Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/140/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202070 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015202070.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX O., právne zast. JUDr. Marián Ďurina, advokát, Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 08.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8. 9.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 08.09.2015 odporca podľa § 65, § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov a podľa čl. 4 až 7 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení priznal navrhovateľovi starobný dôchodok od 01.07.2015 v sume 269,50 eur mesačne. Výrok rozhodnutia odôvodnil odporca tým, že citoval ustanovenie § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v zmysle ktorého bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok pretože získal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahol dôchodkový vek. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahol dovŕšením 62 rokov veku a to 08.01.2015. K uvedenému dátumu získal navrhovateľ 15 233 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktoré obdobie je uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Navrhovateľ získal 41 rokov a 268 dní obdobia dôchodkového poistenia. S poukazom na príslušné ustanovenie § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. suma starobného dôchodku bola u navrhovateľa určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2014 navrhovateľ na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Rozhodujúce obdobie bolo preto podľa § 63 ods. 7 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov rozšírené postupne pred 01.01.1984 tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zároveň odporca uviedol, že prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia, je uvedený v osobnom liste, ktorý je prílohou rozhodnutia. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. bola u navrhovateľa prepočítaná aj náhradná doba podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku 2002. Jednotlivé dni kalendárnych rokov sú presne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a za tieto obdobia patrila pomerná časť osobného mzdového bodu v hodnote 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia predstavoval u navrhovateľa 7,9739 a v rozhodujúcom období získal navrhovateľ úhrnom 5 858 dní dôchodkového poistenia, t. j. 16,0494 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Na základe uvedeného podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období tvoril priemerný osobný mzdový bod, ktorý je 0,4969. V súlade s ustanovením § 63 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. bola vypočítaná hodnota priemerného osobného mzdového bodu, ktorá tvorila u navrhovateľa 0,5925. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. k 08.01.2015 získal navrhovateľ 15 233 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 41,7343 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.07.2015 je 10,6865 eur, a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2014 10,2524 eur a indexu 1,04234122, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Suma starobného dôchodku na základe uvedených skutočností patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok bola vypočítaná vo výške 264,30 eur mesačne a bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Zároveň bola táto suma starobného dôchodku zvýšená podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. odo dňa priznania dôchodku o 5,20 eur mesačne na sumu starobného dôchodku 269,50 eur mesačne. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 08.09.2015 včas opravný prostriedok dňa 10.11.2015, v ktorom namietal, že mu neboli správne započítané všetky posudzované odpracované doby v zamestnaní, a to aj v zahraničí. Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že jeho osobný list dôchodkového poistenia nie je úplný, chýbajú v ňom kľúčové obdobia majúce bezprostredný vplyv na výšku osobného mzdového bodu. Navrhovateľ k podaniu priložil aj list odporcovi, v ktorom žiadal o vysvetlenie prečo do úhrnu zárobkov pre účely výpočtu dôchodku neboli započítané zárobky na území Ruskej federácie a následné vysvetlenie odporcu zo dňa 03.11.2015, ktorý navrhovateľovi vysvetlil, že pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľa vychádzal z čl. 5 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení, z ktorého vyplýva, že občanom, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany a po presídlení pracovali sa dôchodok a iné dávky vymerajú zo zárobkov dosiahnutých v štáte, do ktorého presídlili. Nakoľko navrhovateľ bol po presídlení na územie Slovenskej republiky zamestnaný, starobný dôchodok bol vymeraný zo zárobkov dosiahnutých v zamestnaní na území Slovenskej republiky. Odporca sa k návrhu na preskúmanie rozhodnutia vyjadril v písomnom podaní zo dňa 09.12.2015. K skutkovému a právnemu stavu uviedol, že navrhovateľ získal ku dňu 08.01.2015, t. j. ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku 15 233 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 41 rokov a 268 dní obdobia dôchodkového poistenia. Táto skutočnosť však podľa odporcu ani navrhovateľa nie je sporná. Nakoľko však z opravného prostriedku navrhovateľa zo dňa 10.11.2015, v ktorom namietal nezhodnotenie odpracovaných dôb v zamestnaní a to aj v zahraničí, nie je odporcovi zrejmé, ktoré obdobia navrhovateľ namietal, preto bol odporcom vyzvaný na doplnenie podania listom zo dňa 09.12.2015. Odporca následne vo vyjadrení zo dňa 07.01.2016 uviedol, že navrhovateľ žiadal o zhodnotenie obdobia zamestnania v Ruskej federácii od 29.06.1968 do 31.12.1994. Odporca poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 08.09.2015 o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi vychádzalo z Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení, a preto odporca postupoval správne, keď započítal pre nárok na sumu starobného dôchodku aj doby potvrdené nositeľom poistenia Ruskej federácie a priemerný osobný mzdový bod určil zo zárobkov získaných v Slovenskej republike. Odporca poukázal na čl. 4 až 7 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľ v podaní zo dňa 06.04.2017 zotrval na svojom návrhu, chcel ho rozšíriť o zrušenie rozhodnutia odporcu č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 17.03.2017 a uviedol, že sa cíti byť postupom výpočtu svojho starobného dôchodku odporcom diskriminovaný, nakoľko vymeraný dôchodok je veľmi nízky. Navrhovateľ sa domnieval, že ide o porušenie práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa Listiny základných práv a slobôd, nesúhlasil s tým, že sa mu síce zarátalo odpracované obdobie v zahraničí, ale nie dosahované výšky hrubých ročných príjmov. Navrhovateľ je presvedčený, že v dôsledku toho bol výrazne poškodený. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) “) v konaní podľa § 250l zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) vec prejednal ako súd miestne a vecne príslušný. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel správny súd k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný a napadnuté rozhodnutie je potrebné podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdiť. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3. Podľa § 63 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku 2015 19 %. Podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Dohoda medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení, je platná od 1. júla 1960, vzťahuje sa na poskytovanie dávok nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, tiež na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a sociálnej starostlivosti; na účely priznávania dôchodkov a iných dávok sa umožňuje prihliadať aj na doby zamestnania a doby iných jemu na roveň postavených činností, získané podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany; dávky dôchodkového zabezpečenia vypláca inštitúcia vykonávajúca dôchodkové zabezpečenie zmluvného štátu, na území ktorého oprávnená osoba býva. Podľa čl. 4 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení, pri priznávaní dôchodku a iných dávok sa započítavajú všetky doby zamestnania získané na území obidvoch zmluvných strán. Podľa čl. 5 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení, občanom, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany a po presídlení pracovali sa dôchodok a iné dávky vymerajú zo zárobkov dosiahnutých v štáte, do ktorého presídlili. Podľa čl. 6 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení, dôchodky priznávajú a vyplácajú orgány sociálneho zabezpečenia tej zmluvnej strany, na ktorej území občania, ktorí majú nárok na dôchodok, trvale bývajú ku dňu podania žiadosti o dôchodok; dôchodky sa priznávajú za podmienok a vo výške stanovenej právnymi predpismi tejto zmluvnej strany. Podľa čl. 7 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení, ak sa presídli poberateľ dôchodku z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany, nositeľ poistenia druhého štátu začne vyplácať dôchodok podľa svojich právnych predpisov a orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý vyplácal dôchodok, výplatu dôchodku od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po presídlení zastaví. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ako z opravného prostriedku navrhovateľa, vyjadrenia a rozhodnutia odporcu vyplynulo sporné vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu odporcu bolo medzi účastníkmi obdobie zamestnania navrhovateľa v Ruskej federácii od 29.06.1968 do 31.12.1994, o ktorom navrhovateľ tvrdil, že toto obdobie nebolo zhodnotené, teda výška starobného dôchodku nebola vymeraná aj z týchto dosiahnutých zárobkov, a o ktorom odporca tvrdil, že navrhovateľovi boli na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia zhodnotené všetky dosiahnuté zárobky v plnom rozsahu dosiahnuté v zamestnaní na území Slovenskej republiky, keď podľa čl. 5 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení, občanom, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany a po presídlení pracovali sa dôchodok a iné dávky vymerajú zo zárobkov dosiahnutých v štáte, do ktorého presídlili. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledovné skutočnosti: navrhovateľ žiadosťou zo dňa 14.01.2015 požiadal o priznanie starobného dôchodku. Rozhodnutím odporcu č.: XXX XXX XXXX X . zo dňa 08.09.2015 bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok na základe správne zohľadneného obdobia dôchodkového poistenia a výšky hrubých príjmov. Doby zamestnania a náhradné doby, ktoré boli započítané do dôchodkového poistenia tvoria prílohu č. 1 k žiadosti o dôchodok. Súčasťou napadnutého rozhodnutie odporcu vydaného dňa 08.09.2015 sú aj evidenčné listy o dobe zamestnania a výške zárobku, ktoré sú obsahom dávkového spisu. Podľa názoru súdu priznanie starobného dôchodku navrhovateľa k 01.07.2015 bolo posúdené správne. Sociálna poisťovňa, ústredie v súlade s príslušnými ustanoveniami, ktoré súd vyššie citoval, ako aj v súlade s tými, ktoré uviedol odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s poukazom na články Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení zohľadnila všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vypočítala výšku starobného dôchodku u navrhovateľa podľa platných právnych predpisov. Ako vyplýva zo samotného odôvodnenia rozhodnutia odporcu, ale aj z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom dávkového spisu, navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok vo výške, ktorá bola vypočítaná s poukazom na listinné dôkazy, ktoré boli predložené odporcom správne a zákonne s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. a Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení. Správny súd musí konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 08.09.2015, ktorým odporca podľa § 65, § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 4 až 7 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení priznal navrhovateľovi starobný dôchodok od 01.07.2015 v sume 269,50 eur mesačne, považuje za vecne správne, vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu, náležite odôvodnené a vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. Záverom súd uvádza, že k ďalšiemu rozhodnutiu vydaného odporcom po 01.07.2016 je potrebné uviesť, že od 01.07.2016 je účinný zákon, t. j. Správny súdny poriadok („SSP“), podľa ktorého všetky vydané rozhodnutia po 01.07.2016 sú dvojstupňové, a preto súd v tomto konaní nemôže preskúmať rozhodnutia, ktoré sú dvojstupňové, už aj vzhľadom na poučenie v týchto rozhodnutiach, kde sa už opravné prostriedky nepodávajú na súd, ale v poučení uvedenému správnemu orgánu. O náhrade trov konania správny súd rozhodol za použitia § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania, keď navrhovateľ nebol v súvislosti s vedením preskúmavacieho konania na súde úspešný a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).