Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Scud/54/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201877 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1014201877.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/X/XX, XXXX Y., K., štátny príslušník Rakúskej republiky proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. septembra 2014 takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. septembra 2014 p o t v r d z u j e. II. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 19.09.2014, odporkyňa podľa ust. § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1, písm. b/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej aj „nariadenie č. 883/2004 a nariadenie č. 987/2009“), priznala navrhovateľovi od 03.03.2011 starobný dôchodok v sume 11,80 Eur mesačne. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia s odkazom na ust. § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 555/2007 Z.z. uviedla, že nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia (ďalej aj „ODP“) a dosiahnutím dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa ust. § 65 ods. 1, 2 ZSP dosiahol navrhovateľ dovŕšením 62 rokov veku, 03.03.2011 a k tomuto dňu získal 1 534 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného je zrejmé, že nárok na starobný dôchodok mu podľa právnych predpisov Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) nevznikol, keďže nezískal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Podľa čl. 6 nariadenia č. 883/2004 mu bolo na účely vzniku nároku na starobný dôchodok zohľadnené aj obdobie poistenia v počte 7 540 dní, ktoré získal podľa právnych predpisov Spolkovej republiky Nemecko a Rakúskej republiky. Takto ku dňu 03.03.2011 získal spolu 9 074 dní obdobia dôchodkového poistenia, podľa právnych predpisov SR a právnych predpisov Spolkovej republiky Nemecko a Rakúskej republiky [(rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „OLDP“)]. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy mu tak boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, získané podľa právnych predpisov SR a právnych predpisov Spolkovej republiky Nemecko tiež Rakúskej republiky, ďalšie získané obdobie dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Navrhovateľ podľa ust. § 60 ods. 9 ZSP získal 24 rokov a 314 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím k 03.03.2011 splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. 3. Odporkyňa ďalej poukázala na čl. 52 ods. l písm. b/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, podľa ktorého sa suma starobného dôchodku určí ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku, zodpovedajúca pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR a celkovým obdobím dôchodkového poistenia, t.j. aj obdobie získané v Nemecku a Rakúsku. Teoretická suma starobného dôchodku navrhovateľa je určená podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. 4. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v priloženom osobnom liste. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie kalendárnych rokov podľa ust. § 63 ods. 6 ZSP je 1984 až 2010 a v tomto období navrhovateľ nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov, ani postupným rozšírením tohto obdobia pred 1. január 1984, preto bol priemerný osobný mzdový bod vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov (§ 63 ods. 7 ZSP). Navrhovateľ získal obdobie dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období v niektorom kalendárnom roku (prehľad v osobnom liste) aj podľa ust. § 255 ods. 3 ZSP, t.j. doba štúdia a za takýto kalendárny rok patrí osobný mzdový bod v hodnote 0,3. Ak takéto obdobie trvá celý kalendárny rok, tento rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje, ak trvalo časť kalendárneho roka, patrí osobný mzdový bod za toto obdobie dôchodkového poistenia v pomernej časti z hodnoty 0,3. Navrhovateľovi tak patrí za kalendárne roky 1964 - 122 dní, 1968 - 75dní (roky štúdia), pomerná časť z hodnoty 0,3. 5. Odporkyňa uviedla, že úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 0,1773. V rozhodujúcom období navrhovateľ získal podľa ust. § 63 ods. 1 ZSP úhrnom 439 dní, t.j. 1,2028 rokov obdobia dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“). Priemerný osobný mzdový bod (ďalej aj „POMB“) je 0,1475, a je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov (0,1773) a rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období (1,2028), ktorý sa podľa ust. § 63 ods. 4 ZSP upravuje na hodnotu 0,2839 POMB. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (03.03.2011) navrhovateľ získal 9 074 dní, t.j. 24,8603 rokov dôchodkového poistenia na účely výpočtu starobného dôchodku. 