Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Scud/20/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201656 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015201656.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľky: D.. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. E. XXXX/XX, XXX XX H., G. J. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. júna 2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 08. septembra 2015 takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. júna 2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 08. septembra 2015 p o t v r d z u j e . II. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.06.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 08.09.2015, odporkyňa podľa ust. § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZSP“) a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej aj „nariadenie č. 883/2004“ a „nariadenie č. 987/2009“) priznala navrhovateľke od 11.06.2015 starobný dôchodok v sume 217,70 Eur mesačne. 2. V odôvodnení rozhodnutia odkázala na ust. § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 555/2007 Z.z., podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia (ďalej aj „ODP“) a dosiahnutím dôchodkového veku, ktorý navrhovateľka podľa ods. 6 ust. § 65 ZSP dosiahla pripočítaním 63 kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov, dňa 11.06.2015. K tomuto dňu získala 9 632 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 26 rokov a 142 dní, rozpis ktorého je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej aj „OLDP“). Pri posúdení nároku na starobný dôchodok a určení jeho sumy, jej boli zhodnotené všetky preukázané ODP, ďalšie získané obdobie dôchodkového poistenia preukázané nebolo. Navrhovateľka splnila podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 11. júna 2015. 3. Odporkyňa konštatovala, že sumu starobného dôchodku možno podľa čl. 52 ods. 4 písm. i/ a prvej časti prílohy VIII nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“), pretože suma dôchodku vypočítaná podľa ZSP je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka. 4. Suma starobného dôchodku je tak navrhovateľke určená podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, vyjadreného v rokoch. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v priloženom osobnom liste. Rozhodujúce obdobie kalendárnych rokov podľa ust. § 63 ods. 6 ZSP, sú roky 1984 až 2014 a v tomto období navrhovateľka nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov, a to ani postupným rozšírením tohto obdobia pred 1. január 1984 a preto bol priemerný osobný mzdový bod vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov (§ 63 ods. 7 ZSP). Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia (podľa osobného listu) je 12,0881. 5. V rozhodujúcom období navrhovateľka podľa ust. § 63 ods. 1 ZSP získala úhrnom 6 345 dní, t.j. 17,3836 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový bod (ďalej aj „POMB“) je 0,6954, určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov (12,0881) a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období (17,3836), ktorý sa podľa ust. § 63 ods. 4, písm. c/ ZSP upravuje na hodnotu 0,7533. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (11.06.2015) navrhovateľka získala 9 632 dní, t.j. 26,3891 rokov dôchodkového poistenia na účely výpočtu starobného dôchodku a jeho suma za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 212,50 Eur mesačne, čo je súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,7533 x 26,3891 rokov ODP x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865, podľa ust. § 64 ods. 3 a 6 ZSP, platná ku dňu 11.06.2015, vypočítaná Sociálnou poisťovňou a na príslušný kalendárny rok zverejnená na jej webovom sídle. 