Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/130/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719201224 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1719201224.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: H. Q. T., B. J. XX.XX.XXXX, O. H. T., B. J. XX.XX.XXXX H. C. H. T., B. J. XX.XX.XXXX, P. X. Y. XX, XXX XX Y., deti rodičov: matky - P. J., B. J. XX.XX.XXXX, O. X.: L. XX, XXX XX T., a otca - G. T., B. J..XX.XXXX, O. X.: B. X, B.Q. - X., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 24. júla 2019, č. k. 44P/44/2019-19, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 24. júla 2019, č. k. 44P/44/2019-19 v napadnutej časti mení tak, že maloletá H. Q. T., B. J. XX.XX.XXXX, maloletý O. H. T., B. J. XX.XX.XXXX H. T.Á. C. H. T., B. J. XX.XX.XXXX sa dočasne zverujú do osobnej starostlivosti matky. II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. Q. sumou 100,- € mesačne, na maloletého O. H. sumou 100,- € mesačne a na maloletú C. H. sumou 100,- € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletej, počnúc dňom 02.10.2019. III. Matka je povinná v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať na súde prvej inštancie návrh vo veci samej, na úpravu práv a povinností k maloletým deťom. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok uznesením 24.07.2019, č.k. 12P/151/2019 - 49, návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom zo dňa 27.05.2019, doručeným súdu dňa 27.06.2019, navrhovateľka žiadala nariadiť neodkladné opatrenie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom - AI.X. Q. T., B. J. XX.XX.XXXX, O. H. T., B. J. XX.XX.XXXX H. C. H. T., B. J. XX.XX.XXXX (ďalej už len „maloleté deti“) a to tak, aby súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na ich výživu mesačne sumou 100,- € na každé dieťa. Styk otca s deťmi navrhovateľka nežiadala upraviť. 3. Vo svojom návrhu uviedla, že s otcom maloletých detí, s ktorým navrhovateľka nikdy nebola v manželskom zväzku, žijú v dome v Jablonci, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky, a to spolu s maloletými deťmi a ďalšími dvomi deťmi navrhovateľky (plnoletý H. J. a 17- ročný H. J.). Matka je toho času na materskej dovolenke. V poslednej dobe však z dôvodu častej konzumácie alkoholu zo strany otca dochádza v domácnosti ku konfliktom, otec je po požití alkoholu takmer vždy agresívny, veľmi vulgárne uráža matku, ako aj jej synov z prvého manželstva. V týchto situáciách matka otca vymkne z domu, otec však prespí v kotolni a po vytriezvení je opäť chvíľu normálny. Konzumácia alkoholu však už presahuje všetky medze a agresivita otca sa postupom času stupňuje. Synovia matky z prvého manželstva musia do školy chodiť cez okno z obavy, aby ich otec nenapadol. Otec sa dostal do bludného kruhu, kedy z dôvodu požívania alkoholu nie je schopný produkovať zárobok, tieto problémy rieši opäť len alkoholom, čo v ňom zas stupňuje agresivitu. Matka túto situáciu riešila čiastočne úverom, avšak bez pomoci jej rodičov, by sa ocitla s maloletými deťmi v existenčnej kríze. Uvedené agresívne spávanie sa otca matka riešila aj privolaním policajtov, avšak tí mali podľa jej slov postupovať až príliš benevolentne, keď otcovi nezakázali, v rámci svojich právomocí, vstup do obydlia. Matka ďalej v návrhu opísala situáciu z minulého leta, kedy mal otec vypnúť vlastnej rodine elektrinu. V zime zasa vypol rodine kotol, pričom mal doma ani nie polročného novorodenca - maloletú C.. Za danej situácie má matka odôvodnenú obavu o to, že jej otec v rámci pomsty zoberie maloleté deti a odmietne ich vrátiť, aby tak preukázal silu nad matkou. V takýchto situáciách s ním nie je rozumná reč a stráca kontrolu nad sebou samým. Matka má za to, že bez zverenia maloletých detí do jej starostlivosti je znemožnená akákoľvek jej aktivita, ktorej účelom by bolo vysťahovanie otca z rodinného domu, keďže tento by sa ako zbraň proti nej snažil použiť maloleté deti a to tým, že by ich vzal a odmietol vydať. 