6. Teoretická suma starobného dôchodku navrhovateľa za celé obdobie dôchodkového poistenia (v SR, NSR, Rakúsku) do vzniku nároku na starobný dôchodok je 67,60 Eur mesačne, t.j. súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,2839 x 24,8603 rokov ODP x aktuálna dôchodková hodnota 9,5756, platná podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 497/2010 Z.z. ku dňu 03.03.2011. 7. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa ďalej poukázala na čl. 52 ods. 1 písm. b/ bod ii/ nariadenia č. 883/2004 s tým, že starobný dôchodok sa má priznať len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Táto suma sa potom určí ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, k úhrnu obdobia poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu starobného dôchodku. V zmysle uvedeného, je tak suma starobného dôchodku navrhovateľa je určená vo výške zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, t.j. 11,50 Eur mesačne (súčin teoretickej sumy starobného dôchodku 67,58304475 Eur mesačne a koeficientu 0,16905668 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 4,2028 rokov a úhrnu obdobia poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu starobného dôchodku 24,8603 rokov). 8. Ďalej uviedla, že navrhovateľovi bola vypočítaná suma starobného dôchodku 11,50 Eur, podľa ust. § 82 ZSP zvýšená odo dňa jeho priznania o 0,30 Eur mesačne (Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 404/2010 Z.z.) na sumu 11,80 Eur a od 01.01.2012 o 0,40 Eur (Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z.z.), na sumu 12,20 Eur mesačne. Odo dňa 01.01.2013 sa podľa ust. § 82 ods. 13 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 252/2012 Z.z., suma starobného dôchodku, ktorá bola určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine, podľa príslušného nariadenia EÚ zvýši o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti priznaného čiastkového dôchodku, podľa právnych predpisov SR. Pevná suma zvýšenia starobného dôchodku podľa ust. § 82 a § 293ce ZSP od 01.01.2013 je 11,20 Eur mesačne (Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z.z.), suma zvýšenia starobného dôchodku navrhovateľa je určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku 11,20 Eur a koeficientu 0,16905668, t.j. 1,90 Eur mesačne, na sumu 14,10 Eur mesačne. Od 01.01.2014 je pevná suma zvýšenia starobného dôchodku podľa ust. § 82 ZSP a ustanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z.z. 8,80 Eur mesačne. Suma zvýšenia starobného dôchodku navrhovateľa je určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku 8,80 Eur a koeficientu 0,16905668, t.j. 1,50 Eur mesačne. Zvýšenie je teda na sumu vo výške 15,60 Eur mesačne. Takto bola určená konečná suma starobného dôchodku aj po zvýšení na sumu 15,60 Eur mesačne. 9. Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, doručený odporkyni aj súdu dňa 10.11.2014, v ktorom žiadal zrušiť rozhodnutie zo dňa 19.09.2014 a vrátiť vec na ďalšie konanie. Nesúhlasil s výškou starobného dôchodku z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a uviedol, že odporkyňa zrejme pri výpočte sumy starobného dôchodku pochybila. Argumentoval priemernou výškou starobných dôchodkov, vyplácaných k 30.09.2014 v sume 399,38 Eur mesačne, ktorú odporkyňa zverejňuje na svojom portále. Tiež poukázal na nesprávnosť uvedených osobných mzdových bodov, keď za obdobie zamestnania u zamestnávateľa ČSAD, n.p. Bratislava, má menší osobný mzdový bod ako za obdobie štúdia od 01.09.1964 do 15.03.1968. Uviedol, že súčet za rozhodujúce obdobie rokov 1964-1968 je osobný mzdový bod 0,1773 za 439 dní, t.j. 1,2028 roka a nie za 4,2028 roka. Dôvodil aj nesprávnym počtom dní, 9 074, t.j. 24 rokov a 314 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo nezodpovedá skutočnosti od začiatku doby dôchodkového poistenia od 01.09.1964, do priznania starobného dôchodku ku dňu 03.03.2011, čo je 46 rokov, 6 mesiacov a 2 dni, počas ktorých pracoval ako zamestnanec a živnostník. 10. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 24.11.2014, k podanému opravnému prostriedku, žiadala rozhodnutie zo dňa 19.09.2014 ako vecne správne potvrdiť. Zopakovala v ňom skutkové a právne dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v reakcii na námietky navrhovateľa: • poukázala na splnenie podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok, ktorú navrhovateľ splnil dovŕšením 62 rokov veku dňa 03.03.2011 (§ 65 ods. 2 ZSP), • uviedla, že podľa právnych predpisov SR získal iba 1 534 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP a keďže nezískal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, nárok na starobný dôchodok mu nevznikol, • vznikol mu až zohľadnením 7 