Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/85/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018201923 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:0018201923.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - R. W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. 3, XXX XX R., zastúpená Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 231 599, otec - C.. G. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. 1, XXX XX R., v konaní o návrhu otca na zrušenie výživného a zvýšenie výživného na tvorbu úspor a návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.11.2018, č.k. 28P/31/2018-63, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že bežné výživné na maloletého W. W., nar. 22.09.2006, sa zo sumy 350 eur mesačne znižuje na sumu 250 eur mesačne od 01.06.2020, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Výživné určené na tvorbu úspor na maloletého W. W., nar. XX.XX.XXXX sa zvyšuje zo sumy 50 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne od 01.06.2020, ktoré je otec povinný platiť na osobitný účet maloletého, vedený na meno maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Týmto sa m e n í rozsudok súdu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/47/2016-30, zo dňa 12.04.2016, v časti o bežnom výživnom na maloletého a v časti o výživnom, určenom na tvorbu úspor. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa zo dňa 10.11.2018, č.k. 28P/31/2018-63 zamietol návrh otca na zrušenie výživného a zvýšenie výživného na tvorbu úspor a návrh matky na zvýšenie výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 25 ods. 1, 2, § 26, § 28 ods. 1, 2, 3, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dospejúc vykonaným dokazovaním k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky ani pre zníženie výživného, ani pre jeho zvýšenie, a to v dôsledku absencie takej podstatnej zmeny pomerov, ktorá by činila návrhy rodičov dôvodnými. Skonštatoval, že od určenia výživného uplynulo dva a pol roka a z hľadiska tejto doby nie je možné konštatovať až tak významný nárast životných nákladov, ani podstatné zvýšenie nárokov maloletého dieťaťa v dôsledku jeho celkového vývoja. Maloletý W. je už síce žiakom šiesteho ročníka základnej školy, avšak samotný prechod na druhý stupeň povinnej školskej dochádzky nemá až tak výrazný vplyv na nárast výdajov s tým spojených. Za preukázané mal, že maloletému nepribudli mimoriadne výdaje v súvislosti so zdravím, príp. s platenou záujmovou aktivitou, tiež nebolo preukázané, že by náklady na výživu maloletého medzičasom vzrástli spôsobom vyžadujúcim si zvýšenie výživného, pričom nebolo preukázané ani ich zníženie. Za nesporné, považoval, že súčasné pomery matky dočasne limitujú jej možnosti a schopnosti finančnej účasti na výžive maloletého zmenou charakteru a znížením príjmu v súvislosti s čerpaním rodičovskej dovolenky, na uvedené má vplyv aj nová vyživovacia povinnosť matky k dieťaťu narodenému v jej druhom manželstve, pre ktoré je matka sama čiastočne odkázaná na výživu manžela. Dôvodil, že aj keď je zárobok jej manžela súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je možné považovať ho za príjem samotnej matky. Zárobok manžela matky je zohľadniteľný len z hľadiska saturovania potrieb ich spoločnej domácnosti, bez povinnosti participácie na výžive maloletého W., a tým aj nahrádzania vyživovacej povinnosti jeho rodičov. Uzavretie manželstva matky a vedenie spoločnej domácnosti s manželom, ktorého príjem je porovnateľný s príjmom otca, nepovažoval súd prvej inštancie za podstatnú zmenu pomerov na strane matky, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloletého. Na strane otca zistil zmenu pomerov a to zvýšením jeho súčasných príjmových pomerov v porovnaní s predošlým obdobím zo zárobku zo zamestnania, ako aj ďalšími príjmami z inej pracovnej činnosti. Pokiaľ otec dôvodil že pri striedavej osobnej starostlivosti súčasný právny poriadok s výživným nepočíta, uviedol, že ustanovenie § 62 ods. 6 Zákona o rodine výslovne hovorí o tom, že súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčí. V dôsledku