Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/435/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716204198 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:3716204198.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: Ing. U. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X/D, XXX XX V., proti manželovi: C.. L. U., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X/D, XXX XX V., t.č. X. 1, XXX XX V., zastúpený advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 866 563, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu U. U., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17.05.2018, č.k. 25P/134/2016-276, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 17.05.2018, č.k. 25P/134/2016-276, manželstvo účastníkov Ing. U. U., rodenej U., nar. XX.XX.XXXX a C.. L. U., rodeného V., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 11.09.2009 v Považskej Bystrici, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Považská Bystrica, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté dieťa U. U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s tým že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého U. U., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletým U. U., nar. XX.XX.XXXX upravil s výnimkou letných, zimných, jarných a veľkonočných školských prázdnin každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý rok od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 23.12. od 16.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod., každý párny rok od 30.12 od 16.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý nepárny rok od nedele, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 18.00 hod. do nedele, ktorá nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin do 18.00 hod., každý párny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkonočným sviatkom od 16.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po Veľkonočných sviatkoch do 12.00 hod.. Za miesto prevzatia maloletého počas bežného školského roka určil školské zariadenie, ktoré aktuálne maloletý navštevuje a v čase prázdnin alebo v prípade neprítomnosti maloletého v školskom zariadení miesto bydliska maloletého, za miesto odovzdania maloletého určil miesto bydliska maloletého. Matke uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie o rozvode manželstva rozhodol podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, majúc z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvale rozvrátené a v súčasnej dobe si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil zásadnú rozdielnosť pováh a názorové nezhody manželov, ktoré vyústili do vzájomného citového odcudzenia. Tým, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode ( § 100 CMP ), zameral svoje dokazovanie na zistenie najvhodnejšieho modelu osobnej starostlivosti o maloletého z pohľadu ako jeho záujmov, tak aj zabezpečenia práva oboch rodičov podieľať sa na starostlivosti a výchove o maloletého na čas po rozvode manželstva. Skonštatoval, že medzi rodičmi nebola zhoda v žiadnom smere, nakoľko matka žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otec navrhol najskôr jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, neskôr do svojej výlučnej osobnej starostlivosti a napokon zotrval na zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Z vykonaného dokazovania a to najmä zo znaleckého posudku mal za preukázané, že u maloletého sú aktuálne prítomné psychopatologické prejavy, typické pre poruchu aktivity a pozornosti, ako aj Aspergerov syndróm, prejavujúci sa najmä psychomotorickým nepokojom, ťažkosťami s koncentráciou pozornosti a autistickým správaním. Z dôvodu uvedených špecifík maloletého dieťaťa a vzhľadom na jeho psychické ťažkosti ako aj vlastné preferencie rodičovskej starostlivosti, vychádzal z odporúčaní súdneho znalca, ktorý za najvhodnejšie riešenie porozvodovej úpravy rodičovských práv a povinností považoval zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matke s intenzívnym stretávaním sa s otcom. Uviedol, že aj keď majú obaja