Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/256/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200865 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:4418200865.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcov: 1. O.. M. H. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom F. W. Ľ. R. č. XXXX/X, 2. C. H. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom F. W. Ľ. R. č. XXXX/X, obaja zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Nové Zámky, Ernestova bašta č. 2, IČO: 36 857 751, za ktorú koná JUDr. Ladislav Magyerka, proti žalovanej: E. R. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom T. - C., zastúpená JUDr. Roman Jurík, PhD., advokát, Nové Zámky, Jazerná č. 19, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 3. septembra 2018, č.k. 40 C 37/2018-107, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 3. septembra 2018, č.k. 40 C 37/2018-107, vo výroku o nároku na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e . II. Žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV. uznesením zo dňa 3.9.2018, č.k. 40 C 37/2018-107, zastavil konanie a žalobcom spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku za žalobu v sume 92,80 € žalobcom. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 145 ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p. a § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že žalovaná procesne zavinila zastavenie konania. Uviedol, že ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. vychádza z ustanovenia zrušeného § 146 ods. 2 O.s.p., a hoci to v jeho texte nie je výslovne uvedené, kritéria pre posudzovanie zavinenia na zastavení konania v prípade, že sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, zostali rovnaké. Preto je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra týkajúca sa výkladu a aplikácie § 146 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorej, pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej aj žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. (teraz § 256 ods. 1 C.s.p.; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. septembra 2011, sp.zn. 7 M Cdo 4/2010). Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p. (teraz § 256 ods. 1 C.s.p) vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája 2014, sp.zn. 7 M Cdo 1/2014). Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. októbra 2008, sp.zn. 5 M Cdo 12/2008). Podľa druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p. je povinný hradiť trovy konania odporca, ak bol návrh, ktorý bol podaný dôvodne, vzatý späť pre správanie odporcu vo vzťahu k požiadavkám navrhovateľa, pričom obidve tieto podmienky, t.j. dôvodnosť návrhu na začatie konania a správanie odporcu musia byť splnené súčasne. Pokiaľ ide o správanie odporcu, potom musí ísť výlučne o správanie samotného odporcu, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch účastníkov. O dôvodnosti podania návrhu je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí, a to aj vtedy, ak by uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má byť také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, kedy bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším správaním (konaním) odporcu bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním odporcu a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bol dôvodný návrh (žaloba) vzatý späť pre správanie druhého účastníka, nesmú ísť trovy konania na ťarchu navrhovateľa, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia návrhu podaného dôvodne správanie odporcu v súlade so žalobnou požiadavkou navrhovateľa, treba dospieť k záveru, že odporca zastavenie konania zavinil (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2008, sp.zn. 3 M Cdo 3/2007). Pokiaľ ide o otázku dôvodnosti podanej žaloby vo vzťahu k otázke procesného zavinenia na zastavení konania, súd prvej inštancie poukázal na citovanú judikatúru, v zmysle ktorej otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v konaní vo veci samej úspešný, alebo nie. Žaloba je podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojí, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Podľa