podstatnej rozdielnosti prímov rodičov v čase uzavretia rodičovskej dohody o výživnom na maloletého W. je opodstatnené sa domnievať, že pokiaľ by k takejto dohode nedošlo, súd by sám rozhodol o určení výživného otcovi aj za trvania striedavej osobnej starostlivosti. Vtedajšia ústretovosť otca v otázke výživného pri striedavej osobnej starostlivosti maloletého W. prejavená rodičovskou dohodou nemôže byť ponímaná ako niečo, čo nebolo v súlade so zákonom, a preto je teraz namieste súčasný stav zmeniť. Súd prvej inštancie mal za to, že osobná starostlivosť otca o maloletého v rámci výkonu striedavej osobnej starostlivosti nemôže nahradiť jeho doterajšiu finančnú povinnosť v zmysle jej zníženia. Je povinnosťou obidvoch rodičov, aby počas striedavej osobnej starostlivosti zabezpečovali nielen materiálne potreby maloletého dieťaťa, ale aby tiež počas doby určenej pre ich starostlivosť vykonávali všetky úkony súvisiace s jeho výchovou a opaterou. Pokiaľ však jeden z rodičov má v dôsledku objektívnych skutočností v danom smere nejaké obmedzenia, musí ich za neho prebrať na seba druhý rodič. Týka sa to otcom deklarovanej účasti na osobnej opatere maloletého návštevou lekárov, prítomnosťou na triednych aktívoch a pod., kedy sú možnosti matky pri starostlivosti o ďalšie dieťa vo veľmi útlom veku istým spôsobom zúžené. To ale neznamená, že prípadná vyššia miera účasti na opatere maloletého má mať za následok nižšiu finančnú zainteresovanosť rodiča. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva je potrebné objasniť, že na určenie výšky výživného žiaden vplyv mať nemôže, nakoľko sa vychádza zo skutočnosti, že majetkové podiely manželov sú rovnaké, takže sa nejedná o nadobudnutie nového majetku, ale len o rozdelenie majetku už jestvujúceho. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP). 3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidvaja rodičia. 4. Matka vo svojom odvolaní, prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, podala odvolanie proti rozsudku v zamietajúcej časti jej návrhu na zvýšenie výživného. Mala za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva podstatná zmena pomerov od uzavretia dohody o výživnom na čas po rozvode manželstva, a to u oboch rodičov, čo však súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil. Uviedla, že v čase uzavretia rodičovskej dohody bol jej mesačný netto príjem 477 eur, pričom momentálne je bez príjmu zo zamestnania, čerpá rodičovskú dovolenku a poberá len rodičovský príspevok 214,70 eur a prídavok na dieťa 23,68 eur, čím došlo k výraznému obmedzeniu jej príjmu a tým aj jej schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému W., ktorý nastúpil na II. stupeň ZŠ a objektívne všetky životné náklady u neho vzrástli. Poukázala na zmenu v príjme otca jeho zvýšením a skutočnosť, že jemu na rozdiel od nej ďalšia vyživovaciu povinnosť nepribudla. Odvolaciemu súdu navrhla zmeniť rozsudok v ňou napadnutej časti a bežné výživné na maloletého od decembra 2018 zvýšiť na 450 eur mesačne. 5. Otec odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. h/ f/ Zák. č. 160/15 Z.z. Civilný sporový priadok (ďalej len CSP), § 62 ods. 1 CMP, rozsudok v ním napadnutej časti navrhol zmeniť a zrušiť bežné výživné na maloletého s účinnosťou od 01.05.2018 a výživné na tvorbu úspor maloletému zvýšiť na 200 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Namietal záver súdu prvej inštancie založený na nesprávnom právnom a skutkovom posúdení veci. Uviedol, že objektívnym dôvodom jeho súhlasu s dohodou o výške výživného na maloletého, upraveného rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 47/2016-30 z 12.04.2016, bola skutočnosť, že matka pracujúca ako asistentka na Okresnom súde Bratislava IV mala príjem netto cca 450 eur, z ktorého by nedokázala sama reálne financovať svoju domácnosť, vrátane splácania hypotekárneho úveru na byt a uhrádzania potrieb maloletého a snaha pomôcť matke pri vyriešení jej existenčných potrieb, umožniť jej zostať v bývať v Bratislave a v záujme maloletého realizovať striedavú osobnú starostlivosť. Uviedol, že v čase uzatvárania rodičovskej