Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/83/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717203945 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1717203945.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. Q. V., K.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - A. G., K.. XX.XX.XXXX, O.: Q., P. XX/X, a otec - Q. V., K.. XX.XX.XXXX, O.: Q., S. X, zastúpený: JUDr. Darina Tomčová, advokátka, so sídlom: Záhradná 58, Šenkvice, o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinnosti k maloletému, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. mája 2018, č. k. 12P/172/2017 - 75, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. mája 2018, č. k. 12P/172/2017 - 75 p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 22.05.2018, č. k. 12P/172/2017 - 75, zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.09.2014, č. k. 9P 128/2013-90 v časti výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému X.R. Q. V., narodenému dňa XX.XX.XXXX pri striedavej osobnej starostlivosti tak, že určil, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od utorka od 08,00 hod. do nasledujúceho utorka párneho týždňa v kalendárnom roku do 08,00 hod. a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý párny týždeň v kalendárnom roku od utorka od 08,00 hod. do nasledujúceho utorka nepárneho týždňa v kalendárnom roku do 08,00 hod. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť. V ostatnom ponechal v platnosti rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 9P 128/2013-90 zo dňa 30.09.2014. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že otec maloletého X. Q. sa návrhom domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému. V rámci rozvodového konania bol maloletý rodičovskou dohodou rodičov zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Pri realizácií striedavej osobnej starostlivosti medzi rodičmi dochádzalo k nezhodám hlavne pri odovzdávaní maloletého druhému rodičovi. Rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 9P/128/2013-90 zo dňa 30.09.2014 súd schválil rodičovskú dohodu, v rámci ktorej zostal maloletý v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že výkon rodičovských práv a povinnosti matka zabezpečuje každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od nedele od 18,00 hod. do nasledujúceho utorka v párnom kalendárnom týždni do 18,00 hod., pričom tou istou rodičovskou dohodou si rodičia dohodli styk počas prázdnin a sviatkov. Otec sa svojim návrhom domáhal zmeny takto upravených práv a povinnosti k maloletému synovi, nakoľko maloletý X. R.tca opakovane žiadal, aby bol u otca taký istý čas, ako u matky. Posledná úprava striedavej osobnej starostlivosti umožňuje matke, aby so synom trávila o 8 dní v mesiaci viac času, ako otec. Otec navrhoval, aby bol maloletý rovnaký čas u matky i otca, a teda aby striedavá osobná starostlivosť bola realizovaná od pondelka od 8.00 hod. do nasledujúceho pondelka 8.00 hod. s tým, že úprava sviatkov a prázdnin zostane nezmenená. Na pojednávaní otec uviedol, že trvá na podanom návrhu, avšak rešpektuje rozhodnutie maloletého X., ktorý uviedol, že chce, aby sa striedanie realizovalo od utorka do utorka. Matka s návrhom otca nesúhlasila a žiadala, aby súd prvej inštancie návrh zamietol. Uviedla, že výchovné metódy otca sú odlišné, otec nie je vo výchove maloletého dôsledný, ako ona, tak isto príprava na vyučovanie u otca nie je na požadovanej úrovni. Netvrdila, že otec nie je dobrý, avšak ona, ako matka má inú predstavu, ako sa o maloletého má starať a tráviť s nim voľnočasové aktivity. Kolízny opatrovník odporučil s poukazom na opakované vyjadrenie maloletého X. Q., návrhu otca v plnom rozsahu vyhovieť. 3. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 24 ods. 2, 3, 4, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 6 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine. Vychádzal zo skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že maloletý X.