Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/52/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201404 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1718201404.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: D. S., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX/XXX, Č., zast. Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, IČO : 36 857 548 proti povinnej : O. N., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, Dubová, zast. In Medias Res, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO : 36 863 351 o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 9C/9/2018-77 zo dňa 9. augusta 2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. Povinná má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnej zdržať sa akéhokoľvek nakladania s rodinným domom, so súpisným číslom XXXX, postaveným na parcele číslo XXX/XX, zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok pre katastrálne územie D.. Súd prvej inštancie navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 132 ods. 1, ods. 2, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, ods. 2 a § 329 ods. 1 C.s.p.. Súd prvej inštancie sa oboznámil s navrhovateľom predloženými dôkazmi a na ich podklade zistil, že dňom doručenia návrhu dňa 28.6.2018 začalo katastrálne konanie C. XXXX/XXXX. Prílohou návrhu na vklad je kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcou - povinnou a kupujúcim O. N., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, A.. Na Okresnom súde Pezinok je vedené pod spisovou značkou 33C/91/2014 konanie o zaplatenie 27 603,12 € a pod spisovou značkou 33C/113/2014 konanie o zaplatenie 2 832,62 €, ktoré navrhovateľ inicioval po tom, ako mu povinná odmietla zaplatiť tieto sumy z titulu regresného nároku spoludlžníka a nároku podielového spoluvlastníka na úhradu nevyhnutných nákladov vynaložených na spoločnú nehnuteľnosť. Právoplatným uznesením Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/262/2011-378 zo dňa 6. júna 2018, bola povinnej uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 649,39 €. Lustráciou v registri obyvateľov prvoinštančný súd zistil, že povinnej sa dňa 25.6.2017 narodil syn K.. Po skončení materskej dovolenky začala povinná poberať rodičovský príspevok vo výške 214,70 € mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,68 €. Jej mesačný príjem tak predstavoval sumu 238,38 €. Okrem spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu povinná nevlastní žiaden iný nehnuteľný majetok. Prípadný predaj tohto spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu by predstavoval reálnu hrozbu pre úspešný výkon exekúcie v prospech navrhovateľa. 1.2. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočne preukázal obavu z ohrozenia exekúcie, preto jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vyhovel a povinnej uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s rodinným domom. 1.3. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal voči neúspešnej povinnej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Porušenie práva na spravodlivý proces povinná videla v tom, že súd prvej inštancie jej spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenia nariadené, nedoručil i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinná mala tiež za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol neurčitý, nakoľko z neho nebolo zrejmé, z ktorého dôvodu (na základe ktorej pohľadávky voči povinnej) sa navrhovateľ domáhal jeho nariadenia. Nie je zrejmé, do skončenia ktorého konania sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia. 2.1. Povinná ďalej vo svojom odvolaní uviedla, že navrhovateľ tiež neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce obavu z ohrozenia exekúcie. Návrh obsahuje len domnienky navrhovateľa, že z dôvodu vyznačenej plomby o prebiehajúcom vkladovom konaní C. XXXX/XXXX povinná realizuje úkony, ktorými bude ohrozená exekúcia troch pohľadávok navrhovateľa voči povinnej. Taktiež sa navrhovateľ len domnieva, že povinná nemá žiaden majetok, a ani príjem počas materskej dovolenky. Navrhovateľ neosvedčil, že povinná sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že povinná uzavrela kúpu zmluvu na spoluvlastnícky podiel neosvedčuje, že sa povinná