dohody mal síce vedomosť, že matka nadviazala známosť so sudcom Okresného súdu Bratislava IV C.. B. K. (jej súčasným manželom), avšak nepoznal vážnosť a intenzitu ich vzťahu. Podľa jeho názoru sa vyššie opísaná situácia zásadne zmenila tým, že matka uzavrela 22.10.2016 manželstvo s C.. B. K., čo zakladá podstatnú zmenu pomerov, keď momentom uzavretia manželstva sa jeho príjem stal súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a je teda de iure príjmom matky, z ktorého je táto povinná plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi W.. Závery súdu prvej inštancie že "aj keď je zárobok manžela matky súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je možné považovať ho za príjem samotnej matky, a tento zárobok manžela matky je zohľadniteľný len z hľadiska saturovania potrieb ich spoločnej domácnosti, bez povinnosti participácie na výžive maloletého W., a tým nahrádzania vyživovacej povinnosti jeho rodičov“, nepovažoval za správny. Dôvodil, že právny poriadok Slovenskej republiky rozlišuje pri fyzickej osobe len medzi výlučným vlastníctvom a spoluvlastníctvom, či už podielovým alebo bezpodielovým. Pri bezpodielovom spoluvlastníctve Občiansky zákonník vylučuje, aby sa určitý predmet súčasne považoval i nepovažoval za jeho súčasť. To znamená, že ak príjem manžela matky dieťaťa patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je matka oprávnená z neho uspokojovať finančnú stránku vyživovacej povinnosti aj voči takému svojmu dieťaťu, ktoré nie je súčasne dieťaťom manžela. Inak povedané súčasný manžel matky síce nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletému W. W., ale je povinný strpieť jej plnenie zo strany jeho matky aj z prostriedkov ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Narodenie druhého dieťaťa je výsledkom jej dobrovoľnej voľby, ktorá je po finančnej stránke spojená s dočasným znížením jej príjmu. Toto zníženie však nemožno vyhodnocovať tak, že sa zvýšila jej odkázanosť na ním platené výživné na maloletého W.. Zdieľanie spoločnej domácnosti so súčasným manželom umožnilo matke predať jej byt, ktorý nadobudla pri zrušení a vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a získaná suma cca 70.000 eur spolu s úsporami, ktoré pri tomto vyporiadaní získala, presahuje hranicu 90.000 eur. To znamená, že ani vo vzťahu k svojmu majetku mimo bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je matka pri striedavej osobnej starostlivosti odkázaná na platenie výživného. Ďalším dôkazom tejto skutočnosti je i pasivita matky pri využívaní svojho vlastníctva, keď táto predmetný byt na R. ulici č. X v R. M. od septembra 2016 do augusta 2017, neprenajímala, čo je možné vyhodnotiť ako dobrovoľné vzdanie sa príjmu. Uviedol, že z pohľadu zachovania rovnakej životnej úrovne má maloletý ekvivalentné životné potreby u oboch rodičov. Táto skutočnosť sa však prioritne odvíja od oboch domácností, ktorých životnú úroveň maloletý zdieľa a nie od platenia výživného na neho. Po podstatnej zmene pomerov u matky uzatvorením nového manželstva výška celkového výživného reálne v súčasnosti neplní pôvodne zamýšľaný zámer umožniť matke dieťaťa samostatne viesť domácnosť a uspokojovať potreby maloletého. Tým, že matka zdieľa spoločnú domácnosť so svojim novým manželom, nie je už existenčne odkázaná na výživné v pôvodne určenej výške. Pokiaľ by za ekvivalentnej životnej úrovne oboch domácnosti, v ktorých je maloletý vychovávaný, bolo vôbec možné hovoriť o potrebe platenia výživného, malo by toto odzrkadľovať jeho reálne súčasne potreby. Ak matka dostáva za dva týždne z kalendárneho mesiaca, ktoré má maloletého vo svojej starostlivosti výživné 350 eur, toto už nezodpovedá reálnym potrebám maloletého a objektívne neslúži na uspokojovanie jeho potrieb. Zdôraznil, že aj pri určovaní výživného pri striedavej osobnej starostlivosti v záujme zachovania rovnakej životnej úrovne maloletého dieťaťa v obidvoch rodičovských domácnostiach je potrebné toto určiť tak, aby sa na životnej úrovni dieťaťa podieľali obaja rodičia. Mal za to, že ak na maloletého platí k rukám matky výživné vo výške 350 eur za dva týždne