6. Vypočítaná suma starobného dôchodku bola navrhovateľke podľa ust. § 82 ZSP zvýšená odo dňa priznania starobného dôchodku podľa ust. § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z., o pevnú sumu valorizácie 5,20 Eur mesačne, na celkovú sumu vo výške 217,70 Eur mesačne. 7. Zmenovým rozhodnutím zo dňa 08.09.2015 odporkyňa doplnila rozhodnutie zo dňa 16.06.2015 v časti odôvodnenia nasledovne: · V súlade s čl. 8 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 a nariadenia č. 987/2009 sa po vstupe SR a ČR do Európskej únie naďalej uplatňuje čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. · Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, doby zabezpečenia získané predo dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. · Podľa čl. 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania, ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. · Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia v ústrednej evidencii Sociálnej poisťovne, bola navrhovateľka od 01.01.1990 do 30.06.1997 zamestnaná u zamestnávateľa OKD, Tatranský Permon, a.s. Pribilina, ktorý mal podľa výpisu z obchodného registra ku dňu rozdelenia ČSFR, k 31.12.1992, sídlo na území SR. Z tohto dôvodu všetky doby zabezpečenia získané pred 1. januárom 1993, sa považujú za doby zabezpečenia SR a dôchodok za ne je príslušné poskytnúť ústredie Sociálnej poisťovne. 8. Dňa 05.10.2015 prijal súd podanie opravného prostriedku navrhovateľky voči napadnutému rozhodnutiu, postúpené podľa ust. § 219 zák.č. 461/2003 Z.z. Sociálnou poisťovňou, ústredie, spolu s jej vyjadrením k sporu zo dňa 01.10.2015. Navrhovateľka vo svojom podaní žiadala o revíziu rozhodnutia, z dôvodu nesúhlasu s priznaním starobného dôchodku zo Slovenskej republiky. Namietla, že nárok na starobný dôchodok jej ako občanovi Českej republiky vznikol dňa 11.03.2015 a nie dňa 11.06.2015, tiež že dňa 31.12.1992 nebola zamestnaná v spoločnosti Tatranský Permon, a.s. Podbanské, Pribilina, teda v slovenskom právnom subjekte, ale v spoločnosti OKD, a.s. Ostrava, teda v českom právnom subjekte, k čomu doložila kópiu delimitačného protokolu OKD a.s. Ostrava zo dňa 14.07.1993. 9. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 01.10.2015 žiadala rozhodnutie zo dňa 16.06.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 08.09.2015 o priznaní starobného dôchodku navrhovateľke, ako vecne správne potvrdiť, pričom zopakovala skutkové a právne dôvody obsiahnuté v odôvodnení uvedených rozhodnutí. Zdôraznila, že podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, ktoré má v ústrednej evidencii, bola navrhovateľka v období od 01.01.1990 do 30.06.1997 zamestnaná u zamestnávateľa OKD, Tatranský Permon, a.s. Podbanské, Pribylina, ktorý mal podľa výpisu z Obchodného registra SR k 31.12.1992 sídlo na území SR. Z uvedeného dôvodu sa doby zabezpečenia získané pred 01.01.1993 považujú za doby zabezpečenia SR a dôchodok za ne je príslušná poskytnúť Sociálna poisťovňa, ústredie. Jej postup pri posudzovaní nároku navrhovateľky na starobný dôchodok bol tak správny a zákonný. 10. Dňa 29.10.2015 odporkyňa Krajskému súdu v Bratislave postúpila podanie ďalšieho opravného prostriedku navrhovateľky, ako reakcie na zmenové rozhodnutie zo dňa 08.09.2015, v ktorom opakovane poukázala na to, že do 31.12.1992 vrátane, bola zamestnancom OKD, a.s. OZ Správa sídlišť, stredisko rekreace a rehabilitace Podbanské, čo doložila delimitačným protokolom a poznamenala, že zamestnancom OKD, Tatranský Permon, a.s., sa stala až od 01.01.1993, čo je doložené zaslaným delimitačným protokolom. Odporkyňa v pripojenom vyjadrení konštatovala, že navrhovateľka v opravnom prostriedku neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie jej nároku na starobný dôchodok, pridržiavala sa svojho vyjadrenia zo dňa 01.10.2015 a žiadala potvrdiť rozhodnutie zo dňa 16.06.2015, v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 08.09.2015. 