Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/11/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224609 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:2115224609.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: HanSpa Medica, spol. s r.o., Robotnícka 57/19, 905 01 Senica, IČO: 44 946 911, zap. v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 24312/T, správcom ktorého je: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Bratislavská 17/26, 924 01 Galanta, na odvolanie veriteľa J.. A. S., B., ako aj na odvolanie správcu konkurznej podstaty, proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 14.11.2018, vydané v konaní pod č.k. 23K/31/2015-482, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd odvolaním napadnutý výrok 1. uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 14.11.2018, vydané v konaní pod č.k. 23K/31/2015-482, potvrdzuje. II. Odvolací súd odvolaním napadnutý výrok 2. a 3. uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 14.11.2018, vydané v konaní pod č.k. 23K/31/2015-482, zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na nové konanie. III. Náhrada trov odvolacieho konania sa nepriznáva žiadnemu zo strán odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením Okresného súdu Trnava, vydané v konaní pod č.k. 23K/31/2015-482, bolo rozhodnuté, že súd zrušuje konkurz na majetok uvedeného úpadcu, a to pre nedostatok predpokladov pre konkurz. Súd prvej inštancie zároveň nepriznal správcovi konkurznej podstaty odmenu z výťažku zo speňaženia majetku všeobecnej podstaty, ako aj nepriznal tomuto správcovi náhradu hotových výdavkov. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že uznesením zo dňa 19.10.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 26.10.2015 rozhodol tak, že začína konkurzné konanie na majetok uvedeného dlžníka, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2015. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28.10.2015, právoplatným dňa 06.11.2015 ustanovil dlžníkovi predbežného správcu a uznesením zo dňa 23.02.2015 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 08.01.2016 vyhlásil na majetok uvedeného dlžníka konkurz. Návrhom zo dňa 04.05.2017, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie dňa 05.05.2017, sa úpadca domáhal zrušenia konkurzného konania vedeného na jeho majetok, a to z dôvodu nedostatku predpokladov pre konkurz, nakoľko v konkurze nie je ani jeden veriteľ. Z predmetného podania vyplýva, že veriteľ dlžníka HanSpa Agency, spol. s r.o., Senica, IČO: 43 907 890, podaním zo dňa 04.05.2017, doručeným správcovi dňa 15.05.2017, využil svoje dispozičné právo a vzal prihlášku pohľadávky v predmetnom konkurznom konaní, v celom rozsahu späť. Veriteľ dlžníka - J.. V.. P. M., nar. XX.XX.XXXX, B., vzal podaním zo dňa 04.05.2017, doručené správcovi dňa 15.05.2017, v celom rozsahu prihlášku späť. Pohľadávka veriteľa - VZP, a.s., IČO: 35 937 874, vo výške 2.082,77 Eur, bola v celom rozsahu uhradená a táto skutočnosť bola dňa 12.06.2017 oznámená správcovi. Do konkurzu si v základnej prihlasovacej lehote 45 dní podali prihlášky štyria konkurzní veritelia: J.. A. S., HanSpa Agency, spol. s r.o., J.. V.. P. M. a VZP, a.s. Všetky pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok, pričom zapísanie po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty bolo v súlade so zákonom zverejnené v Obchodnom vestníku. Dňa 18.05.2018 doručil správca súdu prvej inštancie do spisu aktuálny zoznam pohľadávok, z ktorého vyplýva, že v danom prípade nie je daná existencia plurality veriteľov. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 102 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ako aj s poukazom na ust. § 1, ust. § 3 ods. 1, ods. 2, ust. § 27 ods. 1 písm. c/ zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len“ZKR“) zistil, že účelom konkurzu je riešenie úpadku dlžníka speňažením jeho majetku a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov. Podmienkou úpadku je pluralita veriteľov. Táto podmienka musí byť splnená ako pred vyhlásením konkurzu, tak aj po jeho vyhlásení. Podmienka plurality veriteľov dlžníka je splnená vtedy, ak má aspoň dvoch veriteľov, pričom za veriteľa je potrebné považovať každú osobu, ktorá je od dlžníka oprávnená požadovať finančné plnenie. S poukazom na to, že v predmetnom konkurznom konaní je daná iba jedna pohľadávka, ktorá patrí veriteľovi: J.. A. S. a táto je v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. a/, b/, ako aj s poukazom na ust. § 9 ods. 2 ZKR spriaznenou osobou úpadcu, jeho pohľadávka je preto v zmysle ust. § 95 ods. 3 ZKR podriadenou pohľadávkou. Týmto mal súd prvej inštancie za preukázané, že nie je daná pluralita veriteľov dlžníka. Vo vzťahu k pohľadávkam správcu konkurznej podstaty, tieto sú pohľadávkami proti podstate, nakoľko vznikli po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, nie sú prihlásené prihláškou a v prípade zrušenia konkurzu v zmysle ust. § 102 ods. 2 ZKR sa o nich rozhoduje v uznesení o zrušení konkurzu. Nakoľko dlžník nemá viac ako jedného veriteľa, nie je v úpadku. Konkurzné konanie preto nemôže pokračovať, nakoľko podmienka plurality veriteľov, ako základný predpoklad konkurzného konania, nie je v predmetnom konkurze splnená. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že je dôvodné zrušiť konkurz podľa ust. § 102 ods. 2 ZKR z dôvodu nedostatku predpokladov pre jeho ďalšie vedenie. Vo vzťahu k odmene a náhrady hotových výdavkov správcu, súd nepriznal správcovi konkurznej podstaty náhradu hotových výdavkov, nakoľko si ich neuplatnil a výšku nepreukázal. Na výzvu súdu prvej inštancie, či si uplatňuje odmenu z výťažku, správca doručil len stručný výpis z evidencie pohľadávok proti podstate v tabuľkovej forme bez preukázania ich výšky. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch 1., 2. a 3. uznesenia zo dňa 14.11.2018. 3. Proti uzneseniu Okresného súdu Trnava bolo podané odvolanie správcu konkurznej podstaty úpadcu, a to dňa 05.12.2018 prostredníctvom Esch (č.l. 495-518). V odvolaní správca konkurznej podstaty napáda uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 14.11.2018 v celom rozsahu. Stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že predpokladom konkurzu je existencia úpadku, pričom v úpadku je ten, kto je platobne neschopný alebo predlžený, resp. úpadok sa predpokladá, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podal samotný dlžník (. V danom prípade bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný samotným dlžníkom (úpadcom). Hoci správca upozornil súd na to, že v danom prípade sa úpadok predpokladá. Nestotožňuje sa tiež so záverom súdu o neexistencii plurality veriteľov dlžníka. Závery vyplývajúce z bodu 16 odôvodnenia považuje za skutočnosti v priamom rozpore s ust. § 32, ust. § 87 ods. 7 ZKR. Trvá na tom, že hoci považuje preukazovanie úpadku dlžníka za bezpredmetné vzhľadom na domnienku uvedenú v ust. § 3 ods. 1 ZKR, veriteľ - J.. A. S. a osoba správcu konkurznej podstaty sú riadnymi veriteľmi úpadcu, ktorí zakladajú pluralitu