4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 2 ods.1, § 366 Civilného mimosporového poriadku, § 324 ods. 1, § 325 ods.1, 2, § 328 ods. 2, § 326 ods.1, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods.1,2 CSP, § 36 ods.1 Zákona o rodine a vecne tým, že súd prvej inštancie z návrhu matky a po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu nedôvodný, keď súd nezistil v danom prípade, za súčasného stavu veci, potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi rodičmi a maloletými deťmi a to ani v otázke zverenia maloletých do osobnej starostlivosti matky, ani v otázke určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletým. 5. V rámci odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že navrhovateľka s otcom a s maloletými deťmi bývajú spolu v rodinnom dome v Jablonci. Uvedený dom je vo výlučnom vlastníctve matky. Ako matka uviedla v návrhu, otec má problémy s alkoholom, keď pod jeho vplyvom je agresívny, veľmi vulgárne nadáva matke a jej synom z prvého manželstva a útočí na nich. Z obsahu návrhu matky vyplýva, že dôvodom, pre ktorý navrhovateľka žiada nariadiť neodkladné opatrenie je to, že má obavu, aby jej otec deti nezobral a potom nechcel vrátiť, aby tak preukázal svoju silu nad matkou. Svoj návrh ďalej odôvodnila tým, že bez toho, aby jej boli deti zverené do osobnej starostlivosti je z jej strany znemožnená akákoľvek aktivita, ktorej účelom by bolo vysťahovanie otca z rodinného domu. Na tomto mieste súd uvádza, že z dôvodov uvedených matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa javí, že problémom nie je momentálne osobná starostlivosť o maloletých, ani bezodkladná potreba upraviť pomery, ale že matka sleduje jediný cieľ a tým je jej záujem na vysťahovaní otca zo spoločnej domácnosti, z rodinného domu v Jablonci. Matka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala aj návrh vo veci samej, v ktorom však už nežiada zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na ich výživu, ale žiada uložiť otcovi výchovné opatrenia spočívajúce v napomenutí otca na jeho nevhodné správanie a uložiť mu povinnosť podrobiť sa protialkoholickému liečeniu a psychoterapeutickým konzultáciám. Z takto formulovaného návrhu súdu opätovne vyplýva, že matkiným cieľom je len donútiť otca opustiť spoločnú domácnosť a podrobiť sa protialkoholickému liečeniu. Problémom v domácnosti je zrejme aj fakt, že spolu s rodičmi a ich spoločnými maloletými deťmi bývajú v jednej domácnosti aj ďalšie dve deti matky, pričom medzi týmito deťmi a otcom dochádza ku konfliktom. Na riešenie takejto situácie však v žiadnom prípade neslúži inštitút neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti ale iné, zákonom prípustné prostriedky. Inštitút neodkladného opatrenia má slúžiť na bezodkladnú úpravu pomerov v situáciách, kedy je ohrozená výživa maloletých detí, alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o ne. Vždy je na prvom mieste záujem maloletých detí. Súd nemá cestou neodkladného opatrenia riešiť nezhody v domácnosti rodičov, spory medzi rodičmi a nevlastnými deťmi, ale zasiahnuť vtedy, ak je to potrebné a nevyhnutné v prípadoch, kedy je vážne ohrozený záujem maloletých detí. 6. Súčasne súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že matka s otcom žije v spoločnej domácnosti, a z uvedeného dôvodu v tomto prípade úplne absentuje možnosť upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností (určenie, ktorému z rodičov súd zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti), a teda aj potreba bezodkladne upraviť pomery v rodine, čo sa týka osobnej starostlivosti o maloleté deti. Návrh matky je dôvodený jej obavou, že jej otec deti vezme a nebude ich chcieť vrátiť. Na tomto mieste