540 dní obdobia dôchodkového poistenia, získaného podľa právnych predpisov v Rakúskej republiky a Nemeckej spolkovej republiky, v súlade s čl. 6 nariadenia č. 883/2004 a ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku dňa 03.03.2011, získal celkom 9 074 dní obdobia dôchodkového poistenia (1534+7540), získanie ďalšieho obdobia nebolo preukázané, • pre nárok na starobný dôchodok mu boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, potvrdené príslušnou inštitúciou, vrátane dôb, ktoré sú za obdobia dôchodkového poistenia považované, • navrhovateľ tak podľa ust. § 60 ods. 9 ZSP získal 24 rokov a 314 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok dňa 03. marca 2011, 11. Poukázala na čl. 52 ods. l písm. b/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, podľa ktorého sa určí suma starobného dôchodku ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku, zodpovedajúca pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR a celkovým obdobím dôchodkového poistenia, t.j. aj obdobím dôchodkového poistenia navrhovateľom získaným v Nemecku a Rakúsku. Teoretická suma starobného dôchodku je určená podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, t.j. suma, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by sa aj obdobie dôchodkového poistenia získané v Rakúsku a v Nemecku, považovalo za obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR. Ďalší postup a výpočet sumy starobného dôchodku odporkyňa uviedla v rovnakom znení ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s konečnou sumou starobného dôchodku 15,60 Eur mesačne po jeho zvýšení. 12. Odporkyňa uzavrela, že postup pri výpočte sumy starobného dôchodku navrhovateľa je správny a zákonný, v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a s príslušnými nariadenia Európskej únie, pričom zohľadnila všetku preukázanú dobu obdobia dôchodkového poistenia, ktorú získal. 13. Na výzvu zaslal navrhovateľ e-mailom dňa 25.03.2020 súdu písomné oznámenie zo dňa 24.03.2020, v ktorom zotrval na svojom návrhu, napriek vyjadreniu odporkyne zo dňa 24.11.2014. Poznamenal, že obdobie 9 074 dní má odpracované ako zamestnanec, ale obdobia odpracované ako živnostník a majiteľ spoločnosti GmbH (s.r.o.) v Nemecku, od 01.04.1998 do 31.12.2006, nie sú mu v napadnutom rozhodnutí zohľadnené. V prílohe doložil kópie svojho živnostenského listu zo dňa 27.03.1998 a živnostenského listu spoločnosti BAWIS Schweissfach-GmbH zo dňa 07.07.1999, oba vydané a registrované na Gemeinde Bad Wiessee v Spolkovej republike Nemecko. 14. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 04.06.2020 odporkyňa k námietke navrhovateľa, doplnenej v oznámení zo dňa 24.03.2020, o nezhodnotení obdobia od 01.04.1998 do 31.12.2006, kedy pracoval ako živnostník a majiteľ spoločnosti uviedla nasledovné: • navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov SR z dôvodu, že nezískal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a nesplnil tak podmienku podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP, keďže získal iba 1 534 dní obdobia dôchodkového poistenia, • na účely vzniku nároku na starobný dôchodok v súlade s čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 mu bolo zohľadnené obdobie poistenia v počte 7 540 dní, získané podľa právnych predpisov Spolkovej republiky Nemecko a Rakúskej republiky, • v súlade s čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 je povinná hodnotiť obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov iného členského štátu v rozsahu a spôsobom, akým to uvedie nositeľ poistenia druhého členského štátu a to bez spochybňovania jeho kvality. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H6 zo dňa 16.12.2010, • pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok postupovala podľa potvrdení na formulároch E 001 AT zo dňa 02.05.2014 a E 205 AT zo dňa 17.04.2014, tak ako potvrdil obdobie dôchodkového poistenia nositeľ poistenia členského štátu, • pri posúdení nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a určení jeho sumy, boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR a aj podľa právnych predpisov Spolkovej republiky Nemecko a Rakúskej republiky, ktoré potvrdila príslušná inštitúcia (vrátane dôb, ktoré sú za obdobia dôchodkového poistenia považované ZSP), získanie ďalšieho obdobia nebolo preukázané. 15. V závere sa odporkyňa pridržiavala písomného vyjadrenia zo dňa 24.11.2014 a vzhľadom k uvedenému, žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 19.09.2014 ako vecne správne potvrdiť 16. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom na základe oboznámenia sa s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09. 