Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/22/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200507 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015200507.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: Z.. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. C. XX, XXX XX R., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Trenčín, Hviezdoslavova 3, P. O. BOX 504, 911 01 Trenčín, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 2053/2015 - KaTN, Č. RZ: 15454/2015 zo dňa 09.03.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu sp. zn. 2053/2015 - KaTN, Č. RZ: 15454/2015 zo dňa 09.03.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím sp. zn. 2053/2015 - KaTN, Č. RZ: 15454/2015 zo dňa 09.03.2015 odporca podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal poskytnutia právnej pomoci vo veci označenej ako „náhrada škody“. Vo veci právneho sporu, s ktorým sa navrhovateľ obrátil na odporcu, je daná pôsobnosť odporcu, keďže ide o obchodnoprávnu vec podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci. Z predložených dokladov mal odporca za preukázané, že navrhovateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc tým, že v danej veci nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa odporca splnením ďalších podmienok nezaoberal. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, kde uviedol, že mu bola zmarená možnosť na spravodlivé súdne konanie a odporca by mal vedieť právnicky sformulovať o aký skutok ide takým spôsobom, aby bola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu. Ďalej navrhovateľ opisoval konanie spoločnosti, pre ktorú vykonával činnosti na základe mandátnej zmluvy. Podľa navrhovateľa konaním spoločnosti voči navrhovateľovi malo dochádzať k viacerým porušeniam noriem trestného, občianskeho a ústavného práva a z týchto pochybení si preto navrhovateľ nárokuje vyplatenie sumy vo výške 30 000 eur. V odvolaní navrhovateľ neuviedol v čom konkrétne vidí nezákonnosť rozhodnutia odporcu a nesprávnosť dôvodov, na základe ktorých nebol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci. V písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa odporca uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľovi. Navrhovateľ sa na odporcu obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci vo veci „náhrady škody a ušlého zisku“, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená porušením povinností zo záväzkového vzťahu konateľkou spoločnosti Voice, s.r.o., Dolný Šianec 1, 911 48 Trenčín P.. G. S.. Navrhovateľ bol držiteľom oprávnenia na vykonávanie živnosti a s predmetnou spoločnosťou mal uzatvorenú mandátnu zmluvu, v zmysle ktorej mal zariaďovať v zmluve určené obchodné záležitosti. Odporca pri rozhodovaní o nepriznaní nároku na právnu pomoc navrhovateľovi žiadal o preukázanie k akému porušeniu z uvedeného záväzkového vzťahu došlo. Navrhovateľ uviedol, že sprostredkoval pre spoločnosť viacerých klientov, ktorí predstavovali pre spoločnosť zisk a nebolo mu umožnené sa na ňom podieľať v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu. Na podporu týchto tvrdení predložil navrhovateľ vizitky konateľov viacerých spoločností, ktoré považuje za vierohodné dôkazy, keďže podľa názoru navrhovateľa vizitky aj s osobnými kontaktmi konatelia nedávajú hocikomu a nie sú ani voľne prístupné. Odporca mal za to, že vizitky obchodných konateľov nemožno považovať za relevantný dôkaz o tom, že došlo k nadviazaniu obchodnej spolupráce, nakoľko plnia len informatívnu funkciu. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že navrhovateľ bol odmeňovaní podľa mandátnej zmluvy a smernice o odmeňovaní, s ktorých obsahom vyjadril súhlas podpisom mandátnej zmluvy a z toho titulu si mohol nárokovať zaplatenie odmien len podľa zmluvného dojednania, ktoré však nezakladalo nárok na odmenu tak, ako sa navrhovateľ domáha. Pri posudzovaní nároku na priznanie právnej pomoci navrhovateľovi vychádzal odporca aj z toho, že podľa § 574 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) vzťah mandátnej zmluvy umožňuje mandantovi kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať zmluvu. Z toho dôvodu sú nepodložené tvrdenia navrhovateľa o nezákonnosti vypovedania zmluvy a aj nároky z titulu ušlého zisku. V danom prípade navrhovateľ nebol účastníkom pracovnoprávneho vzťahu, a preto sa nemôže domáhať ochrany zamestnanca podľa pracovnoprávnych predpisov. Odporca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 253/2013-24 zo dňa 25.04.2013 a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.08.2012, z ktorého vyplýva že posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti nemožno nechať len na tvrdení žiadateľa a priznávať tak nárok aj v prípade, keď žiadateľ nemá dôkaz, ktorým by pred súdom preukázal oprávnenosť nároku. V snahe vylúčiť zneužívanie inštitútu prístupu k spravodlivosti pre osoby materiálne znevýhodnené podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci je práve posúdenie podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu a teda nepriznanie právnej pomoci v prípadoch, kedy by podľa názoru odporcu nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva. Podľa názoru odporcu navrhovateľ ani po výzve neoznačil dôkazy, ktoré by zakladali skutočnosti, že sa môže oprávnene domáhať škody a ušlého zisku spôsobených zo záväzkového vzťahu. Preto po vyhodnotení žiadosti o poskytnutie právnej pomoci navrhovateľa odporca konštatoval, že v danom prípade nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu a nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ dňa 13.10.2014 uzatvoril mandátnu zmluvu so spoločnosťou Voice, s.r.o., so sídlom Dolný Šianec 1, 911 48 Trenčín, na základe ktorej sa zaviazal ako poradca zariaďovať pre