Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/162/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118328342 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6118328342.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: UNISTAV spol. s r.o., Priemyselná 279, 905 01 Senica, IČO: 31 409 539, zastúpeného: Advokátska kancelária Machová s.r.o., Sasinkova 886/16, 909 01 Skalica, IČO: 36 864 544, proti žalovanému: PSJ Hydrotranzit, a.s., Vlčie hrdlo 90, 821 07 Bratislava, IČO: 35 833 106, zastúpeného: ČORBA & PARTNERS, s.r.o., Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 50 933 973, o zaplatenie 28.527,04 eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 22.07.2019, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/19/2019-316 zo dňa 26.07.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/19/2019-316 zo dňa 26.07.2019 p o t v r d z u j e . Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a II. výrokom rozhodol tak, že žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 03.09.2018, postúpenou na Okresný súd Bratislava II dňa 11.02.2019, sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 28.527,04 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Podaním zo dňa 22.07.2019, doručeným súdu dňa 25.07.2019 žalobca žiadal, aby súd zriadil na nehnuteľnostiach špecifikovaných v návrhu, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu do skončenia konania vo veci samej. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 30.10.2014 Zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX- XXX/X, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela s názvom: „S. R. W. U. E.“, pričom bola dohodnutá cena diela vo výške 427.205,33 eur. Zo strany žalobcu bolo dielo riadne vykonané, ukončené a odovzdané na základe Zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 16.02.2018 s tým, že následné vady a nedorobky boli odstránené na základe Zápisu o odstránení vád a nedorobkov zo dňa 24.04.2018. Napriek tomu, že dielo bolo odovzdané riadne a včas, nebola zo strany žalovaného žalobcovi uhradená riadne a včas cena diela. Súd prvej inštancie na predbežnom prejednaní sporu vyslovil predbežné právne posúdenie, v zmysle ktorého považoval nárok žalobcu za dôvodný. Strany sporu následne prejavili záujem mimosúdne rokovať, avšak žalovaný neinicioval žiadne stretnutie a nenavrhol žiadnu dohodu vo veci. Následne vzhľadom na vyjadrenie žalovaného k žalobe a najmä na predloženú správu audítora o overení účtovnej závierky žalovaného, ako aj na účtovnú závierku samotnú, z ktorej je možné bez pochýb dovodiť nepriaznivú ekonomickú situáciu žalovaného a z ktorej je zrejmé, že u žalovaného je dôvodná pochybnosť o schopnosti uspokojiť pohľadávku žalobcu, mal žalobca za to, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je podaný dôvodne. Nehnuteľnosti žalovaného sú jedinou primeranou zábezpekou na riadne splnenie záväzku žalovaného. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta, § 343 ods. 1, 2, § 344 č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 4. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom spolu s návrhom a po dôkladnom zvážení všetkých okolností, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie sú dané podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobca neosvedčil ani v čase podania návrhu na súd a ani v čase vydania rozhodnutia súdu o tomto návrhu (§ 329 ods. 2 CSP) potrebnosť a naliehavosť situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu do pomerov strán sporu. Mal za to, že tvrdenia žalobcu sú založené výlučne na domnienkach a predpokladoch, avšak tieto nie je možné považovať za relevantný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Poukázal na to, že zo samotnej účtovnej závierky žalovaného k 31.12.2018 vyplýva, že žalovaný dosiahol za rok 2018 zisk po zdanení 37.660,- eur. Súd prvej inštancie zastával názor, že samotné tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodňuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neposkytol súdu dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. V súvislosti s názorom žalobcu, že žalovaný je predĺžený a poukazovanie na prípadnú možnosť vyhlásenia konkurzu na jeho majetok, súd uviedol, že je potrebné okrem iného vziať do úvahy aj očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku žalovaného, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania činnosti žalovaným, ktoré sa však z účtovnej závierky zistiť nedajú. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že samotná existencia peňažného dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia a rovnako nie je dôvodom na jeho vydanie ani prípadná samotná insolventnosť dlžníka, pokiaľ nie je spojená s preukázaním úkonov smerujúcich k snahe vyhnúť sa plneniu záväzkov a v súvislosti s týmto prevádzať majetok na iné osoby (tieto skutočnosti však osvedčené v konaní neboli). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 CSP. V konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mal plný úspech žalovaný, nakoľko mu však v súvislosti s týmto návrhom žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepriznal. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, nakoľko mal za to, že uvedené uznesenie je vydané v absolútnom rozpore so skutkovým i zákonným stavom veci a jednoznačne mal za to, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli splnené všetky zákonné podmienky, najmä s poukazom na ekonomickú situáciu žalovaného, jeho majetkové pomery, z ktorých by bolo možné pohľadávku uspokojiť. Nepochybne z predložených listinných dôkazov a najmä zo správy nezávislého audítora vyplýva, že pokiaľ by žalovaný zostavil účtovnú závierku za rok 2018 riadne a správne, vykázal by v roku 2018 stratu 2,68 mil. eur. Zároveň nezávislý audítor poukázal na skutočnosť, že spoločnosť je v predĺžení a je teda významná neistota týkajúca sa nepretržitosti pokračovania žalovaného v jeho činnosti, pretože v prípade, že spoločnosť je predĺžená tak, ako je to u žalovaného, je zákonnou povinnosťou štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo však žalovaný doteraz neurobil. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že na „sesterskú" spoločnosť PSJ, a.s., so sídlom Jiráskova 3960/32, 586 01 Jihlava, Česká republika, bolo dňa 5.11.2018 vyhlásené insolvenčné konanie. S touto spoločnosťou má žalovaný, okrem spoločného jediného akcionára (spoločnosť PSJ Holding B.V., Herengracht 500, Amsterdam), spoločné aj osoby zastupujúce orgány spoločnosti, pričom tieto osoby boli do orgánov žalovaného zvolené v priebehu roku 2018, t.j. v čase, kedy sa spoločnosť dostala do finančných problémov. Na základe uvedených skutočností považoval za absolútne nepochybné, že u žalovaného je reálna dôvodná pochybnosť, že z jeho strany by vôbec mohlo prísť k úhrade žalobcovej pohľadávky, resp. možnosť uhradiť túto pohľadávku je výrazne spochybnená práve skutočnosťami uvádzanými v účtovnej správe, ale i faktickou ekonomickou situáciou žalovaného, ktorý už v súčasnosti je preukázateľne insolventný, a preto k úhrade jeho záväzku doteraz ani neprišlo. Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovie. 6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý odvolanie považoval za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Mal za to, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu s predloženými listinnými dôkazmi neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali splnenie zákonom predpokladaných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko také skutočnosti ani neexistujú. Navyše žalobca neosvedčil v čase podania návrhu na súd a ani v čase vydania uznesenia súdu, potrebnosť a naliehavosť situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu do pomerov strán sporu. K argumentácii žalobcu uviedol, že v poslednom účtovnom období žalovaný vykázal zisk, z ktorého riadne zaplatil daň, nie je proti nemu vedená žiadna exekúcia, nie je podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, ani návrh na povolenie reštrukturalizácie. Žalovaný si riadne plní svoje splatné záväzky z obchodného styku, má k dispozícii dostatok finančných prostriedkov prevyšujúcich spornú pohľadávku a jeho majetok je mnohonásobne vyšší ako predmetná sporná pohľadávka a ako aj všetky jeho ďalšie záväzky. Zdôraznil aj tú skutočnosť, že len mesačné výnosy z prenájmu nehnuteľností, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, sú niekoľkonásobne vyššie ako predmetná sporná pohľadávka. Vyjadril názor, že ak by súd vyhovel návrhu žalobcu, došlo by aj k narušeniu proporcionality, nakoľko žalobcom požadované zriadenie záložného práva smeruje na nehnuteľnosti, ktorých trhová hodnota presahuje niekoľko miliónov eur, čo je mnohonásobne viac ako predmetná sporná pohľadávka. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 8. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 9. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 17. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. 18. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: - zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, - spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, - zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, - existencia obavy z budúceho marenia exekúcie. 19. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP navrhovateľ musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Posledným predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 20. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R NS SR sp. zn. 5Obo 144/07; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk R 20/1998). Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 21. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, odvolací súd dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že žalobca neosvedčil všetky základné predpoklady pre vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keď hodnoverne neosvedčil existenciu obavy z budúceho marenia exekúcie, preto nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie v zmysle petitu žalobcu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pokiaľ chce byť v konaní o návrhu úspešný, musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda že osoba, na majetok ktorej navrhuje riadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom konajúceho súdu, že samotné tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodňuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. 22. K argumentácii žalobcu, ktorý preukazoval ním tvrdenú ekonomickú situáciu žalovaného, najmä správou nezávislého audítora, z ktorej vyplýva, že pokiaľ by žalovaný zostavil účtovnú závierku za rok 2018 riadne a správne, vykázal by v roku 2018 stratu 2,68 mil. eur odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu na zabezpečovacie nariadenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Keďže o návrhu súd prvej inštancie rozhodoval 26.09.2019, bolo potrebné vziať do úvahy aktuálne ekonomické pomery žalovaného. Konajúci súd správne v bode 14. konštatoval, že je potrebné okrem iného vziať do úvahy aj očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku žalovaného, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania činnosti žalovaným, ktoré sa však z účtovnej závierky zistiť nedajú. 23. Neobstojí ani ďalšia odvolacia argumentácie, že nakoľko na „sesterskú" spoločnosť žalovaného PSJ, a.s., so sídlom Jiráskova 3960/32, 586 01 Jihlava, Česká republika, bolo dňa 5.11.2018 vyhlásené insolvenčné konanie je dôvodná obava, že uspokojenie žalobcu ako veriteľa bude v prípade, že zabezpečovacie opatrenie nebude nariadené, zmarené. Tvrdenie sa týka inej spoločnosti, aj keď so žalobcom personálne prepojenej, pričom pre rozhodovanie o predmetnom návrhu sú podstatné pomery žalovaného, ktoré žalobca neosvedčil v tom smere, aby odôvodňovali splnenie zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie zdôrazňuje, že samotná existencia peňažného dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia a rovnako nie je dôvodom na jeho vydanie ani prípadná samotná insolventnosť dlžníka, pokiaľ nie je spojená s preukázaním úkonov smerujúcich k snahe vyhnúť sa plneniu záväzkov a v súvislosti s týmto prevádzať majetok na iné osoby (tieto skutočnosti však osvedčené v konaní neboli). Žalobca neosvedčil a zo žiadneho dôkazu alebo tvrdenia nevyplýva, že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. V tejto súvislosti je tiež potrebné zohľadňujúc zásadu tzv. primeranosti zásahu poukázať na tvrdenie žalovaného, že jeho majetok je mnohonásobne vyšší ako predmetná sporná pohľadávka, pričom len mesačné výnosy z prenájmu nehnuteľností, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, sú niekoľkonásobne vyššie ako je sporná pohľadávka žalobcu. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal obavu, že exekúcia bude ohrozená, a preto neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 CSP. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako vecne správne potvrdil. 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému súd priznal proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. 26. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).