Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-12Sp/10/2014 1014200138 25. 08. 2020 JUDr. Beata Jurgošová ECLI:SK:KSBA:2020:1014200138.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: prof. RNDr. T. P., Y.., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 7, XXX XX V., právne zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. k.: 4679/2004, Zn.: R1/245/13/441/13/MBE zo dňa 11.10.2013, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č.k.: 4679/2004, Zn.: R1/245/13/441/13/MBE zo dňa 11.10.2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Napadnutým rozhodnutím č.k.: 4679/2004, Zn.: R1/245/13/441/13/MBE zo dňa 11.10.2013 odporca podľa zákona č. 180/2013 o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“) v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodol, že navrhovateľ (žiadateľ) v podiele 1/1 k celku, nespĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. m), l), p) reštitučného zákona, nakoľko vlastníctvo k uplatneným pozemkom prešlo na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia, náhrada bola preukázateľne vyplatená a pozemky slúžia účelu vyvlastnenia, a preto sa mu nepriznáva vlastnícke právo k pozemkom ani právo na náhradu v pôvodnom k. ú. P. (v súčasnosti E.) v podiele 1/1 k celku za nasledovné nehnuteľnosti: vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, parc. č. XXX, výmera 9 420 m2, druh pozemku roľa, vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XX, parc. č. XXX, výmera 4 837 m2, druh pozemku roľa, vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XX, parc. č. XXX, výmera 79 m2, druh pozemku roľa. Napadnuté rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že pôvodnými vlastníkmi pozemkov PK parc. č. XXX a XXX pôvodné k. ú. P. zapísanými v PK vložke č. XX boli pod položkou B7 M. F. v podiele 3/6 k celku, pod položkou č. V T. P. v podiele 1/6 k celku, R. P. v podiele 1/6 k celku, D. F. rod. P. v podiele 1/6 k celku. Pôvodnými vlastníkmi pozemku PK parc. č. XXX pôvodné k. ú. P. zapísanými v PK vložke č. XXX boli pod položkou V T. P. v podiele 1/6 k celku, R. P. v podiele 1/6 k celku, D. F. rod. P. v podiele 1/6 k celku a pod položkou B30 Dr. R. P. v podiele 3/6 k celku. M. P. zomrela dňa 11.08.1951 a podľa rozhodnutia o dedičstve č. D1482/91 právoplatného dňa 17.12.1991 sa jej dedičmi stali jej tri deti T. P., Dr. R. P. a D. F. rod. P.. Dr. R. P. zomrel dňa 02.12.1990 a podľa rozhodnutia o dedičstve č. D322/90 právoplatného dňa 17.12.1991 sa jeho dedičmi stali manželka W. P. a syn T. P.. W. P. zomrela dňa 25.07.2004 a podľa osvedčenia o dedičstve č. 38D/1052/2004 Dnot 132/2004 právoplatného dňa 03.01.2005 sa jej dedičom stal jej syn RNDr. T. P.. D. F. rod. P. zomrela dňa 15.01.1993 a podľa uznesenia o odovzdaní pozostalosti
č. Kjo 112/1993/7 zo dňa 11.01.1994 sa jej dedičmi stali T. P. a Dr. T. P.. T. P. zomrel dňa 31.12.1999 a podľa osvedčenia o dedičstve č. D106/2000 Dnot 21/2000 právoplatného dňa 25.04.2000 sa jeho závetným dedičom stal jeho synovec RNDr. T. P.. Prof. RNDr. T. P., DrSc., prichádza do úvahy ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 písm. e) reštitučného zákona po pôvodnej vlastníčke D. F., podľa § 2 ods. 2 písm. c) reštitučného zákona po pôvodnom vlastníkovi Dr. R. P., podľa § 2 ods. 2 písm. a) reštitučného zákona po pôvodnom vlastníkovi T. P., a má nárok na pozemky v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku. Nehnuteľnosti PK parc. č. XXX, XXX, XXX spolu vo výmere 14 349 m2 prešli na štát vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst. 330/332/1962/V-6 zo dňa 30.06.1962, ktoré bolo potvrdené č. Výst. 330/27/1962/ Kom. zo dňa 24.10.1962 od pôvodných vlastníkov Dr. R. P., T. P. a D. F. za náhradu 0,20 Kčs za 1 m2, teda spolu za náhradu 2 869 Kčs. Uvedené nehnuteľnosti boli vyvlastnené za účelom výstavby sídliska „Pošeň“. S uvedenou náhradou už počas vyvlastnenia nesúhlasili pôvodní vlastníci a žiadali priznať vyššiu náhradu. Uvedenej požiadavke Odbor výstavby ObNV Bratislava - Nivy nevyhovel, z dôvodu, že sa nejedná o stavebné pozemky, ale o role, za ktoré je prípustná náhrada od 0,20 Kčs do 0,40 Kčs za 1 m2. Najvyššia náhrada nemohla byť priznaná, pretože pôvodní