Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/89/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201333 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015201333.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľky: I.. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX H., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX odporca podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov priznal navrhovateľke starobný dôchodok od 23.02.2014 v sume 315,00 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, odporca zvýšil od 01.01.2015 starobný dôchodok navrhovateľky na sumu 320,20 eura mesačne. Výrok rozhodnutia odôvodnil odporca tým, že citoval ustanovenie § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555//2007 Z. z., v zmysle ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 7 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z., žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov. Podľa uvedeného právneho ustanovenia navrhovateľka dôchodkový vek dosiahla pripočítaním päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov k veku 56 rokov, t.j. 23.02.2014. Ku dňu 23.02.2014 získala navrhovateľka 10210 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktoré obdobie je uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Navrhovateľka získala 27 rokov a 355 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienky nároku na starobný dôchodok 23.02.2014. S poukazom na príslušné ustanovenie § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. suma starobného dôchodku bola u navrhovateľky určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2014 navrhovateľka na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískala aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Týchto dvadsaťdva kalendárnych rokov navrhovateľka nezískala ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01.01.1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Zároveň odporca uviedol, že prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia, je uvedený v osobnom liste, ktorý je prílohou rozhodnutia. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. bola u navrhovateľky prepočítaná aj náhradná doba podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a preukázaná doba štúdia, ktorá sa hodnotila ako zamestnanie. Jednotlivé dni kalendárnych rokov sú presne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a za tieto obdobia patrila pomerná časť osobného mzdového bodu v hodnote 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia predstavoval u navrhovateľky 20,2443 a v rozhodujúcom období získala navrhovateľka úhrnom 6 923 dní dôchodkového poistenia, t.j. 18,6972 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Na základe uvedeného podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období tvoril priemerný osobný mzdový bod, ktorý je 1,0674. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej výške. V súlade s uvedeným hodnota priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľky je 1,0674. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. k 23.02.2014 získala navrhovateľka 10 210 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 27,9727 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 23.02.2014 je 10,2524 eura. Suma starobného dôchodku na základe uvedených skutočností patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok bola vypočítaná vo výške 306,20 eura mesačne a bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Zároveň bola táto suma starobného dôchodku zvýšená podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. odo dňa priznania dôchodku o 8,80 eura mesačne na sumu starobného dôchodku 315,00 eur mesačne a ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšená od 01.01.2015 o 5,20 eura mesačne na sumu starobného dôchodku 320,20 eura mesačne. Navrhovateľka podala proti rozhodnutiu č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2015 včas opravný prostriedok zo dňa 08.07.2015, v ktorom namietala správnosť napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľka žiadala o preskúmanie určenia priemerného osobného mzdového bodu. Poukázala na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo uvedené, že za rozhodujúce obdobie a obdobie dôchodkového poistenia sa v predmetnom rozhodnutí považovali roky 1984 až 2013, ale vo výpočtoch sa už použili len roky do 14.08.1996 a tieto kalendárne roky sa považovali za obdobie rozhodujúce na zistenie priemerného osobného mzdového bodu, ktorým sa vypočítala výška dôchodkovej dávky. Navrhovateľka uviedla, že dňa 14.08.1996 skončil zamestnanecký pomer a od 15.08.1996 začala pracovať v služobnom pomere, aj keď odvody boli naďalej odvádzané do Sociálnej poisťovne až do 31.12.2007. Odporca sa k návrhu na preskúmanie rozhodnutia vyjadril v písomnom podaní zo dňa 03.08.2015 a navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. K skutkovému a právnemu stavu uviedol, že navrhovateľka žiadosťou napísanou dňa 17.04.2015, požiadala o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 23.02.2014. Rozhodnutím odporcu č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2015 bol navrhovateľke podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov priznaný starobný dôchodok od 23.02.2014 v sume 315,00 eur mesačne. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Podľa § 65 ods. 7 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z., žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov. Podľa uvedeného právneho ustanovenia navrhovateľ dôchodkový vek dosiahol pripočítaním päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov k veku 56 rokov, t.j. 23.02.2014. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka ku dňu 23.02.2014 získala 10 210 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu boli kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku s výnimkou kalendárnych rokov pred 01.01.1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodujúce obdobie u navrhovateľky sa určilo z kalendárnych rokov 1984 až 2013. Pretože navrhovateľka v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1983 až 2013 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískala aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, týchto dvadsaťdva kalendárnych rokov navrhovateľka nezískala ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01.01.1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Odporca uviedol, že v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2013 navrhovateľka od 15.08.1996 do 31.03.2015 bola v služobnom pomere Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, za ktorý bola priznaná dávka výsluhového zabezpečenia. Nakoľko navrhovateľka získala nárok na výsluhový dôchodok, obdobie výkonu služobného pomeru od 15.08.1996 do 31.12.2013 odporca do rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nehodnotil. Navrhovateľka v podaní zo dňa 03.10.2015 uviedla, že trvá na svojom pôvodnom návrhu na preskúmanie určenia správnosti výšky priznaného starobného dôchodku. Odporca sa vo vyjadrení zo dňa 03.08.2015 nevysporiadal s námietkou, prečo nebol vypočítaný priemerný osobný mzdový bod za kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené obidve podmienky priznania dôchodkovej dávky zo zákona, teda aj doba poistenia 15 rokov aj dôchodkový vek, to znamená kalendárne roky pred rokom 2014. Odporca sa k podaniu vyjadril dňa 11.10.2016. Vo vyjadrení uviedol, že z ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-48.690-7/2015-VZ zo dňa 21.05.2016 navrhovateľke bol od 01.04.2015 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný výsluhový dôchodok. Navrhovateľka za dobu služby získala nárok na výsluhový dôchodok, preto obdobie od 15.08.1996 do 31.12.2013 nebolo do rozhodujúceho obdobia zhodnotené. Odporca naďalej trval na správnosti napadnutého rozhodnutia č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2015 a žiadal ho ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) uznesením č.k.: 10Sd/89/2015-41 zo dňa 28.11.2017 prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o návrhu o súlade § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Správny súd v konaní podľa § 250l zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) vec prejednal ako súd miestne a vecne príslušný. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Správny súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa tunajší súd podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu odporcu. Dospel k záveru, že opravnému prostriedku je treba priznať úspech pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a pretože rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, tak ako z obsahu predloženého spisu vyplýva vedúce k nepresvedčivosti napadnutého rozhodnutia, keď inak neprináleží súdu dopĺňať dôvody absentujúce v rozhodnutí za správny orgán. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v kontexte námietok navrhovateľky v korešpondencii s administratívnym spisom, ako bol súdu odporcom predložený, dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky je potrebné vyhovieť z dôvodu na nedostatočne vykonané dokazovanie splnenia všetkých zákonných podmienok a nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250q ods. 2 prvá veta O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa § 250j ods. 2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 7 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z., žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Ako z opravného prostriedku navrhovateľa, vyjadrenia a rozhodnutia odporcu vyplynulo sporné vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu odporcu bolo medzi účastníkmi obdobie služobného pomeru navrhovateľky od 15.08.1996 do 31.03.2015, o ktorom období navrhovateľka tvrdila, že má byť toto obdobie zhodnotené pri výpočte sumy starobného dôchodku, a o ktorom odporca tvrdil, že navrhovateľke bolo predmetné obdobie zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, a preto dané obdobie nebolo možné zhodnotiť. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledovné skutočnosti: navrhovateľka žiadosťou zo dňa 17.04.2015 požiadala o priznanie starobného dôchodku, a to od 23.02.2014 s poukazom na splnenie zákonných podmienok na jeho priznanie. Doby zamestnania, ktoré boli započítané do dôchodkového poistenia, tvoria prílohu č. 1 k žiadosti o dôchodok. Súčasťou napadnutého rozhodnutia odporcu vydaného dňa 17.06.2015 sú aj evidenčné listy o dobe zamestnania a výške zárobku, ktoré sú obsahom dávkového spisu. Administratívny spis obsahuje aj potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia, Pribinova 2, 812 72 Bratislava č. SPOU-OSZ-48.690-7/2015-VZ zo dňa 21.05.2015, z ktorého vyplýva, že navrhovateľke bola pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku zhodnotená doba služobného pomeru od 15.08.1996 do 31.03.2015. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľky, sú podľa správneho súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu činnosť a podľa ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia/zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia, sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/ zabezpečenia, sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len takú úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Správny súd poukazuje na záver rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 (R83/2013), v zmysle ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktoré zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku, po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporcu sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaním dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme, vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obdivoch systémoch, nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril požiadavku, aby Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítala teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme a následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia, a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/23/2016 