veriteľov. Je pritom irelevantné, či pohľadávka J.. A. S. je podriadenou alebo nie. Záver súdu prvej inštancie preto považuje za nesprávny. Poukazuje opätovne na ust. § 3 ods. 1, ods. 2 ZKR. Zároveň podotýka, že ak súd konkurz zruší, budú J.. A. S. spolu s osobou správcu konkurznej podstaty oprávnení na podanie veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu práve z dôvodu existencie platobnej neschopnosti úpadcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za svojvoľný postup súdu, ktorý poškodzuje záujmy veriteľov a chráni osoby, voči ktorým správca uplatňuje nároky. Ide práve o osoby, ktoré zrušenie konkurzu navrhovali (konateľ J.. V.. P. M. a jeho manželka, ktorí odporovateľnými úkonmi zmenšili majetok úpadcu a voči ktorým správca vedie viaceré konania). Vo vzťahu k výrokom 2. a 3. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 14.11.2018 odvolateľ uvádza, že o odmene a výdavkoch sa rozhoduje podľa ust. § 102 ods. 1 ZKR. Považuje za predčasný záver, že výška majetku úpadcu nepostačuje na úhradu týchto nárokov správcu. Správca súdu prvej inštancie výšku výdavkov oznámil výpisom z evidencie pohľadávok proti podstate, z ktorých sú ich právny titul a výška zrejmé. Pre odstránenie pochybností správca predkladá všetky relevantné faktúry. Žiada, aby súd opätovne zvážil, či majetok postačuje na úhradu, nakoľko dôjde k poškodeniu nárokov správcu. Žiada aby bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušené. K odvolaniu doložil listiny, tak ako sú založené na č.l. 497-518 spisu. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 14.11.2018, bolo súdu prvej inštancie na emailovú adresu [email protected] dňa 10.12.2018 doručené odvolanie veriteľa - J.. A. S., ako aj prílohy. Podanie bolo súdu prvej inštancie v rovnopise doplnené dňa 11.12.2018, tak ako vyplýva z doručovacej pečiatky súdu prvej inštancie na č.l. 546. Odvolanie veriteľa je založené na č.l. 519-547. Odvolanie s poukazom na doručenie uznesenia dňa 02.12.2018 (č.l. 493) je podané včas. V odvolaní veriteľ uvádza, že podal prihlášku do konkurzu na majetok dlžníka. Poukazuje na vedené súdne konania o neúčinnosti právneho úkonu, a to voči konateľovi J.. V.. P. M. a jeho manželke V.. N. M., a to na Okresnom súde Trnava pod č.k. 23Cbi/9/2016, 23Cbi/8/2016, 25Cbi/13/2016 ide o určenie neúčinnosti právneho úkonu, 7C/180/2016, ide o návrh na vydanie PR o zaplatenie sumy 38.530,- Eur. Týmto je predpoklad, že sa do konkurznej podstaty úpadcu, v prípade úspechu správcu v konaniach dostane príjem, resp. plnenie, ktoré bude tvoriť základ pre uspokojenie veriteľov. Postup správcu konkurznej podstaty považuje za vecne správny. Osoby J.. V.. P. M. a jeho manželka postupne odčerpávali počas rokov 2012-2015 finančné prostriedky zo spoločnosti tak, aby ju dostali do úpadku, čo považuje za neprípustné. Porušili pritom viaceré zákony, pričom sa vedie aj trestné konanie pre prečin sprenevery podľa ust. § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ TZ, podľa ust. § 239 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. a/ TZ poškodzovania veriteľa a podvodného úpadku podľa ust. § 227 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ TZ. Veriteľ poskytol v roku 2009 pôžičku v sume 25 tis. Eur na rozbeh podnikania, ktorá bola riadne účtovaná. Táto pôžička však nikdy nebola vrátená. Dňa 19.04.2012 bol notárom J.. Q.. P. B. oslovený, že pripravuje rozdelenie spoločnosti HanSpa Medica spol. s r.o., ale aj spoločnosti BAMEDI, spol. s r.o. a MEDIBA, spol. s r.o., využil mediátora a požiadal