Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/45/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115223406 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:3115223406.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci povoleného oddlženia dlžníka: P. A., nar. XX.XX.XXXX, A.. Z. XXX/X, XXX XX Z. F. Z. V., správcom ktorého je JUDr. Matúš Košara, so sídlom kancelárie Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, značka správcu S 1395, o odvolaní dlžníka: P. A., A.. Z. XXX/X, XXX XX Z. F. Z. V., proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.05.2018, č.k. 9NcKR/1/2015-142, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP), takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29NcKR/1/2015-142 zo dňa 14.05.2018 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vydaným uznesením zrušil skúšobné obdobie dlžníka P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.. Z. XXX/X, XXX XX Z. F. Z. V., ktoré začalo plynúť povolením jeho oddlženia uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29NcKR/1/2015-74 zo dňa 30.06.2016. V odôvodnení vydaného rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29NcKR/1/2015-74 zo dňa 30.06.2016, právoplatné dňa 09.07.2016, bolo povolené oddlženie dlžníka P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. Z. X, XXX XX Z. F. Z. V.. Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Matúš Košara, s určením rozsahu právnych úkonov dlžníka podliehajúcich počas skúšobného obdobia písomnému súhlasu správcu a bola uložená povinnosť dlžníkovi počas trojročného skúšobného obdobia na konci každého skúšobného roka poskytnúť správcovi na uspokojenie záväzkov peňažné prostriedky v sume 12.840,- Eur a ak táto suma presiahne 70 % čistého príjmu dlžníka za uplynulý skúšobný rok, dlžník mal povinnosť poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume najviac vo výške 70 % svojho čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.07.2016. 2. Dlžník uloženú povinnosť neplnil, o čom informoval správca súd prvej inštancie a dňa 19.07.2017 po uplynutí prvého skúšobného roka správca podal návrh na oddlženie dlžníka, pričom informoval súd o skutočnosti, že dlžník uloženú povinnosť si neplní, uhradil správcovi len sumu 331,94 Eur bez DPH (ako odmenu správcu). Dňa 28.07.2017 dlžník požiadal súd o vydanie rozhodnutia o oddlžení dlžníka, nakoľko sa domnieval, že splnil podmienky na takéto rozhodnutie. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 29NcKR/1/2015-142 zo dňa14.05.2018 zrušil po vykonanom dokazovaní skúšobné obdobie dlžníka, ktoré začalo plynúť povolením oddlženia v zmysle uznesenia sp. zn. 29NcKR/1/2015-74. Súd prvej inštancie mal zo správy správcu o priebehu oddlženia 1. skúšobného roka a vykonaného dokazovania jednoznačne zistené, že dlžník na konci prvého skúšobného roka odovzdal správcovi peňažné prostriedky v sume 331,94 Eur, teda uhradil len odmenu správcu (bez DPH). Mal zistené, že rodinní príslušníci dlžníkovi, vzhľadom na novú právnu úpravu inštitútu oddlženia od 01.03.2017, finančnú pomoc v zmysle prehlásenia neposkytli, dlžník mal príjem len z výkonu funkcie konateľa, ktorý deklaroval už pred rozhodnutím o povolení oddlženia, a to v rovnakej výške cca 664,- Eur. Dlžník uvádzal, že iný príjem počas skúšobného obdobia nemal, nakoľko výkon funkcie konateľa v spoločnosti BPY s.r.o. mu časovo neumožňoval nájsť a vykonávať aj inú prácu. Čo sa týka výdavkov dlžníka, dlžník uviedol, že zo zárobku mu nevychádzalo niečo ušetriť s poukazom na starostlivosť o dve maloleté deti. Keďže po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie preukázané, že dlžník nesplnil primárnu povinnosť stanovenú zákonom v § 168 ods. 1 a 2 ZKR v znení účinnom do 28.02.2017, na konci skúšobného roka neposkytol správcovi žiadne finančné prostriedky na účel uspokojenia veriteľov, dospel súd k záveru, že dlžník porušil svoje povinnosti ustanovené zákonom, a preto rozhodol tak, že povolené skúšobné obdobie dlžníkovi zrušil. 