pobytu u nej, potom vzhľadom k tejto výške a reálnym potrebám maloletého, sa jeho matka na finančnej stránke vyživovacej starostlivosti objektívne vôbec nemôže podieľať. Za reálne výdavky na maloletého považoval sumu do 100 eur mesačne, vrátane 20 eur za školskú jedáleň. Uviedol, že náklady týkajúce sa nákupu šatstva a obuvi, vrátane nákladov za mobilný telefón znáša v prevažnej miere sám. Ak v danom prípade vzhľadom na výšku vyživovacej povinnosti k maloletému, finančnú stránku plní sám, potom nemožno hovoriť o rovnakom plnení si vyživovacej povinnosti zo strany oboch rodičov. Uvedená nerovnováha je zvýraznená ešte aj skutočnosťou, konštatovanou aj súdom prvej inštancie a to vyšším podielom jeho osobnej starostlivosti o maloletého z dôvodu starostlivosti matky o novonarodené dieťa. Uviedol, že akceptácia takéhoto nerovnovážneho a nespravodlivého nastavenia vyživovacej povinnosti zo strany súdu prvej inštancie za terajšej majetkovej situácie matky je preto v súčasnosti nielen dôkazom nesprávneho právneho posúdenia veci ale i absencie princípu spravodlivosti ako základného interpretačného pravidla v zmysle článku 3 ods. 2 CMP. Konštatovanie súdu o tom, že sa jeho príjmové pomery v porovnaní s predošlým obdobím zlepšili, nie sú správne, keď oproti času určenia výživného sa mu síce o každoročnú valorizáciu zvýšil plat prokurátora, avšak znížili, resp. mu vypadli iné príjmy vyplývajúce z prednáškovej činnosti a členstva v Rekodifikačnej komisii na prípravu nových procesných kódexov. Zatiaľ čo súhrn iných jeho príjmov za rok 2015 bol 6.305 eur a za rok 2016 bol 9.443,38 eur za obdobie od mája 2017 do novembra 2018 bol už len 2.646 eur. Keďže v tomto smere prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie, jeho záver je jednoznačne arbitrárny majetkové priznanie za rok 2015, 2016 (súhrn iných príjmov bol 9.443,38 eur) 6. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky zotrvával na svojich odvolacích dôvodoch a tvrdených skutočnostiach. Záver matky o podstatnom zvýšení jeho príjmov považoval za nesprávny. K úhrade životných nákladov na maloletého uviedol, že objektívne mu zabezpečuje väčšinu potrieb týkajúcich sa ošatenia a obuvi, náklady, ktoré na maloletého vynakladá matka, nikdy nepresahujú sumu výživného 350 eur za dva týždne v mesiaci, čo znamená, že matka sa po finančnej stránke na vyživovacej povinnosti vôbec nepodieľa. 7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že dôvodom dohodnutej výšky výživného na maloletého bol výrazný nepomer v ich príjmoch v čase rozvodu a tiež vyrovnanie životnej úrovne maloletého v oboch domácnostiach. Uviedla, že ak vtedajší príjem otca bol 2.700 eur, po odpočítaní výživného 350 eur, nákladov na bývanie a hypotéku cca 500 eur, na živobytie by otcovi so synom zostávalo mesačne cca 1.850 eur, k tomu treba pripočítať daňový bonus a prídavky na dieťa, ktoré poberá otec. Naopak ona v čase rozvodu mala príjem 477 eur a 350 eur výživné, odpočítajúc náklady na bývanie a hypotéku tiež v sume cca 500 eur, ktoré by musela uhrádzať, ak by zostala sama, by jej zostalo na živobytie len 327 eur. Teda napriek určenému výživnému už vtedy sa počítalo s tým, že bude žiť s vtedajším partnerom a terajším manželom a vďaka tomu sa dokáže slušne postarať o maloletého. Namietala nepresnosť v tvrdení otca, keď jeho príjem je vyšší ako príjem jej manžela a poukázala na počet vyživovaných osôb v jednotlivých domácnostiach. Pokiaľ otec poukazuje na majetok, ktorý získala vyporiadaním BSM uviedla, že k vyporiadaniu došlo dohodou a rovnako tak i on získal majetok z BSM, pričom vyslovene nesprávne a zavádzajúco vyznieva výpočet otca, že za dané obdobie mohla mať príjem z prenájmu bytu. Naopak, je to otec, ktorý má značný majetok, vlastní 4-izbový byt, nové auto zn. Opel Insignia, každoročne absolvuje zahraničné dovolenky, má osobné úspory. Uviedla, že otec návrh podal napriek tomu, že je na rodičovskej dovolenke s druhým dieťaťom a jej manžel nemá vyživovaciu povinnosť k maloletému W.. 8. Otec podaním v odvolacom konaní zo dňa 20.05.2020, v ktorom zároveň vyčíslil priemerné náklady vynakladané na maloletého