11. Na výzvu súdu doručila navrhovateľka dňa 06.11.2015 „Potvrzení námitky k vydanému rozhodnutí Slovenské sociální pojišťovny,“ v ktorom zotrvala na svojom tvrdení, že dňa 31.12.1992 bola zamestnaná v českom právnom subjekte OKD, a.s., odštepný závod Správa sídlišť, Stredisko rekreace a rehabilitace Podbanské. Spochybnila pravdivosť údajov v evidenčnom liste, podľa ktorých je vedená ako zamestnanec OKD, Tatranský Permon, a.s., nakoľko všetci delimitovaní zamestnanci boli k 31.12.1992 zamestnaní v českom právnom subjekte OKD, a.s. Ostrava, čo potvrdzuje delimitačný protokol medzi OKD, a.s. a OKD, Tatranský Permon, a.s., ktorá bola v obchodnom registri okresného súdu v Košiciach zapísaná až dňa 31.12.1992. Poukázala aj na to, že mzdy pracovníkov a odvody na zdravotné a sociálne poistenie za rok 1992 boli spracované a odvedené OKD a.s., OS Správa sídlišť v Ostrave a zdôraznila, že rozhodujúcim dokumentom je delimitačný protokol, ktorý jednoznačne preukazuje, že všetci zamestnanci boli prevedení z českého na slovenský právny subjekt k 01.01.1993. Vo svojej námietke tiež prízvukovala, že pre stanovenie starobného dôchodku je rozhodujúci pracovný pomer a nie zápis spoločnosti do obchodného registra. 12. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 24.05.2017, odporkyňa k predmetu sporu poukázala na čl. III. delimitačného protokolu zo dňa 14.07.1993, podľa ktorého k prechodu pracovníkov, ktorí dňa 31.12.1992 vykonávali činnosť pre rekreačno-rehabilitačné zariadenie Permon Podbanské a rekreačné zariadenie Štola, došlo v súlade s rozhodnutím č. 17 predstavenstva OKD, a.s. zo dňa 02.11.1992, dňa 1. januára 1993 a súpis pracovníkov ktorí boli prevedení do novej spoločnosti, je uvedený v prílohe č. 3 odovzdávacieho protokolu medzi OKD, a.s. Ostrava a Tatranský Permon, a.s. so sídlom v Starom Smokovci, časť Podbanské 18. Uviedla, že prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov v období pred 1. januárom 1993 je upravený v ust. § 249 a § 250 zák.č. 65/1965 Zb. (Zákonník práce), podľa ktorého ak sa prevádza časť organizácie do inej organizácie, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči pracovníkom tejto časti organizácie na preberajúcu organizáciu. Rozhodnutím predstavenstva OKD, a.s. č. 17 zo dňa 02.11.1992 došlo k zriadeniu dcérskej akciovej spoločnosti Tatranský Permon so sídlom v Starom Smokovci, časť Podbanské 18, na ktorú sa podľa delimitačného protokolu previedol všetok majetok a záväzky súvisiace s rekreačno-rehabilitačným zariadením Permon Podbanské a rekreačným zariadením Štola v Štole a podľa ust. § 59 ods. 3 v spojení s ust. § 480 zák.č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) došlo k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Podľa výpisu z Obchodného registra Obvodného súdu Košice I., vl.č. 369/ V zo dňa 04.04.1993, spoločnosť Tatranský Permon, a.s. so sídlom Starý Smokovec, časť Podbanské 18 vznikla dňa 31.12.1992, pričom zakladateľom sú Ostravsko-karvinské doly, a.s. Ostrava, na základe zakladateľskej listiny spísanej formou notárskej zápisnice podľa ust. § 172 zák.č. 513/1991 Zb.. 13. Zápisom novovzniknutej spoločnosti do obchodného registra dňa 31.12.1992, došlo k prechodu pracovnoprávnych vzťahov osôb zamestnaných v rekreačno-rehabilitačnom zariadení Permon Podbanské a rekreačnom zariadení Štola v Štole, zo zamestnávateľa OKD, a.s. na novovzniknutý Tatranský Permon, a.s.. Z vyššie uvedeného vyplýva, že príslušnou na hodnotenie dôb zabezpečenia zamestnancov zamestnávateľa Ostravsko-karvinské doly, Správa sídlišť,a.s., získaných pred 1. januárom 1993, je v súlade s čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, Slovenská republika. Odporkyňa tak pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok navrhovateľky postupovala v súlade so zákonom a so Zmluvou medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení. Keďže navrhovateľka nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej nároku na starobný dôchodok, žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 16.06.