Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/56/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200593 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1014200593.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: B.. O. Z., narodenej XX.XX.XXXX, bytom V. námestie XX, Z., zastúpenej JUDr. Michalom Bartkom, bytom Staré Grunty 3195/232, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava vo veci odvolania navrhovateľky voči rozhodnutiu odporkyne č.: XXX XXX XXXX X z 23.1.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č.: XXX XXX XXXX X z 23.1.2014 ako aj zmenové rozhodnutie č.: XXX XXX XXXX X z 24.7.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 23.01.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odporkyňa podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľke starobný dôchodok v sume XXX,XX eur, pričom súčasne jej podľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. (ďalej len „opatrenie“), ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013 od 01.01.2013 tento dôchodok zvýšila na sumu XXX,XX eur mesačne a zároveň podľa § 82 zákon o sociálnom poistení a §1 opatrenia ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014, jej od 01.01.2014 starobný dôchodok zvýšila na sumu XXX,XX eur mesačne. Zmenovým rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2014 (ďalej len „zmenové rozhodnutie“) odporkyňa podľa § 65, § 112 ods. 1, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení od 29.06.2012 zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok na sumu XXX,XX eur mesačne, pričom zároveň jej podľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia, ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013 od 01.01.2013 tento dôchodok zvýšila na sumu XXX,XX eur mesačne a súčasne podľa § 82 zákon o sociálnom poistení a § 1 opatrenia ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014, jej od 01.01.2014 starobný dôchodok zvýšila na sumu XXX,XX eur mesačne. Proti napadnutému rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote dňa 11.02.2014 opravný prostriedok, ktorým sa domáhala jeho zrušenia dôvodiac, že odporkyňa pri posudzovaní a priznávaní vzniku nároku starobného dôchodku nebrala do úvahy skutočnosť, že vychovala jedno dieťa a teda má nárok na starobný dôchodok už od XX roku veku a nie až od XX roku veku, ako jej bol priznaný. Uviedla, že odporkyňa pri posudzovaní priznania dôchodku vychádzala výlučne z § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) avšak opomenula posúdiť možnosť aplikácie § 132 ods. 2 tohto zákona, ktorý upravuje vekovú hranicu pre vznik nároku na starobný dôchodok vojačky z povolania, ktorá sa posudzuje s ohľadom na počet vychovaných detí, pokiaľ je to pre ňu výhodnejšie. Ďalej namietala, že odporkyňa v osobnom liste a teda ani v napadnutom rozhodnutí neuviedla všetky vymeriavacie základy rozhodujúceho obdobia, konkrétne od 01.07.1992 do 31.12.1992, čím v konečnom dôsledku znížila sumu jej dôchodkovej dávky. K opravnému prostriedku doložila rodný list dieťaťa ktoré vychovala ako aj Úradnú zápisnicu zo dňa 22.07.2013. Odporkyňa vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „súd“) dňa 15.04.2014 navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správe v celom rozsahu potvrdiť. Svoje argumenty založila na nesplnení zákonných predpokladov pre skoršie určenie dôchodkového veku navrhovateľky uvedených v § 65 ods. 4 až 8 zákona o sociálnom poistení a z uvedeného dôvodu bol jej dôchodkový vek posudzovaný postupom podľa § 274 zákona o sociálnom poistení a teda podľa zákona o sociálnom zabezpečení v zmysle § 132 ods. 1 písm. b), podľa ktorého dôchodkový vek dosiahla dovŕšením XX roku veku. Čo sa týka priznanej výšky starobného dôchodku, tá bola vypočítaná správne, v súlade so zákonom o sociálnom poistení a Dohovorom o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný dňa 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov (ďalej len „Dohovor“) vo výške XXX,XX eur mesačne spolu s príslušnými navýšeniami. K námietke navrhovateľky týkajúcej sa nezapočítania vymeriavacieho základu za obdobie od 01.07.1992 do 31.12.1992 odporkyňa uviedla, že bez ohľadu na skutočnosť, že na osobnom liste dôchodkového poistenia je vymeriavací základ uvedený len za obdobie od 01.01.1992 do 30.06.1992, ide len o technické dôvody a v skutočnosti jej bol započítaný