Š. Q. sa narodil z manželského vzťahu rodičov, ktoré bolo rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 12P 388/2012-64 zo dňa 18.07.2013 rozvedené. Rodičia uzavreli na čas po rozvode rodičovskú dohodu, v rámci ktorej bol maloletý X. Q. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov - týždňové intervaly, pričom výživné súd prvej inštancie neurčil. Z dôvodu problémov pri realizácii striedavej osobnej starostlivosti, ktoré boli spôsobené tým, že rodičovská dohoda nebola špecifikovaná na obdobie prázdnin a sviatkov, na návrh matky rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 9P 128/2013-90 zo dňa 30.09.2014 schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa rodičia dohodli, že matka bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého od nedele nepárneho týždňa do utorka párneho týždňa a dohodli si starostlivosť aj počas sviatkov a prázdnin. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na to, že vykonal pohovor s maloletým, ktorý opakovane uviedol, že chce byť rovnaký čas u otca, ako i u mamy, a aby v utorok odchádzal k druhému rodičovi. Ku skutočnému stavu súd prvej inštancie ďalej uviedol, že otec maloletého je rozvedený, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, jeho mesačný netto príjem je 530,- eur, býva v služobnom 5-izbovom rodinnom dome v spoločnej domácnosti s Y. B., ktorá je rozvedená a má v osobnej starostlivosti 14 ročnú dcéru. Matka maloletého je vydatá, dňa 27.12.2014 uzavrela manželstvo s Y. G., z tohto vzťahu sa narodili dňa 07.10.2015 dvojičky E. U. Q.. Bývajú v rodinnom dome brata manžela. Zamestnaná je rodinnej firme manžela a jej príjem je cca 440,- eur. 4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že návrh otca je dôvodný, a preto zmenil poslednú rodičovskú dohodu a autoritatívne nastavil výkon striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch tak, ako sa opakovane vyjadroval maloletý X. Q.. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou matky, že 9 ročné maloleté dieťa by malo byť prevažne s matkou a dieťa v tomto veku nevie, čo je pre neho lepšie. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa, ku ktorej ratifikácií SR pristúpila a zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), v zmysle ktorých dieťa, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, má právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka. Súd prvej inštancie mal preukázané, že starostlivosť oboch rodičov je na požadovanej úrovni, príprava na vyučovanie je porovnateľná u oboch rodičov, čo potvrdila aj základná škola, ktorú maloletý navštevuje, voľnočasové aktivity s maloletým absolvujú obaja rodičia. Zdôraznil, že každý z rodičov má svoje predstavy, ako má starostlivosť o maloletého prebiehať, pričom výkon tejto starostlivosti je závislý od mentálneho, osobnostného a vzdelanostného nastavenia oboch rodičov, ktoré nie je a nemôže byť úplne rovnaké. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie argumentáciu matky nezohľadnil, vychádzal zo želania maloletého X. Q., hodnotenia školy a návrhu otca vyhovel. Zároveň odporučil rodičom naďalej pokračovať v mimosúdnej rodičovskej terapii, nakoľko doposiaľ rodičia neboli schopní dostatočne skvalitniť rodičovskú komunikáciu ohľadne maloletého X. Q.. 5. Matka podala proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že autoritatívne nastaví výkon striedavej starostlivosti medzi rodičmi tak, že matka bude zabezpečovať starostlivosť o syna každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od pondelka od 8,oo hod. do nasledujúceho utorka v párnom týždni do 8,oo hod. a otec každý párny týždeň v kalendárnom roku od utorka od 8,oo hod do pondelka do 8,oo hod. Uvedenou úpravou striedavej osobnej starostlivosti sa vyjde v ústrety maloletému, ktorý chce byť trochu viac u mamy a