spoluvlastníci boli vlastníkmi aj ďalších nehnuteľností v k. ú. P. v oblasti „Nové záhrady“. Uznesením zo dňa 03.01.1963 bol zástupca pôvodných vlastníkov Dr. R. P. predvolaný aj s ostatnými spoluvlastníkmi na rozvrhové konanie na deň 14.01.1963. Zo zápisnice zo dňa 14.01.1963 vyplýva, že z pôvodných vlastníkov sa dostavili Dr. R. P. a T. P. a žiadali, aby vyvlastňovacia náhrada bola poukázaná v pomere ako je vlastníctvo zapísané v pozemkovej knihe, a aby čiastka pripadajúca na M. P. (v tom čase už zomrelá) bola poukázaná do depozitu štátneho notárstva a na cudzinecký účet št. banky v Bratislave čiastka pripadajúca na D. F.. Dňa 16.01.1963 bolo vydané uznesenie o rozvrhnutí náhrady vo výške 2 869 Kčs, v ktorom bolo okrem iného vyhovené aj žiadosti Dr. R. P. a T. P.. Z úradného záznamu zo dňa 03.12.1962 vyplýva, že dňa 29.11.1962 bola zaplatená suma 2 869 Kčs od Mestského investorského útvaru Bratislava na meno Dr. R. P., vyvlastňovacie č. účtu XXXXXX a podľa úradného záznamu zo dňa 22.03.1963 bola suma 2 869 Kčs vyplatená podľa výpisu z účtu v štátnej sporiteľni zo dňa 28.02.1963, čo je výdavok na účte č. XXX/X. Uvedený účet č. XXX/X je účtovným účtom a nie fyzické číslo účtu v banke, na ktorý sa zapisuje príjem alebo výdavok. V zmysle v tom čase účinného § 316 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, ak nemožno záväzok splniť z dôležitého dôvodu, najmä, ak je veriteľ neznámy, neprítomný alebo ak je v meškaní, je dlžník alebo ten, kto má zaň plniť, oprávnený uložiť dlhovanú vec do súdnej úschovy. Podľa § 317 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, uloženie, ktoré sa stalo podľa práva, oslobodzuje dlžníka od záväzku a nebezpečenstvo náhodilej skazy uloženej veci prechádza na veriteľa. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 87/1958 Zb. stavebný poriadok, účinný od 01.01.1959 do 01.10.1976, ak nepreukáže vyvlastňovaný vyvlastňovateľovi, že tretie osoby, ktorým náležia práva podľa zápisu v pozemkovej knihe alebo podľa iných dokladov predložených v konaní o vyvlastnení, a orgány kompetentné na vyberanie štátnych príjmov súhlasia s vyplatením náhrady vyvlastňovanému, zloží vyvlastňovateľ náhradu na súde, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. Súd rozvrhne zloženú sumu podľa predpisov o rozvrhu podstaty v exekučnom konaní. Náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti zo strany vyvlastniteľa bola poskytnutá na depozitný účet dňa 29.11.1962 na meno Dr. R. P. a pôvodní vlastníci boli o uvedenej skutočnosti oboznámení dňa 14.01.1963. Finančná náhrada sa dostala do dispozičnej moci veriteľa - pôvodného vlastníka. Doklady o tom, že by sa pôvodní vlastníci ako aj ich právni nástupcovia domáhali vyplatenia náhrady, alebo preukázané skutočnosti, že náhrada nemohla byť pôvodným vlastníkom prevzatá, doložené neboli. Z vykonaných dôkazov mal správny orgán za preukázané, že za vyvlastnené nehnuteľnosti bola náhrada poskytnutá vyvlastniteľom, teda nie sú naplnené podmienky § 3 ods. 1 písm. m) reštitučného zákona. Odňatie vlastníckeho práva z dôvodu dôležitého všeobecného záujmu bolo zo zákona možné avšak za náhradu. Podľa v tom čase účinného § 108 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, vlastník je povinný strpieť, aby sa v stave núdze za náhradu použila jeho vec v miere nevyhnutnej. To isté platí, ak to vyžaduje dôležitý všeobecný záujem, ktorý inak nemožno uspokojiť; ale ak by šlo o také obmedzenie vlastníka, ktoré takto nemožno dobre žiadať, povinný je ho znášať len po skončení konania, ktoré je ináč potrebné na to, aby vo všeobecnom záujme boli práva niekoho obmedzené, alebo, aby aj vlastníctvo veci bolo odňaté. Odporca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 37/1995, z ktorého vyplýva, že náhrada môže byť aj nižšia ako trhová, avšak musí zohľadňovať mieru zásahu do vlastníckeho práva, vyjadrovať dynamiku pohybu cien pozemkov na trhu, a aby bola náhrada v danom mieste a čase spravodlivá. Navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že vyvlastnené nehnuteľnosti boli nesprávne ocenené, alebo, že by boli vyvlastnené pozemky pôvodných vlastníkov vo vzťahu k iným vlastníkom v danom mieste a čase ohodnotené nižšie.