za obdobie šk. r. 2018/2019 a 2019/2020, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v ním napadnutej časti zmeniť a bežné výživné na maloletého znížiť zo sumy 350 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne od 01.06.2020, a výživné na tvorbu úspor zvýšiť na 300 eur mesačne od 01.06.2020. Zopakoval svoje stanovisko, že v danom prípade má maloletý pri realizácii rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti jednoznačne zabezpečené ekvivalentné životné podmienky u oboch rodičov a uvedené sa prioritne odvíja od oboch domácností, ktorých životnú úroveň maloletý zdieľa a nie od platenia výživného na neho. Platenie výživného v súčasnej podobe sa preto jednoznačne míňa svojmu účelu a neslúži na uspokojovanie potrieb maloletého a preto by sa malo pretransformovať do podoby tvorby úspor, ktoré by maloletý mohol po dosiahnutí plnoletosti skutočne reálne využiť vo svoj prospech (napr. jazykové pobyty v zahraničí atď.). 9. Matka podaním v odvolacom konaní zo dňa 14.05.2020, v ktorom dokladovala svoj príjem a prijem svojho manžela ako aj majetkové pomery, k požiadavke odvolacieho súdu, aby uviedla a vyčíslila okrem bežných nákladov na odôvodnené potreby maloletého aj ňou skutočne vynaložené náklady uviedla, že bežné každomesačné náklady maloletého na bývanie a stravu sú porovnateľné s tými, ktoré vynakladá aj otec, školské pomôcky, poplatok za školskú jedáleň, rôzne iné poplatky ako ZRPŠ, triedny fond a pod. uhrádza ten rodič, u ktorého maloletý je, aj tieto náklady sú vyrovnané a ostatné položky si s otcom delia. Uviedla, že nástupom na materskú dovolenku a celodennú starostlivosť o malé dieťa, sa jej nákupné možnosti značne obmedzili, že oblečenie synovi kupuje otec a ona na túto kúpu prispieva ( jeseň-zima 2018 príspevok na kúpu zimného oblečenia mikina, sveter, zimné topánky spolu 200 eur, jar a leto 2019 príspevok na kúpu jarného a letného oblečenia 150eur, jeseň 2019 maloletému 2 rifle a 2 tenisky v celkovej sume 150 eur, zima 2019 / jar 2020 otcovi odovzdala 130 eur na kúpu zimnej bundy a iného oblečenia pre maloletého, prispela na požičanie lyží, zaplatila lyžiarsky výcvik v sume 120 eur + 100 eur vreckové, v marci 2020, keď maloletý ochorel a bol v starostlivosti otca, prispela na nákup liekov 100 eur, každoročne mu financuje 2 týždne denného letného tábora, letnú týždennú dovolenku, ktorú jej rodina uprednostňuje na Slovensku. Uviedla, že aj keď aktuálne nastúpi do zamestnania, výška jej príjmu bude v hrubom nepomere k príjmu otca. 10. V priebehu odvolacieho konania obaja rodičia zotrvali na svojich odvolacích dôvodoch a tvrdeniach. Odvolací súd doplnil dokazovanie vyjadreniami, listinami a výsluchom účastníkov konania k otázke nákladov na maloletého, ich zabezpečovania a hradenia zo strany každého z rodičov a spôsobu spotrebovania výživného 350 eur v čase výkonu osobnej starostlivosti matky o maloletého. Doplnil dokazovanie príjmovými a majetkovými pomermi rodičov za obdobie od 10/2018 ( v nadväznosti na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie v tomto smere ) do 05/2020: potvrdením o príjme matky, poberania rodičovského príspevku v čase trvania rodičovskej dovolenky do nadobudnutia 3 roku veku maloletého F. K., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 214, 70 eur v roku 2018, 220 eur v roku 2019 a 370 eur od 2/2020, poberaním prídavku na maloleté dieťa F. Almana 24,95 eur, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, 2-izbový byt v mestskej časti M., nadobudnutého kúpnou zmluvou zo dňa 31.01.2020 za kúpnu cenu 120.000 eur (do kúpy ktorého matka podľa jej udania investovala 70.000 eur z prerozdelenia majetku v rámci vyporiadania BSM, s nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu 7/12 a zvyšok kúpnej ceny 50.000 eur bol uhradený formou spoločného hypotekárneho úveru, spoluvlastnícky podiel 5/12 ako aj úver vo výške 50.000 eur je predmetom BSM), potvrdením o priemernom mesačnom netto príjme manžela matky ako sudcu Okresného súdu Bratislava IV za obdobie od 10/2018 do 12/2018 3.818,63 eur, od 1/2019 do 12/2019 3.639,72 eur, od 1/2020 do 4/2020 3.762,05 