ho aby uplatnil žiadosť o vrátenie finančnej pôžičky. O splatenie pôžičky žiadal aj advokáta Q.. Q. S. na stretnutí dňa 17.08.2012 v jeho kancelárii v Trenčíne. Vrátenie pôžičky však podmieňoval dodatočným odsúhlasením odmeny pre seba (J.. V.. P. M.) a jeho manželku, ktorá si ju podľa slov advokáta už dávno pred tým vyplatila. Naopak, namiesto vrátenia pôžičky pán J.. V.. P. M. odčerpal zo spoločnosti finančné prostriedky a spoločnosť poslal do konkurzu. Obe osoby zároveň poskytli pôžičky spriazneným spoločnostiam, hoci vedeli, že ich nebudú môcť vrátiť. Obe osoby si vyplácali mzdy, ako aj podiely zo zisku, čím sa im podarilo vyviesť finančné prostriedky so spoločnosti. Zároveň v odvolaní poukazuje na ďalšiu činnosť J.. V.. P. M. a jeho manželky. Spolu s úkonmi, ktoré v odvolaní popisuje a dokladá prílohami, ďalej uvádza, že sa týmto osobám podarilo priviesť spoločnosť do úpadku. Žiada, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 14.11.2018 zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 22.11.2018, ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu pre nedostatok predpokladov pre konkurz. K odvolaniu doložil Zmluvu o pôžičke zo dňa 01.10.2009, pravidelný výpis z účtu VÚB, ako aj ďalšie listiny, tak ako sú založené ako prílohy k jeho odvolaniu. 5. Súd prvej inštancie zaslal odvolanie správcu konkurznej podstaty, ako aj odvolanie veriteľa na vyjadrenie úpadcovi, a to dňa 19.12.2018. Dňa 16.01.2019 bolo do podateľne súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie k odvolaniu správcu a k odvolaniu veriteľa. Vo vyjadrení konateľ úpadcu uvádza, že nechce zaťažovať odvolací súd nevysporiadanými podnikateľskými spormi medzi ním a J.. S.. Poukazuje na ust. § 3 ods. 1 ZKR a má za to, že súd prvej inštancie je povinný skúmať predpoklady na konkurz a v prípade zistenia ich absencie, je povinný rozhodnúť o jeho zrušení. Postavenie osoby správcu považuje za odlišné od postavenia veriteľa, ktorý si uplatňuje pohľadávku prihláškou podľa ust. § 24 ods. 1 ZKR. Z výkladu tak je zrejmé, že za veriteľa nemožno považovať osobu správcu konkurznej podstaty. Zároveň uvádza názor, akceptovaný odbornou verejnosťou, kde (komentár k ust. § 102 ods. 2 ZKR) sa uvádza, že „ak dlžník nemá viac ako jedného veriteľa prihláseného v konkurze (teda nie objektívne), ale ako účastníka v konkurznom konaní, nie je v úpadku“. Úvahy správcu, ktoré sú obsahom odvolania považuje za čistú špekuláciu, pretože vôbec nie je isté, či sa J.. S. rozhodne svoju pohľadávku vymáhať podaním žaloby na súde, alebo cestou nového konkurzu. Pokiaľ argumentuje správca možným premlčaním nároku, k tomuto uvádza, že nič nebráni veriteľom uplatňovať svoje pohľadávky, ako aj iné nároky, voči jeho osobe, ako osobe konateľa úpadcu. Pokiaľ tak však neurobil, musí znášať dôsledky svojej pasivity. Nepovažuje za dôvodné odvolanie správcu proti výroku 2. a 3. Uznesenia súdu prvej inštancie. Sám správca iba tvrdí, že existuje šanca, že by mohol nejaké plnenie do podstaty vymôcť, v prípade úspechu v sporoch, ktoré vedie. Žiadne speňažovanie majetku správca nevedie, prebiehajú iba súdne spory, v ktorých sa správca snaží získať finančné plnenia, ktoré sú podľa jeho názoru pochybné. Konanie správcu považuje preto za neobvyklé. Poukazuje na to, že J.. S. z podaných žalôb nemusí platiť súdne poplatky, žaloby a právne podania pre neho a v jeho záujme vyhotovuje správca bez toho, aby si za tieto právne služby tento veriteľ riadne platil. Plnenie povinnosti na strane správcu považuje za veľmi selektívne, nakoľko