zbavuje svojho majetku s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov. Povinná odplatne scudzila spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorý za súčasnej právnej a faktickej situácie nemá žiadnu trhovú hodnotu a jeho exekúcia by bola pravdepodobne neúspešná. Povinná nemôže rodinný dom užívať. Pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený a priľahlý pozemok navrhovateľ účelovo daroval svojmu otcovi. Povinná nedisponuje vecným, ani záväzkovým právom prechádzať cez predmetný pozemok. Povinná nemá prístup do celého domu a nemá kód od alarmu. Jediný spôsob, ako mohla povinná získať úžitok z vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, bolo jej odplatné scudzenie v prospech jej otca, ktorý pozná predmetnú situáciu a je ochotný a schopný užívacie problémy riešiť priamo s navrhovateľom a jeho otcom. Hodnota majetku povinnej sa neznížila. Dohodnutá kúpna cena 42 000,- € je adekvátna. Prevodom spoluvlastníckeho podielu vyrovnala povinná splatný peňažný záväzok voči jej otcovi, ktorý povinnej požičal finančné prostriedky, ktoré boli použité aj na úhradu doterajších záväzkov voči navrhovateľovi. Povinná splnila dosiaľ všetky pohľadávky voči navrhovateľovi. Uhradila mu pohľadávku z titulu trov odvolacieho konania v sume 649,39 € dňa 6.7.2018. Pohľadávku z titulu regresného nároku z vyplatenia úverovej zmluvy spoludlžníkov v sume 27 603,12 €, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha v konaní vedenom pod sp. zn. 33C/91/2014, povinná popiera. Navrhovateľ účelovo a svojvoľne požiadal veriteľa o predčasné splatenie úveru. Povinná k tomu nikdy nevydala súhlas, ani o žiadosti o predčasné splatenie úveru nemala vedomosť. Navrhovateľ účelovo predčasne splatil úver, z ktorého bola financovaná výstavba rodinného domu a darovacou zmluvou previedol pozemok pod domom na svojho otca a začal vykonávať prípravné práce ku kolaudácií domu. Povinná taktiež poprela pohľadávku v sume 2 832,62 € titulom náhrady nákladov vynaložených na zhodnotenie nehnuteľnosti podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, náhrady nevyhnutných nákladov vynaložených na údržbu nehnuteľnosti a jej prípravu na kolaudáciu podľa § 454 a súčasne § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V konaní nebola osvedčená ani domnienka navrhovateľa, že povinná nemá iný príjem, z ktorého by v budúcnosti mohla uspokojiť jeho prípadné pohľadávky. Počnúc 1.12.2018 bude povinná opätovne vykonávať podnikateľskú činnosť, z ktorej bude poberať príjem. 2.2. Nariadením neodkladného opatrenia v uvedenom znení súd podľa povinnej výrazným spôsobom zasiahol do jej vlastníckeho práva, keďže jej zakázal akokoľvek nakladať (bez špecifikácie konkrétnych úkonov) s rodinným domom. Takýto petit je nevykonateľný. Súd zakázal povinnej nakladať s celým rodinným domom, avšak povinná vlastní len spoluvlastnícky podiel 1 na nehnuteľnosti. 3. K odvolaniu povinnej sa vyjadril navrhovateľ. Prípadné nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povinnej spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené, nepovažoval za porušenie práva povinnej na spravodlivý proces. Pokladal za nepochybné, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol určitý, bolo v ňom jednoznačne uvedené, že dôvodom na jeho nariadenie je obava, že exekúcia troch pohľadávok navrhovateľa bude ohrozená. V návrhu sa domáhal dočasnej úpravy pomerov do rozhodnutia súdu vo veci samej v oboch konaniach vedených medzi stranami (vedených na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 33C/91/2014 a 33C/113/2014). Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že riadne osvedčil existenciu dôvodnej obavy, že povinná bude vykonávať a už realizuje úkony smerujúce k prevodu svojho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, čo preukazuje vkladové konania vedené na Okresnom úrade Pezinok, katastrálny odbor. Ak by nemal predmetný spoluvlastnícky podiel žiadnu trhovú hodnotu, potom by ho povinná podľa svojho tvrdenia odplatne nepredávala za v kúpnej zmluve uvedených 42 000,- €. Povinná doposiaľ nepreukázala, že došlo k reálnemu transferu sumy 42 000,- € v prospech povinnej. Predmetný prevod preto navrhovateľ považoval iba za simuláciu darovania. Ak mala povinná skutočne záujem uhradiť navrhovateľovi jeho pohľadávky, mohla svoj spoluvlastnícky podiel predať za rovnakú sumu navrhovateľovi. Celý prevod slúži len na to, aby sa povinná zbavila majetku, a aby jej otec (kupujúci) mohol už bez záväzkov povinnej žiadať náhradu za spoluvlastnícky podiel pri prípadnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Navrhovateľ tiež uviedol, že povinná doposiaľ uhradila iba jednu z troch pohľadávok, ktoré voči nej má, išlo o pohľadávku vo výške 649,39 € titulom náhrady trov konania, zvyšné dve pohľadávky neuhradila. 