3. Voči vydanému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie dlžník, ktorý namietal, že súd prvej inštancie vyhodnotil poskytnutie sumy 331,94 Eur za nedostatočné poskytnutie finančných prostriedkov správcovi, vzhľadom na skutočnosť, že podľa názoru súdu mal čistý mesačný príjem vo výške 664,- Eur titulom odmeny za výkon funkcie konateľa, a preto podľa názoru súdu mal z tejto sumy správcovi poskytnúť aspoň 70 % čistého príjmu, ktorý mal za posledný skúšobný rok (zákon vyžaduje naopak najviac 70 % - § 168 ods. 1 ZoKR). Mal za to, že ťažiskom stanovenia sumy, ktorú mal na základe uznesenia súdu správcovi každoročne poskytnúť, predstavovala ročne až sumu 12.840,- Eur. Dlžník uvádzal, že takúto sumu by bol schopný poskytnúť správcovi len za podmienky, že mu s úhradou tejto sumy pomôžu rodinní príslušníci, čo aj deklaroval v konaní o povolení skúšobného obdobia prehláseniami rodinných príslušníkov. Vzhľadom na nerealizovanie finančnej pomoci od rodinných príslušníkov nebol schopný uvedený záväzok plniť, čo však nenapĺňa znaky závažného porušenia povinnosti dlžníka, keď na jednej strane súdu dostatočne zrozumiteľne vysvetlil, prečo sumu 12.840,- Eur správcovi nemohol poskytnúť. Uviedol, že je ako dlžník zjavne znevýhodnený oproti ostatným dlžníkom, ktorí v súčasnosti podstupujú oddlženie podľa 4. časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii (postačuje byť nemajetný a zaplatiť štátu v splátkach 500,-Eur). A takisto je znevýhodnený oproti tým dlžníkom, ktorým súd rozhodoval o konkurze ako FO podľa 2. časti ZoKR. Mal za to, že v konaní neboli zistené dôvody na zrušenie skúšobného obdobia, počas konkurzného konania, nakoľko ani opakovane a ani závažne neporušil povinnosti ustanovené zákonom. V závere odvolania uviedol, že v § 171 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozlišujú sa iba dva spôsoby, pre ktoré súd obligatórne zruší skúšobné obdobie dlžníka a tým sú: Ak zistí, že dlžník opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo že príjem dlžníka nepostačuje ani na úhradu odmeny správcu. Ak súd vyžadoval, aby som správcovi poskytol aspoň 70 % pravidelného čistého príjmu, tak uvedená požiadavka bola zo strany súdu nezákonná, nakoľko zo svojho príjmu objektívne nemohol do konkurznej podstaty prispieť vyššou čiastkou ako prispel. Vydané rozhodnutie žiadal zmeniť a povoliť skúšobné obdobie, príp. rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 CSP, oboznámil sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi uvedenými v odvolaní a dospel k záveru, že rozhodnutie konkurzného súdu je vecne správne. 5. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. Z predloženého spisu, ako aj z listinných dokladov, mal jednoznačne zistené, že uznesením sp. zn. 29K/2/2012-435 vyhlásený konkurz na majetok úpadcu: P. A. bytom A.. Z. X, Z. F. Z. V., bol zrušený. 6. Následne uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29NcKR/1/2015-74 zo dňa 30.06.2016 súd prvej inštancie rozhodol o povolení oddlženia dlžníka a určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas trojročného skúšobného obdobia podliehať písomnému súhlasu správcu s povinnosťou dlžníka úhrady finančných platieb. Dňa19.07.2017 správca doručil súdu prvej inštancie žiadosť o rozhodnutie vo veci oddlženia dlžníka s tým oznámením, že dlžník si neplnil uložené povinnosti, v určenej výške úhrady finančných prostriedkov nerealizoval. Zo žiadosti správcu o rozhodnutie vo veci oddlženia dlžníka vyplývalo, že dlžník si riadne neplnil svoje povinnosti, v súlade s príslušným uznesením neodviedol správcovi v prospech veriteľov na konci skúšobného roka stanovenú sumu, uhradil len sumu 331,94 Eur (bez DPH) v zmysle § 24 ods. 1 vyhl. MS SR č. 665/2005 Z.z. (odmena správcu). 