rodičia dostatočné osobnostné predpoklady na výkon osobnej starostlivosti o maloletého, po vyhodnotení všetkých dôkazov, posudzujúc pomery v rodine komplexne, za najvhodnejšie riešenie pre maloletého považoval jeho zotrvanie v osobnej starostlivosti matky, bez zmeny výchovného prostredia a súčasné realizovanie širokého kontaktu s otcom. Mal za to, že otec tak bude mať možnosť podieľať sa na starostlivosti o maloletého aj počas bežného týždňa, kedy ho vyzdvihne v školskom zariadení a aj ho tam privedie, môže mu byť nápomocný aj pri príprave do školy a teda nebude len „víkendovým rodičom“, zázemie však bude mať maloletý u matky. Zdôraznil, že na maloletého má veľmi negatívny vplyv rodičovský konflikt a rozchod rodičov má negatívny dopad aj na jeho sociálnu adaptáciu. Preto apeloval na rodičov, aby spolu primerane komunikovali, eliminovali vzájomný konflikt a boli maloletému nápomocní pri zvládnutí situácie, ktorá pre maloletého vyplynula z rozpadu rodiny. Pokiaľ ide o rozhodnutie o zastupovaní a správe majetku maloletého, toto ponechal v kompetencii obidvoch rodičov. Výšku výživného na maloletého posudzoval súd prvej inštancie podľa § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného na maloletého vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktorý v školskom roku 2017/2018 navštevuje 2.triedu Paneurópskej súkromnej základnej školy s mesačným školným 300 eur, príjmu rodičov, ich možností, schopností a majetkových pomerov. Vychádzal z posledného otcom dosahovaného príjmu XXX,XX eur netto mesačne, matky XXX,XX eur netto mesačne, so zohľadnením majetkových pomerov rodičov a ich nákladov a skutočnosti, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Určené výživné považoval za primerané a zodpovedajúce kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa. Nezohľadnil zvýšený výdavok maloletého spojený s návštevou súkromnej školy, ktorý nepovažoval za nevyhnutný a vyjadril názor, že v danom prípade matka nepreukázala nevyhnutnosť aby maloletý začal navštevovať súkromnú školu bez toho, aby sa na tom rodičia dohodli. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom na maloletého o úprave styku otca s maloletým počas každého nepárneho kalendárneho týždňa podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo ho zmeniť a výšku výživného na maloletého určiť v sume XXX eur mesačne a styk otca s maloletým počas každého nepárneho týždňa upraviť od piatka 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Namietala nesprávne právne posúdenie veci pri určení výšky výživného s poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Mala za to, že súd nedostatočne prihliadol na potreby maloletého a nezohľadnil zvýšené výdavky spojené s návštevou súkromnej školy. Namietala tvrdenia súdu, že to nebolo nevyhnutné a že sa s otcom na výbere školy nedohodli, keď z psychologického vyšetrenia a správy z Centra špeciálno-pedagogického poradenstva na Dolinskej 1 zo dňa 02.02.2017 vyplýva priamo odporúčanie prijatie dieťaťa do školy, kde bude menší počet rovesníkov v triede a bude mu poskytnutý špeciálno-pedagogícký prístup s ohľadom na jeho individuálne danosti, či zvážiť individuálnu integráciu v bežnej ZŠ, aj s pomocou osobného asistenta, prípadne preradenie do školy, ktorá ma špecializované triedy zamerané na vzdelávanie detí so špeciálno-pedagogickými potrebami s ohľadom na ich diagnózu (napr. ZŠ B., ZŠ V., či ZŠ P. v Bratislave). Poukázala na prepúšťaciu správy z Kliniky detskej psychiatrie DFNsP Bratislava zo dňa 07.03.2017 z ktorej vyplýva, že maloletému by bol prospešný asistent počas vyučovania, prípadne zaradenie dieťaťa do triedy s nižším počtom detí. Z vyššie citovaných častí psychologických správ pritom podľa jej názoru priamo vyplýva potreba zmeniť základnú školu a prihliadnuť na špecifické požiadavky maloletého na vzdelávací proces a školu. Poukázala na svoje tvrdenia v konaní pred súdom prvej inštancie, že po vyšetrení a zistení diagnózy maloletého kontaktovala všetky školy, ktoré akceptujú deti s týmito syndrómami, avšak až jeho terajšia základná škola bola