Navrhovateľ uviedol, že pôvodní vlastníci boli postihnutí z dôvodu svojich majetkových pomerov, čo napĺňa podmienky politickej perzekúcie podľa § 2 ods. 2 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Aby osoby tvorili určitú skupinu alebo vrstvu buď sociálnu, náboženskú, majetkovú alebo inú, musia spĺňať dve základné podmienky kumulatívne. Príslušníci skupiny musia mať spoločný charakteristický rys, alebo zdielať spoločnú minulosť, ktorú nie je možné zmeniť (historické udalosti, povolanie, stav), alebo zdielať charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré je natoľko zásadné pre ich totožnosť alebo svedomie, že daná osoba nemá byť nútená, aby sa jej zriekla. Súčasne musí skupina osôb k označeniu sociálna, náboženská, majetková alebo iná skupina mať v dotyčnom štáte odlišnú totožnosť, pretože ju okolitá spoločnosť vníma ako odlišnú. Neboli doložené žiadne dôkazy o tom, že by k nejakej skupine pôvodní vlastníci patrili a z toho dôvodu boli postihovaní, alebo, že v ich prípade došlo k postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody zo strany štátu, a preto neboli naplnené podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. p) reštitučného zákona. Správny orgán vykonal dokazovanie zamerané na skutočnosti naplnenia účelu vyvlastnenia. V zmysle rozhodnutia č. Výst. 330/332/1962/V-6 zo dňa 30.06.1962 sa ako účel vyvlastnenia uvádza výstavba sídliska. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava vo vyjadrení zo dňa 17.05.2013 uviedlo, že účel vyvlastnenia nehnuteľností PK parc. č. XXX, XXX, XXX pôvodné k. ú. P., ktorým bola výstavba sídliska, bol splnený. Zo situačného plánu obytného obvodu Ružinov, spätnej identifikácie parciel a ortofotomapy vyplýva, že na vyvlastnených pozemkoch bolo vybudované sídlisko Ostredky. Vyvlastnené nehnuteľnosti boli použité na vyvlastnenia, teda nie sú naplnené podmienky § 3 ods. 1 písm. l) reštitučného zákona. Na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č.k.: 10C/207/02-52 právoplatného dňa 28.12.2004 súd určil, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. E. PK parc. č. XXX, orná pôda a výmere 4 837m2 v podiele 4/6, PK parc. č. XXX, orná pôda a výmere 79m2 v podiele 4/6 a PK parc. č. XXX, orná pôda a výmere 9 420m2 v podiele 4/6 je Hlavné mesto SR Bratislava. V danom prípade mal súd nepochybne preukázané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nič na tom nemení ani skutočnosť, že navrhovateľ tieto nehnuteľnosti zdedil po poručiteľoch, ktorým boli vyvlastnené ešte v roku 1962. V čase dedičského konania neboli poručitelia ich vlastníkmi, a preto nemohlo vlastnícke právo prejsť na odporcu, keďže nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal, aby rozhodnutie odporcu č.k.: 4679/2004, Zn.: R1/245/13/441/13/MBE zo dňa 11.10.2013 Krajský súd v Bratislave zrušil a nariadil vo veci znova konať a rozhodnúť. Navrhovateľ uviedol, že náhrada mala byť vyplatená na meno Dr. R.a P., z predložených dokumentov je však zrejmé len to, že náhrada bola zložená na depozitný účet, z ktorého bola vyplatená výdavkovým dokladom. Nie je však zrejmé, komu bola táto suma vyplatená, zrejme však nie pôvodným vlastníkom, inak by sa nepochybne na pokladničnom bloku dokladujúcom ich vyplatenie nachádzalo meno, komu boli vyplatené a jeho podpis. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ak sa v samotnom rozhodnutí o vyvlastnení uvádza, že nižšia náhrada bola stanovená preto, že vlastníci vlastnia aj ďalšie nehnuteľnosti, napriek tomu, že ich nemôžu užívať, rozhodnutie je samo osebe dôkazom toho, že náhrada bola znížená preto, že pôvodní vlastníci patrili ku skupine ľudí, ktorá vlastnila majetok, hoc ho nemohla užívať. Podľa názoru navrhovateľa samotné rozhodnutie o vyvlastnení zaraďuje pôvodných vlastníkov do skupiny majetkovej v zmysle § 2 ods. 2 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, preto bez ohľadu na to, či k nej skutočne patrili, musí sa na nich hľadieť, ako by do nej patrili. K zamietnutiu nároku podľa § 3 ods. 1 písm. l) reštitučného zákona navrhovateľ uviedol, že existencia sídliska na mieste neznamená, že nemôžu byť navrátené tie časti pozemkov, ktoré nie sú nevyhnutné na zabezpečenie účelu vyvlastnenia. Sídlisko ako také nie je podľa navrhovateľa integrálna entita, z ktorej by nebolo možné jednotlivé pozemky alebo ich časti vyčleniť. Odporca navrhol vo svojich vyjadreniach zo dňa 29.01.2014 a zo dňa 10.11.2014 napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal na to, že navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa odporca v napadnutom rozhodnutí nezaoberal. Zotrval na jeho správnosti a dôvodnosti. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) v konaní podľa § 250l zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel správny súd k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný a napadnuté rozhodnutie je potrebné podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdiť. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 2 ods. 2 reštitučného zákona, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela
pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Podľa § 3 ods. 1 písm. m) reštitučného zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady. Podľa § 3 ods. 1 písm. l) reštitučného zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená. Podľa § 3 ods. 1 písm. p) reštitučného zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody. Podľa § 4 ods. 1 reštitučného zákona, povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, politickou perzekúciou sa na účely tohto zákona rozumie postihnutie osôb, ktoré vzniklo a) v priamej súvislosti s ich demokraticky motivovaným politickým a spoločenským konaním a občianskymi postojmi, alebo b) ako dôsledok ich príslušnosti k určitej sociálnej, náboženskej, majetkovej alebo inej skupine alebo vrstve. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, postupom porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva a slobody sa na účely tohto zákona rozumie také konanie, ktoré je v rozpore so zásadami uvedenými v § 1 ods. 1 zákona. V prípade, že k odňatiu vlastníckeho práva podľa predpisov o znárodnení z rokov 1945 až 1948 došlo v rozhodnom období bez toho, aby bola poskytnutá príslušná náhrada, vzniká osobám oprávneným podľa tohto zákona nárok, ktorý možno uplatniť podľa osobitného zákona. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu, ktorým nepriznal navrhovateľovi vlastnícke právo k pozemkom ani právo na náhradu za PK parc. č.. XXX, XXX, XXX pôvodné k. ú. P.., a to v rozsahu dôvodov podaného odvolania navrhovateľa. Ako z opravného prostriedku navrhovateľa, vyjadrenia a rozhodnutia odporcu vyplynulo, sporné vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu odporcu bolo medzi účastníkmi vlastnícke právo k pozemkom a právo na náhradu za PK parc. č.. XXX, XXX, XXX pôvodné k. ú. P., o ktorom navrhovateľ tvrdil, že spĺňa podmienky na navrátenie vlastníctva k pozemkom, a o ktorom odporca tvrdil, že navrhovateľovi bolo preukázané, že nespĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. m), l), p) reštitučného zákona, nakoľko