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím (v odôvodnení) zo dňa 08.09.2015 ako vecne správne potvrdiť. 14. Na výzvu súdu doručila navrhovateľka dňa 04.09.2017 vyjadrenie k žiadosti zo dňa 01.09.2017, v ktorom zotrvala na svojom návrhu zo dňa 13.07.2015, že zamestnancom novovzniknutej spoločnosti bola od 01.01.1993 napriek tomu, že v obchodnom registri bola zapísaná dňa 31.12.1992 a konštatovala, že rozhodujúcou skutočnosťou je, kto za rok 1992 odviedol za zamestnancov sociálne a zdravotné poistenie a sociálna poisťovňa platby poistného za posledný deň v roku 1992 za zamestnancov od novovzniknutej spoločnosti neobdržala. 15. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom na základe oboznámenia sa s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul odporkyňu (navrhovateľka svoju neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlnila a súhlasila s rozhodnutím v jej neprítomnosti) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 16.06.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 08.09.2015 je vecne správne a z toho dôvodu ho potvrdil (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 16. Podľa § 491 ods. 1, 2 druhá veta Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej aj „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 17. Podľa § 492 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 18. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu , inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 19. Podľa článku 20 ods.1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „Zmluva“ ) uverejnenej ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 318/1994 Z.z. v spojení s prílohou II. Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, sa doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. 20. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy, ktorá bola uverejnená pod č. 175/1995 Z.z., sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. 21. Podľa článku 52 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a/ podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b/ vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i/ teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/ alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje v deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii/ príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky, podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov. 22. Podľa ods. 4. Nariadenia č. 883/2004, ak výpočet podľa ods. 1 písm. a/ v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná, alebo je vyššia ako paušálna dávka, vypočítaná v súlade s ods. 1 písm. b/, príslušná inštitúcia môže odstúpiť od paušálneho výpočtu za podmienok určených vo vykonávajúcom nariadení. Takéto situácie sú uvedené v prílohe VIII. 23. Podľa článku 8 ods. 1 a prílohy II. Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zostávajú naďalej v platnosti čl. 12, čl. 20, čl. 33 Zmluvy. 24. Podľa článku 8 Nariadenia č. 883/2004, ustanovenia vykonávacieho nariadenia nahrádzajú ustanovenia dojednaní o uplatňovaní dohovorov uvedených v prílohe II. k základnému nariadeniu, ak sú ustanovenia uvedených dojednaní obsiahnuté v prílohe 1 k vykonávaciemu nariadeniu, ktorým je nariadenie č. 997/2009, podľa ktorého sa naďalej uplatňujú čl. 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy. 25. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 27. Podľa § 65 ods. 6 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z.z., žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov. 28. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; 29. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., sa zvyšujú dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., sa zvyšujú dôchodkové dávky od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. 31. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce, ak sa časť organizácie prevádza do inej organizácie, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči pracovníkom tejto časti organizácie na preberajúcu organizáciu. 32. Podľa § 59 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa, pokiaľ sa týka prechodu práv a povinností, primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku. 33. Podľa § 480 zákona č. 513/1991 Zb., práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. 34. V preskúmavanej veci súd zistil a mal za preukázané, že navrhovateľka si ako občianka Českej republiky podala žiadosť o starobný dôchodok zo Slovenskej republiky prostredníctvom Českej správy sociálneho zabezpečenia (ČSSZ) Praha, spísanú dňa 15.12.2014, odporkyni doručenú dňa 05.03.2015. V žiadosti je uvedené, že sídlo zamestnávateľa k 31.12.1992 alebo naposledy pred týmto dňom bolo na území Českej republiky. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 16.06.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 08.09.2015 odporkyňa priznala navrhovateľke podľa ust. § 65, § 82 ZSP a čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 nariadenia č. 883/2004 a nariadenia č. 987/2009 starobný dôchodok od 11.06.2015 v sume 217,70 Eur mesačne. 35. Spornou medzi účastníkmi konania je rozhodná skutočnosť, ktorou je sídlo zamestnávateľa navrhovateľky ku dňu 31.12.1992, t.j. ku dňu rozdelenia ČSFR na dva samostatné štáty, Českú a Slovenskú republiku. Navrhovateľka namietala, že pracovný pomer v spoločnosti Tatranský Permon, a.s. so sídlom Podbanské, Starý Smokovec, jej vznikol až od 01.01.1993, čo preukazovala Delimitačným protokolom o prevode majetku, práv a záväzkov medzi spoločnosťami Ostravsko-karvinské doly (OKD), a.s., Ostrava, Česká republika a Tatranský Permon, a.s., Starý Smokovec, časť Podbanské 18, Slovenská republika, zo dňa 14.07.1993, ktorý vychádza z Rozhodnutia predstavenstva OKD, a.s. Ostrava č. 17. Zdôrazňovala, že uvedená spoločnosť vznikla iba dňa 31.12.1992 a teda nemohla za ňu odvádzať poistné, keďže ku dňu 31.12.1992 pracovala v OKD, a.s. odštepný závod Správa sídlišť, stredisko rekreace a rehabilitace Podbanské, so sídlom v Ostrave, teda v Českej republike. 30. Krajský súd vychádzal z podkladov založených v administratívnom spise, a to z Rozhodnutia predstavenstva OKD, a.s. Ostrava, ČR č. 17 zo dňa 02.11.1992, ako Zakladateľskej listiny akciovej spoločnosti Tatranský Permon so sídlom v Starom Smokovci, časť Podbanské 18, spísanej vo forme Notárskej zápisnice na Štátnom notárstve v Ostrave pod sp.zn. N 1718/92 Nz 1667/92, z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina zo dňa 21.03.2016, v ktorom je v oddiele: Sa, vložka číslo: 10359/L uvedený zápis spoločnosti Tatranský Permon, a.s. so sídlom Starý Smokovec, časť Podbanské 18, odo dňa 31.12.1992, založenej jediným zakladateľom, OKD, a.s. Ostrava a z ďalšieho podkladu vychádzajúceho z uvedenej Zakladateľskej listiny a to Delimitačného protokolu o prevode majetku, práv a záväzkov medzi spoločnosťami Ostravsko-karvinské doly (OKD), a.s., Ostrava a Tatranský Permon, a.s., so sídlom Starý Smokovec, časť Podbanské 18zo dňa 14.07.1993, vrátene prílohy č. 3, súpisu pracovníkov prevedených do novovzniknutej spoločnosti ku dňu 31.12.1992. Nakoľko na preskúmavanú vec sa vzťahujú právne predpisy, platné v rozhodnom čase ku dňu 31.12.1992 v spoločnom štáte ČSFR, súd čiastočne vychádzal aj z judikatúry Najvyššieho súdu ČR, napr. z rozsudku Nejvyššího soudu České republiky zo dňa 29.11.2006 sp. zn 21 Cdo 187/2006, v ktorom uviedol: „Podle ustálené judikatury dochází k přechodu práv a povinností z pracovněprávních vztahů na jiného zaměstnavatele nejen podle ustanovení zákoníku práce, ale i v dalších případech stanovených právními předpisy, například podle ustanovení § 59 odst. 3, § 480 a § 487 obchodního zákonníku.