zároveň sa tým eliminuje dopad otcových negatívnych prejavov na syna, ktoré sa prejavujú za súčasnej realizácie starostlivosti o maloletého. Matka v odvolaní opísala, že striedavú starostlivosť pri rozvode navrhla ona, lebo chcela, aby mal syn oboch rodičov rovnocenne, avšak v dôsledku problémov sa na súde rodičia nakoniec dohodli, že striedavá starostlivosť ostane v režime, že syn bude trochu viac u matky, ako u otca (rozsudok č.k. 9P 128/2013-90). Syn bol od tej doby kľudný, uvoľnený, zvykol si na striedanie, prestal mať zdravotné problémy a rodičia maloletého po dlhej dobe nemali žiadny výrazný konflikt. O podanom návrhu otca sa matka maloletého dozvedela až pred pojednávaním, keď jej kolízna opatrovníčka povedala, že navštívila dieťa v čase, keď bolo u otca a syn jej tam povedal, že chce byť u otca rovnako, ako u matky. Matka v odvolaní naznačuje, že syn bol otcom zmanipulovaný a neskôr jej potvrdil, že otec chcel, aby to povedal, tak to povedal. Po prvom pojednávaní na návrh súdu realizovali po dobu asi tri mesiace do nasledujúceho pojednávania striedanie starostlivosti o maloletého po týždni, na doporučenie psychológa vždy v pondelok ráno v škole. Z pohľadu matky to na syna nevplývalo dobre, videla, ako ho otec stále ovplyvňuje voči nej aj voči bratom, opäť sa stal zakríknutejší, choval sa inak, a preto so zmenou nesúhlasila. Následne po vynesení rozsudku pozorovala ďalšie zmeny v správaní maloletého, ktorý úplne stratil záujem o veci, ktoré dovtedy rád robil. Prestal kresliť, čítať knihy, s bratmi sa jeho vzťah veľmi zmenil, je odťažitý, odstrkuje ich, nechce s nimi byť, akoby nevedel, čo má robiť, ako sa začleniť do rodiny, po príchode od otca dlho trvá, kým sa chová normálne a uvoľnene, niekedy aj niekoľko dní. Po návrate zo školy sa X. zavrie vo svojej izbe a hrá sa v kuse na mobile, čo predtým nerobil. Matke maloletý povedal, že otec mu v poslednej dobe a hlavne pred pojednávaním na súde hovoril, aby povedal, že chce byť u neho rovnako, ako u matky, a aby to povedal aj kolíznej opatrovníčke a na súde. Maloletý jej povedal, že vedel, čo znamená rovnako u oboch, ale nepredstavoval si to naozaj. Chcel byť trochu dlhšie u otca, ale u matky by chcel byť o jeden deň dlhšie, že by bol u matky celý týždeň a išiel k otcovi potom v pondelok, ale striedať by sa chcel v škole v utorok ráno, ale na súde ho asi nerozumeli, že to malo byť o jeden deň viac s mamou. Povedal, že je nešťastný, lebo otec mu povedal, že súd odvolanie zamietne a má vydržať, kým bude mať 12 rokov, potom povie na súde, že chce byť len s otcom a súd tak rozhodne. U mamy potom nebude bývať, ale pôjde tam len na návštevu. Otec mu povedal, že on má iba jeho, tak sa o neho lepšie postará a opakoval mu, že mama má aj iné deti, tak ho nemôže mať tak rada, ako otec. Matka navrhuje, aby si odvolací súd vyžiadal zvukový záznam z pojednávania, kde sa maloletý vyjadril k striedaniu, nakoľko matka osobne pri vypočutí nebola a nevie, ako to formuloval, zrejme to iba neformuloval dostatočne zrozumiteľne v zmysle, ako to povedal matke. Matka si je vedomá, že problémy pramenia aj z osobnostných rozdielov rodičov, ale všetko má svoje hranice. Manipuláciu syna s otcom nemá ako preukázať, lebo syn jej to povedal až po pojednávaní v „slabej chvíľke“. Obáva sa, že v prípade, ak bude syn u nej menej, nedokáže eliminovať negatívne dopady na dieťa, jednak v jeho rozvoji a jednak vo vzťahu k jeho súrodencom. Má za to, že pre syna je dobré, ak je viac času so svojimi súrodencami, ak si s nimi vybuduje dobrý vzťah a kontakt medzi nimi sa výrazne nezmenší. Ďalej poukázala na to, že u nej má harmonické prostredie, venuje sa všetkým deťom bez rozdielu a navzájom sa, ako rodina podporujú. Otec neguje vzťah maloletého k súrodencom a k matke, vyvoláva v ňom pocit, že ho matka nechce, čo sa už prejavuje v správaní maloletého a zo všetkého je evidentne zmätený. Matka vzhľadom na uvedené má za to, že zmena striedania nie je v záujme maloletého a navrhuje odvolaciemu súdu zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie v zmysle jej odvolacieho návrhu. 6. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že z obsahu odvolania matky nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by neuvádzala aj v samotnom konaní, a ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy pri svojom rozhodovaní. V odvolaní sa neuvádzajú ani žiadne námietky voči rozhodnutiu súdu, ani matka nenamieta vykonané dokazovanie, len konštatuje, že je s rozhodnutím súdu nespokojná, lebo chce mať syna o niečo dlhšie o 1-2 dni, ako otec. Z odôvodnenia odvolania matky vyplýva len jej subjektívne tvrdenie o tom, že otec dieťa údajne manipuluje, lebo syn podľa matky v skutočnosti nemá záujem na tom, aby bol rovnocenný čas u matky, aj u otca. Otec zdôraznil, že je nesporné, že maloletý JA. sa viackrát počas konania vyjadril k možnosti striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keď na pojednávaní dňa 01.02.2018 informoval kolízny opatrovník súd o tom, že pri pohovore s maloletým X. tento uviedol, že chce byť rovnaký čas s otcom, aj s matkou. Rovnako zo správy z párovej terapie Mgr. Gabriela Hrustiča z Via psychologica s.r.o. zo dňa 18.05.2018 vyplýva, že maloletý X. sa aj u psychológa vyjadril tak, že s každým rodičom chce tráviť rovnaký čas, oboch ich má rád. V závere sa uvádza, že podľa názoru psychológa, je želanie chlapca autentické. Z uvedeného vyplýva, že aj odborník matkou tvrdenú manipuláciu dieťaťa otcom vylučuje. Na pojednávaní dňa 22.05.2018 súd vykonal neformálny pohovor s maloletým X. bez prítomnosti oboch rodičov a syn účastníkov opätovne uviedol, že chce byť s každým rodičom týždeň. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje otec za rozhodnutie, ktoré je predovšetkým v záujme maloletého JA., ktorý si rovnocennú striedavú osobnú starostlivosť želá. Súd prvej inštancie jeho vôľu vo svojom rozhodnutí rešpektoval. 7. Kolízny opatrovník maloletého vo svojom vyjadrení poukázal na to, že počas súdneho konania vo veci zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletým X. dvakrát (dňa 24.01.2018 v domácnosti otca počas sociálneho zisťovania v prirodzenom prostredí a dňa 29.03.2018, kedy priviedla X. na oddelenie matka maloletého). Počas oboch pohovorov sa JA. vyjadril, že chce byť rovnaký čas s oboma rodičmi. Maloletý X. sa zúčastnil aj sedení u psychológa s každým rodičom samostatne a v správe od klinického psychológa Mgr. Hrustiča sa uvádza, že maloletý vyjadril želanie, že najradšej by bol, ak by boli rodičia spolu, ale vie, že to nie je možné, tak chce s každým rodičom tráviť rovnaký čas, oboch ich má rád. Aj počas pohovoru na súdnom pojednávaní sa maloletý X. vyjadril, že chce byť rovnako s jedným, aj druhým rodičom. Kolízny opatrovník má zato, že je potrebné rešpektovať názor maloletého dieťaťa, a preto odporúča odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť. 8. Matka v reakcii na vyjadrenie otca doplnila, že maloletý sa nechce stále sťahovať hore dole a nechce zmenu. Momentálne nevidí dôvod na zmenu, otec by síce získal 2 dni navyše, ale synovi by sa opäť zmenil zabehnutý systém, čo by ho určite ovplyvnilo iba negatívne, keďže on sa ťažšie prispôsobuje zmenám. Zdôraznila, že od rozvodu sa realizácia starostlivosti o maloletého zastabilizovala, nemá problémy v škole, má vybudovaný kontakt so súrodencami a nie je ukrátený ani o kontakt s otcom. Maloletý je opäť vyrovnaným šťastným dieťaťom. Od roku 2014 realizuje sa starostlivosť v danom režime 9 a 5 dní, čo podľa názoru matky je ideálny stav. Maloletému dlho trvalo, kým si zvykol a nabehol na terajší systém. Pokiaľ príde k zmene, opäť si bude musieť zvykať na iný režim, čo sa môže negatívne prejaviť jednak v škole, ale aj v jeho správaní. Matka vyjadrila obavu, že opäť bude nešťastný, nemá veľmi rád zmeny a podľa jej názoru mu terajší stav vyhovuje. 