a vlastnoručne podpísaný súhlas Y.. A. Y. - riaditeľky CVČ s návrhom na skončenie pracovného pomeru dohodou. 8. Z vykonaného dokazovania tak mal súd prvej inštancie za nepochybné, že žalobkyňa sama dobrovoľne listom zo dňa 26.06.2014 požiadala žalovaného o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.06.2014, pričom uviedla, že žiada o písomné vyrozumenie do 30.06.2014 na jej e-mailovú adresu. Túto svoju žiadosť adresovala p. Ľ. F., v ktorej kompetencii a pracovnej náplni bola personálna a mzdová agenda CVČ, t.j. žalovaného. Tiež mal za preukázané, že zamestnankyňa Mesta Pezinok p. Ľ. F. v najbližší pracovný deň po doručení žiadosti zo strany žalobkyne zaslala e-mail na e- mailovú adresu žalobkyne, v ktorom jasne uviedla, že s týmto návrhom žalobkyne žalovaný súhlasí k uvedenému dátumu 30.06.2014, ktorý vo svojej žiadosti žalobkyňa uviedla. Z dokazovania podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že v dňoch 27.06.2014 a 30.06.20144 sa žalovaný snažil spojiť so žalobkyňou telefonicky prostredníctvom p. F. a riaditeľky CVČ p. Y., avšak žalobkyňa telefón nezdvíhala (potvrdenie fy. Slovanet). Jasný súhlas žalovanej strany so skončením pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.06.2014 zo dňa 30.06.2014 doručený na e-mailovú adresu žalobkyne žalobkyňa prijala, pričom na daný e-mail odpovedala a za danú informáciu poďakovala. Následne pre krátkosť času (od štvrtka do pondelka) bol žalobkyni dňa 01.07.2014 zaslaný naskenovaný a vlastnoručne podpísaný súhlas Y.. A. Y. - riaditeľky CVČ s návrhom žalobkyne skončiť pracovný pomer dohodou. Zaujal názor, že žalobkyňa bola upovedomená odoslaním správy e-mailom so súhlasom zamestnávateľa so skončením pracovného pomeru dohodou, keďže iným spôsobom žalobkyňa so žalovaným nekomunikovala, danú formu komunikácie sama navrhla. Vyslovil, že žalovaný v rámci krátkej pracovnej doby reagoval okamžite. 9. Konštatoval, že žalobkyňa uskutočnila svoj prejav vôle ukončiť pracovný pomer dohodou podaním žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou dňa 26.06.2014, ktorú vlastnoručne podpísala, prejav vôle uskutočnila ako prvá, pričom jej zamestnávateľ daný prejav vôle odsúhlasil svojím prejavom vôle a súhlasil so skončením pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.06.2014, tak, ako to požadovala sama žalobkyňa. Prejav vôle žalovaného bol žalobkyni doručený, žalobkyňa ho prijala, poďakovala zaň. Dospel k záveru, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola oboma stranami podpísaná k dátumu 30.06.2014, súhlasné podpisy sú na jednej listine. Uzavretú dohodu považoval za platne uzavretú. 10. K námietke žalobkyne, že podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a) ZP jej nemohol dať zamestnávateľ v ochrannej dobe výpoveď, keďže v tom čase bola od 27.5.2014 práceneschopná, uviedol, že jej zamestnávateľ nedával výpoveď z pracovného pomeru, preto na prípad nie je možné aplikovať ust. § 64 ods. 1 písm. a) ZP. 11. Rovnako námietku žalobkyne, že ju zamestnávateľ nevyrozumel o jej návrhu na skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.06.2014, považoval za irelevantnú vzhľadom na to, že žalobkyňa súhlas zamestnávateľa so skončením pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.06.2014 obdržala od zodpovednej pracovníčky p. Ľ. F., oprávnenej konať za žalovaného, e-mailom zo dňa 30.06.2014, za ktorú informáciu aj poďakovala opätovne e-mailom. Mal tiež za preukázané, že v dňoch 26.-30.06.2014 sa snažil žalovaný telefonicky žalobkyňu kontaktovať, táto telefón nezdvíhala. 12. Pokiaľ sa týka námietky žalobkyne, že pracovný pomer nebol skončený dohodou v zmysle § 44 ods. 2 OZ, nakoľko prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, s ktorým žalobkyňa nikdy nesúhlasila, túto považoval za irelevantnú z dôvodu, že prijatie návrhu o rozviazanie pracovného pomeru dohodou zo strany žalovaného žiadne dodatky, výhrady a obmedzenia tak, ako ho má na mysle ust. § 44 ods. 2 OZ, neobsahovalo, keď zamestnávateľ iba oznámil žalobkyni, že jej bude preplatená dovolenka a v akom rozsahu. 13. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že na jej e-mail odpovedala neoprávnená osoba, vzal do úvahy, že aj sama žalobkyňa komunikovala všetky pracovnoprávne záležitosti výlučne s p. Ľ. F., keď mal za to, že p. Ľ. F.