celý rok 1992. Uvedené bolo spôsobené zmenou výkonu kategórie funkcií z II. na I. v spornom období a nemá vplyv na určenie sumy dôchodku. Navrhovateľka v zmysle výzvy tunajšieho súdu zo dňa 19.03.2015, ktorou bola dopytovaná, či vzhľadom na vyjadrenie odporkyne trvá na svojom návrhu alebo ho berie späť, vo vyjadrení doručenom súdu dňa 30.04.2015 uviedla, že trvá na svojom návrhu vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa neodstránila nedostatky napadnutého rozhodnutia, ktoré boli dôvodom podania opravného prostriedku a zotrvala na svojich skorších tvrdeniach. Ďalej nesúhlasila s nedostatočne odôvodnenou aplikáciou ustanovenia čl. 33 ods. 2 Dohovoru, na základe ktorého jej odporkyňa krátila starobný dôchodok a preto má za to, že toto krátenie nebolo vykonané na zákonnom podklade. Okrem uvedeného doložila zmenové rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2014 k pôvodnému napadnutého rozhodnutiu, ktorým odporkyňa navýšila starobný dôchodok navrhovateľky na sumu XXX,XX eur. Napriek skutočnosti že došlo k navýšeniu dôchodku, navrhovateľka nesúhlasila ani s týmto zmenovým rozhodnutím a to aj s poukazom na nesprávny procesný postup odporkyne, čo vyjadrila v podanom opravnom prostriedku zo dňa 22.08.2014, ktorý odôvodnila zhodne so skôr podaným opravným prostriedkom voči prv vydanému napadnutému rozhodnutiu odporkyne, keďže odporkyňa sa opätovne vôbec nevysporiadala s námietkami ohľadom posudzovania vzniku dôchodkových nárokov a určenia jej dôchodkového veku. Pôvodným rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8Sd/56/201 <.4-41 zo dňa 12.05.2015 bolo napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23.01.2014 a zmenové rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2014 ako vecne správne potvrdené. O podanom odvolaní navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením č. k. 1So/58/2015-59 zo dňa 27.07.2016 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na skutočnosť, že odvolaním napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, keďže neposkytuje dostatok argumentačných podkladov na posúdenie, ako sa vysporiadal s postupom odporkyne pri vydaní napadnutého rozhodnutia a zmenového rozhodnutia a preto je potrebné, aby tunajší súd nové rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Krajský súd v Bratislave podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že návrh (odvolanie) bol podaný dôvodne a napadnuté rozhodnutie odporkyne v spojení s jeho zmenovým rozhodnutím je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, keďže predmetom preskúmania bola výlučne stránka právneho posúdenia veci. Súd sa však podrobne oboznámil s obsahom opravného prostriedku navrhovateľky ako aj ostatných predložených podaní účastníkov konania, so založenými kópiami napadnutého rozhodnutia odporkyne ako aj zmenového rozhodnutia odporkyne, s prednesmi zástupcu navrhovateľky a odporcu prednesenými na pojednávaniach, ktorých písomné vyhotovenia boli založené do súdneho spisu ako aj s administratívnym spisom odporkyne. Súd zároveň vzal na zreteľ podanie navrhovateľky predložené na pojednávaní konanom dňa 19.02.2020, ktorým vzala svoj návrh v časti namietaného krátenia priznanej dávky starobného dôchodku späť a netrvala na jeho ďalšom prejednaní. Z obsahu uvedených listín je nesporné, že navrhovateľka požiadala dňa 03.07.2013 o priznanie starobného dôchodku od 29.06.2012, pričom následne dňa 22.07.2013 žiadala o opravu žiadosti o priznanie starobného dôchodku v časti dátumu, od ktorého žiadala priznať starobný dôchodok, t. j. už odo dňa 29.06.2011, nakoľko vychovala jedno dieťa. Rozhodnutím odporkyne zo dňa 23.01.2014 jej bol priznaný starobný dôchodok odo dňa 29.06.2012, pričom v odôvodnení rozhodnutia absentovalo, prečo odporkyňa nezohľadnila žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku už od skoršieho roku veku. Vzhľadom na žiadosť navrhovateľky o opätovné prehodnotenie nároku na starobný dôchodok, odporkyňa vydala zmenové rozhodnutie, v ktorom síce poukázala na žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku už od 29.06.2011, avšak na základe zhodného odôvodnenia s odkazom na § 65 ods. 1 a 2, § 274 zákona o sociálnom poistení s použitím § 132 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení jej ho opätovne priznala až od 29.06.2012. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ktorý nahrádza doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 491 ods. 1 SSP: Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 492 ods. SSP: Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Nakoľko sa v predmetnom konaní jedná o konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, v konaní bude v zmysle vyššie uvedených ustanovení Správneho súdneho poriadku postupovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 246c ods. 1 O.s.p.: Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej <., tretej a štvrtej časti tohto zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/XXXX/XX/XXXXXXXX>. Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.: Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení: Vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch Podľa § 132 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení: Veková hranica pre vznik nároku na starobný dôchodok vojačky z povolania sa posudzuje podľa počtu vychovaných detí, pokiaľ je to pre ňu výhodnejšie. Podľa § 21 ods. 2 písm. d/ zákona o sociálnom zabezpečení: Žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň 56 rokov, ak vychovala jedno dieťa, alebo pokiaľ pre ňu nie je výhodnejšie ustanovenie odseku 1; pri posudzovaní nároku ženy na starobný dôchodok sa prihliada na deti uvedené v § 9 ods. 1 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX> a na deti, ktoré vychovala ako pestúnka v osobitných zariadeniach pestúnskej starostlivosti. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podaného opravného prostriedku spolu so zmenovým rozhodnutím odporkyne a dospel k presvedčeniu, že odporkyňa pri vydávaní predmetných rozhodnutí nepostupovala zákonným spôsobom, nakoľko vec nesprávne posúdila po právnej stránke. Navrhovateľka predovšetkým namietala, že odporkyňa pri určovaní veku vzniku nároku na starobný dôchodok nezohľadnila skutočnosť, že vychovala jedno dieťa, s ohľadom na čo jej mal nárok na odchod vzniknúť už od 29.06.2011, teda od XX roku veku. Súd sa v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou navrhovateľky uvedenej v opravnom prostriedku. Odporkyňa mala podľa názoru súdu v prípade aplikácie § 132 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení súčasne aplikovať aj ust. § 132 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, nakoľko je to v danom prípade pre navrhovateľku výhodnejšie, pričom následne mala určovať vek postupom podľa § 21 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení. Z predloženého rodného listu dieťaťa vrátane administratívneho spisu odporkyne pritom nesporne vyplýva, že navrhovateľka, ktorá vychovala jedno dieťa, by splnila podmienku nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia dovŕšením dôchodkového veku XX rokov, teda ku dňu XX.XX.XXXX tak, ako sama žiadala. Čo sa týka námietky o krátení vypočítanej sumy starobného dôchodku v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru, súd sa touto námietkou ďalej nezaoberal, nakoľko navrhovateľka v neskoršom podaní predloženom na pojednávaní dňa 19.02.2020 vzala svoj návrh v tomto rozsahu späť a netrvala na jeho prejednaní. Rovnako tak námietka navrhovateľky o nezapočítaní vymeriavacieho základu za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola v zmysle ozrejmenia zo strany odporkyne bezpredmetná. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že odporkyňa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ako aj zmenového rozhodnutia v časti okamihu vzniku nároku na starobný dôchodok bez akéhokoľvek odôvodnenia nerozhodla na základe pre navrhovateľku priaznivejšieho ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení, ale rozhodla na základe ustanovenia ktoré je pre navrhovateľku nepriaznivejšie, čím nie len že nedostatočne odôvodnila svoje rozhodnutia, ale v prvom rade vec nesprávne právne posúdila. Na tomto základe súd preto napadnuté rozhodnutie odporkyne ako aj zmenové rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne určiť vek vzniku nároku na starobný dôchodok s poukazom na vyššie citované ust. § 21 ods. 2 písm. d), § 132 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení. O trovách konania navrhovateľky súd rozhodol tak, že napriek jej úspechu v konaní jej trovy konania nepriznal a to z dôvodu, že si ich v priebehu konania neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).