“ 36. Súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že prechod práv a záväzkov (povinností) z pracovno-právnych vzťahov (časť II. bod 11/b Zakladateľskej listiny) nastal v rámci vkladu rekreačno- rehabilitačnej organizačnej jednotky „Permon“ Podbanské a rekreačného zariadenia „Štola“ v Štole (časť I Zakladateľskej listiny) do spoločnosti Tatranský Permon, a.s., so sídlom Starý Smokovec, časť Podbanské, založenej dňa 01.12.1992 a táto osobná zložka (pracovno-právne vzťahy s pracovníkmi) organizačnej jednotky predstavuje nepeňažný vklad do novo založenej spoločnosti. Jej zápisom do obchodného registra dňa 31.12.1992, prešli aj tieto práva a záväzky z pracovno-právnych vzťahov na novovzniknutú právnickú osobu, spoločnosť Tatranský Permon, a.s. so sídlom Starý Smokovec, časť Podbanské 18. Zo zakladateľskej listiny ani z delimitačného protokolu zo dňa 14.07.1993 nevyplýva, že by osobná zložka, t.j. pracovníci, boli vyňatí z nepeňažného vkladu (organizačnej jednotky), naopak z prílohy č. 3 k Delimitačnému protokolu, kde je uvedený súpis pracovníkov prevedených ku dňu 31.12.1992 do novovzniknutej spoločnosti vyplýva, že súčasťou vkladu je aj táto osobná zložka organizačnej jednotky (pracovníci). Uvedený postup je v súlade s ust. § 250 ods. 1 zák.č. 65/1965 Zb. (Zákonník práce), podľa ktorého ak sa časť organizácie prevádza do inej organizácie, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči pracovníkom tejto časti organizácie na preberajúcu organizáciu. 37. Z prílohy č. 3 k Delimitačnému protokolu zo dňa 14.07.1993 o prevode majetku, práv a záväzkov medzi spoločnosťami Ostravsko-karvinské doly (OKD), a.s., Ostrava a Tatranský Permon, a.s. Starý Smokovec, časť Podbanské o prevode pracovníkov, je v priloženom zozname/súpise pracovníkov prevedených ku dňu 31.12.1992 do novovzniknutej spoločnosti, zaradená aj navrhovateľka. Text protokolu v časti III. bod 2 „Delimitace pracovníků včetne práv a záväzků,“ v ktorej je uvedený odkaz na Rozhodnutie č. 17 predstavenstva OKD, a.s. zo dňa 02.11.1992 (zakladateľskú listinu), v súlade s ktorým dochádza k prevodu pracovníkov dňom 01.01.1993 je nesprávny, keďže takéto znenie Zakladateľská listina neobsahuje, tzn. znenie k prechodu práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov dňom 01.01.1993 zapracované v delimitačnom protokole, nekorešponduje so Zakladateľskou listinou Uvedenie prevodu práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov dňa 01.01.1993 v časti III. bod 2 Delimitačného protokolu je bez právnych účinkov, takéto dojednanie odovzdávajúceho a preberajúceho nie je právnym úkonom a nemá žiadnu relevanciu. Protokol má výlučne evidenčný charakter a vychádza z údajov Zakladateľskej listiny, čo vyplýva aj zo záverečného ustanovenia na str. 3 protokolu. . Správny dátum prevodu pracovníkov dňa 31.12.1992, je uvedený v prílohe č. 3 k protokolu v zozname /súpise pracovníkov. Podľa právneho názoru NS SR vyjadreného v rozsudku sp. zn. 1Sžr/35/2011 zo dňa 12.07.2011, delimitačný protokol nie je právny úkon, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, je len súpisom slúžiacim najmä k evidenčným účelom pri odovzdávaní majetku. 38. Súd pri posudzovaní medzi účastníkmi sporného prechodu práv a záväzkov (povinností) z pracovno- právnych vzťahov vychádzal zo Zakladateľskej listiny - Rozhodnutia č. 17 predstavenstva OKD, a.s. Ostrava o založení spoločnosti Tatranský Permon, a.s. so sídlom v Starom Smokovci, časť Podbanské 18, dňa 01.12.1992, zapísanej do obchodného registra dňa 31.12.1992 a vychádzajúc zo skutočnosti, že zmluva o predaji časti podniku ani zmluva o vklade časti podniku nebola v preskúmavanej veci uzavretá, je prechod práv a povinností pri vklade časti podniku, t.j. organizačnej jednotky RRZ Permon, Podbanské a rekreačného zariadenia Štôla v súlade s ust. § 59 ods. 3 v spojení s § 480 zák.