Ď. bola oprávnená za žalovaného konať, čo vyplývalo i z jej pracovnej náplne zo dňa 31.12.2013. Žalobkyňa súhlasný e-mail od nej prijala, reagovala naň s poďakovaním, teda s rozviazaním pracovného pomeru dohodou a súhlasom zamestnávateľa sa stotožnila. 14. Námietku žalobkyne, že žalovaný jej telefonoval na telefónne číslo, ktoré nepoužívala, vyhodnotil ako nepreukázanú, majúc za to, že dôkazné bremeno v tomto smere žalobkyňa neuniesla, nakoľko nepreukázala, že žalovaný mal mať vedomosť o skutočnosti, že predmetné telefónne číslo žalobkyňa nepoužíva a používa nové telefónne číslo. Žalovaný vychádzal z osobného spisu žalobkyne, kde iné telefónne číslo na žalobkyňu nemal k dispozícii. S poukazom na ust. § 43c ods. 1 OZ, podľa ktorého včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu, vyhodnotil pracovný pomer za skončený dohodou ku dňu 30.06.2014 súhlasným prejavom oboch strán sporu, keď i neskorý akcept má podľa súdu prvej inštancie účinky včasného prijatia, ak akceptant o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh určený. 15. Záverom uviedol, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného bol uzavretý na dobu určitú do 14.10.2014, ktorým dňom by skončil, ak by nedošlo k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou. Žalobkyňa považovala dohodu o skončení pracovného pomeru za neplatnú (ako prezentuje v súdnom spore), popritom však dňa 22.08.2014 uzatvorila novú pracovnú zmluvu č. 51/2014 so Základnou školou Fándlyho č. 11, Pezinok. Prihliadol na to, že v období, ktoré je predmetom súdneho konania, bola zamestnaná, pracovala, keď tento pracovný pomer s ňou bol ukončený v skúšobnej dobe dňa 31.10.2014. Z tejto skutočnosti mal za zrejmé, že vôľa žalobkyne skončiť so žalovaným pracovný pomer dohodou bola jednoznačná. S poukazom na uvedené žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 16. O nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V spore úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania podľa úspechu v spore vo výške 100%. 17. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zmeniť a jej žalobe vyhovieť. Namietala, že súd prvej inštancie v úvodnej časti napadnutého rozsudku za predmet sporu označil „neplatnosť skončenia pracovného pomeru a iné“, hoci predmetom sporu bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Jej žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou nebola podľa nej prijatá v ňou určenej lehote, keď poukázala na ust. § 38 ZP, podľa ktorého písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny alebo zániku pracovného pomeru musia byť zamestnancovi doručené do vlastných rúk. Súdu prvej inštancie vytkla, že nezohľadnil skutočnosť, že o vyrozumenie žiadala na iný ňou uvedený e-mail, než na ktorý jej bol súhlas zamestnávateľa zasielaný. Kópiu žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou zaslala zamestnávateľovi aj poštou, pričom aj napriek tejto skutočnosti zamestnávateľ zasielal súhlas s dohodou na inú než zadanú emailovú adresu. Pripomenula, že práva a povinnosti pôvodného zamestnávateľa mesta Pezinok vo vzťahu k nej ako zamestnancovi prešli na nového zamestnávateľa - žalovaného. Tiež uviedla, že zamestnávateľovi viackrát oznamovala, že jej pracovný pomer trvá, keď napriek tomuto súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nešpecifikuje, ktorým z týchto oznámení vykonal dokazovanie. Uviedla tiež skutočnosti týkajúce sa vzniku a zániku jej pracovného pomeru na ZŠ Fándlyho. Súdu prvej inštancie vytkla, že ako dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, neuviedol všetky stranami sporu doložené listinné dôkazy. Tiež mu vytkla, že nezohľadnil, že priamym nadriadeným p. F. je prednosta Mesta Pezinok a nie riaditeľka žalovaného. Namietala preto, že rozhodný e-mail jej zasielala pracovníčka inej inštitúcie než jej zamestnávateľa. Tiež zopakovala, že naskenovaný súhlas žalovaného so skončením pracovného pomeru dohodou jej nebol doručený v lehote, ktorú na uzatvorenie dohody stanovila. Podrobne rozobrala pracovnú náplň pracovníčky p. F.G. s tým, že podľa jej názoru nebola oprávnená za žalovaného konať vo veciach týkajúcich sa rozväzovania pracovného pomeru so zamestnancami. Vytkla súdu prvej inštancie, že