2014 je vecne správne a z toho dôvodu ho potvrdil (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 17. Podľa § 491 ods. 1, 2 druhá veta Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej aj „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 18. Podľa § 492 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 19. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu , inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 20. Podľa článku 52 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a/ podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b/ vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i/ teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje v deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii/ príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky, podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov. 21. Podľa článku 6 nariadenia č. 883/2004 (sčítanie dôb), pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, príslušná inštitúcia členského štátu, právne predpisy ktorého: - nadobudnutie, zachovanie, trvanie alebo znovunadobudnutie práva na dávky, - pokrytie právnymi predpismi, alebo - prístup k alebo vyňatie z povinného, voliteľného nepretržitého alebo dobrovoľného poistenia, podmieňujú ukončením dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliskom, zohľadní v potrebnom rozsahu doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje. 22. Podľa rozhodnutia č. H6 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia (č. 2) zo dňa 16.12.2010, všetky doby vzťahujúce sa na príslušnú poistnú udalosť, dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu, sa zohľadnia výlučne uplatnením zásady sčítania dôb, ako je uvedené v článku 6 nariadenia (ES) č. 883/2004 a v článku 12 nariadenia (ES) č. 987/2009. Zásada sčítania dôb vyžaduje, aby doby oznámené inými členskými štátmi, boli sčítané bez spochybňovania ich kvality. 23. Podľa § 65 ods. 1, 2 zák.č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 66 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. 25. Podľa § 63 ods. 6 zák.č. 461/2003 Z.z., rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu, sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. 26. Podľa § 255 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z., za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny ro, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 27. Podľa § 82 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., sa zvyšujú dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak. 28. Podľa § 82 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z., sa zvyšujú dôchodkové dávky od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. 29. Podľa § 82 ods. 13 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 252/2012 Z.z., (účinného od 01.01.2013), dôchodková dávka, ktorej suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa zvýši o pomernú časť pevnej sumy, ustanovenej podľa odseku 12 písm. a/, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. 30. Podľa § 293ce ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. (účinného od 01.09.2012,) Ministerstvo v roku 2012 opatrenie podľa § 82 ods. 2 nevydá. 31. Podľa ods. 2 cit. ust., ministerstvo vydá opatrenie a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra 2012, ktorým ustanoví a/ pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odsekov 3 až 5. 32. Podľa ods. 3 cit. ust., pevná suma zvýšenia a/ starobného dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012. 33. Súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým, jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). 34. V preskúmavanej veci mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako občan Rakúskej republiky podal odporkyni žiadosť o starobný dôchodok zo Slovenskej republiky, prostredníctvom nositeľa sociálneho poistenia Rakúskej republiky a to príslušným formulárom E001 AT, doručeným dňa 24.02.2014. Navrhovateľ však nesplnil podmienku pre nárok na starobný dôchodok vyžadovanú právnymi predpismi Slovenskej republiky, keďže nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov (§ 65 ods. 1 ZSP) a obdobie dôchodkového poistenia získal iba v počte 1 534 dní. 35. Odporkyňa mu v súlade s čl. 6 nariadenia č. 883/2004 zohľadnila na účely vzniku nároku na starobný dôchodok doby poistenia v rozsahu 7 540 dní, získané podľa právnych predpisov Rakúskej a Nemeckej republiky. Nositeľ sociálneho poistenia Rakúska oznámil doby poistenia na formulári E 205 AT, doručenom odporkyni dňa 07.05.2014, zároveň s formulárom E 205 DE zo dňa 20.02.2012, nositeľa sociálneho poistenia v Nemecku. Odporkyňa z údajov v týchto formulároch, ktoré prevzala do osobného listu sociálneho poistenia, tvoriaceho prílohu napadnutého rozhodnutia, pri rozhodovaní vychádzala. 