Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/308/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716205276 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1716205276.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matka - M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX A. a otec - Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 4, XXX XX L. M., zastúpený JUDr. Gabrielou Strýčekovou, advokátkou so sídlom Coboriho 2, 949 01 Nitra, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k.38P/263/2016-95, zo dňa 31.10.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 38P/263/2016-95 zo dňa 31.10.2017, zamietol návrh otca, ktorým žiadal o zníženie výživného na maloletého A. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur mesačne na sumu zodpovedajúcu minimálnemu výživnému a neskôr zmenenú na sumu XXX eur mesačne. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 28 ods. 1 písm. a/, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, a § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, nakoľko otec nepreukázal takú zmenu pomerov na svojej strane, ktorá by bola relevantným podkladom pre zníženie výživného. Mal preukázané, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému B., avšak táto skutočnosť neznamená zmenu úpravy výživného. Poukázal na to, že každý z rodičov si má byť vedomý svojich možností, schopností a majetkových pomerov a s ohľadom na ne korigovať počet svojich vyživovacích povinností tak, aby na strane každého z detí boli uspokojované jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom a riadnom rozsahu, a aby žiadne dieťa nebolo ukracované oproti inému dieťaťu toho istého rodiča. Skutočnosti týkajúce sa úveru vo výške XX.XXX eur, ktorým sa otec zaťažil, vzal do úvahy len čiastočne, prihliadajúc na to, že otec maloletého si síce týmto spôsobom riešil bytovú otázku svoju a svojej rodiny, avšak je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že matka maloletého z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov býva spolu s maloletým u svojej matky spolu s ďalšími rodinnými príslušníkmi. Konštatoval, že finančné pomery matky jej neumožňujú zaťažiť sa hypotekárnym úverom a takýmto spôsobom riešiť svoju bytovú otázku. Nespochybnil právo na riešenie bytovej otázky pre seba a svoje deti, avšak mal za to, že otec nemohol predpokladať, že pri úprave výšky výživného voči maloletému bude zohľadnené jeho úverové zaťaženie. Otcom navrhovanú výšku výživného v sume XXX eur mesačne považoval za nezodpovedajúcu pomernej časti nákladov na základné potreby a záujmy maloletého. Prihliadol na to, že maloletý navštevuje základnú školu, s čím sú spojené adekvátne náklady na úhradu povinných poplatkov v rámci školy, učebníc, nákup školských potrieb a pomôcok a aktivít usporiadaných školou. Vzal v úvahu náklady maloletého spojené s bývaním, stravou v domácom prostredí, zakupovaním ošatenia a obuvi a taktiež úhradou nákladov na jeho denné potreby (hygienické a drogistické potreby a pod.). Dospel k záveru, že otcom uhrádzané výživné nie je neprimerané k nákladom maloletého A., pričom matka uspokojuje len odôvodnené potreby dieťaťa, v mnohých oblastiach základné potreby, nezabezpečuje, či nezakupuje maloletému nič nad rámec základnej starostlivosti, maloletý nenavštevuje platené mimoškolské aktivity a dokonca i výbavu pre maloletého v súvislosti s nástupom do školy matka zakúpila z prostriedkov spotrebného úveru. Tiež prihliadol na skutočnosť, že v priebehu konania sa vyriešila i otázka príjmu otca, ktorý má od apríla 2017 vydaný živnostenský list a pracuje so svojim strýkom, z ktorej činnosti má príjem cca XXX eur mesačne, a z tohto je v plnom rozsahu schopný hradiť výživné na maloletého A. v doposiaľ stanovenej výške. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť ako vecne nesprávny a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmeniť a výživné na maloletého znížiť na sumu 100 eur mesačne počnúc doručením rozsudku. Napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci. Poukázal na to, že v dôsledku straty zamestnania pre nasledovanie svojej družky do L. M. bol od 01.12.2015 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a od 01.06.2016 už bez poskytovania dávky v nezamestnanosti, pričom od 04.04.2016 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému B. J.. Zdôraznil, že v tamojšom kraji s vysokým percentom nezamestnanosti sa márne pokúšal nájsť si prácu. Poukázal na to, že o výživnom na maloletého A. bolo naposledy rozhodované v roku 2012, kedy bol zamestnaný na dobu neurčitú, mal pravidelný príjem zo závislej činnosti a nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zmenu jeho pomerov odôvodňoval vznikom spoločnej domácnosti s matkou druhého dieťaťa, nutnosťou skončenia pracovného pomeru, presťahovaním sa, a keďže sa mu v priebehu roka nepodarilo zamestnať sa, rozhodol sa požiadať o vydanie živnostenského oprávnenia. Aktívne mu finančne pomáhala rodina, najmä strýko. Uviedol, že skutočnosť, že je držiteľom živnostenského oprávnenia a má status podnikateľa neznamená, že má príjem z podnikateľskej činnosti. Poukázal na to, že za obdobie podnikania nevystavil žiadnu faktúru a len vďaka strýkovi poukazuje na maloletého výživné, hradí základné potreby rodiny, plní si vyživovaciu povinnosť aj na maloletého B., keďže jeho družka je na rodičovskej dovolenke a B. trpí na ochorenie atopická dermatitída a chronický zápal nosohltana. Zdôraznil, že suma poukazovaná strýkom vo výške XXX eur mesačne nie je odmenou za výkon podnikateľskej činnosti, ale strýko prihliada na jeho zlú finančnú situáciu a bez ohľadu na rozsah práce mu prispieva na mesačné nevyhnutné náklady, inak by prišiel o bývanie, ktoré s družkou nadobudol na úver a bol by trestne stíhaný pre zanedbanie povinnej výživy voči maloletým deťom. Namietal, že súd prvej inštancie v konaní nevykonal dôkazy na preukázanie skutočných výdavkov matky a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, neskúmal reálne náklady na bývanie a služby spojené s bývaním v byte starej matky, nezaoberal sa príjmami a pomermi matky, starej matky a tety maloletého, ktoré s matkou spoločne bývajú v byte, neskúmal aké výdavky matka hradila z čerpaného úveru. Nesúhlasil s vyjadrením kolízneho opatrovníka k návrhu na zníženie výživného. Dal do pozornosti pomery a príjmy rodičov v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom a poukázal na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby. Poukázal na to, že matka v čase poslednej úpravy výživného bola uchádzačkou o zamestnanie, v čase daného súdneho konania bola zamestnaná, dosahovala príjem vo výške XXX,XX eur, skončenie práceneschopnosti a pracovného pomeru nepreukázala. Namietal nesprávne uvedenú výšku príjmu matky v sume XXX eur mesačne. Dal do pozornosti, že z vyjadrenia matky vyplýva, že iné ako bežné náklady na maloletého nemá. Vyslovil názor, že aj matka má povinnosť podieľať sa na nákladoch na A., pričom má iné zárobkové možnosti a výživné ním platené od roku 2012 mohla premietnuť do úspor a nie použiť na výživu a iné náklady svojich príbuzných. Mal za to, že skutočnosť, že matka sa podieľa na splatení úveru čerpaného jej nebohým otcom nemôže byť na jeho ťarchu. Uviedol, že roky prispieva na maloletého výživným presahujúcim odôvodnené potreby maloletého A., s maloletým sa často stretáva a povinnosť platiť výživné nad rámec výživného si plní počas styku cez víkendy a prázdniny. Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav, neprihliadal objektívne na majetkové pomery rodičov a odôvodnené potreby maloletého a nepostupoval správne, keď nezisťoval skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o jeho návrhu. Zdôraznil, že sa zadlžil z dôvodu potreby zabezpečenia si bývania a s tým súvisiacich potrieb rodiny a nie z dôvodov obstarania predmetov nadštandardnej hodnoty. Namietal, že súd pri rozhodovaní na tieto pasíva neprihliadal, pričom kritériá na strane rodičov sa majú posudzovať v súvislosti s odôvodnenými potrebami dieťaťa. Mal za to, že odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku dieťaťa a nie potreby matky a jej spolubývajúcich príbuzných a táto odôvodnenosť závisí od schopností a možností rodičov. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla odvolanie otca zamietnuť. Uviedla, že jej finančná situácia sa nezmenila, maloletý A. je školopovinný, má vyššie výdavky, otec okrem výživného na iné výdavky maloletému neprispieva. O zvýšenie výživného od roku 2012 nežiadala, hoci má na to právo. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie prihliadal na odôvodnené potreby dieťaťa a vec dostatočne preskúmal. 6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zdôraznil, že s maloletým sa stretáva raz za mesiac, kupuje mu obuv a oblečenie, maloletý počas mesiaca letných prázdnin trávil u neho, kedy mu uhrádza všetky výdavky. Namietal, že matka nepreukázala náklady na maloletého, ani svoju finančnú situáciu. Vyslovil názor, že suma XXX eur mesačne aj v súčasnosti prevyšuje náklady na výživu dieťaťa vo veku 8 rokov, ktoré má bežné výdavky, nenavštevuje žiadne krúžky a je zdravé. So synom si denne telefonuje, má vedomosť o tom, že maloletý chcel ísť na plavecký výcvik, poplatok chcel zaplatiť, ale matka to nedovolila s odôvodnením, že maloletý je stále chorý. V ostatnom zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. 7. Matka v ďalšom vyjadrení uviedla, že styk otca s maloletým je sporadický, nie raz do mesiaca, keďže otec dôvodí, že cesta ho stojí XX eur. Na stretnutia maloletého vždy riadne pripravila. Žiadala, aby otec zdokladoval kúpu vecí pre maloletého, keďže o tom nemá vedomosť. Uviedla, že otec neprejavil záujem stretnúť sa so synom ani počas Vianočných a Veľkonočných prázdnin, nakoľko jeho partnerka sa odmieta o maloletého postarať v čase neprítomnosti otca. Poprela, že by bol otec s maloletým v dennom telefonickom kontakte. Uviedla, že o všetkých dôležitých veciach o maloletom otca informuje. Potvrdila, že maloletý sa nezúčastnil plaveckého výcviku zo zdravotných dôvodov, nakoľko mal zápal priedušiek. O záujme otca zaplatiť poplatok za výcvik nebola informovaná. Zdôraznila, že maloletý nenavštevuje krúžky z dôvodu jej finančnej situácie. Potvrdila, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá pracuje a nemá možnosť jej postrážiť maloletého. Pracovný čas si musí preto prispôsobiť dieťaťu. Dala do pozornosti, že otec jej oznámil, že z dôvodu pracovnej vyťaženosti nebude s maloletým tráviť čas cez letné prázdniny. 8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého dieťaťa nie je možné vyhovieť. 9. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a dôvodmi v ňom uvedenými podľa § 387 ods. 2 CSP. 10. Súd prvej inštancie vo veci zistil riadne skutočný stav, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. So všetkými skutočnosťami, ktoré tvrdil otec sa súd prvej inštancie riadne vyporiadal. Podmienkou pre zmenu rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov. Zníženie výživného nie je nikdy na prospech maloletého dieťaťa, pretože potreby dieťaťa neustále rastú. Odvolací súd zdôrazňuje, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania (pomerná časť nákladov), stravovania, zdravotnej starostlivosti, poplatkov za návštevu predškolského zariadenia a krúžkových aktivít. Nie je povinnosťou rodiča predkladať všetky pokladničné bločky o nákupoch vecí pre dieťa, súd vychádza z poznatkov o všeobecných cenách tovarov s prihliadnutím na vek dieťaťa. Takýmito nákladmi sú výdavky na stravu, ošatenie a zabezpečenie hygienických potrieb. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nárast potrieb dieťaťa a výdavkov na jeho zabezpečenie je nesporný, keďže o výživnom bolo naposledy rozhodnuté v roku 2012, kedy maloletý bol vo veku troch rokov, plynutím času a jeho prirodzeným rastom sa zvýšili náklady na zabezpečenie jeho denných potrieb. Odvolací súd konštatuje, že matka riadne preukázala náklady maloletého súvisiace s návštevou školy. Rovnako preukázala náklady na bývanie a domácnosť, keďže z čestného vyhlásenia starej matky, s ktorou zdieľa spoločnú domácnosť, uvedené vyplýva. Skutočnosť, že maloletý absolvuje krúžkové aktivity v rámci školy a bezplatne, nemožno hodnotiť v jeho neprospech. Zo samotného vyjadrenia matky jednoznačne vyplýva, že dieťa sa venuje krúžkom bezplatne z dôvodu finančnej situácie matky. Na námietky otca o tom, že matka nepreukázala náklady vynakladané na odôvodnené potreby maloletého, odvolací súd neprihliadal, nakoľko nie je povinnosťou matky predkladať pokladničné bločky z nákupov vecí bežnej dennej spotreby (potraviny, ošatenie, obuv, hygienické potreby). Pokiaľ otec poukazuje na trávenie času s maloletým a s tým súvisiace výdavky, odvolací súd konštatuje, že z obsahu správy kolízneho opatrovníka a vykonaného pohovoru s maloletým vyplýva, že s otcom trávil polovicu letných prázdnin, pričom dva týždne z toho bol u starých rodičov zo strany otca. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na zmenu výšky výživného. Príspevky starých rodičov a ich vôľa s dieťaťom tráviť časť prázdnin, sú dobrovoľnými príspevkami rodiny otca. Odvolací súd poznamenáva, že výška výživného na maloletého vzhľadom na vek a náklady na zabezpečenie jeho potrieb nie je v žiadnom prípade nadhodnotená a zohľadňuje aj zmenu pomerov na strane maloletého. Súd prvej inštancie správne posúdil pomery na strane dieťaťa, jeho vek a tomu zodpovedajúcu výšku bežných denných nákladov na zabezpečenie jeho potrieb. Tiež správne posúdil a vyhodnotil pomery na strane oboch rodičov. Odvolací súd nespochybňuje, že pomery na strane matky sa zmenili zvýšením jej príjmu nástupom do práce, avšak nemožno prihliadať na námietky otca vo vzťahu k nedostatočnému vykonanému dokazovaniu. Z obsahu spisu je zrejmé, že matka preukázala výšku svojho príjmu riadne predložením dokladov. Odvolací súd sa stotožňuje s vyhodnotením pomerov na strane otca a rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec má možnosti prispievať na výživu maloletého výživným vo výške XXX eur mesačne. Rovnako správne súd prvej inštancie vyhodnotil výdavky otca na čerpanie úveru. Pokiaľ ide o argumenty otca vo vzťahu k jeho ukončeniu pracovného pomeru, jeho presťahovaniu sa, nezamestnanosti a následnému zriadeniu živnostenského oprávnenia, odvolací súd udáva, že otec sa dobrovoľne vzdal zamestnania za účelom zmeny miesta bydliska a nasledovania svojej družky. Odvolací súd nespochybňuje, že otec má právo na založenie si novej rodiny a právo na zabezpečenie bývania, avšak je jeho povinnosťou zariadiť si svoje záležitosti tak, aby bol schopný prispievať na výživu maloletého A. vo veku 8 rokov výživným v primeranej výške, z ktorého zabezpečí dieťaťu príspevok na jeho odôvodnené potreby. K tvrdeniam otca o finančnej výpomoci jeho strýka, ktorý mu nevypláca odmenu za prácu, ale príspevky na výživu detí, domácnosť a jeho náklady, odvolací súd neprihliadal. Skutočnosť, že otec vykonáva živnostenskú činnosť, vyplýva zo samotného vyjadrenia otca, keď uviedol, že sumu XXX eur mesačne má vyplácanú bez ohľadu na rozsah vykonanej práce. Nemožno akceptovať ani argumentáciu otca o povinnosti matky prispievať na výživu dieťaťa. Tu je potrebné zdôrazniť, že niet žiadnych pochybností o tom, že matka si voči maloletému riadne plní vyživovaciu povinnosť či už osobnou starostlivosťou alebo zabezpečením všetkých jeho potrieb. Súd prvej inštancie vykonal vo veci riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré postačovali pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd zdôrazňuje, že bežné výživné je určené na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa, teda jeho denných potrieb v priebehu celého roka. Je absurdné prisvedčiť otcovi na jeho argument o možnosti matky tvoriť maloletému úspory z výživného vo výške XXX eur mesačne. Nemožno zohľadniť ani odvolací návrh otca o znížení výživného na XXX eur mesačne od doručenia rozsudku, keďže zmena pomerov na strane otca musí byť preukázaná a odôvodnená. Na ďalšie námietky otca odvolací súd neprihliadal, nakoľko nebolo povinnosťou súdu skúmať príjmy starej matky zo strany matky a jej sestry. Je nesporné, že osoby žijúce v spoločnej domácnosti s matkou majú povinnosť uhrádzať pomerný podiel nákladov na bývanie, pričom z čestného prehlásenia vyhotoveného starou matkou jednoznačne vyplýva, že príspevok matky tvorí podiel poplatku za bývanie a príspevok na domácnosť. 11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).