Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/15/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015010046 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:9015010046.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s., Panenská 33, 811 03 Bratislava, IČO: 31 642 284, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, P.O.BOX 100, 810 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 14343/2015/B625-SV/26828/Pa zo dňa 14.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 21.07.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14343/2015/B625-SV/26828/Pa zo dňa 14.05.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU- ZA-OVBP2-2015/008194/KRA zo dňa 15.03.2015 o nepriznaní postavenia účastníka konania podľa § 14 ods. 1 a 2 správneho poriadku v spojení s § 34 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby „AQUAPARK Kamenná Poruba“. Správnu žalobu dôvodil tým, že predmetné rozhodnutie je nezákonné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia relevantnej veci. Mal za to, že rozhodnutie je založené na nesprávnej právnej interpretácii pojmu „účastník správneho konania“ - odvolací orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s rozhodujúcimi argumentmi žalobcu ohľadne výkladu tohto pojmu. Dal do pozornosti súdu, že mu napádaným rozhodnutím nebolo poskytnuté žiadne právne relevantným spôsobom podložené vysvetlenie, z ktorého by boli zrejmé dôvody nerešpektovania ustáleného výkladu pojmu účastník správneho konania a odklonenie sa od takéhoto výkladu. Žalobca ďalej uviedol, že neprihliadanie ku skutočnostiam ním uvedených v odvolaní má za následok objektívnu nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia. Za podstatné považoval, že odvolací orgán bližšie nekonkretizoval dôvody, prečo závery vyplývajúce z dôkazov, ktoré predložil nepovažoval za relevantné, a zároveň taktiež neuviedol, ktoré úvahy považoval za smerodajné pre odklonenie sa od záverov z daných dôkazov, resp. uvádzaných tvrdení, rezultujúcich. Mal za to, že konaním žalovaného došlo k zásahu do základného práva v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to z dôvodu nepriznania mu postavenia účastníka konania bez zjavnej opodstatnenosti, došlo k zásahu do príslušných ústavnoprávnych garancií z daných ustanovení vyplývajúcich. Obsahom týchto práv je okrem iného právo na prístup k súdom a iným orgánom SR, pričom vyjadrením tohto práva je nepochybne taktiež právo subjektu, aby s ním bolo ako s účastníkom správneho konania aj konané. Nakoľko s ním nebolo konané ako s účastníkom príslušného správneho konania, resp. mu pôvodne priznané postavenia účastníka bolo odňaté, predstavuje takéto zaobchádzanie zásah do jeho príslušného základného práva. 2. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Sž/7/2015 zo dňa 04.08.2015 postúpil predmetnú vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu miestne príslušnému. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6S/203/2015-63 zo dňa 25.1.2017 postúpil predmetnú vec Krajskému súdu v Žiline. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Nds/9/2017 zo dňa 07.11.2017 na základe nesúhlasu Krajského súdu v Žiline s postúpením veci rozhodol, že na konanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave. 3. Vo vyjadrení žalovaný žiadal správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že dôvody, ktorými žalobca preukazuje svoje právo byť účastníkom územného konania mu toto právo nezakladajú a poukázal na znenie § 14 a § 34 ods. 1 a 2 stavebného zákona. Z uvedeného mal za to, že stavebný zákon v cit. ustanovení vymedzuje okruh účastníkov územného konania tak že pre priznanie postavenia účastníka konania musí osoba spĺňať dve základné podmienky súčasne, a to, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo je vlastníkom susedného pozemku a stavby, a že toto jej preukázané vlastníctvo môže byť rozhodnutím priamo dotknuté. V nadväznosti na to § 139 ods. 2 písm. c) a d) stavebného zákona vymedzuje podrobnejšie pojem susedné pozemky a stavby na nich a susedná stavba. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/1/2010 a bol názoru, že z podkladov rozhodnutia stavebného úradu jednoznačne vyplýva, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal splnenie vyššie uvedených podmienok pre priznanie postavenia účastníka územného konania v zmysle § 34 stavebného zákona, pretože nie je vlastníkom pozemkov, na ktorých je predmetná stavba umiestnená, nemá k týmto pozemkom a ani k susedným pozemkom a stavbám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o umiestnení stavby priamo dotknuté iné práva a relevantne nepreukázal, ako môže byť územným rozhodnutím ovplyvnené alebo obmedzené užívanie Slovenských liečebných kúpeľov Rajecké Teplice tak, ako to má na zreteli práve § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona. K námietke týkajúcej sa ohrozenia existencie kúpeľného miesta žalovaný uviedol, že z hľadiska ochrany prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov sa k návrhu vyjadrilo Ministerstvo zdravotníctva SR, Inšpektorát kúpeľov a žriediel listami, v ktorých uviedlo, že vzhľadom na umiestnenie predmetnej stavby v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Rajeckých Tepliciach, Ministerstvo zdravotníctva SR nie je v územnom konaní dotknutým orgánom podľa osobitného predpisu. Ministerstvo životného prostredia SR v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach v znení neskorších predpisov (ďalej len geologický zákon) posúdilo využiteľné množstvo termálnej vody vrtu RTŠ - 1 Kamenná Poruba na základe predloženej správy a rozhodnutím č. 100/2013 zo dňa 12.09.2013 schválilo potrebné využiteľné množstvo termálnej vody z vrtu RTŠ - 1 Kamenná Poruba s podmienkou, že ovplyvnenie výdatnosti a vlastností prírodných liečivých vôd v kúpeľoch Rajecké Teplice odberom vody z vrtu RTŠ - 1 je neprípustné. Posudzovanie vplyvu na životné prostredie si vyhradil Obvodný úrad životného prostredia v Žiline, ktorý konštatoval, že navrhovaná činnosť AQUAPARKU Kamenná Poruba nebude mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a preto nie je predmetom zisťovacieho konania v zmysle § 18 ods. 5 zákona č. 24/2005 Z.z. K námietke žalobcu, že tým, že mu nebolo priznané postavenie účastníka územného konania došlo k zásahu do jeho základného práva zakotveného v čl. 46 ods. Ústavy SR v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to najmä v tom, že nemá možnosť vykonávať práva s týmto postavením prislúchajúce uviedol, že táto je vzhľadom na uvedené neopodstatnená. 4. Žalobca vo vyjadrení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/92/2015, zo dňa 30.03.2017 z ktorého mal za zrejmé, že účastník konania musí svoje práva brániť už v územnom konaní, nakoľko už v tomto konaní je nebránenie, resp. nemožnosť brániť svoje práva spôsobilé vyvolať zásah do ústavne garantovaných práv účastníka. Zároveň považoval za dôležité všetky pripomienky a námietky uvádzať už v územnom konaní, nakoľko sa na ne v stavebnom konaní neprihliada. V dôsledku uvedeného sa tak nemohol stotožniť s právnou konštrukciou žalovaného, nakoľko ak by svoje odôvodnené námietky nepodal už v konaní o umiestnení stavby, na jeho neskoršie prípadné námietky by sa priamo zo zákona neprihliadalo. Opakovane uviedol, že bol a je predmetným rozhodnutím o umiestnení stavby na svojich právach dotknutý, nakoľko v okrese, kde sa má vykonávať stavba predmetného „AQUAPARKUT Kamenná Poruba“ je vymedzené ochranné pásmo prírodného liečivého zdroja Rajecké Teplice, ako aj povolením umiestnenia tejto stavby je dotknutá otázka ochrany prírody a krajiny, ako aj napojenia stavby na pozemnú komunikáciu a inžinierske siete, ktoré v predmetnom konaní namietal. 5. Podľa § 99 písm. g) správny súd konanie uznesením zastaví ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 6. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. 7. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 8. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonával len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva. Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania. 9. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. 10. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu rozhodol o nepriznaní žalobcovi postavenia účastníka správneho konania podľa § 14 ods. 1 a 2 správneho poriadku v spojení s § 34 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby „AQUAPARK Kamenná Poruba“. 11. V obdobnej veci zaujal stanovisko aj Najvyšší súd SR a vyslovil právny názor v uznesení sp. zn. 7Sžo/21/2016 zo dňa 25.01.2018. Uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania, je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu. Postavenie účastníka konania totiž poskytuje reálnu možnosť svojím konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania, ktoré nemusí prislúchať iným subjektom zúčastneným na konaní (zúčastnená osoba). Aj z tohto dôvodu, v záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka stráca povahu „konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní totiž osoba (resp. osoby), domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní, už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha, pričom v takomto prípade je preskúmanie rozhodnutia o pristúpení ďalšieho účastníka do konania dôvodné. Preto je potrebné, aby súd v každom konkrétnom konaní zisťoval stav správneho konania, konkrétne či sa nejedná o právoplatne skončenú vec. V prípade zistenia, že správne konanie je právoplatne skončené, je potrebné súdne konanie o preskúmavaní rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní zastaviť podľa§ 99 písm. g) SSP - keďže, ako je uvedené vyššie, neexistuje spôsobilý predmet prieskumu - a odkázať osobu, ktorá sa domáha účastníctva v správnom konaní na § 179 SSP, za predpokladu zachovania lehoty. V súlade s uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu SR, správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. 12. Správny súd ďalej uvádza, že dôvodom pre zisťovanie stavu správneho konania je tiež potreba naplniť účel práva na súdnu a inú právnu ochranu realizovanú súdmi a orgánmi verejnej správy, t.j. poskytnúť ochranu reálnym a realizovateľným právam fyzických a právnických osôb, a nie formalistickým výkladom práva rozhodovať vo veci len pre to, aby litera zákona bola dodržaná aj za cenu, že ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb bude zabezpečená len pro forma. V prípade účastníctva v správnom konaní by v takom prípade osoba mala síce rozhodnutie o tom, že je účastníkom správneho konania, avšak toto samo o sebe by nezaisťovalo reálnu možnosť ich výkonu, pretože by len konkurovalo právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej a bez ďalšieho by nemalo za následok jeho zrušenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/6/2012 zo dňa 27.02.2013). 13. Správny súd po preskúmaní súdneho spisu dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť. V tejto súvislosti uvádza, že rozhodnutie o umiestnení stavby „AQUAPARK Kamenná Poruba“ č. 13/2908/2013/ UR/09-JA zo dňa 25.09.2014 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.08.2015. Uvedeným dňom nadobudnutia právoplatnosť predmetného rozhodnutia, ako rozhodnutia, ktorým sa predmetné správne konanie právoplatne skončilo, vzniklo žalobcovi, ako osobe tvrdiacej, že správny orgán s ňou v rozpore so zákonom nekonal ako s účastníkom konania, právo podať v súlade s § 179 SSP žalobu a domáhať sa preskúmania jeho zákonnosti, pri dodržaní stanovených lehôt. 14. Záverom správny súd uvádza, že nepopiera dôležitosť rozhodnutia správneho orgánu o tom, že niekto je, resp. nie je účastníkom správneho konania a nepopiera ani právo dotknutého subjektu, aby zákonnosť takéhoto rozhodnutia bola preskúmateľná súdom v správnom súdnictve. Tento postup je však namieste jedine v prípade, kedy rozhodnutie súdu môže reálnym spôsobom ovplyvniť okruh účastníkov správneho konania. V prejednávanej veci možnosť, že po prípadnom rozhodnutí súdu o zrušení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, žalobca vstúpi ako účastník do prebiehajúceho správneho konania, zanikla. 15. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. 16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Proti výroku o výške náhrady trov konania nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm.h) SSP)