Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/54/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818200425 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:3818200425.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. X/X, T., proti žalovanej: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava 1, v konaní o správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : I. Žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Dňa 04.06.2018 bola Krajskému súdu v Bratislave doručená správna žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd skonštatoval v rozhodnutí nečinnosť žalovaného a zaviazal rozsudkom žalovaného, aby vo veci konal, ako určil zákonodarca v predpisoch č. 153/2001 Z.z. a č. 154/2001 Z.z. Podanie žalobcu bolo tunajšiemu súdu doručené na základe uznesenia o postúpení, vydaného okresným súdom v Prievidzi, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2018. 2. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len ,,zákon č. 153/2001 Z.z.“), prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. 3. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. podnetom sa rozumie podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti. 4. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. podnetom podľa tohto zákona nie je podanie, ktoré a/ je anonymné, b/ nie je čitateľné alebo zrozumiteľné, c/ má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, návrhu alebo žiadosti, d/ je zaslané na prokuratúru len pre informáciu, e/ poukazuje na nedostatky v činnosti orgánu verejnej moci, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom alebo ktorých odstránenie alebo vybavenie nepatrí do pôsobnosti prokuratúry, f/ je sťažnosťou alebo iným podaním podľa osobitného predpisu, g/ je oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, alebo iným podaním, na vybavenie ktorého sa vzťahuje Trestný poriadok. 5. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. prokurátor neprihliada na podanie, ktoré a/ nie je podnetom podľa tohto zákona, b/ nie je podnetom na postup podľa tohto zákona, c/ nemá formu alebo náležitosti ustanovené týmto zákonom a v určenej lehote nie je doplnené alebo opravené, d/ je v poradí tretím alebo ďalším podnetom v tej istej veci, ak nadriadený prokurátor nerozhodne inak. 6. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o skutočnosti, že na podanie sa neprihliada, netreba jeho podávateľa upovedomiť. 7. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je ústredný štátny orgán a najvyšší orgán prokuratúry nadriadený ostatným orgánom prokuratúry. 8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca podal predmetnú žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 242 - 251 SSP, pričom ako žalovanú označil Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálna prokuratúra“). Žalobca sa podľa obsahu predmetnej žaloby domáhal skonštatovania nečinnosti žalovaného a jeho zaviazania na také konanie, ako určil zákonodarca v predpisoch č. 153/2001 Z.z. a č. 154/2001 Z.z. 9. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 11. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a/ orgány štátnej správy, b/ orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c/ orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d/ právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e/ štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 98 ods. 1 SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak a/ o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté, b/ o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie, c/ bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť, d/ bola podaná oneskorene, e/ bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, f/ žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50, g/ je neprípustná, h/ tak ustanoví tento zákon. 14. Inštitút konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy upravený v prvej hlave štvrtej časti Správneho súdneho poriadku je určený na ochranu fyzickej alebo právnickej osoby, pokiaľ orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. Základným predpokladom na to, aby súd mohol žalobu preskúmať a v prípade, ak je dôvodná žalobe vyhovieť je, aby išlo o nečinnosť orgánu verejnej správy, v zmysle ust. § 4 SSP. 25. Prokuratúra ako samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov, ktorá chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu, vykonáva aj dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. 16. Zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov v tretej časti (Pôsobnosť prokurátorov) štvrtý diel (Dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy), upravuje rozsah pôsobnosti prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, a to orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, štátnymi orgánmi a inými právnickými osobami, ktoré osobitný zákon splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu a právnickými osobami, ktorým osobitný zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy aj na základe podnetu fyzickej alebo právnickej osoby. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti na odstránenie zistených porušení. Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú protest prokurátora, upozornenie prokurátora a návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona. Právnym prostriedkom dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy je aj návrh generálneho prokurátora na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov. 17. Všeobecne platí, že generálna prokuratúra je ústredným štátnym orgánom a najvyšším orgánom prokuratúry, ktorý je nadriadený ostatným prokuratúram. Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori aj dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom zákonom. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti na odstránenie zistených porušení. Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú protest prokurátora, upozornenie prokurátora a návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona. 18. Generálna prokuratúra v predmetnom prípade je teda štátnym orgánom, ale osobitný predpis jej nezveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, tak ako je to napríklad v prípade, keď rozhoduje Disciplinárna komisia zriadená na generálnej prokuratúre, ktorá zisťuje disciplinárnu zodpovednosť prokurátora a ukladá disciplinárne opatrenia alebo sankčné opatrenia za priestupok. Pri vykonávaní pôsobnosti na vybavenie podnetov podľa piatej časti zákona č. 153/2001 Z.z. generálna prokuratúra nemá povahu orgánu verejnej správy, a preto správnemu súdu nepatrí právomoc preskúmavať zákonnosť vybavovania podnetov z jej strany. Charakter orgánu verejnej správy nie je daný preto, že pri vybavovaní podnetov nedochádza k rozhodovaniu o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb, právnických osôb, či štátu. Na tomto úseku činnosti jej platná právna úprava nedovoľuje ani vydávať rozhodnutia. 19. Prokuratúra pri vykonávaní dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a v danom prípade aj pri vybavovaní podnetu teda nevystupuje v postavení orgánu verejnej správy, pretože nemá oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy v zmysle § 2 ods. 2 SSP a preto tvrdenú nečinnosť nemožno považovať za nečinnosť orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy v zmysle ust. § 242 a nasl. SSP. Keďže prokuratúra nemá pri vykonávaní právomoci na vybavenie podnetov na preskúmanie zákonnosti postavenie orgánu verejnej správy, nemôže súd skonštatovať jej nečinnosť a už vôbec nie jej nariadiť konať tak, ako určil zákonodarca v predpisoch č. 153/2001 Z.z. a č. 154/2001 Z.z. (viď. Uznesenie NS SR sp.zn. 3Sžnč/1/2010 zo dňa 23.03.2010). 20. Správny súd naviac poukazuje na skutočnosť, že žalovaná listom zo dňa 07.09.2016 žalobcovi oznámila, že prijala jeho elektronické podania zo dňa 22.08.2016, 30.08.2016 a a 02.09.2016 a ich preskúmaním bolo zistené, že nespĺňajú podmienky na ich ďalšie vybavenie, nakoľko nebola splnená podmienka uvedená v ustanovení § 62 ods. 1 Trestného poriadku (veta tretia), vybavovanie elektronických podaní, o čom bol opakovane upovedomený zo strany Generálnej prokuratúry SR. S poukazom na uvedené skutočnosti nebudú tieto podania ďalej vybavované. 21. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd dospel k záveru, že žalovanej neprináleží postavenie orgánu verejnej správy, žalobu bez jej meritórneho preskúmania ako neprípustnú podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol. 22. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).