súd prvej inštancie uviedol, že matka aj otec majú rovnaké a rovnocenné rodičovské práva a povinnosti. Dôvodom na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemôže byť len jeho obava, že by si ich jeden z rodičov vzal a druhému rodičovi tak zamedzil kontakt s nimi. Ak by jeden z rodičov takýmto spôsobom vykonával rodičovské práva, že by zamedzoval právo styku druhému rodičovi, uvedeným konaním by vážne porušoval zákon o rodine, následkom čoho by bol súd povinný ex offo a bezodkladne zasiahnuť. Takéto správanie je totiž neakceptovateľné a v prípade, že by súd po bezodkladnom šetrení zistil zneužívanie rodičovských práv jedného z rodičov, tento by okamžite vykonal potrebné opatrenia, t.j. minimálne aplikoval § 37 a nasl. zákona o rodine (výchovné opatrenia) a v prípade preukázania ohrozenia maloletých detí môže neodkladným opatrením tieto i odobrať zo starostlivosti tohto rodiča. 7. Súd prvej inštancie má za to, že je na prvý pohľad zrejmé, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa ani jeden zo základných atribútov tohto inštitútu. Matka v návrhu neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by aspoň sčasti osvedčovali splnenie čo i len jedného zákonného predpokladu nariadenia neodkladného opatrenia. Nie je zrejmé, z akého dôvodu žiada matka nariadiť neodkladné opatrenie, keď pomery účastníkov (tak ako ich prezentovala matka) evidentne nepotrebujú naliehavú úpravu a maloleté deti nie sú žiadnym spôsobom ohrozené. Z celého návrhu súdu vyplýva len matkina snaha o vysťahovanie otca z rodinného domu v Jablonci a jeho nástup na protialkoholické liečenie. Uvedené však nie je možné dosiahnuť neodkladným opatrením v rámci konania starostlivosti súdu o maloletých. Z uvedených dôvodov nebolo možné z pohľadu súdu upravovať výkon rodičovských práv a povinností k maloletým v otázke ich zverenia do starostlivosti matky a už vôbec nie cez inštitút neodkladného opatrenia. 8. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca ako povinného rodiča, ani v tejto časti matka dôvodnosť svojho návrhu neosvedčila, nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, s otcom maloletých detí žijú v spoločnej domácnosti a matka netvrdila, že by bola akýmkoľvek spôsobom ohrozená výživa maloletých detí. Vzhľadom na to, že k opusteniu spoločnej domácnosti nedošlo a matka v návrhu ani len neuviedla, akým spôsobom doma hospodária, či otec nejakým spôsobom prispieva na chod domácnosti a na starostlivosť o maloleté deti, nakoľko je matka toho času na materskej dovolenke a z toho dôvodu je nepravdepodobné, že by dokázala pokryť všetky výdavky rodiny sama, mal súd prvej inštancie za to, že matka neosvedčila, že by si otec maloletých detí svoju vyživovaciu povinnosť neplnil. 9. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že argumentácia navrhovateľky v žiadnom prípade nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, táto v návrhu ani neuviedla také skutočnosti, ktoré by v zmysle zákona odôvodňovali aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je pritom z procesného hľadiska zásadným determinantom práve obsah samotného návrhu, ktorý smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. V predmetnej veci mal za preukázané, že riadna starostlivosť o maloleté deti je zabezpečená, zároveň nie je ohrozená ich výživa, v súčasnosti neexistujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu predbežne zasiahnuť do pomerov účastníkov a z tohto dôvodu súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O náhrade trov súd s poukazom na § 58 CMP rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie o starostlivosti o maloletých skončí. 