č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník). Z uvedeného vyplýva, že v rozhodnom čase, dňa 31.12.1992 mala novovzniknutá spoločnosť ako zamestnávateľ navrhovateľky, sídlo na území Slovenskej republiky, z titulu prechodu práv a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov v rámci prechodu práv a povinností pri vklade časti podniku a to samostatnej organizačnej jednotky Rekreačno-rehabilitačné zariadenie Permon, Podbanské a rekreačného zariadenia Štôla do novovzniknutej právnickej osoby so vznikom 31.12.1992. Všetky doby poistenia (zamestnania), ktoré navrhovateľka získala ku dňu rozdelenia ČSFR dňa 31.12.1992, sa potom podľa čl. 20 ods.1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, uverejnenej v Prílohe II nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, považujú za doby poistenia v SR a dôchodok za ne je príslušná poskytnúť slovenská Sociálna poisťovňa - ústredie. 31. Napadnuté rozhodnutie zo dňa 16.06.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 08.09.2015, ktorými odporkyňa priznala navrhovateľke od 11.06.2015 starobný dôchodok v sume 217,70 Eur mesačne je správne, pretože odporkyňa v ňom zhodnotila aj tzv. federálne doby poistenia od 01.09.1970 do 31.12.1992 a vymeriavacie základy podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia a príslušných podkladov (formulárov), zaslaných českým nositeľom dôchodkového poistenia Českej správy sociálneho zabezpečenia (ČSSZ). Výšku starobného dôchodku navrhovateľka nenamietala. Odporkyňa teda v súlade s platnými právnymi predpismi SR a nariadením č. 883/2004 v spojení s nariadením č. 987/2009 správne posúdila svoju právomoc a príslušnosť rozhodnúť o nároku navrhovateľky na starobný dôchodok za obdobie do 31.12.1992, keďže sídlo jej zamestnávateľa bolo ku dňu 31.12.1992 na území Slovenskej republiky. 32. Námietka navrhovateľky, že pracovný pomer jej na základe Delimitačného protokolu zo dňa 14.07.1993 v novozniknutej spoločnosti Tatranský Permon, a.s. so sídlom Starý Smokovec, časť Podbanské vznikol od 01.01.1993 je nedôvodná, pretože vznikol už dňa 31.12.1992, zápisom uvedenej spoločnosti do obchodného registra. Ide o kritérium sídla zamestnávateľa podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení a článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy, zapísaného ku dňu 31.12.1992 v obchodnom registri, čo v preskúmavanej veci je sídlo zamestnávateľa navrhovateľky na území SR. Námietka navrhovateľky, že rozhodujúcou skutočnosťou je to, kto za rok 1992 odviedol sociálne a zdravotné poistenie za zamestnancov a že sociálna poisťovňa neobdržala platby poistného od novovzniknutej spoločnosti, je pre rozhodujúcu skutočnosť, ktorou je sídlo zamestnávateľa k 31.12.1992 na území SR, rovnako nedôvodná. Kritérium odvodu poistného zamestnávateľom v čase rozdelenia ČSFR je irelevantné. Zmluva medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení (ako uviedol aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn 21 Cdo 187/2006 zo dňa 29.11.2006, že v samej podstate veci nejde o zmluvu „o sociálnom zabezpečení“ ale o vysporiadanie implicitných finančných záväzkov ČSFR; tato Zmluva sa stala tiež dohodou je výslovne citovaná v Zmluve, ktorou bolo definitívne ukončené delenie majetku ČSFR (č. 63/2000 Sb. m.s.). 33. Krajský súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že odporkyňa správne a v súlade so zákonom rozhodla o starobnom dôchodku navrhovateľky, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 16.06.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 08.09.2015 potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 3 O.s.p. ako vecne správne a zákonné. 34. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. tak, že procesne neúspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Najvyšší súd SR, do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou Krajského súdu v Bratislave, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.