3.1. Navrhovateľ ďalej vo svojom vyjadrení poprel tvrdenia povinnej o tom, že je vylúčená z užívania predmetnej nehnuteľnosti. Do nehnuteľnosti reálne vstupuje a má v nej uložené aj svoje hnuteľné veci. Nepravdivé podľa neho bolo aj tvrdenie, že do nehnuteľnosti nainštaloval ďalšie dvere, od ktorých jej odmieta vydať kľúče, keďže nehnuteľnosť je prístupná pre povinnú aj cez dvere na zadných miestnostiach. Pokiaľ povinná pod ďalšími dverami myslela interiérové dvere, tieto vedú k jednej tretine plochy nehnuteľnosti a sú uzamknuté, aj bez kľúčov od týchto dverí má povinná prístup k dvom tretinám nehnuteľnosti. Nepravdivým bolo aj tvrdenie, že navrhovateľ povinnej nevydal prístupový kód od alarmu. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ osvedčil existenciu pohľadávky vo výške 27 603,12 €, ktorej zaplatenie požaduje v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 33C/91/2014 a ide o pohľadávku z titulu regresného nároku z vyplatenia úverovej zmluvy spoludlžníkov - navrhovateľa a povinnej v Prima banke, a.s. Dôvody, pre ktoré navrhovateľ požiadal o predčasné splatenie úveru, sú v tomto prípade irelevantné, právo navrhovateľa na regresnú náhradu nie je zákonom nijako obmedzené. Rovnako navrhovateľ osvedčil i existenciu druhej pohľadávky vo výške 2 832,68 €, ktorej zaplatenie požaduje v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 33C/113/2014 titulom regresného nároku za úhradu nevyhnutných nákladov na spoločnú nehnuteľnosť. 4. K vyjadreniu navrhovateľa doručila súdu svoju repliku povinná. Namietla, že nemá povinnosť nahliadať do súdneho spisu, je procesným pochybením, že jej nebol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázala na to, že súd nariadil neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia a odôvodnil ho len obavou z ohrozenia exekúcie. Povinná uhradila navrhovateľovi nielen pohľadávku vo výške 649,39 € titulom trov odvolacieho konania ale aj pohľadávku vo výške 9 682,19 € titulom trov prvoinštančného konania. Z uvedeného je zrejmý postoj povinnej k plneniu finančných záväzkov. Aj na splnenie vyššie uvedeného záväzku požičal povinnej peňažné prostriedky jej otec, ten jej tiež požičal peňažné prostriedky na nájomné za byt, do ktorého sa bola nútená vysťahovať a na nákladné súdne spory. Pohľadávky, ktoré mal voči nej jej otec, boli vyrovnané vzájomným započítaním v súvislosti s predajom jej spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľ povinnej ponúkal za jej spoluvlastnícky podiel iba sumu 25 000,- €. Navrhovateľ zaťažil celú nehnuteľnosť, vrátane jej spoluvlastníckeho podielu (bez jej vedomia a súhlasu), záložným právom. Nesúhlasila s vyjadreniami navrhovateľa o jej prístupe do nehnuteľnosti, povinná určite nevyužíva dve tretiny domu, navrhovateľ si svojvoľne reálnou deľbou vyčlenil časti domu, do ktorých povinná nemá prístup. Zadné dvere sa dajú použiť len zvnútra, nie sú to vstupné dvere. Nie je ani pravda, že by navrhovateľ odovzdal povinnej kód od alarmu. 4.1. Povinná vo svoje replike trvala na tom, že navrhovateľ predčasne splatil úver zo špekulatívnych dôvodov, aby si posilnil pozíciu pred súdom a zároveň odťažil pozemok pod domom. Predčasným splatením úveru, uzavretím darovacej zmluvy na pozemok pod domom v prospech otca navrhovateľa a uzavretím záložnej zmluvy navrhovateľ sledoval zmarenie snahy povinnej domáhať sa svojich práv v súdnych konaniach o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vrátanie daru. Vo vzťahu k pohľadávke z náhrady nákladov vynaložených na nehnuteľnosť povinná uviedla, že navrhovateľ si takto uplatňuje voči povinnej i nárok, ktorý mu poisťovňa uhradila. 5. Navrhovateľ v duplike zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich argumentoch a trval na potvrdení napadnutého uznesenia. 