Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/239/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318202530 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6318202530.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: M. Š., D.. X.X.XXXX, M. XXX/XX, A., zastúpeného advokátom JUDr. Marianom Holým, Boženy Němcovej 1/A, Brezno, proti žalovanej: O.. A. Š., D.. XX.X.XXXX, B. XX, N., zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Dopirákom, Lermontovova 14, Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 17C/130/2018-34, zo dňa 14.12.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, a to k pozemkom parcela Y.-G. Č.. XXXX/XXX - R. A. V. D.W. P. S. XX O., A. Y.-G. Č.. XXXX/XXX - R. A. V. D. P. S. XXX O., A. Y.-G. Č.. XXXX/XXX - P. A. P. S. XX O.2., A. Y.-G. Č.. XXXX/XXX - P.Á. A. P. S. X.XXX O., A. Y.-G. Č.. XXXX/XXX - P. A. P. S.O. XXX O., A. Y. - G. Č.. XXXX/XXX - P. A. P. S. XX O.2. V. G. Z. F. W. Z.. Č.. XXXX A. na A. A. Y.-G. Č.. XXXX/XXX, G. Z. S. Okresným Ú. Z., G. P., na U. Č.. XXXX pre P. Z., P. Y. B., G. Ú. Y. B., S. A. Ž. M. Š., D.. X.X.XXXX, N. M. XXX/XX, A., do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 23.10.2018 domáha určenia, že darovacia zmluva č. V-6523/2018 zo dňa 31.7.2018 uzatvorená medzi M. Š., nar. XX.X.XXXX ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to k pozemkom parcela C-KN č. XXXX/ XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 87 m2, parcela C-KN č. XXXX/XXX - R. A. V. D. P. S. XXX O., A. Y.-G. Č.. XXXX/XXX - P. A. P. S. XX O., A. Y.-G. Č.. XXXX/XXX - P. A. P. S. X.XXX O.2., A. Y.-G. Č.. XXXX/XXX - P.Á. A. P. S. XXX O., A. Y. - G. Č.. XXXX/XXX - P. A. P. S. XX O.2. V. G. Z. F. W. Z.A.. Č.. XXXX A. na A. A. Y.-G. Č.. XXXX/XXX, G. Z. S. Okresným Ú. Z., G. P., na U. Č.. XXXX pre P. Z., P. Y. B., G. Ú. Y. B., je voči žalobcovi právne účinná. 3. Spolu so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 C.s.p., ktorým žiadal zriadenie záložného právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, a to k pozemkom parcela Y.-G. Č.. XXXX/XXX - R. A. V. D. P. S. XX O., A. Y.-G. Č.. XXXX/XXX - R.V. A. V. D. P. S.O. XXX O., A. Y.-G. Č.. XXXX/XXX - P. A. P. S. XX O.2., A. Y.-G. Č.. XXXX/XXX - P.Á. A. P. S.O. X.XXX O., A. Y.-G. Č.. XXXX/XXX - P. A. P. S. XXX O., A. Y. - G. Č.. XXXX/XXX - P.Á. A.P. P. S. XX O. V. G. Z. F. W. Z.. Č.. XXXX A. na A. A. Y.-G. Č.. XXXX/XXX, G. Z. S. Okresným Ú. Z., G. P., na U. Č.. XXXX pre P. Z., P. Y. B., G. Ú. Y. B., v prospech žalobcu do právoplatného skončenia konania vo veci samej s odôvodnením, že manželovi žalovanej poskytol na základe Zmluvy o pôžičke z 10.4.2017 v hotovosti pôžičku v celkovej výške 73.600 eur, ktorú napriek podmienkam zmluvy dlžník nevrátil, a preto dňa 18.7.2017 bolo podpísané uznanie dlhu, v ktorom boli dohodnuté niektoré podrobnosti týkajúce sa splatenia pôžičky, keď sa dlžník zaviazal splácať dlh v splátkach, pričom posledná splátka bola splatná dňa 26.12.2017. Napriek uznaniu dlhu a splátkovému kalendáru poskytol dlžník len čiastočné plnenie vo výške 25.000 eur, preto sa zaplatenia v zostávajúcej sume 48.600 eur domáha v súdnom konaní; napriek tomu dlžník vedomý si svojho záväzku previedol dňa 31.7.2018 darovacou zmluvou predmetné nehnuteľnosti na svoju manželku. 4. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že zabezpečovacie opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov strán sporu. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 5. Prezentoval, že hlavným dôvodom pre vyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je skutočnosť, že riadnym spôsobom osvedčil obavu vyplývajúcu z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy predložením listu vlastníctva č. XXXX, G..