10. Matka podala voči uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie, pričom v rámci odvolania uviedla, že otec a matka maloletých detí sú vo vzťahu od 7/2011 a od 9/2011, spolu bývali v prenajatom dome na Kráľovej. Všetko prebiehalo v poriadku a harmonicky. V septembri 2012 sa rozhodli, že budú mať spolu dieťa, v októbri matka otehotnela. Už počas tehotenstva začal otec viac piť, začal menej pracovať, ale stále to bolo na znesiteľnej úrovni. V júni 2013 sa im narodila prvá spoločná dcéra maloletá H.. V tom čase ešte žili v prenajatom dome a náklady na domácnosť zvládala matka platiť z materskej. Otec vtedy pracoval, ale zarobené peniaze nedal na domácnosť, ale kupoval rozbité autá a náhradné diely. Na túto jeho záľubu finančne prispela aj matka, čo viedlo k jej zadlženiu, lebo používala kreditnú kartu. Otec stále tvrdil, že rozbité autá opraví a peniaze sa im vrátia. V apríli 2014 matka nastúpila do práce. Počas tohto obdobia mal otec povinnosť platiť výživné na jeho synov z predchádzajúcich manželstiev. Keď otec nemal peniaze, výživné na jeho deti zaplatila matka. Keď matka nastúpila do práce maloletá H. mala vtedy 10 mesiacov. Z rodičovskej by domácnosť neutiahla a keďže otec nepracoval, bola to jediná možnosť. V tom čase sa rozhodli, že v prenajatom dome ostať nemôžu, nakoľko sa tam začali veľmi tvoriť plesne a začali pozerať nehnuteľnosti. Hypotéku si brala sama matka, nakoľko otec nemal žiadny príjem. V októbri 2014 sa presťahovali do domu v Jablonci, kde žijú dodnes. Matka chodila do práce, otec bol doma s maloletou H., teda pokiaľ bola zdravá. Keď ochorela, vždy bola s ňou doma matka. V tom čase otec začal ešte viac piť. Držal sa len vtedy, keď bol s maloletou H. cez deň doma, ale potom večer to dobehol. Dom, ktorý mali pred tým prenajatý mu slúžil ako dielňa, resp. mal tak slúžiť, ale chodieval sa tam opíjať. Neraz sa stalo, že matka mala ísť do práce, ale otec neprišiel domov, tak si matka musela zobrať dovolenku. V marci 2015 bol otec tiež takto opitý, zastavila ho hliadka, zavreli ho do CPZ a odobrali mu vodičský preukaz. Vtedy mala ísť matka do práce, nakoľko bol však otec vo väzbe, musela si zobrať dovolenku. Nebolo to jednoduché, lebo matka to mala v práci "nahnuté“ kvôli častým OČR-kám a neplánovaným dovolenkám. Celý rok 2015 sa niesol v duchu častých OČR, neplánovanej dovolenky, hádok lebo otec bol pod vplyvom alkoholu, intímny život nemali partneri žiadny. V júni 2015 mala maloletá H. 2 roky a keďže bola šikovná prijali ju od septembra 2015 do štátnej škôlky. Matka dúfala, že nástupom maloletej H. do škôlky sa situácia upokojí, ale opak bol pravdou. Otec začal iba viac piť. V tom čase už bola matka rozhodnutá vzťah ukončiť. Pravdepodobne to otec vycítil a na chvíľu zmenil správanie, obmedzil alkohol, na Vianoce matku požiadal o ruku, ktorá na druhý deň zistila, že je tehotná. Prvé tri mesiace bola na rizikovom tehotenstve, počas tej doby pil, takmer nepracoval. Po ukončení PN matka nastúpila do práce, ale viac menej bola takmer stále doma s maloletou H., nakoľko bola často chorá. Účty stále platila prevažne matka. Občas otec prispel, ale peniaze skôr investoval do rozbitých áut. Vzhľadom na to, že matka celkom dobre zarába, tak aj materská jej vždy vyšla taká, aby sa ako tak dala utiahnuť domácnosť. Avšak nie vždy bolo na hypotéku, alebo splátku kreditky a tak matka čerpala predschválený úver v banke aby dorovnala finančný deficit. Otec vždy sľúbil, že keď spraví auto, to sa predá a všetko sa vyplatí a matka mu to naivne verila. Po narodení maloletého O. v auguste 2016 sa situácia nijako nezmenila. Otec pracoval minimálne, popíjal, matka účty stále doťahovala úverom. V marci 2017, keď mal maloletý O.