36. Námietku navrhovateľa, v zmysle ktorej mu odporkyňa nezhodnotila dobu poistenia od 01.04.1998 do 31.12.2006, počas vykonávania živnosti podľa právnych predpisov Nemecka, kedy bol majiteľom obchodnej spoločnosti (s.r.o.) na území Spolkovej republiky Nemecko, vyhodnotil súd ako nedôvodnú a v rozpore s čl. 6 nariadenia č. 883/2004 a s rozhodnutím č. H6 zo dňa 16.12.2010 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia (č.2), nakoľko zásada sčítania dôb vyžaduje, aby doby oznámené inými členskými štátmi boli sčítané bez spochybňovania ich kvality. Navrhovateľ si zhodnotenie tejto doby môže uplatniť u nositeľa sociálneho poistenia v Spolkovej republike Nemecko v prípade, ak mu takáto doba poistenia na jeho území vznikla. Ak sa doba poistenia v Nemecku zmení v počte dní a nositeľ poistenia zmenu na príslušnom formulári oznámi, odporkyňa navrhovateľovi priznanú sumu starobného dôchodku podľa týchto údajov prepočíta. 37. Nedôvodnou je tiež jeho námietka vznesená k nesprávnosti osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia v napadnutom rozhodnutí a osobnom liste. Osobný mzdový bod za dobu štúdia odporkyňa vypočítala v súlade ust. § 255 ods. 3 ZSP správne, z určenej hodnoty 0,3 v pomernej časti k počtu dní v roku 1964 a 1968 a tieto aj správne zaradila do rozhodujúceho obdobia podľa ust. § 63 ods. 6 ZSP a ostatné roky štúdia správne vylúčila z rozhodujúceho obdobia, keďže obdobie bolo v trvaní celého kalendárneho roka, čo je postup v súlade s citovanými ustanoveniami zákona (§ 63 ods. 6, § 255 ods. 3 ZSP body 25, 26). Rozhodujúce obdobie nie je obdobie totožné s obdobím dôchodkového poistenia ako sa mylne domnieva navrhovateľ, tzn. obdobie dôchodkového poistenia 1 534 dní, získané celé podľa právnych predpisov SR. Rozhodujúce obdobie odporkyňa určila správne (§ 63 ods. 6 ZSP) a to kalendárny rok 1964 a 1968 a správne vypočítala osobné mzdové body v tomto období. Navrhovateľ podklady pre určenie osobného mzdového bodu v zamestnaní v počte 242 dní na výzvu odporkyne a podľa úradnej zápisnice spísanej podľa ust. § 189 ZSP dňa 08.10.2014 neposkytol, doklady o zárobku v zamestnaní nemá a v konaní ani nežiadal o ďalšie zisťovanie zárobkov v zamestnaní prostredníctvom svedkov. Odporkyňa nedisponovala žiadnymi podkladmi o jeho zárobku v zamestnaní a osobný mzdový bod nemohol byť preto vypočítaný. V osobnom liste navrhovateľa sú vypočítané osobné mzdové body len za dobu štúdia. 38. Aj argumentáciu odvolávajúcu sa na štatistický priemer starobného dôchodku na Slovensku vo výške 399, 38 Eur mesačne, musí súd v preskúmavanej veci označiť za irelevantnú. Navrhovateľ má vypočítaný čiastkový starobný dôchodok, získaný podľa právnych predpisov SR za 1534 dní obdobia dôchodkového poistenia a nie za 20 - 30 a aj viac rokov získaného obdobia dôchodkového poistenia, ako je to v prípadoch označených navrhovateľom. 39. Súd teda konštatuje, že zistené prvotné údaje, týkajúce sa obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa a oznámené údaje o dobe poistenia inštitúciami členských štátov (Rakúskej republiky a Spolkovej republiky Nemecko), boli odporkyňou do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol súčasťou napadnutého rozhodnutia, zahrnuté správne. 40. Správne a v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. b/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 bola určená aj suma starobného dôchodku navrhovateľa, keďže dôchodok mu vznikol len s prihliadnutím na doby poistenia (7540 dní) získané podľa právnych predpisov Rakúskej republiky a právnych predpisov Spolkovej republiky Nemecko a je správne určená ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky (1534 dní) a celkovou dobou poistenia (9074 dní), získanou aj podľa právnych predpisov Rakúskej republiky a Spolkovej republiky Nemecko (7540 dní). 41. Krajský súd na základe uvedeného dospel k záveru, že odporkyňa správne posúdila nárok navrhovateľa na starobný dôchodok v súlade s platnými právnymi predpismi SR a Nariadením č. 883/2004 v spojení s Nariadením č. 987/2009, ako aj v súlade so zák. č. 461/2003 Z.z., o starobnom dôchodku navrhovateľa rozhodla správne a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2014 podľa s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne a zákonné potvrdil. 42. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením §250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľ v konaní úspech nemal, právo na náhradu trov konania mu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Najvyšší súd SR, do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou Krajského súdu v Bratislave, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.