Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/46/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200578 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016200578.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: CFP MANAGEMENT s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 70, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o. so sídlom Zelinárska 8, Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 1.4.2016 proti rozhodnutiu odporkyne Číslo: XXX XXX XXXX X -II. zo dňa 10.3.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne Číslo: XXX XXX XXXX X -II. zo dňa 10.3.2016 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X -II. zo dňa 10.3.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odporkyňa za použitia § 237 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že navrhovateľ je povinný vrátiť neprávom vyplatenú sumu 8 238,48 eura na dôchodku jeho zamestnanca M. C., narodeného XX.X.XXXX (ďalej len „zamestnanec“) do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že na evidenčnom liste dôchodkového poistenia z 11.9.2014 navrhovateľ potvrdil zánik povinného dôchodkového poistenia zamestnanca a to dňom 31.8.2014, pričom na základe takto potvrdenej skutočnosti odporkyňa priznala zamestnancovi na základe jeho žiadosti od 1.9.2014 predčasný starobný dôchodok. Pretože následne bolo zistené, že povinné dôchodkové poistenie zamestnanca trvalo aj po 31.8.2014 a zaniklo až 31.5.2015, na úhradu neprávom vyplatenej sumy predčasného starobného dôchodku zamestnanca úhrnom vo výške 8 238,48 eura (za obdobie od 1.9.2014 do 9.11.2015) bol zaviazaný navrhovateľ. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 1.4.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nesprávne právne posúdenie veci, ktoré vzhliadol v tom, že zamestnanec ho nikdy neinformoval o podaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok, o vzniku nároku naň, ani o jeho vyplácaní. Tiež, že pochybila odporkyňa, ak v rozpore s § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení priznala zamestnancovi predčasný starobný dôchodok, hoci z vlastnej evidencie vedela, resp. mala vedieť, že zamestnanec je v pracovnoprávnom vzťahu s navrhovateľom. V ďalšom dôvodil, že zamestnanca odhlásil z registra poistencov dňa 17.9.2014 k 31.8.2014, že neeviduje žiaden evidenčný list dôchodkového poistenia, datovaný 11.9.2014 a že na základe toho, že sa so zamestnancom dohodol na pokračovaní jeho zamestnávania, vykonal storno odhlášky zamestnanca. Podaním, ktoré bolo súdu doručené 8.9.2020 navrhovateľ predložil súdu kópiu mailu zo dňa 19.9.2014 od „V. T.“, adresovaného „O. I.“ s textom: „A. O. chcela by som Vas poprosit o storno odhlasky nasho zamestnanca C. M., r. c. XXXXXXXXXX na spolocnost CFP Management s.r.o.“ V súvislosti s dohľadaním tohto dôkazu uviedol, že tento mail bol omylom založený v osobnom spise iného pracovníka - menovca: D. C., ktorý sa stal zamestnancom navrhovateľa 11.7.2016. Na pojednávaní vo veci samej navrhovateľ namietal premlčanie pohľadávky a to dňom 10.3.2019, tiež, že toto konanie pred konajúcim súdom nemôže byť konaním o odvolaní, ale konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ako to je uvedené v poučení napadnutého rozhodnutia. Odporkyňa navrhla vo svojom vyjadrení zo dňa 28.4.2016 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrvala na jeho správnosti a zákonnosti, ako aj na dôvodoch jeho vydania. Zdôraznila, že navrhovateľ na evidenčnom liste dôchodkového poistenia zo dňa 11.9.2014 potvrdil, že dôchodkové poistenie zamestnanca zaniklo 31.8.2014. V ďalšom uviedla, že zamestnanec požiadal o predčasný starobný dôchodok 28.8.2014, ktorý žiadal priznať od 1.9.2014, ktorý mu bol následne priznaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 z 20.10.2014 v sume 572,30 eura mesačne. Následne bolo zistené, že jeho obdobie dôchodkového poistenia trvalo aj po 31.8.2014 a zaniklo až 31.5.2015. Záverom uviedla, že zavinením navrhovateľa bol predčasný starobný dôchodok vyplácaný od 1.9.2014 do 9.11.2015. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len „O.s.p.