jediná, ktorá bola schopná ho prijať. Uviedla že v pôvodnej základnej škole vznikali problémy práve v dôsledku toho, že škola a učitelia nevedeli akceptovať jeho požiadavky a špecifický stav. Zdôraznila, že odkedy maloletý navštevuje novú školu eliminovali sa problémy a jeho vzdelávací proces prebieha bez väčších problémov, ktoré sa objavovali v minulosti. Mala za to, že zistenie súdu o tom, že prestup maloletého na inú školu nebol nevyhnutný je nesprávne a nezohľadňuje jeho potreby a zdravotný stav. Namietala, že by otca o výbere, resp. o potrebe zmeny základnej školy vopred neinformovala, keď z prepisu SMS a e-mailovej komunikácie vyplýva, že i otec v tomto období hľadal pre maloletého novu školu. Otec o nutnosti hľadania inej školy vedel, pričom to žiadnym spôsobom nenamietal, avšak koncom marca 2017 prestal na túto tému s ňou komunikovať. Namietala nesprávne závery súdu prvej inštancie aj pri určení styku otca s maloletým, keď mal súd prihliadnuť na záujem maloletého vyrastať v stabilnom prostredí a mať stabilné výchovné pôsobenie jedného z rodičov. Upravený styk podľa jej názoru nerešpektuje potreby maloletého vyplývajúce z jeho zdravotného stavu, ani odporúčania uvedené v správach o zdravotnom stave maloletého a znaleckého posudku Mgr. Balka. Takto upravený styk sa svojím rozsahom blíži striedavej osobnej starostlivosti, pri ktorej nie je možné hovoriť o jednom stabilnom výchovnom prostredí, a to najmä vtedy, keď otec nerešpektuje jej výchovný vplyv a postup, doposiaľ sa s maloletým sám neučil a neprejavil záujem o jeho vzdelávanie. Poukázala na závery správy z terapeutickej práce s maloletým v Centra pre rodinu Kvapka zo dňa 23.01.2018, na stanovisko školského psychológa Paneurópskej súkromnej základnej školy zo dňa 22.01.2018, ktoré sa okrem iného zhodujú v tom, že maloletý potrebuje stabilné výchovné prostredia a jednotný výchovný prístup obidvoch rodičov. Namietala, že súd pri úprave styku maloletého nezohľadnil ani negatívny vplyv zmeny prostredia na jeho psychický stav, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé ani to, ako sa vysporiadal s jej námietkami a tiež zisteniami odborníkov uvedených v správach o regrese maloletého po príchode od otca. Uviedla, že regres nie je taký intenzívny po víkende, avšak po minuloročnom lete sa objavili vážne problémy, ktoré musela začiatkom školského roka riešiť. Maloletý mal od septembra viacero incidentov na pôde školy, opäť sa u neho objavilo agresívne správanie, bol vnímaný ako nekomunikatívny, uzavretý, až smutný, čo sa nezhoduje s jeho správaním minulý školský rok, kedy bol vnímaný ako priateľský, uvoľnený, komunikatívny. Tým, že otec doteraz neprijal psychiatrické diagnózy maloletého a teda nepristupuje k jeho výchove a ku komunikácii s ním s ohľadom na jeho špecifické potreby, dochádza pri styku maloletého s otcom k zbytočným stresujúcim situáciám, ktoré majú následne na maloletého veľmi negatívny vplyv. 4. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ sa matka odvoláva na psychologické správy z vyšetrení maloletého a odporúčania v nich uvedené uviedol, že z predmetných správ a ani z iných podkladov predložených v rámci súdneho konania nevyplýva potreba, aby maloletý navštevoval súkromnú základnú školu, práve naopak vo viacerých predložených dôkazoch je odporúčanie na integráciu maloletého v bežnej základnej škole aj s pomocou osobného asistenta. Uviedol, že matka začala riešiť situáciu ohľadom školy maloletého až v marci 2017, pričom ho o tom vôbec neinformovala, čím nemal možnosť sa ako zákonný zástupca maloletého zúčastniť na stretnutiach s vedeniami jednotlivých škôl. Uviedol, že vždy sa snažil, aby sa maloletý čo najskôr vrátil do školy, čo potvrdzuje aj správa od lekára MUDr. Františeka Bóhmera, MPH, ktorú si nechal vypracovať dňa 16.02.2017. Uviedol, že taktiež rozposlal niekoľko e-mailov na rôzne základné školy v snahe nájsť pre maloletého vhodnú školu s voľným miestom, avšak toto jeho konanie bolo viac menej neúspešne aj s ohľadom na skutočnosť, že bolo pár mesiacov pred koncom školského roka. Prvú