9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa ................. (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, otec, právna zástupkyňa otca, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 10. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom a napadnutým rozhodnutím, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel ku správnemu záveru, že je dôvodné vyhovieť návrhu otca na zmenu intervalu striedavej starostlivosti. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie. 11. Matka v odvolaní uvádza, že maloletý jej po pojednávaní a vynesení rozsudku hovoril, že otec chcel, aby pred súdom povedal, že chce byť týždeň u matky a týždeň u otca, a že pred sudcom tvrdil, že by chcel byť o niečo dlhšie s otcom, ale s mamou o jeden deň viac, ako s otcom, a že to sudca zle pochopil. Matka spochybnila, či skutočne je vôľa maloletého, že chce byť rovnako u otca, ako u matky. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom a zápisnice z pojednávania zo dňa 22.05.2018, na ktorom bol maloletý vypočutý sudcom, musí konštatovať, že maloletý jednoznačne opakovane prezentoval názor, že chce byť týždeň u jedného a týždeň u druhého rodiča, s tým, aby si ho odovzdávali v utorky. V správe kolízneho opatrovníka zo dňa 29.01.2018 sa uvádza, že: „K otázke úpravy styku sa maloletý X. vyjadril, že chce byť týždeň u mamy a týždeň u otca, lebo teraz je s tatinom menej času a chce byť s každým narovnako.“ Maloletý vyjadril svoj názor aj pred klinickým psychológom Mgr. Gabrielom Hruštičom, v ktorého správe zo dňa 18.05.2018, je taktiež uvedené, že maloletý má želanie byť rovnaký čas u otca, ako u matky. Tento názor maloletý zopakoval aj pred sudcom na pojednávaní dňa 22.05.2018, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania. Matka žiadala, aby si odvolací súd vypočul nahrávku z výsluchu maloletého. Odvolací súd zistil, že nahrávka z výsluchu maloletého sa neuskutočnila, a taktiež sa neuskutočnilo nahrávanie pojednávania zo dňa 22.05.2018, a to z technických príčin, ako vyplýva z úradného záznamu súdu prvej inštancie zo dňa 22.07.2019. Odvolací súd však konštatuje, že tu nie je žiaden dôvod, prečo by mal byť spochybnený písomný záznam z výsluchu maloletého uvedený v zápisnici z pojednávania zo dňa 22.05.2018, z ktorého vyplýva, že maloletý pred sudcom vypovedal tak, že chce byť rovnaký čas s otcom, ako s matkou. Maloletý tento názor prezentoval opakovane pred kolíznym opatrovníkom, ako aj pred klinickým psychológom, a preto odvolací súd nemá o obsahu jeho vyjadrenia zaznamenanom v zápisnici zo dňa 22.05.2018 pochybnosti. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že je maloletý vo veku, kedy je schopný sa vyjadriť k predmetu konania a bolo správne, keď súd prvej inštancie pri rozhodnutí prihliadol a vychádzal i z názoru maloletého. V tomto smere odvolací súd poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa čl. 12, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. Za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo jeho príslušného orgánu, a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Dieťa má teda podľa Dohovoru právo vyjadriť slobodne svoj názor a jeho požiadavky majú byť brané do úvahy v každej záležitosti alebo postupne, ktoré sa ho týkajú. Nie je tu žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by striedavá starostlivosť nemala byť nastavená na týždenné striedanie. Týždenný interval striedania vyplynul aj zo správy klinického psychológa a psychoterapeuta Mgr. Gabriela Hruštiča zo dňa 18.05.2018, u ktorého na sedení sa zúčastnili obaja rodičia a maloletý. V správe sa uvádza, že želanie maloletého je autentické a možno jeho želanie byť rovnako u otca, ako u matky chápať aj, ako snahu o vnesenie do disharmonického vzťahu svojich rodičov trochu rovnováhy. Zároveň klinický psychológ uvádza, že sa bude