eur, potvrdením o priemernom mesačnom netto príjme otca ako prokurátora Generálnej prokuratúry SR za obdobie od 10/2018 do 12/2018 4228,86 eur, od 1/2019 do 12/2019 3.669,29 eur, od 1/2020 do 4/2020 2.988,04 eur, okrem príjmu zo závislej činnosti mal otec v roku 2019 aj príjem z lektorskej a publikačnej činnosti od Justičnej akadémiu vo výške 730 eur, Slovenskej advokátskej komory vo výške 375 eur a vydavateľstva C.H.Beck, s.r.o. vo výške 3147,66 eur ( ktoré príjmy podľa jeho udania z dôvodu obmedzenia lektorskej činnosti ako i skončenia predaja publikácii v roku 2020 neočakáva) a nákladmi na odôvodnené potreby maloletého v školskom roku 2018/2019, 2019/2020. 11. Otec maloletého zotrval na dôvodoch svojho odvolania a žiadal, aby časť zo sumy bežného výživného podľa úvahy bola presunutá na tvorbu úspor, keď v záujme maloletého je, aby výživné bolo adresné a smerovalo výlučne na spotrebu nákladov maloletého u matky. Uviedol, že oblečenie a základné potreby maloletého hradí výlučne sám, pokiaľ ide o väčšiu vec, matka mu prispeje čiastkou podľa vlastnej úvahy. K jeho nákladom patrí splátka hypotéky 320 eur mesačne. Uviedol, že pri znížení sumy bežného výživného bude náklady maloletého znášať naďalej, tak ako to aj bolo do rozhodnutia v roku 2016. Zdôraznil, že jeho výdavky na maloletého okrem hradenia jeho bežných potrieb tvoria aj náklady na dovolenky, výlety a zážitky. 12. Matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrvala na dôvodoch odvolania a na návrhu na zvýšenie výživného, keď zmenu pomerov v prospech jej návrhu videla na strane maloletého jeho vekom, nástupom na druhý stupeň, zvýšením príjmu na strane otca a dôvodom, že s maloletým má záujem participovať na životnej úrovni otca, kedy pri zvýšení výživného by aj ona, tak ako otec mohla chodiť s maloletým na finančne nákladné dovolenky. Poukázala na otcom poberané prídavky na maloletého a daňový bonus, spolu cca 50 eur mesačne. 13. Kolízny opatrovník po doplnení dokazovania pred odvolacím súdom navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodnúť v záujme maloletého pri posúdení jeho nákladov a majetkových pomerov a príjmov rodičov. 14. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák.č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), v dôsledku potreby zopakovania a doplnenia dokazovania ( § 384 ods.1, 2 CSP, a podľa § 385 ods.1 CSP), dospejúc k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, odvolanie otca vyhodnotil ako dôvodné čiastočne. 15. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd pri rozhodovaní vychádza z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom daného spisového materiálu, s poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného a jeho zmenu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil rozhodujúce skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhoch oboch rodičov, tak z hľadiska posúdenia existencie zmeny pomerov na starne každého z nich, zmeny ich majetkových a zárobkových pomerov, odôvodnených potrieb maloletého a vyhodnotenia osobnej starostlivosti o maloletého zo strany rodičov pri jeho zverení do rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti, porovnaním so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/47/2016-30, zo dňa 12.04.2016, v časti o výživnom na maloletého. 17. Súd prvej inštancie síce vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, avšak v tomto smere nevykonal potrebné dokazovanie, na základe čoho potom nedospel k správnym skutkovým zisteniam a následne ani k správnym právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožniť nemohol. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a doplnenom v odvolacom konaní, zameranom najmä na formu zabezpečovania a hradenia odôvodnených potrieb zo strany každého z rodičov a spôsobu spotrebovania rodičmi dohodnutého výživného v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/47/2016-30, zo dňa 12.04.2016, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom, došlo k zmene pomerov v rozsahu, ktoré bolo potrebné premietnuť čo do výšky a charakteru určeného výživného na maloletého. Poukazujúc na zmenu návrhu otca počas odvolacieho konania zo dňa 20.05.2020, odvolací súd zmenu pomerov v otcom požadovanom smere vyhodnocoval ku dňu 01.06.2020, a to aj s odkazom na § 78 ods. 2 Zákona o rodine. 18. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Na určenie výšky výživného pre dieťa v striedavej starostlivosti majú vplyv všetky vymenované faktory a okolnosti. Aj v prípade striedavej starostlivosti o deti je nevyhnutné zisťovať výšku nákladov na potreby maloletých detí a rozhodnúť o tom, v akom pomere sa medzi rodičmi rozdelí plnenie vyživovacej povinnosti. Pre určenie výšky výživného nie je smerodajné, koľko si rodič prácou (podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí alebo či vôbec pracuje. Väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potenciálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba pri určení výšky vyživovacej povinnosti zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarsky výcvik, kurzy a pod. tak, aby sa deti mohli podieľať na výhodách vyššej životnej úrovne rodiča. Práve pri posudzovaní otázky, čo je potrebné zahrnúť do oprávnených nákladov na deti, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Otázka, či výživné pri zverení detí do striedavej starostlivosti rodičov nebude určené, nie je pravidlom. Toto riešenie je jednou z možných alternatív, pričom možno rozhodnúť aj inak. 19. Keďže pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné vyhodnocovať zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. ako na strane rodičov, tak aj na strane oprávneného maloletého dieťaťa, odvolací súd po doplnení dokazovania posudzoval návrhy rodičov z pohľadu zmeny ich príjmu, možností a schopností a majetkových pomerov, všeobecného rastu životných nákladov a zmenu pomerov na strane maloletého súvisiacich s jeho dospievaním, vekom, návštevou školy, záujmami, zdravotným stavom a to v nadväznosti na zachovanie rovnakej životnej úrovne u každého z rodičov a výkonu osobnej starostlivosti každého z rodičov formou rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch. Odvolací súd sa na rozdiel od súdu prvej inštancie stotožnil s právnou argumentáciu otca, a síce, že na strane matky je potrebné zmenu pomerov vidieť v uzavretí jej nového manželstva (10/2016), kedy sa príjem jej manžela stal súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom založením spoločnej domácnosti tieto náklady začali byť uspokojované z príjmu oboch manželov, na rozdiel od obdobia schválenia rodičovskej dohody, kedy matka s maloletým žila sama a jej mesačný príjem bol 470 eur. Pokiaľ matka na rozdiel od otca tvrdí, že v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/47/2016-30, zo dňa 12.04.2016 o schválení rodičovskej dohody o výške výživného, táto zohľadňovala existenciu jej partnerského vzťahu s terajším manželom, vďaka ktorému sa dokáže slušne postarať o maloletého ako uviedla, odvolací súd takúto skutočnosť z celého spisového materiálu Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 13P/47/2016, ani z obsahu predmetného rozsudku nezistil. Aj keď je potrebné súhlasiť so záverom, že manžel matky nemá povinnosť nahrádzať vyživovaciu povinnosť rodičov maloletého W., avšak zmenu majetkových pomerov na strane matky je potrebné posúdiť aj z hľadiska uzavretia nového manželstva a výšky príjmu jej manžela. Odvolací súd však výrazný nepomer v príjmoch rodičov považuje aj naďalej za určujúci vo vzťahu k výške výživného, keď v záujme maloletého je, aby matka nebola v celom rozsahu pri finančnom zabezpečení maloletého, odkázaná na príjem manžela. Rovnako je potrebné na strane matky zohľadniť pribudnutie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu (F. K., nar. XX.XX.XXXX) a s tým súvisiaci jej nástup na rodičovskú dovolenku, počas ktorej jej príjem do nadobudnutia 3 veku maloletého syna v máji 2020 tvoril materský príspevok. Pri posúdení návrhov rodičov bolo potrebné tiež vychádzať aj z vyčíslenia nákladov na odôvodnené potreby maloletého a ich reálneho financovania zo strany každého z rodičov. Je nesporné, že na strane maloletého od posledného rozhodnutia súdu plynutím času a jeho