Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/135/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717201698 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1717201698.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Talllerova č. 4, IČO: 47243368, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa č. 7, proti žalovanému: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v S., F.. H. Č.. X, o zaplatenie 95,-€ s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 9Csp/24/2017-36 zo dňa 21.februára 2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 9 Csp/24/2017-44 zo dňa 7.5.2018 zmeňuje tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 80,-€ spolu s úrokom z omeškania zo sumy 95,-€ vo výške 5,05% ročne od 8.1.2016 do 17.2.2017 a s úrokom z omeškania zo sumy 80,-€ vo výške 5,05% ročne od 18.2.2017 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti zaplatenia sumy 15,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% od 18.2.2017 do zaplatenia rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 9 Csp/24/2017-44 zo dňa 7.5.2018 zrušuje a konanie v tejto časti zastavuje. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č.k. 9 Csp/24/2017-44 zo dňa 7.5.2018 (týmto bol podľa § 224 C.s.p. opravené nesprávne sídlo žalobcu a nesprávny dátum narodenia žalovaného) súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 95 €, spolu s úrokom 5,05% ročne od 08.01.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň rozhodol, že žalobcovi sa priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%. 1.1. Vychádzal zo skutkového stavu podľa ktorého žalobca je obchodná spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I., ako spoločnosť s ručením obmedzeným s predmetom podnikania: poskytovanie spotrebiteľských úverov, poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov. Žalovaný je fyzická osoba, nepodnikateľ. Žalobca uzavrel so žalovaným Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Uvedená Zmluva upravovala práva a povinnosti zmluvných strán bližšie uvedených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Žalobca poskytol žalovanému sumu 95,- €, ktorej vrátenie požadoval jednorazovo do 07.01.2016 s tým, že žalovaný zaplatí navyše náklady žalobcu. Žalovaný v lehote splatnosti úver nesplatil, takže žalobca sa obrátil na súd s tým, že požaduje zaplatenie sumy 95,- € a úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 95,- €. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka , § 153 ods. 4 O.s.p., článkom 6, 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ,,Smernica"), keď v konaní mal preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli medzi sebou zmluvu o úvere, kde na strane veriteľa vystupoval v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti žalobca a na strane dlžníka žalovaný ako fyzická osoba. Uvedený záväzkový vzťah bol súdom posúdený ako vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52 a nasledujúce. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. Tento právny predpis v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalobca preukázal, že poskytol žalovanému úver v sume 95,-€ v celosti, ktorý žalovaný čerpal a zaviazal sa vrátiť najneskôr do 07.01.2016 v celosti. Žalovaný porušil dohodnuté povinnosti tak, že v lehote splatnosti dohodnutú sumu nevrátil a neurobil tak ani po nasledujúcich výzvach žalobcu. Súd mal žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 95,-€ a predstavuje istinu úveru za dôvodnú. Bolo nesporné, že žalobca žalovanému dohodnutú sumu poskytol a žalovaný ju v lehote splatnosti, t.j. 07.01.2016 nevrátil. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením žalobcovi dňom nasledujúcim po splatnosti úveru a preto žalobcovi patrí i úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z istiny úveru, teda zo sumy 95,- €. 1.3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že dňa 8.12.2013 neuzavrel žiadnu Rámcovú spotrebiteľskú zmluvu ako je uvedené v rozsudku. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 17.7.2017, ktorého súčasťou bolo aj jeho potvrdenie o zaplatení časti istiny vo výške 15,-€ a preto by celá istina vo výške 95,-€ mala byť znížená o túto sumu 3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý mal zato, že odvolanie nespĺňa zákonné náležitosti a navrhol aby odvolací súd odvolanie odmietol. Pre úplnosť uviedol, že žalobca zohľadnil úhradu žalovaného vo výške 15,-€ o čom informoval súd dňa 4.9.2017 a čo sa týka uzavretia zmluvy, žalovaný nepoprel prevzatie prostriedkov, on si uplatňuje v konaní len istinu a preto otázka platnosti zmluvy nemá na výšku nároku vplyv. 4. Replika zo strany žalovaného nebola podaná. 5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav spočívajúci v tom, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 7.12.2015 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, ktorá zmluva upravovala práva a povinnosti zmluvných strán bližšie uvedených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru XXXXXX-XXXXXX zo dňa 7.12.2015. Žalobca poskytol žalovanému sumu 95,- €, ktorej vrátenie požadoval jednorazovo do 07.01.2016, ktorú sumu žalovaný v lehote splatnosti nevrátil. Súd prvej inštancie primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery o dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie vyššie prijaté právne závery primerane vysvetlil a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 8. Odvolací súd poukazuje nato, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí veci neprihliadol na čiastočné späťvzatie žalobcu zo dňa 4.9.2017 (č.l. 29 spisu), ktorým zobral žalobu späť v časti zaplatenia istiny 15,-€ z dôvodu, že žalovaný túto sumu uhradil dňa 17.2.2017. Žalobca žiadal aby súd konanie v tejto časti zastavil a zaviazal žalovaného k úhrade sumy 80,-€ spolu s úrokom z omeškania zo sumy 95,-€ vo výške 5,05% ročne od 8.1.2016 do 17.2.2017 a s úrokom z omeškania zo sumy 80,-€ vo výške 5,05% ročne od 18.2.2017 do zaplatenia. Uvedenú skutočnosť namietal vo svojom odvolaní žalovaný a túto nespochybnil ani žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. 8.1. Odvolací súd zastáva názor, že ak súd prvej inštancie vzhľadom na čiastočné spätvzatie žaloby rozhodol o pôvodne uplatnenom celom nároku rozhodol ultra petitum , teda rozhodol viac ako bolo vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby uplatnené. Uvedená skutočnosť má za následok procesnú vadu, ktorá spočíva v nedostatku procesnej podmienky chýbajúceho žalobného návrhu a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 9 Csp/24/2017-44 zo dňa 7.5.2018 v časti zaplatenia sumy 15,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% od 18.2.2017 do zaplatenia v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil a konanie v tejto časti v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. zastavil. 9. Čiastočné zastavenie konania malo za následok, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 9 Csp/24/2017-44 zo dňa 7.5.2018 v zmysle § 388 C.s.p. zmenil, keď prihliadol na čiastočnú úhradu istiny vo výške 15,- € dňa 17.2.2017 a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 80,-€ spolu s úrokom z omeškania zo sumy 95,-€ vo výške 5,05% ročne od 8.1.2016 do 17.2.2017 a s úrokom z omeškania zo sumy 80,-€ vo výške 5,05% ročne od 18.2.2017 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 10. Za právne irelevantnú považuje odvolací súd námietku žalovaného že dňa 8.12.2013 neuzavrel žiadnu Rámcovú spotrebiteľskú zmluvu. V napadnutom rozsudku sa žiadna takáto zmluva nespomína a neuvádza, keď súd prvej inštancie vychádzal z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky , ktorú žalobca uzavrel so žalovaným dňa 7.12.2015. Vzhľadom na uvedené námietka žalovaného nemá žiadny na správnosť napadnutého rozhodnutie. 11. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 v spojení s §255 ods. 1 C.s.p. a aj podľa § 256 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, keďže časť žalovanej istiny zaplatil po podaní žaloby a preto žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania v časti zastavenia konania. Vo veci samej bol v odvolacom konaní úspešný znovu žalobca, preto mu voči žalovanému vznikol nárok na náhradu celého trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).