maloletému lepšie orientovať v striedavých cykloch u oboch rodičov. Zo správy vyplynulo aj, že maloletý má rovnako rád oboch rodičov, so žiadnym z ich nemá výrazný konflikt a nie je mu zo strany žiadneho rodiča ubližované. Týždenný interval odporučil aj kolízny opatrovník a týždenné striedanie u rodičov je želaním samotného maloletého. Matka v odvolaní uvádza, že sa obáva, že v prípade, ak bude syn u nej menej, nedokáže eliminovať negatívne dopady na dieťa, jednak v jeho rozvoji a jednak vo vzťahu k jeho súrodencom. Má za to, že pre syna je dobré, ak je viac času so svojimi súrodencami, ak si s nimi vybuduje dobrý vzťah a kontakt medzi nimi sa výrazne nezmenší. Poukázala i na to, že u matky má harmonické prostredie, matka sa venuje všetkým deťom bez rozdielu a navzájom sa ako rodina podporujú. Otec neguje vzťah maloletého k súrodencom a k matke, vyvoláva v ňom pocit, že ho matka nechce, čo sa už prejavuje v správaní maloletého a zo všetkého je evidentne zmätený. Matka navrhuje preto, aby ona zabezpečovala starostlivosť o maloletého každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od pondelka od 8.00 hod do nasledujúceho utorka v párnom týždni do 8.00 hod. a otec každý párny týždeň v kalendárnom roku od utorka od 8.00 hod do pondelka do 8.00 hod, teda tak, aby maloletý bol o jeden deň dlhšie u matky. Odvolací súd musí vyhodnotiť tieto matkou uvádzané skutočnosti, ako jej subjektívne postoje, z ktorých nevyplýva dôvodnosť zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Odvolací súd má za to, že nastavením striedania maloletého v týždenných intervaloch bude mať matka, aj otec rovnakú možnosť podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletého a maloletý bude mať rovnocenný kontakt s oboma rodičmi, čo je v jeho záujme. Maloletý má zabezpečený aj dostatočný čas tráviť so svojimi súrodencami. Zo správy podanej riaditeľkou školy dňa 16.05.2018 okrem iného vyplýva, že rozdiel v správaní a v príprave na vyučovanie pri striedavej starostlivosti riaditeľka školy nevníma a ani ostatní vyučujúci. Maloletý uviedol pri výsluchu, že s rodičmi sa učí rovnako, matka mu vie lepšie vysvetliť anglický jazyk, otec matematiku a slovenčinu. V danej veci je potrebné si uvedomiť, že od októbra 2014 sa praktizuje striedavá starostlivosť, ktorá sa ukázala ako vhodná, i napriek tomu, že rodičia majú problém spolu komunikovať a majú odlišné predstavy o výchove a starostlivosti o maloletého. Maloletý má dobré študijné výsledky, nebol zistený nedostatok v starostlivosti o maloletého, či už zo strany matky, či zo strany otca. Daným rozhodnutím sa len upravil interval striedania tak, aby bol maloletý rovnaký čas s otcom, ako s matkou. Neznamená to pre maloletého vôbec častejšie sťahovanie z jednej domácnosti do druhej oproti doterajšej úprave, ako tvrdí matka. Odvolací súd nevidí, aký význam by malo pre maloletého, že by bol o jeden deň dlhšie s matkou, ako s otcom, keď sám maloletý sa opakovane vyjadril, že chce byť rovnaký čas s matkou a rovnaký čas s otcom. Odvolací súd má za to, že maloletý bude schopný sa na tento nový režim nastaviť bez problémov, keď sa striedavá starostlivosť realizuje už od roku 2014 a zmena intervalu striedania na týždeň u otca a týždeň u matky zodpovedá vyslovenému názoru maloletého. Doteraz bol maloletý 9 dní u matky a 5 dní u otca a podľa novej úpravy bude 7 dní u matky a 7 dní u otca, čo nie je zmena výrazná oproti doterajšej úprave, a preto argumenty matky uvedené v odvolaní neobstoja. 12. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne rozhodol, keď na základe zisteného skutočného stavu veci pristúpil ku zmene pôvodnej úpravy striedavej starostlivosti a túto nastavil aj podľa želania maloletého na týždenný interval tak, aby maloletý bol rovnaký čas s matkou, ako aj s otcom. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP). 13. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).