Š. 7 mesiacov matka musela nastúpiť do práce, lebo z rodičovskej by nijako nevyžili. Otec ostal doma, veď aj tak dokopy nič nerobil. Keď deti ochoreli, vždy musela byť s nimi matka, ktorá musela robiť všetko aj napriek tomu že pracovala. O domácnosť sa starala po nociach.V septembri 2017 matke jej rodičia museli prvý krát požičať na hypotéku, lebo banka odmietla navyšovať úver. Na Štedrý deň 2017 sa tak otec opil, že ani neprišiel k štedrovečernému stolu. Deti, maloletá H. a maloletý O. si darčeky, teda ich časť rozbaľovali bez otca. Starší synovia matky vtedy trávili Vianoce u svojho otca. Na druhý deň, keď sa otec vyspal z opice matka dala deťom zvyšok darčekov, aby sa mohli tešiť aj s ním, z toho čo dostali. Vo februári 2018 matka opäť otehotnela s najmladšou dcérou, maloletou C.. Opäť celé tehotenstvo sprevádzali hádky, konflikty, nezaplatené účty a pôžičky od matkiných rodičov, vyhrážky od opitého otca maloletých detí. Otec nedával matke takmer žiadne peniaze, len občas zaplatil nejaký účet. Takmer celé obdobie tehotenstva bola matka doma. Čerpala OČR, PN, dovolenku, len aby mohol otec pracovať. Ale žiaľ, keď raz niekto stratí pracovné návyky a radšej si vypije, ťažko sa mu vracia do pracovného tempa. Domácnosť ťahala matka a synovia H. H. H.. Na synov dostáva matka výživné úhrnom 240,- €, ale chlapci majú duálne vzdelávanie, to znamená, že majú týždeň školu a týždeň prax a dokážu si tak zarobiť každý cca aj 200,- € mesačne. Oblečenie si kupujú sami, platia si všetky výdavky spojené so školou a keď vidia, že matka nemá peniaze kupujú aj potraviny, mlieko pre mladších súrodencov, aj plienky. S platením hypotéky matke stále pomáhajú rodičia. Za posledné dva roky jej požičali okolo 15.000,- €, s čím otec maloletých počíta a aj sám si chodí od matkinho otca požičiavať. Miesto vďačnosti mu však v stave opitosti hrubo nadáva, uráža ho a vyhráža sa mu zničením firmy. Otec maloletých stále nemá vodičský preukaz, keď potrebuje, musí ho voziť matka. Keď odmietne, využije to ako zámienku na hádku a výčitky, že kvôli nej nemôže pracovať. Vozila ho aj počas tehotenstva. Keď mali ísť na svadbu jeho sestry, matka bola v 28. týždni tehotenstva, bolo jej zle, neustále vracala, otec sa opil a urážal ju, nadával jej a tvrdil, že si celú chorobu vymyslela. Aby bol kľud v rodine matka aj napriek tomu, že sa nemohla ani napiť musela šoférovať do Prievidze. Počas tehotenstva sa sama a vozila po lekároch, do pôrodnice a dokonca aj z pôrodnice. Ešte aj počas toho, ako bola matka v pôrodnici sa otec nezdržal a požíval v nadmernom množstve alkohol. Našťastie starší syn varil, mladší bol s deťmi. Bola tam síce svokra, otcova matka, ale tá sa venovala prevažne staršej dcére, maloletej H. a jej návšteva trvala len dva dni. Otec bol opitý aj vtedy keď ho matkina kamarátka viezla do pôrodnice pre matku a maloletú C.. Otec miesto toho, aby zháňal mlieko pre čerstvo narodenú dcéru v pohotovostnej lekárni, lebo bol sviatok, tak si išiel kúpiť víno k matkiným rodičom. Našťastie matkina ďalšia kamarátka mala v tom čase malé dieťa, tak jej poskytla svoje materské mlieko. Matka v rámci odvolania uviedla, že keď je otec opitý neberie ohľad na nič. Na chod domácnosti neprispieval ani po narodení najmladšej dcéry, maloletej C.. Naďalej to bolo tak, že zaplatil účet za telefón, internet, alebo zaplatil splátku kreditnej karty, prípadne splátku hypotéky, ale to nie je ani 1/4 z toho, koľko do domácnosti prispievala matka aj napriek tomu, že bola na materskej dovolenke. Materská matke chodila vo výške cca 930,- €, ak bolo v mesiaci 31 dní a 900,- € mesačne, ak bolo v mesiaci 30 dní. K tomu poberá matka rodinné prídavky na 5 detí v sume 121,70 € a už spomenuté výživné v sume 240,- € mesačne. Materská dovolenka, a teda aj výplata materskej matke skočila v stredu 29. mája 2019. Vzhľadom na to, že otec stále trval na tom, že bude schopný sa o rodinu postarať, a že chce ešte jednu šancu matka nenastúpila ihneď po ukončení materskej do práce, ale ostala na rodičovskej dovolenke. Tento ťah sa ukázal ako chyba, lebo k dnešnému dňu nedal otec matke žiadne peniaze. V júni mala matka vyplatenú poslednú materskú za máj, teda alikvotnú časť. Vzhľadom na to, že už viac ako tri