sa snaží iba vyhovieť jednému spriaznenému veriteľovi a vykonáva úkony v jeho prospech, naopak na strane druhej si neplní základné povinnosti, a preto bola dňa 08.02.2018 podaná sťažnosť. K odvolaniu veriteľa J.. A. S. uvádza, že obsahom podaného odvolania sú iba subjektívne videnia rozporov medzi spoločníkmi navzájom, pričom podstatná časť jeho tvrdení sa nezakladá na pravde. Poukazuje vo vyjadrení na ust. § 363 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj na preukázanie povinnosti odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP. Má za to, že odvolateľ nepreukázal naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov podľa CSP. Podľa ust. § 386 písm. d/ CSP navrhuje, aby odvolanie J.. A. S. bolo odmietnuté z dôvodu absencie náležitostí podľa ust. § 363 CSP. S poukazom na uvedené dôvody, preto nevidí zmysel osobitne sa vyjadrovať ku každému jemu uvedenému tvrdeniu, ktoré je obsahom odvolania. Jeho pôžička na sumu 25 tis. Eur je minimálne pochybná, nakoľko ju podpísal on sám so sebou, ako konateľ spoločnosti na jednej strane a veriteľ na strane druhej a nikdy ju nepredložil do účtovníctva spoločnosti. Z použitej pečiatky vyvodzuje, že musela byť táto zmluva o pôžičke antidatovaná. Je na ťarchu odvolateľa, prečo túto pôžičku doteraz nevymáhal, bol pasívny. Poukazuje na účel konkurzného konania a na spriaznenosť osoby tohto veriteľa s osobou úpadcu. 6. Súd prvej inštancie zaslal vyjadrenie konateľa úpadcu, k odvolaniam správcu konkurznej podstaty a k odvolaniu veriteľa, na vyjadrenie správcovi konkurznej podstaty, a to podaním doručeným dňa 16.01.2019. Súd prvej inštancie zároveň doručil vyjadrenie konateľa úpadcu, zároveň veriteľovi J.. A. S. dňa 17.01.2019, tak ako vyplýva z č.l. 566, na vyjadrenie. Dňa 28.01.2019 bolo prostredníctvom Esch súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie správcu k vyjadreniu konateľa úpadcu zo dňa 14.01.2019 a k odvolaniu správcu, tak ako je založená na č.l. 568-570. Vo vyjadrení správca považuje snahu konateľa úpadcu docieliť zrušenie konkurzu, nakoľko hrozí postihnutie jeho osobného majetku a majetku jeho manželky z dôvodu uskutočnenia odporovateľných právnych úkonov (ďalej len „ PU“), ako aj spôsobenia škody. Trvá na tom, že nebol daný dôvod zrušenia konkurzu podľa ust. § 102 ods. 2 ZKR. Ak existuje úpadok, alebo nevyvrátiteľná domnienka úpadku dlžníka, tak konkurz nemôže byť zrušený. Účelom konkurzu je predsa riešenie úpadku, nie opomenutie jeho riešenia zrušením konkurzu. Úvahy konateľa úpadcu o tom, že správca nerozoznáva medzi legálnou definíciou úpadku a predpokladu konkurzu sú zavádzajúce, nemajú oporu v zákone. Žiadne ustanovenie ZKR neformuluje podmienku plurality veriteľov. Tvrdenie konateľa úpadcu o tom, že má doručené podanie dňa 18.05.2018, považuje za nepravdivé. Aj veriteľa pohľadávky proti podstate je potrebné považovať za veriteľa pre účely konkurzu a posudzovanie existencie ich plurality. Odkaz konateľa úpadcu na ust. § 24 ods. 1 ZKR je účelový a zavádzajúci. Súd prvej inštancie nepostupoval podľa zákona, tvrdenie konateľa úpadcu o nespeňažovaní majetku je nepravdivé. 