neuviedol, na základe akých dôkazov ustálil, že sa p. F. za doručenie súhlasu so skončením pracovného pomeru dohodou e-mailom poďakovala, keď stále nevlastní originál tohto súhlasu, takže sa nedá verifikovať jeho pravosť. Namietala správnosť vyhodnotenia dokazovania v tom smere, že sa jej žalovaný nevedel dovolať, nakoľko jej telefonovala p. F. na nefunkčný telefón. Vyjadrila názor, že sa so žalovaným nemohla dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodnutým dňom, keďže spolu nekomunikovali strany sporu. Zopakovala námietky týkajúce sa tohto, že dohoda o skončení pracovného pomeru nebola uzatvorená písomne a ani jej nebola doručená do vlastných rúk. Taktiež jej jedno vyhotovenie dohody žalovaný nevydal, v rozpore s ust. § 60 ods. 3 ZP.. Vyslovila, že žalovaný mal dostatočný čas v trvaní dvoch pracovných dní, ktorý nevyužil. Pokiaľ ide o podanie žalovaného zo dňa 02.10.2017 namietala, že s ním nebola oboznámená, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie nebol oprávnený z neho vychádzať. Zopakovala argumentáciu o tom, že k prijatiu jej návrhu na skončenie pracovného pomeru dohodu došlo s výhradami, týkajúcimi sa zostatku dovolenky, preto jej návrh prijatý podľa nej nebol. Poprela, že by komunikovala výlučne s p. F., keď o skončení pracovného pomeru komunikovala aj so žalovaným. Súdu prvej inštancie vytkla, že nezohľadnil, že žalovaný jej ponúkol mimosúdne konanie a že sa dňa 13.08.2014 snažil o získanie dokumentu o skončení pracovného pomeru dohodou, ktorý nevlastnil. 18. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne doručenom súdu prvej inštancie dňa 20.08.2018 zotrval na svojej právnej argumentácii. Pripomenul, že uznesením MsZ č. 196/2013 zo dňa 12.11.2013 bola schválená zriaďovacia listina žalovaného, ktorého zriaďovateľom je mesto Pezinok, keď žalovaný prebral od zriaďovateľa všetky práva a povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom. Zamestnankyňa p. F. bola na základe Zmluvy o poskytovaní služieb informačného systému samosprávy medzi Mestom Pezinok a žalovaným, na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy a Pracovnej náplne kompetentná k spracovaniu personálnej a mzdovej agendy zamestnancov žalovaného. Zopakoval všetky svoje tvrdenia ohľadom skutkových okolností súvisiacich so skončením pracovného pomeru žalobkyne s ním dohodou formou e-mailovej korešpondencie, ktorú sama žalobkyňa navrhla, keď reagoval bezodkladne. Návrh žalobkyne na skončenie pracovného pomeru dohodou bol podľa neho prijatý v zmysle ust. § 43c ods. 1, 3 OZ. Vyjadril názor, že neskorý akcept má účinky včasného prijatia návrhu vzhľadom na upovedomenie o tom žalobkyňou žalovaného. Mal za to, že jeho odpoveď neobsahovala zmeny spôsobujúce zmenu návrhu dohody o skončení pracovného pomeru. Zopakoval, že žalobkyni bol odoslaný na jej e-mail súhlas žalovaného so skončením pracovného pomeru dohodou dňa 30.06.2014 k uvedenému dátumu, ktorý žalobkyňa prijala a poďakovala sa. Následne dňa 01.07.2014 jej bol zaslaný naskenovaný súhlas žalovaného so skončením pracovného pomeru s podpisom oprávnenej osoby, s tým, že podpisy účastníkov pracovnoprávneho vzťahu sú na jednej listine. Vzhľadom na e-mail žalobkyne zo dňa 10.07.2014 o neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru jej bolo dňa 16.07.2014 zaslané aj poštou oznámenie o skončení pracovného pomeru dohodou, ktorú zásielku prevzala žalobkyňa na štvrtý pokus dňa 11.08.2014, keďže nebola na adrese doručovania zastihnuteľná. Ostatné vyjadrenia žalobkyne označil za irelevantné. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť. 19. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania podané neboli. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP bez pojednávania s poukazom na st. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodu a náhradu mzdy, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil (§ 393 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu prednesenými v konaní, z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a doplnenie dôvodov na zvýraznenie jeho správnosti nie je potrebné, preto sa odvolací súd vyjadruje len ku konkrétnym odvolacím námietkam žalobkyne. 