mesiace nemá auto, deti sú priebežne takmer stále choré a nemala ich komu dať matka si do dnešného dňa nepožiadala o rodičovský príspevok. V momente ako matka zoženie niekoho k deťom pôjde si o rodičovský príspevok požiadať. Nakoľko sa matke vyplácala 2 mesiace súbežne materská a aj rodičovský príspevok na maloletého O., bude rodičovský príspevok znížený o 100,- € mesačne po dobu 4 mesiacov. Pretože matka nepoberá rodičovský príspevok, tak v júli jej prišlo len výživné a rodinné prídavky, čo je úhrnom 361,70 €. Zaplatila elektrinu a plyn a kúpila najzákladnejšie potraviny. Plienky pre maloletú C. našťastie mala a synovia brigádujú, tak jej finančne pomáhajú, kúpili mlieko pre maloletú C. a aj ryžové mlieko pre maloletého O., nakoľko má alergiu na bielkovinu kravského mlieka, a teda nemôže piť klasické kravské mlieko. Matkini rodičia už odmietli finančne vypomáhať, nakoľko ich pohár trpezlivosti pretiekol. Výdavky matka vyčíslila takto: hypotéka 534,86 € mesačne, stavebné sporenie 182,78 € mesačne, kreditné karty 240,- |€ mesačne, úver Tatra banka, a.s. vo výške 22.930,- €, mesačne matka platila cca 600,- €, ale dohodli sa s bankou, že do konca roka bude splácať po 300,- € mesačne a potom banka úver prehodnotí. Elektrina a plyn úhrnom 210,- € mesačne. V júni prišla faktúra na zaplatenie 2.688,- € za elektrinu, matka faktúru reklamovala, ale reklamáciu zamietli, rodine hrozí odpojenie elektriny. Poistky na maloleté deti, deti matky s predchádzajúceho manželstva, matku a otca sú úhrnom cca 170,- € mesačne. Vzhľadom na to, že neboli peniaze na zaplatenie poistiek, tie sa zrušili. V júli nemohla dať matka deti ani do škôlky, lebo nemala na zaplatenie školného a obedov. V práci matka nahlásila návrat do zamestnania 10. septembra 2019. Dovtedy potrebuje zabezpečiť zodpovednú osobu, ktorá sa bude starať o najmladšiu dcéru maloletú C., nakoľko ju už nemôže nechať jej otcovi. V čase keď matka chodila ešte počas tehotenstva do práce sa stalo, že opitý otec napísal mail, že buď matka príde do druhej domov, alebo nechá maloletého O. samého doma. Samozrejme, že matka poslala k nim domov svojich rodičov, aby boli s maloletým O., ale otec maloletého sa tváril akoby sa nič nestalo a matka si to len vymyslela. Matka súčasne uviedla, že na pozemku patriacom k adrese Jablonec 24 je vyše 35 rozbitých vrakov áut, ktorých je prevažne majiteľkou matka, ale nikto neverí tomu, že ich otec dokončí a tak finančne zabezpečí rodinu. Popri autám sa otec venuje aj chovu sliepok a svojou prehnanou starostlivosťou o ne vlastne premrhá celý deň a práca na autách stojí. Vtedy prichádza na radu alkohol, lebo je nešťastný, nestíha a zo svojej neschopnosti obviňuje všetkých naokolo. Nie, matkinou prioritou nie je otca maloletých detí dostať z domu. Matkinou prioritou je, aby otec prestal piť, aby prestal ohrozovať ich spoločné maloleté deti, ktoré svojho otca zbožňujú, ale nechápu, že otec sa má prioritne starať o to, aby deti mali to, čo potrebujú. Otec má chodiť do práce a zabezpečiť rodinu. To maloleté deti nezažili, oni vidia to, že len mama chodí do práce, tato sa stará o sliepky, ide si kúpiť pivo, víno, spí opitý v aute....Matkinou prioritou je, aby maloleté deti mali šťastné detstvo a nie aby sa báli, kedy sa ich otec zase opije a bude na mamu a starších súrodencov kričať, bude sa vyhrážať a budú všetci zamknutí v dome čakať kedy dorazí policajná hliadka. Návštevy polície sú u nich časté, pretože otec, keď si vypije je konfliktný a každému sa vyhráža. Veľký konflikt sa udial pár dní pred podaním neodkladného opatrenia. Vtedy sa matka definitívne rozhodla danú situáciu riešiť právnou formou. Matka v rámci svojho odvolania uviedla, že otec už nežije s matkou v spoločnej domácnosti. V čase podania odvolania, teda k 14.8.2019 otec maloletých detí nežije už vyše týždňa v spoločnej domácnosti s matkou. Týždeň