vlastníctvo k uplatneným pozemkom prešlo na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia, náhrada bola preukázateľne vyplatená a pozemky slúžia účelu vyvlastnenia. Jedným z predpokladov zákonnosti rozhodnutia, vydaného štátnym orgánom je riadne zistenie skutkového stavu veci, povinnosť vyplýva z ustanovenia § 46 Správneho poriadku. Správny súd zo súvisiaceho administratívneho spisu zistil priebeh a stav konania. Pri celkovom hodnotení však bral do úvahy všetku dokumentáciu obsiahnutú v predloženom spise a všetky okolnosti, ktoré z nej vyplývali. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledovné skutočnosti: navrhovateľ žiadosťou zo dňa 25.11.2004 požiadal o reštitúciu pozemkov podľa zákona č. 503/2003 Z. z., s poukazom na splnenie zákonných podmienok. Následne sú v administratívnom spise založené osvedčenia o dedičstve, podrobná identifikácia parciel, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k.: 10C/207/02-52 zo dňa 14.10.2004, ktorým bolo určené, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území E. parc. č. XXX, XXX, XXX v podiele 4/6 je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti zdedil rozhodnutiami Štátneho notárstva Bratislava 2 v Bratislave, č. D 1322/90 zo dňa 17.12.1991, č. D 1482/91 zo dňa 17.12.1991 a D 317/1992, na LV č. XXXX mal navrhovateľ vlastnícke právo zapísané v podiele 4/6 - iny. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 22.08.2004 uviedol, že pozemky nemohli prejsť do jeho vlastníctva ani na základe dedičského konania, pretože boli poručiteľom vyvlastnené. Administratívny spis odporcu obsahuje rozhodnutie Odboru pre výstavbu pri Obvodnom národnom výbore Bratislava - Nivy o vyvlastnení predmetných pozemkov zo dňa 30.06.1962 s určením náhrady. Úradný záznam o zložení sumy 2 869 Kčs na meno Dr. R. P. zo dňa 03.12.1962. List Magistrátu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 17.05.2013 s prílohou, snímka z katastrálnej mapy, ktorá obsahuje aj spätnú identifikáciu PK parc. č. XXX, XXX, XXX, pôvodné k. ú. P., z ktorej je zrejmé, že účel vyvlastnenia predmetných nehnuteľností, ktorým bola výstavba sídliska, bol splnený. Následne administratívny spis odporcu obsahuje napadnuté rozhodnutie č.k.: 4679/2004, Zn.: R1/245/13/441/13/MBE zo dňa 11.10.2013. V uvedenej súvislosti správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie č.k.: 4679/2004, Zn.: R1/245/13/441/13/MBE zo dňa 11.10.2013 o nepriznaní vlastníckeho práva k pozemkom ani práva na náhradu odporca riadne odôvodnil vrátane vysvetlení o postupe odporcu v dôsledku navrhovateľom iniciovaných návrhov na preskúmanie rozhodnutia s poukazom na platný právny stav. Z predložených dokladov v konaní bolo jednoznačne preukázané, že bola poskytnutá náhrada za vyvlastnenie, za nevyplatenie náhrady nemožno považovať situáciu, ak by vlastník poskytnutú finančnú náhradu za pozemky neprevzal. Pozemky slúžia na účel vyvlastnenia, preukázané snímkou z katastrálnej mapy, ktorá obsahuje aj spätnú identifikáciu PK parc. č. XXX, XXX, XXX, pôvodné k. ú. P., ktorým bola výstavba sídliska. Námietkou navrhovateľa o politickej perzekúcii pôvodných vlastníkov sa odporca v rozhodnutí dostatočne vysporiadal. Podľa názoru správneho súdu, ako vyplýva zo samotného odôvodnenia rozhodnutia odporcu, ale aj z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, nárok navrhovateľa bol posúdený správne. Odporca v súlade s príslušnými ustanoveniami, ktoré správny súd vyššie citoval, ako aj v súlade s tými, ktoré uviedol odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. m), l), p) reštitučného zákona správne určil, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na priznanie vlastníckeho práva k pozemkom ani právo na náhradu podľa platných právnych predpisov. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.: 8Sžf/17/2010 úlohou správnych súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, a to najmä, pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu veci. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav veci správny súd v súlade s § 250q ods. 3 O. s. p. potvrdil preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne. O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi zákon priznanie trov neumožňuje. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).