“) s poukazom na § 492 zák. č. 162/2015 Správny súdny poriadok (SSP) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní za účasti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporkyne. Z jeho obsahu o. i. zistil, že podľa evidenčného listu dôchodkového poistenia vystaveného navrhovateľom dňa 11.9.2014, bolo obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca (C. M.) v roku 2014 od 1.1.2014 do 31.8.2014. Na základe žiadosti M. C. o predčasný starobný dôchodok mu bol tento priznaný od 1.9.2014 rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 20.10.2014 vo výške 572,30 eura. Podľa evidenčného listu dôchodkového poistenia vystaveného navrhovateľom dňa 18.12.2015 a dňa 20.7.2016, obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca v roku 2014 bolo od 1.1.2014 do 31.12.2014 a v roku 2015 od 1.1.2015 do 31.5.2015. Odporkyňa rozhodnutím, č. XXX XXX XXXX X z 22.1.2016 odňala zamestnancovi predčasný starobný dôchodok od 10.3.2016. Napadnutým rozhodnutím rozhodla o vrátení neprávom vyplatenej sumy predčasného starobného dôchodku zamestnancovi za obdobie od 1.9.2014 do 9.11.2015. Prvá zmienka o trvaní povinného dôchodkového poistenia zamestnanca u navrhovateľa v období od 2.10.2013 do 31.5.2015 sa nachádza na internom počítačovom výstupe odporkyne zo 14.11.2015. Podľa ust. § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení: Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba alebo je fyzická osoba uvedená v § 4 ods. 1 písm. d). Podľa ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod. 1. zákona o sociálnom poistení: Zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). Podľa ust. § 232 ods. 1, ods. 2 písm. a) - c) zákona o sociálnom poistení: (1) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom; táto evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá. (2) Evidencia musí obsahovať tieto údaje: a) priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvísk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu a údaj o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa, b) identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, c) deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi. Podľa ust. § 237 zákona o sociálnom poistení: (1) Ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona, nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy. (2) Právo na náhradu neprávom vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu rozhodnutia. Podľa ust. § 220 zákona o sociálnom poistení: Súd preskúmava neprávoplatné rozhodnutia vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, o ktorých v prvom stupni rozhodovalo ústredie, a právoplatné rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v ostatných veciach. Podľa § 179 ods. 1 písm. a), bod 1. - 3. zákona o sociálnom poistení: Do pôsobnosti ústredia patrí a) rozhodovať v prvom stupni 1. o dôchodkových dávkach, o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu, 95a) o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente, 2. o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť, alebo úrazovú rentu, alebo pozostalostnú úrazovú rentu, alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, 3. o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávkach uvedených v písmene a) v prvom bode. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p.: O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke premlčania vo vzťahu k povinnosti vrátenia neprávom vyplatenej sumy 8 238,48 eura na dávkach predčasného starobného dôchodku: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. V zmysle § 237 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa odporkyňa o neprávom vyplatených dávkach mohla najskôr dozvedieť dňa 14.11.2015 (interný počítačový výstup odporkyne zo 14.11.2015), odkedy najskôr mohla začať plynúť 3-ročná subjektívna premlčacia lehota. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané 10.3.2016, teda k premlčaniu tohto práva na vrátenie nemohlo dôjsť. K námietke, podľa ktorej navrhovateľ nemal vedomosť o podaní žiadosti zamestnanca o predčasný starobný dôchodok a nebol ani odporkyňou vyzvaný na potvrdenie skutočností, rozhodných pre priznanie tohto dôchodku: Táto námietka je právne bezvýznamná a teda nedôvodná. Povinnosť navrhovateľa ako zamestnávateľa ohlasovať odporkyni skutočnosti, súvisiace s dôchodkovým poistením svojich zamestnancov vyplýva priamo z vyššie citovaných ustanovení § 231, § 232 zákona o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľ 11.9.2014 oznámil odporkyni, že obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca M. C. trvalo do 31.8.2014. Nakoľko tento zamestnanec požiadal o predčasný starobný dôchodok od 1.9.2014, odporkyňa v priebehu skúmania podmienok splnenia nároku na tento dôchodok mala k dispozícii jedinú informáciu (evidenčný list dôchodkového poistenia zo dňa 11.9.2014 vyhotovený navrhovateľom), podľa ktorej k 1.9.2014 zamestnanec k tomuto dátumu už nebol povinne dôchodkovo poistený (§ 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Inú informáciu odporkyňa k dispozícii nemala. Preto ani nebolo potrebné, aby odporkyňa osobitne vyzývala navrhovateľa na overenie tejto skutočnosti. Informáciu o tom, že zamestnanec bol i naďalej povinne dôchodkovo poistený, nemala ani v čase vydania rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku, teda 20.10.2014. Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že odporkyňa pochybila, keď z vlastnej evidencie (§ 226 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení) vedela, alebo mala vedieť, že zamestnanec je v pracovnoprávnom vzťahu s ním, teda, že je povinne dôchodkovo poistený. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že evidencia odporkyne je vytváraná na základe podkladov, predkladaných zamestnávateľmi - v danom prípade navrhovateľom a ten 11.9.2014 odporkyni oznámil, že zamestnancovi skončilo obdobie povinného dôchodkového poistenia ku dňu 31.8.2014 ! Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku - návrhu sám uviedol, že v dôsledku objektívnych skutočností ukončil so zamestnancom pracovnoprávny vzťah k 31.8.2014 a zamestnanca odhlásil z registra poistencov 17.9.2014 (ako to je zjavné z obsahu evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia založeného v administratívnom spise odporkyne sa tak stalo 11.9.2014). Následne však so zamestnancom uzatvoril nový pracovnoprávny vzťah od 1.9.2014 a (ako to uvádza v podanom návrhu) „vykonal storno tejto odhlášky“. K stornu odhlášky zamestnanca: Navrhovateľ sa o storne odhlášky zmienil v podanom návrhu a 8.9.2020 súdu doručil ako dôkaz jej kópiu. Ide o kópiu mailu z 19.9.2014 odosielateľa podpísaného ako „V. T.“, adresovaného „O. I.“, predmet: „Storno“, s textom:“ Pani O. chcela by som Vas poprosit o storno odhlasky nasho zamestnanca C. M., r. c. XXXXXXXXXX na spolocnost CFP Management s.r.o.“ Ako to je zrejmé, z tohto predloženého dôkazu, nedá sa z neho zistiť, či ho mal odoslať navrhovateľ a ani to, či bol adresovaný odporkyni ! Podľa textu sprievodného listu, ktorým bola táto písomnosť doručená súdu, tento mail bol omylom založený v osobnom spise iného zamestnanca rovnakého priezviska - C. D., ktorého pracovný pomer u navrhovateľa trval však až od 11.7.2016 do 12.12.2016! Teda v roku 2014 vôbec nejestvoval, preto nie je zrejmé, ako mohol byť do tohto osobného spisu, ktorý bol vytvorený až v roku 2016 založený mail z roku 2014. Bez ohľadu na uvedené, súd podrobne preskúmal administratívny spis odporkyne, avšak tento mail navrhovateľa sa v ňom nenachádza! Podľa názoru súdu, ak by aj navrhovateľ takýto mail odporkyni poslal, bolo jeho úlohou s poukazom na § 321 zákona o sociálnom poistení: - buď následne zaslať odporkyni nový - opravený evidenčný list dôchodkového poistenia zamestnanca, - avšak ako najvhodnejšie a zákonu o sociálnom poistení vyhovujúce by bolo zaslanie nového evidenčného listu dôchodkového poistenia zamestnanca na obdobie od 1.9.2014. Navrhovateľ však ostal v tomto smere nečinný a až 18.12.2015 zaslal odporkyni evidenčný list dôchodkového poistenia zamestnanca, podľa ktorého povinné dôchodkové poistenie zamestnanca trvalo v roku 2014 od 1.1.2014 do 31.12.2014 a v roku 2015 od 1.1.2015 do 31.5.2015. Z vyššie uvedeného je teda nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že navrhovateľ odporkyni oznámil 11.9.2014 ukončenie povinného dôchodkového poistenia zamestnanca k 31.8.2014. Na základe tejto skutočnosti odporkyňa priznala zamestnancovi predčasný starobný dôchodok od 1.9.2014 rozhodnutím zo dňa 20.10.2014, pričom navrhovateľ pokračovanie povinného dôchodkového poistenia zamestnanca od 1.9.2014 odporkyni nijakým spôsobom neoznámil. Niet teda pochybností o tom, že práve navrhovateľ spôsobil vyplácanie dôchodkových dávok predčasného starobného dôchodku zamestnancovi. Z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie správne a vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Pretože námietky, vznesené navrhovateľom v podanom návrhu - opravnom prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu súd vyhodnotil ako nedôvodné, pričom v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v zmysle § 237 ods. 1 zákona o sociálnom poistení svojím konaním spôsobil poskytovanie neprávom vyplatených dávok predčasného starobného dôchodku zamestnancovi, súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).