Ú.. Y. B., P. Y. B., P. Z., z ktorého vyplýva, že výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností je žalovaná, ktorá svoje vlastnícke právo nadobudla darovacou zmluvou zo dňa 31.7.2018, keď predchádzajúcim výlučným vlastníkom nehnuteľností bol dlžník žalobcu M. Š.. Žalobca ďalej listinnými dôkazmi preukázal, že na Okresnom súde Brezno bol dňa 2.2.2018 vydaný platobný rozkaz č.k. 5C/1/2018-21, podľa ktorého bol (v tom konaní) žalovaný M. Š. povinný zaplatiť sumu 48.600 eur spolu s príslušenstvom, proti ktorému podal žalovaný odpor nespochybňujúc základ, ale výšku žalovanej sumy a tiež namietol miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Brezno; na základe námietky miestnej nepríslušnosti bolo konanie o zaplatenie sumy 48.600 eur s príslušenstvom postúpené na Okresný súd Bratislava I. Žalobca preukázal, že žalovaný realizoval kroky vedúce k zmenšeniu jeho majetku a smerujúce k ohrozeniu prípadného výkonu rozhodnutia; tvrdenie, že existuje obava z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie, vyhodnotil ako reálne a objektívne, teda ako to predpokladá zákon v prípade úspechu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 6. Na uvedenom základe súd prvej inštancie v zmysle § 343 ods. 1, § 344, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 332 ods. 1 C.s.p. návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. 7. Proti uzneseniu podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) C.s.p. a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že neboli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 343 C.s.p. a ozrejmila, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 ods. 1 C.s.p. je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa; zabezpečovacie opatrenie je teda možné zriadiť len na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, avšak v danom prípade došlo k zriadeniu záložného práva na majetku žalovanej, ktorá nie je dlžníkom žalobcu, nie je s ním v žiadnom právnom vzťahu a ani ho nepozná. Mala preto za to, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zákonom, ak v konaní o určenie neúčinnosti rozhodnutia nariadil zabezpečovacie opatrenie; vzhľadom na zatiaľ minimálnu judikatúru k zabezpečovacím opatreniam poukázala na Veľký komentár - Civilný sporový poriadok (autorov Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S. a kol., C. H. Beck, 2016, str. 1158, prvý odsek) v ktorom sa uvádza, že: „Zabezpečovacie opatrenie tiež nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, kde predmetom konania bude napríklad určenie vlastníckeho práva, alebo iný určovací nárok a pod.“ V konaní o určenie tak ako ho inicioval žalobca preto nie je možné vydať zabezpečovacie opatrenie, a to práve pre chýbajúci vzťah žalobcu ako veriteľa a žalovaného ako dlžníka. 8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pri podaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádzal z toho, že podľa § 324 ods. 3 C.s.p. súd neodkladné opatrenia nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pôvodne zvažoval možnosť podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami v katastrálnom území Y. B., avšak tento inštitút výrazne zasahuje do ústavných práv žalovanej ako vlastníčky; teda bol názoru, že zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením bude dostatočným nástrojom na zabezpečenie vymožiteľnosti jeho peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je manželom žalovanej. Napriek tomu, že v § 343 C.s.p. je výslovne uvedené, že záložné právo je možné zriadiť na majetok dlžníka a žalovaná nie je v žiadnom takom vzťahu k žalobcovi, je postup súdu prvej inštancie pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia správny a v súlade so zákonom; v tejto súvislosti poukázal na Čl. 4 ods. 1, ods. 2 Základných princípov C.s.p. a uviedol, že súd prvej inštancie musel prihliadnuť na to, že dlžník v tomto konaní nie je sporovou stranou a nemožno mu ukladať akékoľvek povinnosti, ale aj na skutočnosť, že žalovaná, ktorá nie je jeho dlžníkom, nadobudla od dlžníka majetok, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky; ide pritom o posledný majetok dostatočnej hodnoty, aby z neho bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku, nakoľko podľa vlastných zistení už dlžník iným hodnotnejším majetkom nedisponuje. Súhlasil s názorom žalovanej, že zabezpečovacie opatrenie neprichádza do úvahy v konaniach, ktorých predmetom je určenie vlastníckeho práva alebo iný určovací nárok, ale iba ak konanie nesmeruje priamo k uspokojeniu pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie je podľa svojho zmyslu nástrojom, ktorý má zabezpečiť uspokojenie peňažnej pohľadávky veriteľa; konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu slúži na prípadné priame uspokojenie pohľadávky, a preto je dôvodné aj v tomto konaní pristúpiť k jeho nariadeniu. 