6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie povinnej je dôvodné. 7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Podľa § 329 ods. 3 C.s.p. ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 16. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 17. Podľa § 331 ods. 1 C.s.p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 18. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Pokiaľ ide o povinnou namietané nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené, takýto postup súdu je v rozpore s ustanovením § 331 ods. 1 C.s.p.. V prípade, že súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie, je povinný spolu so svojim uznesením protistrane doručiť i návrh na jeho nariadenie. Odvolací súd však podotýka, že nie každé porušenie ustanovení o civilnom procese bez ďalšieho znamená kvalifikované znemožnenie uskutočňovania strane patriacich procesných práv predstavujúce porušenie právo strany na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.. Predmetné ustanovenie vyžaduje, aby procesné pochybenie súdu dosiahlo takú intenzitu, že tým bude popretý zmysel a účel civilného procesu do tej miery, že proces bude nespravodlivý. Spravodlivosť súdneho procesu spočíva okrem iného v poskytnutí v zásade rovnakého priestoru obom sporovým stranám na uplatňovanie si svojich procesných práv a plnenie si svojich procesných povinností zodpovedajúcich princípu kontradiktórnosti konania a s ním súvisiacimi zásadami rovnosti strán, resp. tzv. rovnosti zbraní. Odvolací súd nezistil v konaní súdu prvej inštancie takto závažné pochybenie. V súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj napr. 6 Cdo 143/2010, 8 Cdo 71/2016) odvolací súd poznamenáva, že dôvody návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia boli vo veľkej miere prevzaté do napadnutého uznesenia. Následne súd prvej inštancie povinnej doručil i samotný návrh. Z vyjadrenia povinnej k návrhu zo dňa 8.11.2018 (č. l. 166 spisu) nevyplývajú žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by povinná neprezentovala už v odvolaní. 20. Po vysporiadaní sa s námietkou povinnej procesného charakteru pristúpil odvolací súd k vecnému prieskumu správnosti napadnutého uznesenia. Nariadiť neodkladné opatrenie v civilnom sporovom konaní je možné iba na návrh. Predpoklady pre jeho nariadenie sú osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Rovnako musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva (nároku), resp. právneho vzťahu medzi stranami. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán a to takým spôsobom, ktorý efektívne zabezpečuje dosiahnutie navrhovateľom požadovanej ochrany. V prípade, že neodkladné opatrenie má mať dočasnú povahu, nesmie ním byť vytvorený nezvratný stav. Pri posudzovaní návrhu treba prihliadať i na princíp proporcionality, nakoľko neodkladné opatrenie nesmie povinný subjekt zaťažiť neprimeranými spôsobom a nad rámec nevyhnutného rozsahu. Neodkladné opatrenie má subsidiárnu povahu vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, nemožno ho nariadiť, ak sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V súvislosti s rozhodovaním súd vzhľadom na krátkosť lehoty na rozhodnutie nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, postačuje osvedčenie skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v jeho priebehu i po skončení konania. Ak má súd za to, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť konečnú úpravu pomerov medzi stranami, neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Poučí iba stranu, ktorej neodkladným opatrením ukladá určitú povinnosť, o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch jej podania. V opačnom prípade uloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. 21. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa ako žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 33C/91/2014 domáha zaplatenie 27 603,12 € titulom regresu voči povinnej (žalovanej) ako spoludlžníčke hypotekárneho úveru, ktorý navrhovateľ predčasne splatil. Ďalej sa navrhovateľ ako žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 33C/113/2014 domáha od povinnej (žalovanej) zaplatenia 2 832,62 € titulom náhrady nákladov spoluvlastníka vynaložených na spoločnú nehnuteľnosť. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil i pohľadávkou vo výške 649,39 € titulom náhrady trov odvolacieho konania priznanej navrhovateľovi uznesením Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/262/2011-378, ktorá však podľa zhodného tvrdenia navrhovateľa i povinnej už zanikla splnením. 22. Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou povinnej, že z napadnutého uznesenia nevyplýva, s ktorým z vyššie uvedených prebiehajúcich konaní (sp. zn. 33C/91/2014, 33C/113/2014) nariadené neodkladné opatrenie súvisí, resp. či súvisí s oboma týmito konaniami súčasne a rovnako nie je zrejmý vzťah neodkladného opatrenia k pohľadávke priznanej navrhovateľovi uznesením Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/262/2011-378, ktorou taktiež navrhovateľ odôvodnil svoj návrh. Nie je povinnosťou súdu vymedziť tento súvis priamo vo výroku, ani nie je potrebné neodkladné opatrenie vždy časovo limitovať právoplatným skončením konania vo veci samej. Avšak pokiaľ neodkladné opatrenie nekonzumuje vec samu, čo celkom určite nemôže byť prípad posudzovaného neodkladného opatrenia, musí byť z rozhodnutia súdu zrejmé, či ide o neodkladné opatrenie vydané v súvislosti s prebiehajúcim alebo už ukončeným konkrétnym konaním vo veci samej alebo či sa navrhovateľovi ukladá podať žalobu vo veci samej, resp. sa povinný poučuje o možnosti podať žalobu vo veci samej. Táto požiadavka vyplýva z princípu právnej istoty a zo systematického výkladu právnej úpravy neodkladného opatrenia v Civilnom sporom poriadku, nakoľko skončenie súvisiaceho konania vo veci samej má za následok zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 335 C.s.p. resp. § 336 ods. 4 C.s.p.. V napadnutom uznesení žiadne súvisiace konanie dostatočne určitým spôsobom označené nie je. 23. Napriek vyššie uvedenej neurčitosti neodkladného opatrenia však z napadnutého uznesenia, ako aj z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nepochybne vyplýva, že dôvodom na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia mala byť obava, že exekúcia navrhovateľom tvrdených pohľadávok bude ohrozená. Navrhovateľ uviedol, že má voči povinnej určité peňažné pohľadávky a povinná okrem v návrhu špecifikovaného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti nemá iný exekúciou postihnuteľný majetok alebo príjmy, z ktorých by navrhovateľ mohol byť v prípadnom exekučnom konaní uspokojený. 23.1. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 324 ods. 3 C.s.p. z ktorého vyplýva subsidiárna povaha neodkladného opatrenie k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri skúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je odôvodnené obavou z ohrozenia exekúcie, sa musí súd vždy z úradnej povinnosti zaoberať otázkou, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré v zásade predstavuje miernejší zásah do práv povinnej osoby. Pokiaľ sa aj k tejto skutočnosti výslovne nevyjadrí, neznamená to, že ju pred rozhodnutím nevyriešil. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal uloženia zákazu nakladania s označenou nehnuteľnosťou povinnej, a to s poukazom na obavu zo zmarenia budúcej možnej exekúcie na peňažné plnenie v prípade, že by táto nehnuteľnosť z majetku povinnej unikla. Takýto zásah do vlastníckeho práva povinnej je však neprimeraný sledovanému účelu, ktorým je „iba“ zabezpečenie navrhovateľom tvrdených peňažných pohľadávok. Je preto nepochybné, že sledovaný účel, ak by bola preukázaná dôvodná obava z ohrozenia exekúcie (existenciou tejto obavy sa odvolací súd nezaoberal), môže byť dosiahnutý zabezpečovacím opatrením podľa § 343 a nasl. C.s.p., čo vylučuje nariadenie neodkladného opatrenia s rovnakým účelom a je dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľa. 24. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov, keď neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, podľa § 388 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 25. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Povinnej, ktorá mala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, priznal odvolací súd voči navrhovateľovi náhradu trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p..). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).