názoru súdu prvej inštancie, keďže žalovaná po podaní žaloby žalobou tvrdenú povinnosť (vypratať nehnuteľnosť) splnila, uznala tým dôvodnosť podanej žaloby (z hľadiska procesného), a v tomto smere procesne zavinila zastavenie konania. Zdôraznil, že dôvodnosť podanej žaloby hodnotil výlučne z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva. Preto bol z tohto pohľadu irelevantný poukaz žalovanej na to, že odstúpenie od nájomnej zmluvy zo strany žalobcov bolo neplatné a že nemala žiadny dlh súvisiaci s nájmom nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou (nevykonával dokazovanie a nehodnotil vec z toho hľadiska), či by žalobcovia v konaní vo veci samej boli úspešní alebo nie, čo by bolo nehospodárne a neúčelné, keďže by sa tým vlastne nahrádzala celá dôkazná činnosť súdu v konaní vo veci samej. Rovnako bez právneho významu bolo, podľa jeho názoru, aj tvrdenie žalovanej o tom, že dôvodom jej vysťahovania sa z nehnuteľnosti bolo odpojenie nehnuteľnosti od dodávky elektrickej energie, ktoré zavinili žalobcovia. Okrem toho, že žalovaná toto svoje tvrdenie ničím nepreukázala, súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa tvrdenia žalovanej mali žalobcovia zaviniť odpojenie nehnuteľnosti aj od dodávky pitnej vody, za obnovenie ktorej žalovaná zaplatila dodávateľovi sumu 773,- €. V tomto prípade teda žalovaná nepostupovala tak, ako v prípade odpojenia nehnuteľnosti od dodávky elektrickej energie, čo do značnej miery spochybňuje jej argument, že bola nútená sa vysťahovať z nehnuteľnosti. Ak bola totiž žalovaná presvedčená o tom, že nehnuteľnosť má právo aj naďalej užívať (na základe platnej nájomnej zmluvy), mohla uvedenú situáciu riešiť iným spôsobom ako vysťahovaním sa z nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by dávali predpoklad pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). Aplikáciu tohto ustanovenia žalovaná jednak nenavrhla a ani netvrdila (a nepreukázala) existenciu žiadnych takých skutočností, ktoré by zakladali dôvodnosť aplikácie tohto ustanovenia a takéto skutočnosti v konaní ani nevyšli najavo. 2. Proti tomuto uzneseniu, jeho výroku o návrhu na náhradu trov konania, podala včas odvolanie žalovaná, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Dôvodila, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval náležitú právnu normu, tú ale nesprávne interpretoval. Nesprávna interpretácia príslušných právnych noriem spočíva vo výlučne procesnom vnímaní zavinenia zastavenia konania. Poukázala na to, že už vo vyjadrení k žalobe (adresovanom ešte na Okresný súd Nové Zámky k sp.zn. 10 C 11/2018) upozornila na neopodstatnenosť samotnej žaloby a na jej neaktuálnosť s ohľadom na sťahovanie sa z bytu. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že nárok žalobcov neuznáva a že sa sťahuje z dôvodu šikanózneho konania žalobcov, ktoré jej neumožňuje naďalej, v zmysle platnej nájomnej zmluvy, užívať prenajatý byt. Upozornila na platnú nájomnú zmluvu, ktorej platnosť vypršala až 30.6.2018 (žaloba bola podaná dňa 15.2.2018, podľa dátumu na žalobe). V tak krátkom čase, teda do 30.6.2018, nebolo možné zo strany žalobcov rozumne očakávať skončenie konania o vypratanie nehnuteľnosti. Poukázala aj na neplatnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy z dôvodu neplatnosti čl. II bod 2 nájomnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu s § 7 ods. 1 písm. b/ zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu, ale aj na viaceré protivenstvá žalobcov. V reakcii na späťvzatie žaloby preto poukázala na zavinenie žalobcov vo vzťahu k zastaveniu konania, ale i vo vzťahu k sporu ako takému. K súdom prvej inštancie uvedenej judikatúre slovenských súdov dala do pozornosti aj nález Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 2741/16. V bode 15 odôvodnenia nálezu sa ku skutkovým okolnostiam uvádza: „Argumentace stěžovatele dosahuje ústavní roviny ve dvou bodech, a to že městský soud nevzal v úvahu jeho tvrzení o podání žaloby před splatností pohledávky a že obvodní i městský soud formalisticky přistoupily k aplikaci zákonného ustanovení bez zkoumání jiných okolností významných pro rozhodnutí.