7. Podľa § 166 ods. 1 prvej vety zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 28.02.2017, dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. 8. Podľa § 171 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 28.02.2017, po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku tiež zaniká funkcia správcu a končí sa skúšobné obdobie. 9. Podľa § 206f ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.03.2017, ak súd určil dlžníkovi skúšobné obdobie podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, súd po uplynutí prebiehajúceho skúšobného roka rozhodne o oddlžení dlžníka, ibaže zistí, že sú tu dôvody na zrušenie skúšobného obdobia. O rozhodnutie vo veci správca požiada bez zbytočného odkladu po uplynutí prebiehajúceho skúšobného roka. 10. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. Z predloženého spisu, podania správcu, ako aj samotného vyjadrenia dlžníka je zrejmé, že uloženú povinnosť v uznesení sp. zn. 29NcKR/1/2015-74 zo dňa 30.06.2016 si dlžník neplnil, nezabezpečil riadne splnenie obsahu skúšobného obdobia. O zrušení skúšobného obdobia súd rozhoduje uznesením. Právoplatné uznesenie je súd povinný bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku. Ak nie sú dôvody na zrušenie skúšobného obdobia počas jeho plynutia, súd rozhodne po skončení skúšobného obdobia o oddlžení dlžníka. O oddlžení rozhoduje súd aj bez návrhu. 11. Odvolací súd dáva do pozornosti, že základnou a ťažiskovou povinnosťou dlžníka je zamestnať sa alebo podnikať v záujme toho, aby mohol získať finančné prostriedky na uspokojenie pohľadávok veriteľov (čo i len v nepatrnej miere). Nevynaloženie maximálneho úsilia zo strany dlžníka na tieto účely sa považuje za závažné porušenie povinností. Skúšobné obdobie neplní funkciu, ak príjem dlžníka nestačí ani na úhradu odmeny správcu. Pre zrušenie skúšobného obdobia pre nepostačujúci príjem dlžníka je právne irelevantné z akého dôvodu nedosahuje dlžník potrebný príjem, teda bez ohľadu na jeho zavinenie. Taktiež je potrebné uviesť, že základným predpokladom pre oddlženie fyzickej osoby je poctivý úmysel dlžníka, pretože jeho prípadné oddlženie výrazne zasahuje do práv jeho veriteľov, nakoľko rozhodnutím súdu o oddlžení sa pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené, stávajú sa voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zodpovedný, preukázateľný a úprimný prístup na strane dlžníka je preto v prípade poskytnutia skúšobného obdobia a rozhodovania a následne oddlženia dlžníka nevyhnutný. Postup dlžníka v určenom skúšobnom období a určených podmienok je výsledkom dohľadu správcu a súdu nad dlžníkom. Ak nie súd dôvody na zrušenie skúšobného obdobia počas jeho plynutia , súd rozhodne po skončení skúšobného obdobia o oddlžení dlžníka. O oddlžení súd rozhodne na návrh ako aj bez návrhu. Rozhodujúcim právnym dôsledkom oddlženia je nevymáhateľnosť pohľadávok, ktoré neboli uspokojené počas konkurzného konania ani počas skúšobného obdobia. Neuspokojené pohľadávky nezanikajú, ale nemôže ich veriteľ proti vôli dlžníka vymáhať. Oddlženie nemá žiadny právny účinok voči pohľadávkam, ktoré vznikli po povolení oddlženia. 12. Odvolací súd vzhľadom na hore uvedené sa v plnom rozsahu stotožnil pri zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie s prijatým záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti zrušenia skúšobného obdobia podľa § 168 ods. 1, 2 ZKR v znení účinnom do 28.02.2017 a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 <.CSP ). Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné posúdiť je to, či si dlžník počas skúšobného obdobia riadne plnil svoje povinnosti, a teda, či vynaložil primerané úsilie na uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov s tým, že je nesporné, že už v prvom roku skúšobného obdobia nie je možné splnenie tejto podmienky konštatovať. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (podľa § 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).