zo dňa 31.01.2018, v zmysle ktorého primeraným je podľa názoru Najvyššieho súdu SR také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia, bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Podľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128, ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má, alebo, ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť, alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti, alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Zároveň správny súd poukazuje aj na časť odôvodnenia v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/151/2016 zo dňa 27.06.2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, zdôraznil, že úpravu v zákone č. 461/2003 Z. z., podľa ktorej, vzhľadom na získané doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, by sa obdobie tejto služby v zmysle § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vôbec nemalo hodnotiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky preklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. Zo záverov týchto rozhodnutí, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. a určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z., mal odporca zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia navrhovateľky, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by navrhovateľovi patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je však potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by navrhovateľke patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia, pre účely priznania výsluhovej dávky. Navrhovateľke potom vznikne nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by jej vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získala len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Určenú teoretickú výšku starobného dôchodku možno krátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. Pokiaľ odporca vo veci postupoval tak, že pre účely rozhodnutia o nároku navrhovateľky na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. absolútne vylúčil hodnotenie doby poistenia, ktoré získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že navrhovateľke nebolo zachované jej ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jej dôchodkového poistenia, i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Za nesprávny považuje správny súd aj výklad v rozhodnutí aplikovaných právnych predpisov, a to ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, nebude navrhovateľke zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z., t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, keďže odporca opomenul vziať do úvahy poslednú vetu cit. ustanovení: „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ Výkladom ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane k záveru (zovšeobecnenému zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R 55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a určenie jeho výšky. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku navrhovateľky na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa ust. § 65 a § 66 zákona č. 461/2003 Z. z., mal odporca navrhovateľke zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorú mal následne krátiť postupom podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Odporca zohľadnil len prvú časť ustanovenia § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a nevysporiadal sa s druhou časťou v citovaných zákonných ustanoveniach, t.j. dôsledkami skutočností, že navrhovateľke bol priznaný výsluhový dôchodok a nie invalidný ani čiastočný invalidný dôchodok (uvedený za spojkou „a“ v citovaných ustanoveniach). Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely stanovenia výšky (určenia sumy) starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V uvedenej súvislosti správny súd konštatuje, že odporca nepostupoval správne, ak pre účely určenia sumy starobného dôchodku navrhovateľky, vylúčil obdobie dôchodkového poistenia získané navrhovateľkou v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a teda napadnuté rozhodnutie č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2015 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho správny súd zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odporca opätovne posúdi a určí sumu starobného dôchodku navrhovateľky podľa ust. § 66 ods. zákona č. 461/2003 Z. z., zohľadní celé získané obdobie jej dôchodkového poistenia, ktoré má do vzniku nároku na starobný dôchodok a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by jej patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracovala iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku však následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach, odpočíta sumu v pomernej časti zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby navrhovateľky pre výsluhový dôchodok. Najviac však túto sumu kráti vo výške vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Odporca bude vychádzať z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prezentovanej judikatúre, ktorou sa pri preskúmavaní tejto veci riadil aj správny súd. Správny súd považuje za potrebné ešte uviesť, že v prípade, ak odporca dospeje opätovne k záveru, že spôsob výpočtu starobného dôchodku pri zohľadnení doby služby, ktorá bola zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku (pri ktorom sa vypočíta teoretická suma dôchodku, ktorá sa následne kráti v zmysle Dohovoru č. 128), nie je možné aplikovať na vec navrhovateľky, je potrebné tento záver dostatočným spôsobom ozrejmiť a odôvodniť. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 8Sžf/17/2010 úlohou správnych súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť a to najmä, pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu veci. Správny súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko úspešná navrhovateľka si ich náhradu neuplatňovala. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).