Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/80/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201208 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015201208.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: L.. P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. U. XXXX/X, XXX XX V., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.06.2015 spolu so zmenovým rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24.06.2015 spolu so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.06.2015 odporkyňa podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi predčasný starobný dôchodok od 01.06.2015 v sume 428,10 eur mesačne. Výrok rozhodnutia odôvodnila odporkyňa tým, že citovala ustanovenie § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2- násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Ku dňu 01.06.2015 získal navrhovateľ 10 126 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktoré obdobie je uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia. S poukazom na príslušné ustanovenie § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia a štvrtá veta platia rovnako. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie bolo určené v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. a toto predstavovalo po splnení podmienok nároku na dôchodok kalendárne roky 1984 až 2014. Zároveň odporkyňa popísala presný priebeh výpočtu predčasného starobného dôchodku s poukazom na všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2014, ako aj na osobné mzdové body za tieto kalendárne roky, ktoré sú obdobím dôchodkového poistenia u navrhovateľa. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste, ktorý je prílohou rozhodnutia. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. bola u navrhovateľa prepočítaná aj náhradná doba podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov v kalendárnych rokoch 1991, 1992, 1993 a 1995. Jednotlivé dni kalendárnych rokov sú presne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a za tieto obdobia patrila pomerná časť osobného mzdového bodu v hodnote 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia predstavoval u navrhovateľa 41,3128 a v rozhodujúcom období získal navrhovateľ úhrnom 8 484 dní dôchodkového poistenia, t. j. 23,2439 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Na základe uvedeného podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období tvoril priemerný osobný mzdový bod, ktorý je 1,7774. V súlade s ustanovením § 63 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. bola vypočítaná hodnota priemerného osobného mzdového bodu, ktorá tvorila u navrhovateľa 1,6298. Ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, t. j. k 01.06.2015 získal navrhovateľ 10 126 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku je 27,7425 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.06.2015 je 10,6865 eur, a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2014 10,2524 eur a indexu 1,04234122, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., navrhovateľ dosiahne dovŕšením 62 rokov veku, t. j. 24.05.2017. Od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, od 01.06.2015 do dovŕšenia dôchodkového veku, do 24.05.2017 chýba navrhovateľovi 723 dní. Suma predčasného starobného dôchodku na základe uvedených skutočností bola vypočítaná vo výške 422,80 eur mesačne a bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje. Za 723 dní sa znížil o 12,50 %, to znamená o 60, 39839684 eur mesačne. Zároveň bola táto suma starobného dôchodku zvýšená podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o 5,20 eur mesačne na sumu predčasného starobného dôchodku 428,10 eur mesačne. Odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku sa predčasný starobný dôchodok podľa § 69a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 413/2012 Z. z. stáva starobným dôchodkom. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu č.: XXX XXX XXX XXXX X zo dňa 24.06.2015 včas opravný prostriedok zo dňa 22.07.2015, v ktorom namietal, že mu nebola zohľadnená celková odpracovaná doba a s tým spojené dôchodkové poistenie v rozsahu rokov 1976 až 2014. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporkyňa pri výpočte sumy predčasného starobného dôchodku nebrala do úvahy, že navrhovateľ bol aj v roku 1984 až do roku 1991 v služobnom pomere u Ministerstva vnútra, pričom služobný pomer k Ministerstvu vnútra trval od 01.03.1976 do 31.08.1991. Navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie s tým, aby bolo pri výpočte sumy predčasného starobného dôchodku navrhovateľa zhodnotené aj jeho preukázané obdobie výkonu služobného pomeru, vrátane náhradnej vojenskej služby. Odporkyňa sa k návrhu na preskúmanie rozhodnutia vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 02.11.2015 a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. K skutkovému a právnemu stavu uviedla, že navrhovateľ žiadosťou napísanou dňa 03.06.2015, požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 01.06.2015. Rozhodnutím odporkyne č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.06.2015 bol navrhovateľovi podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov priznaný predčasný starobný dôchodok od 01.06.2015 v sume 428,10 eur mesačne. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol opätovne posúdený nárok navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok a bolo vydané zmenové rozhodnutie č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2015, ktorým bolo zmenené odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. K 01.06.2015 získal navrhovateľ 10 126 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 27 rokov a 271 dní obdobia dôchodkového poistenia. Suma predčasného starobného dôchodku bola určená podľa § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Rozhodujúce obdobie bolo určené podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku, a tvoria ho kalendárne roky 1984 až 2014. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobie poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. V rozhodujúcom období navrhovateľ získal 10 126 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku je 27,7425 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.06.2015 je 10,6865. Za 723 dní je zníženie 12,50 %. Odporkyňa uviedla vo vysvetlení presný postup výpočtu výšky predčasného starobného dôchodku. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 60 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. V konaní o nároku navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok bolo zistené, že v zmysle potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky SPOU-OSZ-103.848-17/2015-VZ zo dňa 04.08.2015 bol navrhovateľovi od 01.09.1991 podľa § 98 ods. 1 a § 99 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície v znení neskorších predpisov priznaný príspevok za službu. Pre nárok na príspevok za službu a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená nasledovná doba služby: od 01.10.1975 do 29.02.1976 - náhradná vojenská služba (I. kategória funkcií), od 01.03.1976 do 31:08.1991 - doba služby v PZ (I. kategória funkcií). Podľa § 124 ods. 5 zákona č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa od 01.07.2002 príspevok za službu považuje za výsluhový dôchodok. Vzhľadom na ustanovenie § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a nato, že navrhovateľ získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné túto dobu zhodnotiť pre predčasný starobný dôchodok. Navrhovateľovi nebolo možné hodnotiť namietané obdobie služobného pomeru ani podľa Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128). Československá socialistická republika ratifikovala dohovor, len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru o o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku. Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa na úpravu predčasného starobného dôchodku nevzťahuje. Odporkyňa pri posudzovaní nároku na dôchodkovú dávku vychádzala z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia (poistenia) vydaných a potvrdených príslušnými zamestnávateľmi, ako aj z potvrdení vydaných príslušnými inštitúciami. Vzhľadom na uvedené žiadala odporkyňa napadnuté rozhodnutie č.: XXX XXX XXX XXXX X zo dňa 24.06.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím č.: XXX XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2015 potvrdiť. K vyjadreniu odporkyňa pripojila aj zmenové rozhodnutie č.: XXX XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2015, ktoré doplnila o vysvetlenie, že navrhovateľovi nebolo bolo možné pre nárok na predčasný dôchodok zhodnotiť obdobie náhradnej vojenskej služby od 01.10.1975 do 29.02.1976 a dobu služby od 01.03.1976 do 31.08.1991, nakoľko predmetné obdobie bolo zhodnotené pre nárok na príspevok za službu, ktorý sa podľa § 124 ods. 5 zákona č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Navrhovateľ v podaní zo dňa 20.11.2015 neuviedol žiadne nové skutočnosti a pridržiaval sa pôvodného návrhu zo dňa 22.07.2015. Odporkyňa sa k podaniu vyjadrila dňa 16.12.2015. Vo vyjadrení uviedla, že napadnutým rozhodnutím č.: XXX XXX XXX XXXX X zo dňa 24.06.2015 bol navrhovateľovi podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 46/2003 Z. z. od 01.06.2015 priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 428,10 eur mesačne. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol opätovne posúdený nárok navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok a bolo vydané zmenové rozhodnutie č.: XXX XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2015, ktorým bolo zmenené odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Odporkyňa ďalej uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 02.11.2015 a naďalej žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie č.: XXX XXX XXX XXXX X zo dňa 24.06.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím č.: XXX XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2015 ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) “) v konaní podľa § 250l zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) vec prejednal ako súd miestne a vecne príslušný. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a oboznámení sa s administratívnym spisom odporkyne dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporkyne. Dospel k záveru, že opravnému prostriedku je treba priznať úspech pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a pre nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia, tak ako z obsahu predloženého spisu vyplýva vedúce k nepresvedčivosti napadnutého rozhodnutia, keď inak neprináleží súdu dopĺňať dôvody absentujúce v rozhodnutí za správny orgán. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v kontexte námietok navrhovateľa v korešpondencii s administratívnym spisom ako bol súdu odporkyňou predložený, dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa je potrebné vyhovieť z dôvodu na nedostatočne vykonané dokazovanie splnenia všetkých zákonných podmienok a nezrozumiteľnosť rozhodnutia. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250q ods. 3 prvá veta O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa § 250j ods. 2 O.s.p, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 69a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu <https://www.zakonypreludi.sk/ zz/2003-461#f2947553> a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 60 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Ako z opravného prostriedku navrhovateľa, vyjadrenia a rozhodnutia odporkyne vyplynulo sporné vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu odporkyne bolo medzi účastníkmi obdobie náhradnej vojenskej služby od 01.10.1975 do 29.02.1976 a doba služby od 01.03.1976 do 31:08.1991, o ktorom období navrhovateľ tvrdil, že má byť toto obdobie zhodnotené pri výpočte sumy predčasného starobného dôchodku, a o ktorom odporkyňa tvrdila, že navrhovateľovi boli predmetné obdobia zhodnotené pre nárok na príspevok za službu, a preto dané obdobie nebolo možné zhodnotiť. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporkyne súd zistil nasledovné skutočnosti: navrhovateľ žiadosťou zo dňa 01.06.2015 požiadal o priznanie starobného dôchodku, a to od 01.06.2015 s poukazom na splnenie zákonných podmienok na jeho priznanie. Doby zamestnania, ktoré boli započítané do dôchodkového poistenia tvoria prílohu č. 1 k žiadosti o dôchodok. Súčasťou napadnutého rozhodnutie odporkyne vydaného 24.06.2015 sú aj evidenčné listy o dobe zamestnania a výške zárobku, ktoré sú obsahom dávkového spisu. Administratívny spis obsahuje aj potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia, Pribinova 2, 812 72 Bratislava č. SPOU-OSZ-103.848-17/2015-VZ zo dňa 04.08.2015, z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi bola pre nárok na príspevok za službu a jeho výšku zhodnotená doba služby od 01.10.1975 do 29.02.1976 - náhradná vojenská služba (I. kategória funkcií) a doba služby od 01.03.1976 do 31:08.1991 - doba služby v PZ (I. kategória funkcií). Podľa § 124 ods. 5 zákona č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa od 01.07.2002 príspevok za službu považuje za výsluhový dôchodok. Správny súd poukazuje na záver rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 (R83/2013), v zmysle ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktoré zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku, po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaním dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme, vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obdivoch systémoch, nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Najvyšší súd SR vyjadril požiadavku, aby Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítala teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme a následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia, a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/23/2016 zo dňa 31.01.2018, v zmysle ktorého primeraným je podľa názoru Najvyššieho súdu SR také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia, bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Podľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128, ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1So/40/2014 zo dňa 24.03.2015 vyjadril názor, že účelom predčasného starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe pred získaním nároku na starobný dôchodok. Rozdiel medzi starobným a predčasným starobným dôchodkom spočíva vtom, že predčasný starobný dôchodok sa poberá ešte pred dosiahnutím zákonom stanovenej hranice dôchodkového veku. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 10So/41/2015 zo dňa 13.04.2016 vyjadril názor, že predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle Dohovoru č. 128, a ak by Sociálna poisťovňa takto nepostupovala, nebolo by možné ani po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkovú dávku dorátať správne, lebo predčasný starobný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku zo zákona stáva starobným dôchodkom. Predčasný starobný dôchodok je starobným dôchodkom a nejde o iný druh dôchodku. Má rovnaký charakter dávky hmotného zabezpečenia v starobe v zmysle čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Zároveň poukazuje správny súd aj na časť odôvodnenia v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/151/2016 zo dňa 27.06.2018, v ktorom Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, zdôraznil, že úpravu v zákone č. 461/2003 Z. z., podľa ktorej, vzhľadom na získané doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, by sa obdobie tejto služby v zmysle § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vôbec nemalo hodnotiť, Najvyšší súd SR preklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. Odporkyňa zohľadnila len prvú časť ustanovenia § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a nevysporiadala sa s druhou časťou v citovaných zákonných ustanoveniach, t. j. dôsledkami skutočností, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, a nie invalidný ani čiastočný invalidný dôchodok (uvedený za spojkou „a“ v citovaných ustanoveniach). V uvedenej súvislosti správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.06.2015 spolu so zmenovým rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2015 o prepočte výšky predčasného starobného dôchodku nie je dostatočne odôvodnené a navrhovateľ nedostal od odporkyne zrozumiteľnú odpoveď na jeho odvolacie námietky. Nesprávnosť záveru v rozhodnutí odporkyne, že Dohovor č. 128 sa nevzťahuje na predčasný starobný dôchodok, a že Sociálna poisťovňa je Dohovorom viazaná len pri určení sumy starobného dôchodku poistenca spôsobuje nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v ďalších jeho častiach. Odporkyňa vychádzala z nesprávneho predpokladu o nemožnosti aplikácie Dohovoru č. 128 a záverov judikatúry Najvyššieho súdu SR vo veciach starobného dôchodku na vec predčasného starobného dôchodku. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia odporkyne dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť, pretože odporkyňa nedostatočne reflektovala na odvolacie námietky navrhovateľa a jej rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Závery odporkyne, ktoré vychádzali z nesprávnej argumentácie o tom, že Dohovor č. 128, resp. postup podľa Dohovoru a aj judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa výpočtu starobného dôchodku (vzťahujúcu sa na prípady, keď poistenec dosiahol dobu poistenia aj vo všeobecnom a aj v osobitom systéme sociálneho zabezpečenia), nie je možné aplikovať na vec predčasného starobného dôchodku, sú nesprávne. Stručne formulované závery odporkyne bez bližšieho popísania úvahy, navyše ako už bolo uvedené, vychádzajúce z nesprávnej premisy, sú nepreskúmateľné. Argumentácia uvedená v preskúmavanom rozhodnutí nie je formulovaná preskúmateľným spôsobom tak, aby bolo zrejmé, aké boli úvahy odporkyne pri posudzovaní dôvodnosti odvolacích námietok navrhovateľa. Správny súd považuje za potrebné ešte uviesť, že v prípade, ak odporkyňa dospeje opätovne k záveru, že spôsob výpočtu predčasného starobného dôchodku pri zohľadnení doby služby, ktorá bola zhodnotená pre účely príspevku za službu (pri ktorom sa vypočíta teoretická suma dôchodku, ktorá sa následne kráti v zmysle Dohovoru č. 128), nie je možné aplikovať na vec navrhovateľa, je potrebné tento záver dostatočným spôsobom ozrejmiť a odôvodniť. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.: 8Sžf/17/2010 úlohou správnych súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, a to najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu veci. Správny súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko úspešný navrhovateľ ich náhradu neuplatňoval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.)