“ V bode 17 sa ďalej píše: „K tomu se však vztahuje i druhý bod argumentace, kdy stěžovatel postup obvodního a městského soudu označil za mimořádně formalistický. Z ustanovení § 146 odst. 2 o. s. ř. vyplývá, že byl-li pro chování žalovaného vzat zpět návrh, který byl podán důvodně, je povinen hradit náklady řízení žalovaný. Z uvedeného pravidla vyplývají nikoliv dva předpoklady přiznání náhrady nákladů řízení žalobci, nýbrž předpoklady tři, a to zpětvzetí žaloby žalobcem, chování žalovaného a důvodnost žaloby... Trvání na závěru, že ustanovení § 146 odst. 2 o. s. ř. je nutno posuzovat výlučně z procesního hlediska, by pak mohlo svádět k šikanóznímu podávání žalob ještě před splatností, jejichž následkem by v každé situaci bylo uložení povinnosti žalovanému nahradit žalobci náklady řízení.“ K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že žalovaná nijako nepreukázala odpojenie od dodávky elektrickej energie dňa 6.4.2018 uviedla, že vzhľadom na skutkový a právny stav nepovažovala za potrebné preukazovať odpojenie od dodávky elektriny, ktoré ju viedlo k odsťahovaniu sa z bytu žalobcov. Za dostatočný považovala poukaz na neopodstatnene a predčasne podanú žalobu. Napriek tomu k odvolaniu priložila dôkaz preukazujúci pravdivosť tvrdenia o odpojení bytu od elektriny, a to vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov v postavení účastníkov správneho konania iniciovaného na návrh žalovanej, ktoré sa viedlo na meste Nové Zámky, a ktorým sa snažila v súlade s § 5 Občianskeho zákonníka dosiahnuť reštitúciu vzhľadom na zásah do pokojného stavu. Právny zástupca to síce, podľa žalovanej, napísal „svojimi slovami“ (žalovaná nemala na nič právo, klamala a podobne), v každom prípade odpojenie od prívodu elektriny potvrdil. Podľa žalovanej žalobcovia podali neopodstatnenú žalobu a podali ju predčasne. Tomu predchádzalo podpísanie druhého dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 13.11.2017 (žalovaná zrejme omylom uviedla dátum 13.11.2018) a krátko nato, dňa 18.1.2018, odstúpenie od nájomnej zmluvy. Toto odstúpenie od nájomnej zmluvy je potrebné považovať za neplatné, ako na to poukázala už vo vyjadrení zo dňa 4.5.2018 (bod 5 vyjadrenia). Dňa 15.2.2018 podali žalobcovia žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, hoci v zmysle prvého dodatku nájomnej zmluvy nájomný vzťah trval do 30.6.2018. Dňa 6.4.2018 došlo následkom konania žalobcov k odpojeniu dodávky elektriny do bytu. Tým sa stal byt nespôsobilý na užívanie, preto si musela žalovaná nájsť nové bývanie a z bytu žalobcov sa odsťahovať. Dňa 18.6.2018, teda ešte počas trvania dohodnutého nájomného vzťahu, vzali žalobcovia žalobu späť. Splnené sú teda všetky kritériá, aby procesnú zodpovednosť za zastavenie konania niesli žalobcovia (neodôvodnene a predčasne podaná žaloba, správanie žalovanej nie ako reakcia na žalobu, ale na násilné správanie žalobcov - odpojenie od dodávky elektriny, späťvzatie neopodstatnenej žaloby). Žalovaná navrhla odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O trovách odvolacieho konania navrhla rozhodnúť tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Alternatívne navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 3. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia. K vyjadreniu pripojili ich vyjadrenie, ktoré podali v konaní vo veci poskytnutia ochrany podľa § 5 Občianskeho zákonníka, vedeného pod č.k. XXXX-XXXX/XXXX/XXX/LŠ pred mestom Nové Zámky na návrh žalovanej, keďže žalovaná doložila do súdneho spisu predmetné vyjadrenie s vybielenou časťou na strane 2, ktorá je významná vzhľadom na obsah skutočností prezentovaných žalovanou v podanom odvolaní. Predmetná časť vyjadrenia znie: „Ohľadne dodávky elektrickej energie je nutné uviesť, že opätovne nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že by z našej strany malo prísť k odstaveniu navrhovateľky od dodávok elektrickej energie, nakoľko ku dňu 06.04.2018 končila platnosť zmluvy uzatvorenej s dodávateľom elektrickej energie, pričom s prihliadnutím na skutočnosť, že k uvedenému dňu sa navrhovateľka v našom byte nemala už nachádzať, neprišlo k jej obnoveniu, resp. k uzatvoreniu zmluvy o dodávke elektrickej energie s novým dodávateľom. V čase, kedy sme mali možnosť zaoberať sa novým návrhom zmluvy v súvislosti s odberom elektrickej energie, sme nepredpokladali a ani sme nemohli predpokladať že navrhovateľka bude v našom byte neoprávnene zotrvávať bez právneho dôvodu a že sa bude na náš úkor bezdôvodne obohacovať.