prevádzkovateľa obchodné záležitosti bližšie špecifikované v mandátnej zmluve. Medzi pracovné povinnosti predovšetkým patrilo vyhľadávanie potencionálnych klientov vhodných na registráciu do bártrového systému prevádzkovateľa, následne ich registrovať a poskytovať získaným klientom poradenské služby smerujúce k uskutočneniu bártrového obchodu. Dňa 12.12.2014 bola zo strany konateľky spoločnosti vypovedaná mandátna zmluva s navrhovateľom. Vo vypovedaní zmluvy je uvedené, že všetky úhrady provízií alebo poplatkov od klientov poradcu, budú zaplatené na základe dokladovej aktivity poradcu a budú uhradené do konca mesiaca december 2014 a taktiež elektronicky oznámené poradcovi. Z predloženého príjmového dokladu vyplýva, že dňa 10.12.2014 bola na základe faktúry č. XXXXXXX vyplatená suma 30 eur zo spoločnosti Voice, s.r.o. Navrhovateľ má za to, že bol zavádzaný konateľkou spoločnosti Voice, s.r.o., za nekalé považuje fakt, že mal telefonicky kontaktovať firmy a následné obchodné stretnutia a prípadné provízie z registrácie firiem do bártrového systému mali plynúť konateľke. Navrhovateľ podal dňa 18.12.2014 na Obvodné oddelenie v Trenčíne trestné oznámenie na konateľku spoločnosti Voice, s.r.o. pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Na základe vykonaných dôkazov, výsluchu konateľky, po preštudovaní zabezpečených listinných dôkazov bolo zistené, že oznamovaný skutok nie je trestným činom a uznesením ČVS: ORP-1741/TN-TN-2014 zo dňa 13.01.2015 bolo trestné oznámenie odmietnuté. Navrhovateľ má za to, že mal fungovať ako „bábka“ na získavanie nových klientov, konateľka zneužila jeho meno, poškodila povesť a z týchto dôvodov si žiada náhradu škody a ušlého zisku v hodnote minimálne 30 000 eur. Rozhodnutím odporcu sp. zn. 2053/2015-KaTN, č. RZ: 4756/2015 zo dňa 23.01.2015 odporca vyzval navrhovateľa na preukázanie vzniknutej škody, ku ktorej malo dôjsť konaním spoločnosti Voice, s.r.o. voči navrhovateľovi a odôvodnenie 30 000 eur, ktoré požaduje z titulu náhrady škody. Dňa 05.02.2015 navrhovateľ čestne prehlásil: „nárokujem si ušlú mzdu z dôvodu nedokončenia práce, kde mi mala plynúť provízia a pokračovacie registračné poplatky...Mám za to, že zmluva bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok v tiesni...“ Z predloženého príjmového dokladu vyplýva, že dňa 10.12.2014 bola na základe faktúry č. XXXXXXX vyplatená suma 30 eur zo spoločnosti Voice, s.r.o. V navrhovateľom predloženej emailovej komunikácii medzi navrhovateľom a konateľkou spoločnosti Voice, s.r.o. zo dňa 08.11.2014 navrhovateľ konštatuje, že jediné čo sa mu podarilo, bolo registrovať jedného klienta za 30 eur. V zmysle predloženej mandátnej zmluvy a smernice o odmeňovaní zamestnancov je nepochybné, že navrhovateľovi bola riadne vyplatená odplata za vykonané činnosti a dňa 30.12.2014 ukončil podnikateľskú činnosť. V zmysle predloženej zmluvy mal byť navrhovateľ odmeňovaní len z registračných manipulačných poplatkov, z provízií z bártrových obchodov a z príjmov spolupracovníkov klientov a teda aj v prípade uzatvorenia spolupráce medzi týmito klientmi a spoločnosťou Voice, s.r.o. v čase trvania zmluvného vzťahu by mal navrhovateľ nárok na odplatu len v zmysle mandátnej zmluvy a smernice o odmeňovaní. Momentom ukončenia zmluvy navrhovateľove finančné nároky zanikli. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemožno si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, podmienky na poskytovanie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4- násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6- násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 376 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Podľa § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok. Podľa § 574 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať. Podľa § 574 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť. Podľa § 574 ods. 3 Obchodného zákonníka, od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti. Podľa § 574 ods. 4 Obchodného zákonníka, za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede má mandatár nárok na úhradu nákladov vynaložených podľa § 572 <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mjzheyv6njrgmwtembrheydombrfzyhezleobuxgltdmfzxilluojsxi2lb> a na primeranú časť odplaty. Správny súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľom napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že postup odporcu pri vydaní rozhodnutia bol v súlade s platnou právnou úpravou. Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci, správne právne vec posúdil a na základe náležite zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa tunajší súd v plnom rozsahu stotožňuje. Na základe vyššie uvedeného vo veci, s ktorou sa navrhovateľ obrátil na odporcu, navrhovateľ neuviedol skutočnosti o tom, že došlo k porušeniu povinností zo záväzkového vzťahu, ktoré by viedli k odôvodnenému záveru preukazujúcemu vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že odporca mal na základe priložených listinných dokladov za preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytovanie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Odporca v odôvodnení rozhodnutia argumentoval tým, že úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok v zmysle citovaného § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Ustanovenie § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, má odporca prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Záverom konajúci správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odporcu, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu považuje za vecne správne, vyplývajúce z riadne zisteného skutkového stavu, náležite odôvodnené, vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).