rastom nastala zmena pomerov vo všeobecnej rovine, (maloletý v školskom roku 2018/2019 navštevoval 6. ročník ZŠ, v školskom roku 2019/2020 7. ročníku ZŠ), avšak matka tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní neuviedla a nepreukázal takú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého v ich faktickej rovine a finančnom vyčíslení, ktoré by mali vplyv na výšku výživného v matkou navrhovanom smere. Matka však nepreukázala nielen konkrétny a podstatný nárast nákladov na potreby maloletého, ktoré počas výkonu svojej starostlivosti naň vynakladá, ale sa jej nepodarilo preukázať ani spotrebovanie bežného výživného na maloletého v sume 350 eur mesačne resp. počas 2 týždňov v kalendárnom mesiaci. Odvolací súd zohľadnil doplneným dokazovaním preukázanú okolnosť, že pri rovnomernej striedavej starostlivosti je otec ten z rodičov, ktorý potreby maloletého vo všetkých oblastiach jeho života ( ošatenie, obuv, školské a mimoškolské aktivity, voľný čas, ) zabezpečuje v prevažujúcej miere, aj keď tu treba povedať, že otec rovnako ako matka neuviedol a nevyčíslil konkrétne reálne náklady vynakladané na základné a aj iné odôvodnené potreby maloletého, uvádzajúc ich vo všeobecnom vyčíslení do cca 200 eur mesačne, s uvedením jednotlivých položiek za nákup oblečenia, zabezpečenia športových potrieb, štyroch rehabilitácií a rekreácií. Z doplneného dokazovania mal teda odvolací súd za preukázané, že maloletý W. nemá podstatne zvýšené náklady spojené s jeho zdravotným stavom či platenou mimoškolskou činnosťou, ako aj to, že podstatnú časť nákladov na bežné potreby maloletého zabezpečuje otec, čo matka nepoprela. Pokiaľ ide o zmenu príjmov na strane otca, je možné uzavrieť, že jeho príjem zo závislej činnosti sa priebežne každoročne valorizáciou platu zvyšuje, pričom v príjmoch z publikačnej a lektorskej činnosti došlo od uzavretia rodičovskej dohody v roku 2016 k ich postupnému poklesu (za rok 2019 bol súhrn týchto príjmov otca 4 252 eur ). 20. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine je zmena pomerov. Pri rozhodovaní v takom prípade je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať zmenu výživného, avšak aj zistené okolnosti môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia o výživnom. Poukazujúc na dôvody odvolania otca a matky a výsledky vykonaného dokazovania, odvolací súd udáva, že v danom prípade možno ustáliť podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu len rozhodnutie o zmene v spôsobe platenia určeného výživného podľa zákonných kritérií zistených na strane maloletého ako aj obidvoch rodičov, ktorú odvolací súd pri ich vyhodnotení na základe zisteného skutočného stavu veci ustálil v súlade s návrhom otca od 01.06.2020 a zmenil účel a spôsob platenia výživného na maloletého, znížením bežného výživného o sumu 100 eur mesačne, o ktorú súčasne zvýšil výživné určené na tvorbu úspor. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ matka po zmene pomerov na jej strane, kedy už nie je odkázaná výlučne len na svoj príjem a súčasne nepreukázala odôvodnené spotrebovanie celej sumy mesačného výživného na potreby maloletého, ktoré má práve spotrebný charakter, je v záujme maloletého jeho časť, presunúť do výživného na tvorbu úspor. Pri rozhodovaní odvolací súd zohľadnil otcom poberané prídavky na maloletého a daňový bonus a sumu 250 eur mesačne považoval za primeranú na zabezpečenie potrieb a výživy maloletého v čase výkonu osobnej starostlivosti matky a súčasne ju považoval za zmenu, ktorá v žiadnom prípade nebude mať dopad na zachovanie rovnakej životnej úrovne maloletého u každého z rodičov a to aj s poukazom na opätovný nástup matky do zamestnania. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného, ako aj dôvody jej odvolania, odvolací súd ani po doplnení dokazovania nedospel k iným dôvodom vedúcim k záveru súdu prvej inštancie, ktorý návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. 21. Odvolací súd na základe uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, považujúc odvolaniu otca za čiastočne dôvodné, vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).