informáciu o hľadaní novej školy dostal od matky až dňa 24.03.2017, kedy mu oznámila, že maloletý už týždeň skúšobne chodí do Paneurópskej súkromnej základnej školy. Následne dňa 31.03.2017 mu oznámila, že maloletý nastupuje na Paneurópsku súkromnú základnú školu, a požiadala ho spolufinancovanie školného. Aj keď matke obratom oznámil, že so súkromnou základnou školou nesúhlasí a bol by rád, ak by sa maloletý začlenil do svojej pôvodnej štátnej školy - ZŠ Nejedlého, matka uzavrela zmluvu o štúdiu s Paneurópskou súkromnou základnou školou dňa 30.03.2017, čím mu vôbec nedala možnosť vyjadriť sa k tejto skutočnosti. Hneď po tom, sa snažil kontaktovať Paneurópsku súkromnú základnú školu za účelom nadviazania komunikácie, ako aj získať nejaké informácie o štúdiu maloletého avšak bezvýsledne, keď škola na jeho e-maily nereagovala. Mal za to, že takýmto konaním matky a školy, boli značne porušené jeho rodičovské práva. Poukázal na skutočnosť, že maloletý v Paneurópskej súkromnej základnej škole nemá osobného asistenta, tak ako to bolo odporúčané v správach o zdravotnom stave maloletého, maloletému nie je poskytovaná žiadna osobitná starostlivosť pri štúdiu v porovnaní so štátnou školou, preto aj z týchto dôvodov súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý pri určovaní výšky výživného nezohľadnil náklady spojené s návštevou súkromnej školy. Namietal tvrdenia matky, že súd nesprávne zistil skutočný stav veci, nesprávne posúdil najlepší záujem maloletého pri určovaní styku vyrastať v stabilnom prostredí a mať stabilné výchovné pôsobenie jedného z rodičov. Pokiaľ sa matka odvoláva na citácie zo znaleckého posudku, zo správy z terapeutickej práce s dieťaťom z Centra pre rodinu Kvapka ako aj zo stanoviska školského psychológa PSZŠ, tieto sú vytrhnuté z kontextu a interpretované v prospech matky. Namietal objektivitu stanoviska školského psychológa Paneurópskej súkromnej základnej školy zo dňa 22.01.2018, s ohľadom na fakt, že táto základná škola s ním odmietla komunikovať. Poukázal tiež na fakt, že znalecký posudok, bol vyhotovený v čase, kedy s ním maloletý netrávil veľa času a bol zároveň v otázke vzťahu s ním ovplyvnený matkou. Od vypracovania znaleckého posudku prešiel už dlhší čas, viac ako jeden rok, pričom maloletý emočne vyzrel a je už natoľko rozumovo vyspelý, aby vnímal situáciu okolo seba a vyjadril svoj názor, ktorý bude v danej veci relevantný. Tvrdenia matky, že sa nepodieľal na vzdelávacom procese maloletého a nepripravoval sa s ním do školy sú zavádzajúce. Uviedol, že sa zúčastňoval na rodičovských združeniach, sám si zaobstaral učebnice, aby sa aj počas víkendu stráveného spolu mohol s maloletým učiť. Namietal tvrdenia matky, že neprijal diagnózy maloletého a že nepristupuje k jeho výchove a ku komunikácii s ohľadom na jeho špecifické potreby, keď je to práve on, kto poskytuje maloletému rôzne športové zážitky, organizuje výlety, dovolenky a rôzne iné aktivity, čím značnou mierou prispieva k osobnému rozvoju maloletého. Zabezpečiť dostatok pohybového uvoľnenia a odreagovania formou športu pre maloletého v konečnom dôsledku odporúča aj Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva vo svojej správe zo dňa 02.02.2017. Poukázal na zdravotný stav matky, v dôsledku ktorého ona sama nie je schopná maloletému potrebné športové aktivity zabezpečiť. Nesúhlasil ani s tvrdením matky, že nikdy od nej nežiadal dlhší styk než mal upravený neodkladným opatrením. Na základe vlastných skúseností s maloletým mal za to, že ak je zvolený vhodný prístup k maloletému a je mu venovaný dostatok času, jeho zdravotný stav je stabilizovaný. 5. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch a tvrdeniach. 6. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky nesúhlasil s matkou v ňou interpretovaných skutočnostiach a zotrval na svojich vyjadreniach a tvrdeniach. 