Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/61/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716206451 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1716206451.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu v 1. rade: ZSE Energia, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 677 281 a žalobcu v 2. rade: ZSE Energia CZ, s.r.o., so sídlom Lidická 1873/36, Černá Pole, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 044 85 262 obaja zastúpení advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO : 36 864 421, voči žalovanému: SANLIK, spol. s r.o., so sídlom Tehelná 9, 902 01 Pezinok, IČO : 35 842 083, o zaplatenie ceny elektriny vo výške 453,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/213/2016-47 zo dňa 11.08.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/213/2016-47 zo dňa 11.8.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k. 36Cb/213/2016-47 zo dňa 11.08.2017 návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania. 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby žalobcu zo dňa 11.10.2016 doručenou súdu dňa 19.10.2016, v ktorej sa žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej iba ,,žalobcovia“) domáhali, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade alebo alternatívne žalobcovi v 2. rade peňažnú sumu 453,31 euro s príslušenstvom a priznal im náhradu trov súdneho konania. Žalobcovia podaný návrh odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 9406595794 poskytol žalovanému služby a to dodávku elektrickej energie, zabezpečenie elektrickej energie a prevzatie zodpovednosti za žalovaného a žalovaný sa zaviazal odoberať od žalobcu elektrinu, riadiť sa obchodnými podmienkami a dodržiavať svoje povinnosti. Vzhľadom na vykonané služby žalobca v 1. rade vystavil žalovanému faktúru č. 7121028254 vo výške 338,05 eur splatnú dňa 14.01.2015, z ktorej žalovaný zaplatil sumu 30,25 eur a faktúru č. 7130924340 na sumu 145,81 eur splatnú dňa 11.03.2015, ktorú už však žalovaný nezaplatil, pričom Obchodnými podmienkami bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy. Žalobca v 2. rade uzavrel so žalobcom v 1. rade dňa 13.09.2016 komisionársku zmluvu, ktorej obsahom bolo riešenie platobnej neschopnosti dlžníkov žalobcu v 1. rade ako aj úprava správy, vymáhania a likvidácie pohľadávok žalobcu v 1. rade. Žalobca v 2. rade bol oprávnený vo vlastnom mene a na účet žalobcu v 1. rade spravovať, vymáhať a likvidovať pohľadávky žalobcu v 1. rade, ktoré mu žalobca v 1. rade za týmto účelom mal zveriť. 3. Súd prvej inštancie zaslal žalobcom výzvu na opravu petitu žaloby z dôvodu, že nebolo možné alternovať medzi žalobcami ako nositeľmi hmotného práva avšak právny zástupca (ďalej len ,,PZ“) žalobcov uviedol, že nebolo úlohou žalobcu presne formulovať výrok súdu, pretože na toto bol oprávnený len súd, pričom podľa čl. 4 ods. 1 nariadenie č. 861/2007 žalobca nebol povinný formulovať petit. 4. Žalovanému súd prvej inštancie doručil žalobu na adresu jeho sídla zapísanú v obchodnom registri, a nakoľko sa považuje žaloba za doručenú aj dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, žaloba sa doručila žalovanému dňa 25.01.2017. 5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a to oboznámením s obsahom listín: Zmluva o združenej dodávke elektriny, Obchodné podmienky spoločnosti ZSE Energia, a.s. pre odberateľov elektriny mimo domácnosti, vyúčtovacia faktúra za elektrinu č. 7121028254, vyúčtovacia faktúra za elektrinu č. 7130924340, pokus o zmier, z 12.03.2015, 09.04.20135, Rámcová Komisionárska zmluva zo dňa 13.09.2016 s Prílohou č. 1, Príloha č. 2 k rámcovej komisionárskej zmluve uzatvorenej medzi ZSE Energia, a.s. a ZSE Energia CZ, s.r.o. 6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil nasledovný skutkový stav: žalobca v 1. rade uzatvoril dňa 16.12.2013 so žalovaným Zmluvu o združenej dodávke elektriny, žalovanému dodával elektrickú energiu, za ktorú žiadal zaplatiť sumu 338,05 eur faktúrou č. 7121028254 a to do dňa 14.01.2015 a sumu 145,81 eur faktúrou č. 7130924340 a to dňa 11.03.2015, avšak žalovaný do podania žaloby zaplatil len časť sumy vo výške 30,25 eur na faktúru č. 7121028254. 7. Súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia podali žalobu na tlačive podľa nariadenia EÚ 861/2007, ktorou sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Súd však bol toho názoru, že vždy je potrebné v žalobe uviesť, koho právo a voči komu sa má deklarovať, nakoľko nie je v súlade so zákonom, aby sa sám súd rozhodol koho právo bude deklarovať a voči komu ostane nerozhodnuté teda kto je a kto nie je účastníkom konania v sporovom konaní. Žalobcovia v žalobe nežiadali deklarovať právo oboch žalobcov súčasne, žiadali aby súd deklaroval právo žalobcu v 1. rade alebo žalobcu v 2. rade alebo oboch žalobcov. 8. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie v zmysle čl. 4 ods. 4 nariadenia EÚ 861/2007 vyzval PZ žalobcov tlačivom B uvedeným v prílohe II, aby opravili svoje podanie tak, aby bol tvrdený nositeľ hmotného práva jednoznačne uvedený. Žalobcovia tento nedostatok ani na výzvu súdu neopravili, preto nebolo možné meritórne rozhodnúť o žalobe, keď súd nie je oprávnený si vybrať voči komu bude a voči komu nebude rozhodovať. 9. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol. 10. Proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/213/2016-47 zo dňa 11.08.2017 podali v zákonnej lehote žalobcovia v celom rozsahu odvolanie. 11. Žalobcovia poukázali na čl. 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej len ,,Nariadenie“) ako aj ust. § 76 Civilného sporového poriadku (ďalej iba ,,CSP“) a zastávali názor, že neexistuje zákonná prekážka, aby sa obaja žalobcovia obrátili s návrhom na súd s tým, že súd rozhodne, nárok ktorého zo žalobcov je dôvodný, resp. ktorému zo žalobcov návrhom uplatnený nárok prizná. Vzhľadom na túto skutkovú a právnu situáciu bolo podľa žalobcov úlohou súdu určiť, ktorý zo žalobcov je v danom prípade aktívne legitimovaný a v tomto zmysle o návrhu následne aj rozhodnúť a vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcom, o ktorom súd usúdi, že nie je dôvodný, môže súd napr. žalobu zamietnuť. Žalobcovia zaslali súdu dňa 25.4.2017 vyjadrenie k žiadosti súdu o doplnenie a/alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky" zo dňa 17.03.2017 a splnili si tak svoju povinnosť v zmysle Nariadenia. 12. Žalobcovia navrhli Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu, aby zrušil rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/213/2017-47 zo dňa 11.08.2017 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej iba CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 13.02.2019. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 14. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 15. Odvolací súd konštatuje správnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam dopĺňa nasledovné dôvody. 16. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobcovia si návrhom na uplatnenie pohľadávky (článok 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) uplatnili nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky, pričom žiadali, aby súd vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému aby do troch dní od doručenia rozsudku zaplatil žalobcovi 1 žalovanú sumu alebo alternatívne, aby vydal rozsudok, ktorým uloží povinnosť zaplatiť žalovanú sumu žalobcovi 2. Súd prvej inštancie mal za to, že informácie, ktoré poskytli žalobcovia nie sú dostatočne jasné, preto vyzval právneho zástupcov žalobcov, aby jasne uviedol, kto je nositeľom tvrdeného hmotného práva. Žalobcovia žalobu nedoplnili z dôvodu, že podľa ich názoru nie sú povinní formulovať petit. Uvedené tvrdenie je zároveň aj odvolacou námietkou, ktorú musel odvolací súd posúdiť. 17. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že sporové konanie sa začína na návrh strany sporu, ktorá o sebe tvrdí, že je nositeľom subjektívneho práva, ktorého ochrany sa dovoláva. Procesný nárok tvoria dve zložky, pričom tou prvou je vecné odôvodnenie žaloby a druhou žalobná žiadosť sústredená v petite žaloby. 18. Možno súhlasiť so žalobcami, že na strane žalobcov môžu vystupovať viacerí žalobcovia, pričom môže ísť o samostatné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba (§ 76 CSP). Charakter procesného spoločenstva je determinovaný charakterom predmetu konania, teda vlastne hmotnoprávnou úpravou. Samostatné spoločenstvo je také spoločenstvo, kde každý zo spoločníkov má samostatný nárok voči protistrane. 19. Zo žaloby nie je zrejmé, prečo sa domáhajú zaplatenia žalovanej sumy obaja žalobcovia, keď podľa údajov o pohľadávke žalobca 1 mal uzatvorený zmluvný vzťah so žalovaným a žalobca 2 mal uzatvorenú komisionársku zmluvu so žalobcom 1. Ako vyplýva zo žaloby žalobcovia netvrdia, že každý z nich má samostatný nárok voči žalovanému, ale ponechávajú súdu, aby alternatívne rozhodol, ktorému z nich prizná nárok na zaplatenie žalovanej sumy. 20. Odvolací súd poukazuje na právnu teóriu a súdnu prax, podľa ktorej alternatívny petit sa týka tzv. zložených petitov a prichádza do úvahy iba tam, kde z hmotného práva vyplýva, že záväzok je možné plniť viacerými spôsobmi a právo voľby má dlžník. Ak na strane žalobcov stoja viacerí žalobcovia, nemôžu sa alternatívne domáhať zaplatenia v prospech jedného alebo druhého žalobcu. Žalobcovia buď tvrdia, že sú samostatnými spoločníkmi v spore alebo žalobu musí podať ten, ktorý je nositeľom hmotného práva. Zo žaloby by malo byť zrejmé, že sú obaja nositeľmi hmotného práva o ten ktorý nárok opierajú a nie už žalobou „žiadať“, aby súd rozhodol, kto z nich je aktívne legitimovaný. Nie je pritom vylúčené, aby súd v prípade spoločenstva na strane žalobcov rozhodol iba v prospech jedného (aktívne legitimovaného), v tomto prípade však žalobcovia spoločenstvo netvrdia. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP, a to tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli. 23. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).