9. Žalovaná v odvolacej replike zopakovala, že neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a hoci žalobca tvrdí opak argumentujúc Čl. 4 ods. 1, ods. 2 Základných princípov C.s.p., konštatovala, že tieto ustanovenia C.s.p. v danom prípade použiť nemožno, nakoľko žalobca tvrdením, že zvažoval aj podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale z hľadiska intenzity zásahu do jej práv sa rozhodol pre použitie zabezpečovacieho opatrenia, sám de facto vylúčil aplikáciu Čl. 4 ods. 1 C.s.p., keď výslovne uvádza, že mohol aplikovať iný inštitút, ale sám sa rozhodol pre zabezpečovacie opatrenie. Za zavádzajúce považovala tiež tvrdenie žalobcu, že dlžník nedisponuje dostatočným majetkom na úhradu jeho pohľadávky, nakoľko z verejných zdrojov (kataster nehnuteľností alebo obchodný register) mohol zistiť, že dlžník je vlastníkom aj nezaťaženého pozemku v odhadovanej cene 75.000 až 115.000 eur. Nestotožnila sa ani s tvrdením žalobcu, že predmetná určovacia žaloba smeruje k priamemu uspokojeniu pohľadávky, pretože ak by aj bol v konaní úspešný, nemohol by sa bez ďalšieho priamo uspokojiť z jej majetku; takéto rozhodnutie by mu bolo zbytočné, pokiaľ by nezískal exekučný titul voči dlžníkovi, ktorý zatiaľ nemá, nakoľko konanie prebieha na Okresnom súde Bratislava I pod neznámou spisovou značkou. 10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). 11. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 13. V zmysle § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím a ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie (§ 344 C.s.p.). 14. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 16. Cieľom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by žalobca ako veriteľ získal postavenie záložného veriteľa, ktorý by mohol pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva. 17. Zabezpečovacie opatrenie (rovnako ako neodkladné opatrenie) predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 18. Odvolací súd v zhode s odvolacími námietkami žalovanej konštatuje, že v danej veci nebola splnená jedna zo základných zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvedených v § 343 ods. 1 C.s.p. a to, že návrh na zriadenie záložného práva sa netýka vecí vo vlastníctve dlžníka; medzi stranami totiž nebolo ani sporným, že žalobcom označené nehnuteľné veci sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktorá nie je vo vzťahu k žalobcovi v pozícii dlžníka. Použitie analógie v zmysle Čl. 4 ods. 1, ods. 2 Základných princípov C.s.p., na ktoré poukázal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej je absolútne vylúčené, nakoľko daná vec (návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) sa dá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia C.s.p.; skutočnosť, že sa nedá rozhodnúť v súlade so želaným (navrhovaným) výsledkom na strane žalobcu nelegitimizuje súd k nahradeniu (vylúčeniu) tohto zákonného predpokladu vyžadovaného pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; žalobca sa teda nedovolával analógie legis, ale konania contra legem, ktorému nemožno priznať právnu relevanciu. 19. V tejto súvislosti hodno súdu prvej inštancie vytknúť, že v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysvetlil, akým spôsobom právne posúdil splnenie tohto elementárneho zákonného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto napadnuté rozhodnutie nespĺňa obsahové parametre dané § 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 234 ods. 2 a § 236 C.s.p., t.j. súd prvej inštancie v rozhodnutí neposkytol jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, čím zároveň nezabezpečil stranám realizáciu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 20. Ďalším zákonným predpokladom v zmysle § 343 ods. 1 C.s.p. pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie (dôvodnej) obavy, že exekúcia bude ohrozená. 21. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Konštatovaný právny záver vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít podľa Čl. 2 ods. 2 Základných princípov C.s.p., ako napr. z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 144/1997 (zverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998), ktorého závery sú naďalej aplikovateľné aj na konanie podľa § 343 C.s.p. 22. Odvolací súd na rozdiel súdu od prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobca v podanom návrhu netvrdil a predloženými listinnými dôkazmi ani neosvedčil, že žalovaná sa zbavuje majetku v jej vlastníctve a tým, resp. akýmkoľvek iným konaním ohrozuje budúce exekučné konanie; argumentácia žalobcu v týchto súvislostiach uvedená v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorú si súd prvej inštancie osvojil, sa týkala iba výlučne dlžníka žalobcu (manžela žalovanej). 23. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. 24. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tretích osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 25. Inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa § 42a Občianskeho zákonníka je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľove vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom prestavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať toho, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu. Napokon, právnym dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu ukracujúcemu uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa je možnosť veriteľa požadovať jej uspokojenie nielen z tohto, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ale v prípade, že to nie je možné, má veriteľ právo na náhradu aj voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (§ 42b ods. 4 in fine Občianskeho zákonníka). 26. Teda v prípade, že by bol žalobca v spore vo veci samej úspešný, môže svoju vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť nielen priamo exekučným postihom nehnuteľností prevedených na žalovanú (z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku), ale taktiež mu zostáva zachované právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Samotný účel odporovacej žaloby, ktorá slúži k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa (žalobcu) v exekučnom konaní, preto vylučuje vznik obavy z ohrozenia exekúcie, ktorý je nevyhnutným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 27. Odvolací súd považuje za potrebné na tomto mieste doplniť, že žalobca by sa s úspechom nemohol domáhať ani nariadenia neodkladného opatrenia obmedzujúceho žalovanú v prevode nehnuteľností (ako to uviedol vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej), nakoľko aj v prípade ich prevedenia na tretie osoby sa môže úspešne domáhať od žalovanej, aby mu ako osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, vydala takto získané plnenie; pri tom nie je rozhodujúce, či by zo strany žalovanej išlo o prevod odplatný, resp. bezodplatný, pretože súdna prax pri určení výšky prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu nevychádza z výšky skutočne získaného prospechu, ale z výšky zohľadňujúcej trhové, časové a miestne osobitnosti vzťahujúce sa na konkrétny prevod predmetu práva (teda výšky prospechu, ktorú by scudziteľ získal, ak by predmet práva previedol na inú osobu odplatne za trhových podmienok zodpovedajúcich časovým a miestnym okolnostiam prevodu, ako aj charakteru a vlastností scudzovaného predmetu práva). 28. Týmto podľa odvolacieho súdu naplno odpadá nutnosť preventívne ochrániť žalobcu navrhovaným zabezpečovacím opatrením, keď osvedčený skutkový stav (v rozpore so zákonnými predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia) a právny rámec inštitútu odporovacej žaloby ako takej, neposkytujú záver o existencii reálnej obavy z ohrozenia exekúcie. 29. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 C.s.p., a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C.s.p. zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).