Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/280/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018202618 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:0018202618.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: S. C., R.. XX.X.XXXX, D. D., A. X, zast. Studio Legale, s.r.o., IČO: 36 811974, so sídlom Mostová 2, Bratislava, proti žalovanej: N.. J. F., R.. XX.XX.XXXX, D. D., Š. XX, zast.: Kanisová & Kanis, Advokátska kancelária, s.r.o. IČO: 36 836 460, so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8. novembra 2019 č.k. 42C 18/2018-91 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania z m e ň u j e tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva. Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci samej podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po späťvzatí žaloby žalobkyňou, žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100% o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením. Zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.1.2018 č.k. 49C 70/2017-127. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1,2 a § 256 ods. 1 CSP s odôvodnením, že žalobkyňa vzala svoju žalobu späť bez relevantného právneho dôvodu, čím procesne zavinil zastavenie konania. Nariadené neodkladné opatrenie podľa § 336 ods. 4 a § 335 ods. 1 CSP zrušil. 2. Proti tomuto uzneseniu v časti trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá ho žiadala v tejto napadnutej časti zmeniť a žiadnej zo sporových strán nepriznať nárok na náhradu trov konania. Dôvodila tým, že pred začatím pojednávania nariadeného na deň 18.6.2019 žalovaná uviedla, že v prípade, ak vezme žalobu späť, ataky z jej strany na ňu prestanú, z ktorého dôvodu aj podaním zo dňa 20.6.2019 vzala žalobu späť a požiadala o zastavenie konania a žiadnej zo sporových strán nepriznať nárok na náhradu trov konania. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že vzala žalobu späť bez relevantného právneho dôvodu a že zavinila zastavenie konania. Poukázala na uznesenie NS SR z 25.10.2010 sp. zn. 3Sžo 225/2010 s tým, že otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu, t.j. či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie. Uviedla, že podanou žalobou na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy sa domáhala upustenia od neoprávnených zásahov žalovanej do jej osobnostných práv, a teda otázka dôvodnosti podania predmetnej žaloby je podľa nej nesporná. Výsledok správania sa žalovanej-prísľub zastavenia atakov, predstavuje jej primárnu požiadavku. Z dôvodu takéhoto správania sa žalovanej vzala tak dôvodne podanú žalobu späť, nakoľko mala za to, že dosiahla účel ňou sledovaný. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, odvolací návrh nepodala. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal vec v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 5. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 6. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 7. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. 8. Pri zastavení sporového konania je preto pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán procesne zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 7MCdo 4/2010 zo 14.9.2011). 9. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája 2014, sp. zn. 7 M Cdo 1/2014). O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojí. Ak má byť také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bola dôvodne podaná žaloba vzatá späť pre správanie druhého účastníka, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, treba dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2008, sp. zn. 3 M Cdo 3/2007). 10. Žalobkyňa sa svojou žalobou o ochranu osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy domáhala uloženia povinnosti žalovanej písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne ju nekontaktovať, nakoľko pod tlakom udalostí a neustáleho kontaktovania zo strany žalovanej sa jej zhoršil zdravotný stav a žalovaná svojim konaním negatívne ovplyvňuje kvalitu jej života, a to jej ľudskú dôstojnosť, telesnú integritu a duševnú stabilitu, zasahuje do všetkých sfér jej života. Žalovaná mala priamo kontaktovať jej rodinných príslušníkov a priateľov a osočovať ju pred nimi a spôsobiť jej problémy aj u jej zamestnávateľa. Žalobou sa tak žalobkyňa domáhala, aby žalovaná upustila od neoprávnených zásahov do jej osobnostných práv, ktoré negatívnym spôsobom ovplyvňujú jej kvalitu života. 11. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe nepovažovala komunikáciu za tak závažnú, ako to popisuje žalobkyňa a že žalobkyňa opomína viacero skutočností a súvislostí relevantných pre rozhodnutie súdu a to najmä skutočnosti týkajúce sa jej vzťahu s manželom a vzťahu jej manžela a žalobkyne. Cieľom kontaktovania žalobkyne z jej strany nebolo osočovanie, urážanie a vyhrážanie sa, ale snaha o zachovanie rodiny a riešenie situácie, do ktorej sa aktuálne jej rodina dostala aj pričinením žalobkyne. 12. Na pojednávaní dňa 18.6.2019 žalovaná uviedla, že pokiaľ žalobkyňa vezme žalobu späť, ataky na ňu z jej strany prestanú. 13. Žalobkyňa podaním zo dňa 20.6.2019 vzala svoju žalobu späť s poukazom na Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 18.6.2019 a na vyjadrenie žalovanej, že pokiaľ vezme žalobu späť, ataky z jej strany na ňu prestanú. Žiadala konanie zastaviť a žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznať. 14. Odvolací súd sa tak vzhľadom na vyššie uvedené nestotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, že žalobkyňa vzala svoju žalobu späť bez relevantného právneho dôvodu, čím procesne zavinil zastavenie konania, pretože k späťvzatiu žaloby žalobkyňou došlo na základe konania žalovanej, ktorého výsledok zodpovedal tomu, čoho sa žalobkyňa svojim žalobným návrhom domáhala. Dôvodom späťvzatia žaloby podanej žalobkyňou bolo správanie sa žalovanej v súlade so žalobnou požiadavkou žalobkyne, preto bolo treba dospieť k záveru, že žalovaná zastavenie konania zavinila. 15. Keďže z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila žalovaná, nárok na náhradu trov konania by vznikol žalobkyni, ktorá však náhradu trov konania nepožadovala a navrhla nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán, odvolací súd podľa § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania zmenil tak, že žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, úspešnej v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko sa ich náhrady žalobkyňa vzdala, keď navrhla žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznať. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.