7. Otec v priebehu odvolacieho konania podaním zo dňa 12.04.2019, odvolaciemu súdu navrhol v odvolacom konaní doplniť dokazovanie, vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré nastali od rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa týkajú šetrenia pomerov v domácnosti matky prostredníctvom UPSVaR Bratislava a zisteného nežiaduceho stavu domácnosti matky, v ktorej maloletý nemá vytvorené vhodné podmienky pre svoj zdravý vývoj a to aj s ohľadom na jeho diagnózu. 8. Odvolací súd doplnil dokazovanie prešetrením pomerov v domácnosti obidvoch rodičov, zisťovaním názoru maloletého, dopytom na Paneurópsku súkromnú základnú školu zo dňa 11.07.2019, správou MUDr. Sabíny Šufliarskej detskej lekárky maloletého, lekárskou správou o zdravotnom stave matky, výsluchom rodičov a stanoviskom kolízneho opatrovníka. 9. Matka pred odvolacím súdom zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch a vyjadreniach, týkajúcich sa napadnutého výroku o výške výživného a úprave styku otca s maloletým. Uviedla, že z dôvodu svojho zdravotného stavu ( chronického ochorenia ) bola dlhodobo PN, avšak jej zdravotný stav jej nijako nebráni v starostlivosti o maloletého a ani nie je dôvodom pre jej uznanie za invalidnú. S poukazom na poslednú správu Psychologického centra Kvapka potvrdila, že u maloletého bol zaznamenaný progres, avšak iba vďaka jej dennodennej starostlivosti a práci s maloletým. Potvrdila, že styk otca s maloletým prebieha v súlade s neodkladným opatrením a nerealizuje sa plnohodnotne počas celých víkendov, pretože maloletý s tým nesúhlasí. Zdôraznila, že s otcom nekomunikuje a komunikáciu aj do budúcnosti vylučuje, z dôvodu, že otec klame. K rozporu medzi ňou prezentovaným názorom maloletého a aktuálnym vyjadrením maloletého pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že pracovníčka ÚPSVaR Bratislava nemá vzdelanie na to, aby komunikovala s dieťaťom, ktoré má diagnózu Aspergerov syndróm. 10. Otec pred odvolacím súdom rovnako zotrval na svojich prednesoch. Zdôraznil, že maloletý sa mu sťažuje na prostredie u matky, ktorej domácnosť nie je na požadovanej hygienickej úrovní, ako aj na to, že je matka apatická a stáva sa, že ho udrie. Poukázal na stav domácnosti matky, ktorý nie je dlhodobo v poriadku a pokiaľ kolízny opatrovník udáva, že v čase šetrenia mala matka poriadok, mal za to, že to bolo len účelové a dočasné. Uviedol, že s maloletým absolvuje rôzne športové aktivity a počas ich stretnutí sa mu venuje, má záujem sa s maloletým pripravovať aj na vyučovanie, o jeho školské povinnosti sa zaujíma. Poukázal na vek maloletého a jeho zlepšený zdravotný stav, ako aj na vyjadrené želanie maloletého tráviť s ním viac času. Uviedol, že matka odmieta akúkoľvek komunikáciu, pri preberaní a odovzdávaní maloletého ho pred maloletým ani nepozdraví. Matka mu tiež neposkytuje žiadne informácie týkajúce sa zdravotného stavu maloletého alebo školy. Uviedol, že škola, ktorú maloletý aktuálne navštevuje s ním primerane nekomunikuje a na jeho požiadavky a návrhy na stretnutie riadne neodpovedá, o čom predložil emailovú komunikáciu so školou. Podaním zo dňa 11.07.2019 navrhol odvolaciemu súdu maloletého zveriť do jeho osobnej starostlivosti. 11. Kolízny opatrovník v odvolacom konaní po doplnení dokazovania navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch. Potvrdil, že v januári 2019 pri šetrení v domácnosti matky, bola domácnosť po hygienickej stránke zanedbaná a v stave zodpovedajúcom fotografiám, ktoré otec založil do súdneho spisu. Aktuálne počas šetrenia, na ktorom sa s matkou vopred dohodli, bola jej domácnosť v 1 izbovom byte na dobrej sociohygienickej úrovni, v ktorej má maloletý vytvorené vhodné podmienky. Domácnosť otca v prenajatom 1 izbovom byte vyhodnotil ako je čistú, udržiavanú, zariadenú pre potreby maloletého. K zisťovanému názoru maloletého uviedol, že tento sa uskutočnil na úrade, kde maloletého priviedla matka. Uviedol, že maloletý bol zorientovaný v rodinnej situácii, vedel o čom sa rozpráva a vedel aj čo odpovedá. Maloletý sa vyjadroval spontánne, bez problémov komunikoval o rôznych témach a okrem iného uviedol, že sa na otca teší a že by mal záujem byť s otcom rovnako ako s mamou. 12. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), v dôsledku potreby doplnenia dokazovania a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, v predmetnej veci vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, vec v celosti správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Odvolací súd aj po doplnení dokazovania dospel vo výrokoch týkajúcich sa úpravy styku otca s maloletým a výšky výživného na maloletého k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie. 13. Tým, že predmetom odvolacieho konania v konaní o rozvod manželstva je iba časť konania týkajúca sa úpravy pomerov manželov k maloletému dieťaťu odvolací súd bude používať označenie účastníkov: matka, otec, maloleté dieťa. 14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 17.05.2018, č.k. 25P/134/2016-276, rozviedol manželstvo rodičov, maloletého na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloletého k rukám maky sumou XXX eur mesačne, upravil styk otca s maloletým, zastupovanie maloletého a správu jeho majetku ponechal v dispozícii obidvoch rodičov. Vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, CSP a CMP. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním matka a to vo výroku č. IV o výživnom na maloletého a vo výroku V. v jeho časti o úprave styku otca s maloletým počas každého nepárneho kalendárneho týždňa od stredy 16.00 hod do nedele 18.00 hod. Výroky rozsudku I., II., III. nadobudli právoplatnosť dňa 12.07.2018. 15. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konanie je posúdenie správnosti výrokov o výživnom na maloletého a úpravy styku otca počas každého nepárneho kalendárneho týždňa od stredy 16.00 hod do nedele 18.00 hod. Súd prvej inštancie rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, odvolací súd sa s jeho záverom ku ktorému v otázke výšky výživného na maloleté dieťa a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom dospel stotožnil, vyhodnotiac aj v odvolacom konaní doplnené dokazovanie. Pokiaľ ide o výšku výživného určenú súdom prvej inštancie, táto zodpovedá ako odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. V danom prípade súd prvej inštancie správne vychádzal z možností a schopností rodičov, ich životnej úrovne a ich dosahovaného príjmu. Určená výška výživného zodpovedá zisteným možnostiam a schopnostiam otca, jeho príjmu a celkovým jeho sociálnym pomerom. Odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, zhodne s jeho záverom, za primeranú výšku výživného na maloletého určenú v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti ( § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine ) považoval sumu XXX eur mesačne, spôsobilú pokryť pomernú časť základných životných nákladov maloletého, pri zohľadnení aj miery výkonu osobnej starostlivosti otca o maloletého ( rozsah úpravy styku na čas po rozvode manželstva ) a jeho nákladov vynaložených na starostlivosť a potreby maloletého, či aktívne trávenie voľného času s maloletým. Na námietku matky, že súd prvej inštancie nezohľadnil výšku mesačného školného XXX eur a nepremietol ju do sumy výživného, odvolací súd prihliadať nemohol. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že matka, ktorá navyše odmieta s otcom konštruktívne komunikovať, bez súhlasu otca rozhodla o zmene základnej školy maloletého, keď maloletého prihlásila na súkromnú základnú školu s mesačným školným XXX eur. Zmluvu so súkromnou základnou školou matka uzavrela bez vedomia a súhlasu otca, iba na základe vlastného rozhodnutia. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že matka nepreukázala nevyhnutnosť uzavretia zmluvy so súkromnou základnou školou bez toho, aby sa na tom dohodli obaja rodičia, o to viac, že pri priemernom čistom mesačnom príjme otca XXX,XX eur a jeho nevyhnutných mesačných životných nákladoch, ide o také navýšenie výdavkov na maloletého, ktoré nezodpovedá jeho životnej úrovní a ani dosahovanému príjmu. Matka bola povinná s takýmto rozhodnutím otca oboznámiť a pokiaľ od otca požaduje platenie školného, mala si pred uzavretím zmluvy so súkromnou základnou školou zabezpečiť jeho súhlas. Rovnako v konaní nebolo preukázané, že išlo o jedinú možnú alternatívu ďalšieho vzdelávania maloletého. 