7. Do podateľne odvolacieho súdu bolo dňa 04.03.2019 doručené stanovisko konateľa úpadcu zo dňa 01.03.2019 k vyjadreniu správcu zo dňa 28.01.2019 (konanie vedené pod č.k. 1CoKR/11/2019). V tomto stanovisku žiada, aby odvolací súd potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Podľa jeho názoru správca opakuje dôvody, prečo nie je možné konkurz zrušiť. Snaží sa podsúvať svoj výklad zákona. Tento výklad je absurdný a v praxi nepoužiteľný. Pluralita veriteľov úpadcu je podmienkou konania a ak je iba jeden veriteľ, J.. A. S., navyše ako konateľ a spoločník úpadcu, pre účely konkurzu osoba spriaznená, sú splnené podmienky pre zrušenie konkurzu. Snaha správcu pokračovať v konaní je motivovaná jeho záujmom pomôcť J.. A. S. vymôcť jeho pohľadávku. Takýto postup je však v rozpore s účelom ZKR. Ide zneužitie inštitútu konkurzného konania. Zrušenie konkurzu považuje za účelné a žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. 8. Dňa 26.03.2019 bolo odvolaciemu súdu v konaní 1CoKR/11/2019 doručené do podateľne vyjadrenie veriteľa a spoločníka - J.. A. S.. V tomto vyjadrení opisuje situáciu ohľadom konkurzu spoločnosti, ktorej je aj spoločníkom, aj veriteľom. Poukazuje na už uvedené vyjadrenia vo vzťahu ku konaniu J.. V.. P. M. a jeho manželky V.. N. M., vo vzťahu k prevádzkovaniu verejných lekární iných osôb a úkonov, ktoré boli vykonané v období od roku 2012. Je preto dôvodné, ak správca považuje konanie týchto osôb za poškodzovanie dlžníka. Poukazuje na prepojenie osôb na iné spoločnosti. Má za to, že konateľ úpadcu v mesiaci 05/2017 sa snažil zrušiť konkurz a uhradil niektoré záväzky spoločnosti, pričom svojím konaním uprednostnil iba niektorých veriteľov úpadcu, aby mohol byť konkurz zrušený. Poukazuje na to, že on sám zostal s neuspokojeným nárokom na plnenie. Celé konkurzné konanie považuje za jednu veľkú špekuláciu. Poukazuje na úkony konateľa úpadcu, ktorý vyhlásil konkurz na všetkých päť spoločností a má za to, že konkurzy budú na tieto spoločnosti zrušené. Opätovne poukazuje na vedené konania na Okresnom súde Trnava vo veci neúčinnosti právneho úkonu a návrhu na vydanie PR na sumu 38.530,- Eur. Úkony správcu považuje za úkony s odbornou starostlivosťou. Poukazuje na vyhlásené konkurzy na iné spoločnosti (BAMEDI, spol. s r.o., MEDIBA, spol. s r.o.). 9. Dňa 26.04.2019 bolo do podateľne odvolacieho súdu doručené stanovisko konateľa úpadcu k vyjadreniu veriteľa a spoločníka J.. S.. Vo vyjadrení konateľ úpadcu využil svoje zákonné právo a oboznámil sa s písomným podaním, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu 26.03.2019. Podanie sa nevenuje meritu veci a obsahuje iba genézu spoločného podnikania jeho osoby s osobou J.. S., a to ešte skreslenou optikou J.. S., ktorý sa dáva do pozície ukrivdeného, či poškodeného spoločníka a útočí neoprávnene na jeho osobu a osobu jeho manželky. Vo svojom vyjadrení popisuje pôsobenie aj v iných spoločnostiach, ktoré nemajú s prejednávanou vecou nič spoločné. J.. A. S. sa nevyjadruje k predmetu konania, a to či sú splnené podmienky podľa ust. § 102 ods. 2 ZKR. Zotrváva v celom rozsahu na obsahu svojich doterajších vyjadrení. Osobu J.. A. S. považuje za spriaznenú osobu s úpadcom a jeho pohľadávku za podriadenú podľa zak. č. 7/2005 Z.z. ZKR. Má za to, že J.. A. S. má celý rad právnych nástrojov na vymáhanie svojej pohľadávky, ak ju považuje za dôvodnú a zrušením konkurzu sa jeho postavenie nemení, ani nezhoršuje. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne v celom rozsahu a žiada, aby bolo odvolacím súdom potvrdené. 10. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie správcu konkurznej podstaty a veriteľa dlžníka podľa § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že odvolanie je iba čiastočné dôvodné, a to čo do výroku 2. a výroku 3. uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolaniam - čo do výroku 1. nie je možné vyhovieť. 11. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 23K/31/2015, vrátane napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 14.11.2018 napadnutého odvolaním zistil, že súd prvej inštancie vecne správne aplikoval ust. zákona, a to ust. § 1, ust. § 3 ods. 1, ods. 2, ust. § 27 ods. 1 písm. c/, ako aj ust. § 102 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR v znení, ktorá sa na predmetné konanie vzťahuje. Odvolací súd v zhode so skutkovým záverom zisteným súdom prvej inštancie konštatuje, že podmienkou úpadku je pluralita veriteľov dlžníka. Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že účelom konkurzu je riešenie úpadku dlžníka, speňažením jeho majetku a tiež kolektívnym uspokojením jeho veriteľov. Súd skúma podmienky konania počas celého konania. Podmienka plurality veriteľov dlžníka musí byť splnená nielen v čase vyhlásenia konkurzu, ale aj po jeho vyhlásení. Podmienka plurality veriteľov je splnená vtedy, ak má dlžník aspoň dvoch veriteľov. Súd prvej inštancie postupoval vecne správne, ak na základe podaného návrhu dlžníka skúmal, či sú splnené podmienky vedenia konkurzu. Ak zistil, že v konkurznom konaní vedenom na majetok dlžníka v čase vydania rozhodnutia je len jedna pohľadávka, ktorá patrí veriteľovi J.. A. S., postupoval tak vecne správne. Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie zistil, že v čase vydania odvolaniami napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie bola v konaní jediná pohľadávka, prihlásená v zmysle ust. § 95 ods. 3 ZKR, pričom postavenie tohto veriteľa je v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. a/, b/, ako aj podľa ust. § 9 ods. 2 ZKR je v pozícii spriazneného veriteľa s osobou úpadcu. Pohľadávky proti podstate, nie sú pohľadávkami, ktoré zakladajú veriteľom, v danom prípade osobe správcu konkurznej podstaty postavenie konkurzného veriteľa. Pohľadávky proti podstate správcu preto nemožno považovať za pohľadávku, ktorá by mala tvoriť pluralitu veriteľov, ako uvádza správca vo svojom odvolaní. Pluralitu veriteľov tvoria iba veritelia, ktorí svoje nároky prihlásia prihláškou postupom podľa zak. č. 7/2005 Z.z. ZKR. Ak súd prvej inštancie skutkovo a právne dospel k názoru, že dlžník nemá viac ako jedného veriteľa prihláseného ako účastníka v konkurznom konaní, nie je v úpadku titulom absencie podmienky plurality veriteľov. Konkurzné konanie, je preto potrebné zrušiť postupom podľa ust. § 102 ods. 2 ZKR. Odvolací súd preto nenašiel žiaden právny dôvod, ktorý by zakladal konštatovanie nesplnenia podmienok uvedených v ust. § 102 ods. 2 ZKR. Žiaden z odvolateľov nepreukázal, ani nedoložil, že súd prvej inštancie pochybil, ak zistil absenciu plurality veriteľov dlžníka na základe záverov, ktoré vyplývajú z vydaného uznesenia zo dňa 14.11.2018. Odvolateľ síce poukazoval na vykonanie úkonov osôb, ktoré v odvolaní pomenováva, avšak nevenoval žiadnu pozornosť preukázaniu dôvodov, zakladajúcich zmenu, alebo zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia. Odvolací súd nemôže preskúmavať, alebo hodnotiť, či vyvodzovať právne alebo skutkové závery vo vzťahu ku konaniu osôb. ktoré odvolateľ ako jediný veriteľ dlžníka v podaní uvádza. Dôvody podania odporovacích žalôb tiež nie sú podmienkou a predpokladom plurality veriteľov. Správca, ako odvolateľ a veriteľ ako odvolateľ nepreukázali dôvody, pre ktoré by odvolací súd mal za to, že je potrebné zrušiť alebo zmeniť odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 14.11.2018. V tejto časti odvolaní oboch strán preto odvolací súd potvrdzuje odvolaním napadnutý výrok 1. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 14.11.2018 ako vecne správny v celom rozsahu. Spory, alebo nezhody medzi bývalými spoločníkmi, či konateľmi úpadcu, bez ďalšieho nemôžu byť dôvodom pre zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. Vo vzťahu k odvolaniu správcu konkurznej podstaty v tej časti jeho odvolania, v ktorej napáda výrok 2. a 3. uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že správca v odvolaní doložil právne dôvody vzniku jeho nároku na priznanie náhrady hotových výdavkov, pričom odvolací súd v tejto časti síce uvádza, že ku dňu vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, neboli tieto hotové výdavky z hľadiska ich právneho dôvodu a výšky doložené, avšak ich odvolateľ následne do spisu doložil. Vzhľadom na potrebu opätovného preskúmania nároku správcu na vznik jeho odmeny, ako aj nároku správcu na náhradu hotových výdavkov, na základe listín, ktoré sú ako doklady doložené k odvolaniu, preto odvolací súd zrušuje odvolaním napadnutý výrok 2. a 3. uznesenia a vec vracia v tejto časti súdu prvej inštancie na nové konanie. Súd prvej inštancie po vrátení veci preskúma opätovne dôvodnosť, právny dôvod, výšku uplatnených nárokov správcu konkurznej podstaty a vydá samostatné rozhodnutie. Tento postup odvolacieho súdu nevylučuje skutočnosť, že podľa ust. § 102 ods. 2 ZKR je potrebné rozhodnúť o návrhu na zrušenie konkurzu a odmene a výdavkoch správcu v 1. rozhodnutí. Rozhodnutie, ktorým odvolací súd potvrdzuje napadnutý výrok 1. o zrušení konkurzu, nie je žiadnym spôsobom dotknuté s následným vydaním opätovným rozhodnutím súdu prvej inštancie o nárokoch správcu. Na takto uvedenom zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 12. Súd prvej inštancie preto postupoval vecne správne v časti výroku 1. uznesenia, ak na takto zistenom skutkovom základe vydal rozhodnutie dňa 14.11.2018 v konaní pod č.k. 23K/31/2015. Vo vzťahu k výroku 2. a 3. preto sú splnené podmienky na opätovné preskúmanie nárokov odvolateľa, ako správcu konkurznej podstaty, preto odvolací súd zrušuje v tejto časti výrok 2. a 3. a vracia vec súdu prvej inštancie v tejto časti na nové konanie. 13. Odvolací súd zistil, že rozhodnutie Okresného súdu Trnava v konaní pod č.k. 23K/31/2015-482 v časti výroku 1. zo dňa 14.11.2018 je vecne správne, a preto ho potvrdzuje, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V časti výroku 2. a 3. nepovažuje odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne, preto ho zrušuje a vec vracia na nové konanie. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Výrok 1. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 14.11.2018 považuje odvolací súd za vecne správny v celom rozsahu. 15. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak neboli splnené procesné podmienky. V danom prípade odvolateľ doložil právny titul jeho nároku v odvolacom konaní, pričom v odvolacom konaní nie je priestor na preskúmavanie oprávnenosti, dôvodnosti a výšky jeho nároku, preto odvolací súd v tejto časti vyhovel odvolaniu a zrušil výrok 2. a 3. uznesenia súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu na nové konanie. 16. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 17. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použije aj na odvolacie konanie. 18. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko v konaní mal iba čiastočný úspech správca (čo do výroku 2. a 3.), rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia oprávneného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).