“ Žalobcovia navrhli odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie žalovanej považovali za nedôvodné, keď k späťvzatiu žaloby došlo v nadväznosti na konanie žalovanej, ktorá sa z dotknutej nehnuteľnosti vysťahovala ku dňu 7.6.2018. Vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovanej nemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, preto bude žalovanej doručené prostredníctvom súdu prvej inštancie. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. 6. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t.j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách predmetného konania vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli, pričom pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. 7. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobcovia sa svojou žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 19.2.2018 domáhali uloženia povinnosti žalovanej vypratať nehnuteľnosť, byt č. X na prízemí domu súp. číslo XXXX, vchod č. X, na ulici Ľ. R., F. W., postaveného na pozemkoch parcela registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre okres F. W., obec F. W., k.ú. F. W.. Uloženia povinnosti žalovanej sa žalobcovia domáhali po tom, čo odstúpili od nájomnej zmluvy uzatvorenej k dotknutej nehnuteľnosti so žalovanou. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 19.6.2018 zobrali žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť s odôvodnením, že žalovaná sa z bytu odsťahovala ku dňu 7.6.2018. 8. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zastavenie konania procesne zavinila žalovaná, splnením povinnosti vypratať nehnuteľnosť po podaní žaloby a správne poukázal aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto na odvolacie námietky žalovanej, týkajúce sa dôvodnosti žaloby (platnosť nájomnej zmluvy, neplatnosť odstúpenia od zmluvy), odvolací súd nemohol prihliadnuť. Z tohto pohľadu je irelevantné aj tvrdenie žalovanej, že byt vypratala z dôvodu, že bola prerušená dodávka elektrickej energie a byt sa stal neužívaniaschopným. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 17.1.2017, sp.zn. III. ÚS 2741/16, na ktorý poukázala vo svojom odvolaní žalovaná, podľa názoru odvolacieho súdu, toto rozhodnutie nie je v prejednávanej veci aplikovateľné. V konaní, ktorého sa uvedený nález týka, sa, podľa konštatovania ústavného súdu, primárne sledovalo nie uspokojenie subjektívneho práva žalobcu (žaloba o zaplatenie pohľadávky pred termínom jej splatnosti), ale inkasovanie nedôvodne priznaných nákladov konania, čo nie je prípad žalobcov, domáhajúcich sa vypratania nehnuteľnosti po ukončení nájmu. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že dôvodom jej odsťahovania z bytu nie je uznanie žalobného nároku, ale správanie sa žalobcov, ktorí zrušili odberné miesto a následne došlo, k 6.4.2018, k odpojeniu dodávok elektrickej energie do dotknutého bytu. Toto tvrdenie uviedla žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 4.5.2018, kde zároveň uviedla, že v súčasnosti sa z bytu už sťahuje. Podľa žalobcov sa žalovaná z bytu odsťahovala k 7.6.2018. Žalovaná teda, minimálne do 4.5.2018, v byte bývala napriek tomu, že od 6.4.2018 nebola v byte elektrina (takmer celý mesiac), bezprostredným dôvodom vypratania bytu zo strany žalovanej tak nebolo prerušenie dodávok elektrickej energie do bytu. 9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom rozsahu v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p ako vecne správne potvrdil. 10. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 12. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že úspešným žalobcom spoločne a nerozdielne priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).