21. Predmetom sporu je určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru medzi stranami sporu a taktiež i nárok žalobkyne na náhradu mzdy, keďže nárok na náhradu mzdy je jednak zákonným nárokom zo zákona nadväzujúcim na neplatnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle ust. § 77 ZP a taktiež si tento nárok žalobkyňa žalobou uplatnila v zmysle petitu žaloby. Odvolaciu námietku žalobkyne o nesprávnom uvedení predmetu konania v úvodnej časti napadnutého rozsudku preto odvolací súd považuje za nedôvodnú. K aplikácii ust. § 38 ZP, podľa ktorého písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny alebo zániku pracovného pomeru musia byť zamestnancovi doručené do vlastných rúk, odvolací súd uvádza, že podľa jeho dikcie sa týka jednostranných právnych úkonov zamestnávateľa s následkom vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru (výpoveď z pracovného pomeru, okamžité skončenie pracovného pomeru alebo skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe), keď dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon a nemožno ho preto považovať za písomnosť týkajúcu sa vzniku, zmeny alebo zániku pracovného pomeru. Na podporu uvedeného právneho názoru je potrebné dať do pozornosti súdom prvej inštancie aplikované ust. § 60 ods. 2 ZP, podľa ktorého síce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne, avšak nedodržanie podmienky písomnosti nie je sankcionované neplatnosťou takejto dohody o skončení pracovného pomeru, na rozdiel od ust. § 61 ods. 1 ZP a ust. § 70 ZP, v zmysle ktorých výpoveď daná zamestnávateľom zamestnancovi a okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom je potrebné realizovať v písomnej forme a doručiť ho zamestnancovi, inak sú uvedené jednostranné právne úkony zamestnávateľa neplatné. Uvedené platí i pre podmienky doručenia týchto jednostranných právnych úkonov zamestnancovi, keď nesplnenie podmienky ich doručenia a nedodržanie písomnej formy nie je sankcionované neplatnosťou dohody o skončení pracovného pomeru, keď i v zmysle ust. § 17 ods. 2 ZP právny úkon nerealizovaný formou predpísanou týmto zákonom je neplatný len v prípade, ak to ZP alebo osobitný predpis výslovne ustanovuje. 22. Vzhľadom na uvedené preto súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, že nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy právneho úkonu, ktorého obsahom bola dohoda strán sporu o skončení pracovného pomeru, nezakladá neplatnosť tohto právneho úkonu a dokazovaním sa zameral na zistenie, či bol tento právny úkon platný v zmysle ustanovení OZ ako lex genralis k ZP a či došlo k účinnej akceptácii vôle žalobkyne žalovaným a k účinnej akceptácii oneskorene prijatého návrhu žalobkyne žalovaným zo strany žalobkyne. V konaní nebolo sporné, že akceptácia návrhu žalobkyne na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru zo strany žalovaného sa do dispozičnej sféry žalobkyne doručením súhlasu so skončením pracovného pomeru osobou oprávnenou za zamestnávateľa konať dostala zaslaním súhlasu na meilovú adresu žalobkyne, hoci išlo o inú meilovú adresu než v návrhu na uzavretie dohody ňou uvedenú. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že dokazovaním vykonaným vo veci došlo k zisteniu, že uvedené oneskorené prijatie návrhu na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru žalobkyňa akceptovala, keďže sa za súhlas so skončením pracovného pomeru dohodou meilom poďakovala, na ktorom právnom posúdení nemení nič ani tá dokazovaním zistená a nesporá skutočnosť, že prijatie návrhu žalobkyne žalovaným nebolo žalobkyni adresované písomne, nebolo jej doručené v ňou stanovenej lehote a ani na meilovú adresu žalobkyňou zadanú. Na platnosť dohody o skončení pracovného pomeru síce ZP predpisuje písomnú formu, jej nedodržanie však nezakladá neplatnosť tohto právneho úkonu, preto uvedený dvojstranný právny úkon je platný, ak sa obaja jeho účastníci zhodli na jeho obsahu, ktorá je vyjadrením ich vôle, a to aj ústnou alebo konkludentnou formou. Keďže platná dohoda o skončení pracovného pomeru nemusí byť uzavretá nevyhnutne písomne, je zrejmé, že dohoda o skončení pracovného pomeru nemusí byť ani doručená. Nedodržanie povinnosti zamestnávateľa vydať zamestnancovi jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru podľa ust. § 60 ods. 3 ZP sa preto vzťahuje len k dohode realizovanej