sa zdržiaval v rámci pozemku patriaceho k adrese Y. XX, ale nakoľko bol neustále v podnapitom stave matka maloletých detí mu zamedzila prístup do domu. Spával v kotolni. S deťmi sa stretával minimálne, nakoľko väčšinu času trávi v potravinách v obci na borovičke, prípadne pive. V utorok dňa 13.8.2019 bol otec triezvy, svoje správanie opäť oľutoval, ale nakoľko mu už matka neverí, do domu ho nepustila. Vzhľadom na to, že dom v ktorom bývajú je dvojgeneračný, matka vypratala otcovi dve izby, kúpeľňu, WC so samostatným vchodom, kde môže bývať, aby mohol byť v kontakte s deťmi. Otec dostal ultimátum, že nemôže piť, inak ho dá matka deložovať. Vzhľadom na to, že je ohrozená výživa maloletých detí matka naďalej trvá na návrhu nariadenia neodkladného opatrenia v otázke úpravy práv a povinností k maloletým deťom, ako aj na návrhu na uloženie výchovného opatrenia tak, ako to bolo uvedené v návrhu zo dňa 27.5.2019 podanom na Okresnom súde v Pezinku dňa 27.6.2019, a preto podáva odvolanie voči uzneseniu zo dňa 26.7.2019 vedenému pod sp.zn. 44P/44/2019 a napáda ho v plnom rozsahu. Na základe uvedeného matka žiada aby Krajský súd v Bratislave zmenil rozhodnutie Okresného súdu Pezinok a vydal neodkladné opatrenie: „Maloleté deti H. Q. T., G.. T., narodená dňa XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX Y., Slovenská republika, O. H. T., G.. T., B. J. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX Y., Slovenská republika a C. H. T., G.. T., B. J. XX.XX.XXXX, Jablonec 24, 900 86 Jablonec, Slovenská republika sa zverujú do osobnej starostlivosti matky. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej H.X. Q. T. sumou 100,- € mesačne. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej O. H. T. sumou 100,- € mesačne. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. H. T. sumou 100,- € mesačne. Styk otca s deťmi sa neupravuje. Matka súčasne žiada vydať výchovné opatrenie: „Súd napomína otca a upozorňuje ho na jeho nevhodné správanie a pripomína mu jeho základné rodičovské povinnosti. Súd za účelom zabezpečenia výchovného opatrenia ukladá otcovi povinnosť podrobiť sa protialkoholickému liečeniu ambulantnou formou. Súd za účelom zabezpečenia výchovného opatrenia ukladá otcovi povinnosť podrobiť sa psychoterapeutickým konzultáciám v rozsahu najmenej 20 hodín. 11. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. 12. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku). 13. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 14. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 15. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 16. Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 17. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloletá H. Q. má 6 rokov, maloletý O. H. má 3 roky a maloletá C. H. má 1 rok. Rodičia nie sú manželia a na súde prvej inštancie sa nevedie žiadne konanie ohľadom úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vzťahujúci sa k zvereniu maloletých detí, k výške výživného na maloleté deti a súčasne návrh vo veci samej za účelom nariadenia výchovného opatrenia. 18. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 19. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než zákonnom podklade nemožno chrániť neodkladným opatrením. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného. Osvedčenie nariadenia neodkladného opatrenia vyžaduje aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné v zmysle Zákona o rodine. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Napriek tomu, že sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného rodiča, obsahom neodkladného opatrenia bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa resp. maloletého dieťaťa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. Začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení, pričom týmto opatrením o platení výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej. 20. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletých detí podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada, dočasné zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti a určenie výšky vyživovacej povinnosti vo výške 100,- € na každé maloleté dieťa. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila hlavne konfliktnými situáciami medzi otcom a matkou, konzumáciou alkoholu zo strany otca, nemožnosťou komunikácie s otcom, zabezpečovaním starostlivosti v prevažnej miere zo strany matky. Vzhľadom k popísanej situácii zo strany matky, ako aj s poukazom na konfliktnosť medzi rodičmi, ako aj nevyjadrenie sa otca k odvolaniu matky (§ 329 ods. 1 CSP) odvolací súd ustálil, že bude v záujme maloletých detí ich dočasné zverenie do osobnej starostlivosti matky. V tomto prípade odvolací súd zdôrazňuje, že práve vyhrotené a konfliktné situácie medzi rodičmi môžu jedného z rodičov nútiť k tomu, aby mal tendenciu prostredníctvom maloletých detí riešiť svoje konflikty. Je nepochybné, že v priebehu odvolacieho konania došlo aj k zmene situácie medzi rodičmi, nakoľko otec už nežije v spoločnej domácnosti s matkou, pričom nie je zrejmé, ako dochádza ku kontaktu otca s maloletými deťmi. Vzhľadom k zabráneniu eskalácie tejto napätej situácie odvolací súd ustálil, že je potrebné maloleté deti dočasne zveriť do osobnej starostlivosti matky. V tejto súvislosti však odvolací súd zdôrazňuje, že ide iba o dočasné zverenie, nakoľko je určené prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto je matka zároveň povinná podať návrh vo veci samej v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia vzťahujúci sa k úprave práv a povinností k maloletým deťom, týkajúci sa zverenia maloletých detí, zastupovania a správy majetku, určenia výšky vyživovacej povinnosti, ako aj úpravy styku maloletých detí s otcom. 21. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť v tomto prípade rovnako odvolací súd vzhliadol dôvod k zmene uznesenia súdu prvej inštancie, t.j. k určeniu výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca. Otec sa s poukazom na ustanovenie § 329 ods. 1 CSP sa mohol vyjadriť k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj k odvolaniu matky, pričom svoje právo žiadnym spôsobom nevyužil, ani vyvrátil tvrdenia matky. V tejto súvislosti teda odvolací súd vychádza zo skutočností tvrdených matkou, že otec neprispieva na domácnosť, že otec neprispieva na výživu maloletých detí žiadnou sumou, že zabezpečovanie všetkých potrieb maloletých detí je v dispozícii výlučne matky, ktorá musí potreby detí zabezpečovať nielen svojou osobnou starostlivosťou, ale aj po finančnej stránke. S poukazom na tvrdenia matky uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní má odvolací súd za to, že je potrebné túto vyživovaciu povinnosť otcovi v nevyhnutnom rozsahu a to konkrétne vo výške 100,- € mesačne na každé dieťa stanoviť. V tomto prípade odvolací súd zdôrazňuje, že výživné v nevyhnutnej miere nemusí nevyhnutne pokrývať všetky výdavky matky vynakladané na maloleté deti, ale má plniť iba funkciu výživného v nevyhnutnej miere t.j. zabezpečovať v nevyhnutnom rozsahu úhradu základných potrieb maloletých detí. Inak povedané táto vyživovacia povinnosť je zatiaľ stanovená dočasne, pričom v rámci konania vo veci samej bude táto upravená v príslušnej výške, podľa zárobkových pomerov oboch rodičov, ako aj s prihliadnutím na starostlivosť o maloleté deti. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP). 22. Toto neodkladné opatrenie bude trvať na čas do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, ktorý návrh na začatie konania je matka povinná podať do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na súde prvej inštancie. 23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).