16. Odvolacie námietky matky proti výroku o úprave styku otca s maloletým odvolací súd posúdil ako nedôvodné. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletým považuje za vecne správny a v záujme maloletého, zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu, záverom znalca a vyjadreniu maloletého tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj aktuálne v odvolacom konaní. Postup Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pri zisťovaní názoru maloletého odvolací súd nemal dôvod spochybňovať. Súdom prvej inštancie určený rozsah styku vzhľadom na citové väzby medzi maloletým a otcom je aj podľa názoru odvolacieho súdu v záujme maloletého, keď maloletý aj po rozchode rodičov má právo na oboch rodičov zachované, zvlášť za situácie, keď sa otec dožaduje svojho práva podieľať sa na jeho výchove a starostlivosti, venuje sa mu a môže mu poskytnúť plnohodnotnú starostlivosť. Námietky matky, týkajúce sa rozsahu úpravy styku počas každého nepárneho kalendárneho týždňa odvolací súd nepovažoval za vecné a dôvodné. V danom prípade pre odvolací súd vyplynulo, že matka je menej spolupracujúcim rodičom, ktorá s otcom odmieta komunikovať, oboznamovať ho so svojimi rozhodnutiami o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého a ktorá doposiaľ otcovi a maloletému umožňuje iba realizáciu obmedzeného kontaktu ( na základe neodkladného opatrenia ), napriek záujmu otca a aj maloletého o širší styk, pričom sama v odvolaní navrhuje upraviť styk počas každého nepárneho týždňa od piatku do nedele. Pokiaľ matka namieta, že súdom prvej inštancie upravený rozsah bežného styku nezodpovedá diagnostikovanej poruche maloletého, odvolací sú poukazuje na závery znalca, ktorý vzhľadom na dostatočné osobnostné dispozície pre zabezpečenie osobnej starostlivosti a výchovy maloletého u obidvoch rodičov, navrhoval zabezpečiť široké stretávanie sa otca s maloletým, čo bolo aj v zhode s prianím samotného maloletého. So záverov znaleckého posudku a napokon aj z osobných postojov obidvoch rodičov v priebehu konania vyplýva, že problematickým je aj naďalej nespracovaný partnerský konflikt rodičov, ktorý negatívne zasahuje do ich spoločných rodičovských kompetencií, s priamym negatívnym dopadom na zvládací proces v rámci sociálnej adaptácie maloletého po rozchode rodičov. Napriek odporúčaniam znalca a záverov súdu prvej inštancie uvedených v písomnom vyhotovení rozhodnutia, odvolací súd musí konštatovať, že ani plynutie času a ani záujem maloletého doposiaľ neprimäli rodičov k posunu pri zabezpečení zdravého, bezpečného a pokojného výchovného prostredia pre maloletého. Pokiaľ matka namietala zhoršené správanie sa maloletého po príchode od otca, odvolací súd tieto tvrdenia, za pretrvávajúceho stavu nedostatočnej spolupráce a komunikácie rodičov pri výchove maloletého a preukázateľne nevyhovujúceho sociohygienického stavu domácnosti matky v predchádzajúcom období, nepovažoval za dôvodné, odzrkadľujúce skutočnú príčinu správania sa maloletého. Odvolací súd zastáva názor, že na správanie sa maloletého dieťaťa a jeho zdravý psychomotorický vývin všeobecne, o to viac pri vývinových poruchách maloletého dieťaťa či diagnóze Asbergerov syndróm, vplýva existencia či neexistencia pokojného rodinného zázemia, milujúci a primerane spolupracujúci a komunikujúci rodičia a v neposlednom rade usporiadané a čisté domáce prostredie. Odvolací súd dáva do pozornosti rodičom, že aj po ukončení ich vzťahu sú obaja zodpovední za ďalšiu výchovu, ako aj celkový zdravý vývoj maloletého a preto v jeho záujme odvolací súd do budúcna predpokladá korektné odovzdávanie si informácii o maloletom a obnovenie slušnej komunikácie tak, aby maloletý si aj po rozchode rodičov mohol prirodzene a bez zbytočnej psychickej záťaže budovať korektné vzťahy k obidvom rodičom. 17. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku o výživnom na maloleté dieťa a vo výroku o úprave styku otca s maloletým potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).