písomnou formu, keď nesplnenie tejto povinnosti nemá za následok neplatnosť dohody a môže len založiť prípadný nárok zamestnanca na náhradu škody pre prípad jej vzniku v príčinnej súvislosti s týmto porušením povinností zamestnávateľa. V konaní bolo nepochybne zistené, že do dispozičnej sféry žalobkyne sa súhlas žalovaného so skončením pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.06.2014 dostal elektronicky dňa 01.07.2014 a poštou v písomnej forme dňa 17.07.2014, keď však už 30.06.2014 mala žalobkyňa o tomto súhlase vedomosť na základe meilovej správy, za ktorú sa jej odosielateľovi meilom poďakovala. Skutočnosť, že žalobkyňa bola v danom čase práceneschopná, je irelevantná, keďže uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru počas práceneschopnosti zamestnanca nie je žiadnym ustanovením ZP zakázané. V konaní nedošlo k preukázaniu absencie vôle účastníkov tejto dohody daný dvojstranný právny úkon uzavrieť. Nesúhlas so skončením pracovného pomeru dohodou vyjadrila žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému až meilom zo dňa 10.07.2014, kedy pracovný pomer medzi stranami sporu neexistoval. Keďže dňa 13.08.2014 odovzdala žalobkyňa žalovanému kľúče a následne uzatvorila iný pracovný pomer s dňom nástupu do práce dňa 25.08.2014, odvolací súd vyhodnotil, že konkludentné uzavretie dohody strán sporu o skončení pracovného pomeru bolo nepochybne preukázané. 23. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky žalobkyne, tieto vyhodnotil odvolací súd za irelevantné, keď vecnú správnosť napadnutého rozsudku a právneho posúdenia platnosti dohody o skončení pracovného pomeru nepodmieňuje, že súd prvej inštancie v jeho odôvodnení nešpecifikoval jednotlivé písomné oznámenia žalobkyne adresované žalovanému o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní, taktiež nebolo jeho povinnosťou pri rozhodovaní veci vychádzať zo všetkých žalobkyňou doložených dôkazných prostriedkov, keďže v zmysle ustálenej súdnej a ústavnej judikatúry z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nevyplýva pre všeobecný súd povinnosť vykonať každý stranou sporu navrhnutý dôkaz, ale súd vykoná len tie navrhnuté dôkazy, ktoré súd pre právne posúdenie veci relevantné. Podľa judikatúry ústavného súdu do práva na spravodlivý súdny proces navyše nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/O4), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04) a nepatrí sem ani právo strany sporu dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97). Za irelevantné je potrebné vyhodnotiť aj skutkové okolnosti týkajúce sa vzniku a zániku pracovného pomeru žalobkyne so ZŠ Fándlyho, keďže k týmto skutočnostiam došlo až po platnom skončení pracovného pomeru žalobkyne so žalovaným. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že p. F. v relevantnom čase nebola zamestnankyňou žalovaného, táto je neopodstatnená vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu, že súhlas žalovaného so skončením pracovného pomeru žalobkyne, a teda akceptácia jej návrhu, sa do jej dispozičnej sféry dostal. Z rovnakého dôvodu je neopodstatnená i odvolacia námietka žalobkyne o tom, že žalovaný sa pokúšal skontaktovať sa s ňou na nepoužívanom telefonickom čísle. Pokiaľ žalovaný vyjadril v akceptácii návrhu na skončenie pracovného pomeru dohodou názor na zostatok dovolenky žalovanej, uvedené nemožno posúdiť ako akceptáciu návrhu s výhradami o skončení pracovného pomeru dohodou a tým ako nový návrh žalovaného, keďže výhrady sa týkali iných právnych skutočností, než dohody o skončení pracovného pomeru. Pokiaľ ide o právne posúdenie súdu prvej inštancie, že zákaz skončenia pracovného pomeru dohodou v rámci práceneschopnosti zamestnanca ZP nestanovuje, toto nevychádzalo z písomného podania niektorej zo strán sporu, ale v bode 14 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol svoje právne posúdenie žalobkyňou uplatneného prostriedku procesného útoku. 24. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na obsah preskúmavaného spisového materiálu odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobkyne za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s poukazom na ust. § 378 ods. 1 CSP, keď však úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).