Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/71/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200916 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016200916.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: B.. N. D., R. Š. XX, R., zastúpená: JUDr. Jana Berecová Titková, advokátka so sídlom Dubová 2, Nitra, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom. Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 26.5.2016 proti rozhodnutiu odporkyne č.: XXX XXX XXXX X - B.. zo dňa 22.3.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č.: XXX XXX XXXX X - B.. zo dňa 22.3.2016, ak aj zmenové rozhodnutie č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 5.4.2016 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke k rukám jej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 452,66 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X - B.. z 22.3.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odporkyňa podľa § 65, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), za použitia Čl. 52 ods. 1 písm. a), ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 (ďalej len „nariadenie č. 988/2009“) navrhovateľke priznala od 29.8.2015 starobný dôchodok v sume 481,80 eur mesačne. Následne vydaným zmenovým rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 5.4.2016 tento starobný dôchodok od 1.1.2016 zvýšila na sumu 483,80 eur mesačne. Proti napadnutému rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 265.5.2016, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Uviedla v ňom, že odporkyňa pri výpočte sumy starobného dôchodku jej nezapočítala doby dôchodkového zabezpečenia, dosiahnuté do 31.12.1992 (rozdelenie ČSFR). Uviedla, že pracovala u zamestnávateľa so sídlom v Českej republike, avšak nikdy nepracovala na území Českej republiky. Tiež uviedla, že Česká správa sociálneho zabezpečenia jej rozhodnutím z 29.2.2016 priznala starobný dôchodok v sume 7 075,00 Kč (258,20 eur) mesačne. Starobný dôchodok, priznaný Českou správou sociálneho zabezpečenia (258,20 eur) a starobný dôchodok priznaný napadnutým rozhodnutím (481,80 eur) po ich sčítaní predstavuje sumu 740,00 eur. Dodala, že ak by sa obdobie dôchodkového poistenia, získané podľa právnych predpisov Českej republiky, započítalo do výpočtu starobného dôchodku podľa odporkyne, tak by jej prináležal starobný dôchodok v sume 806,77 eur. Teda rozdiel medzi touto sumou starobného dôchodku a sumou priznanou napadnutým rozhodnutím je 66,77 eur (806,77 eur mínus 740,00 eur = 66,77 eur). Odporkyňa navrhla vo svojom vyjadrení zo dňa 16.6.2016 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázala pritom na skutočnosť, že všetky doby zabezpečenia, získané navrhovateľkou pred 1.1.1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a starobný dôchodok za ne je príslušná poskytnúť Česká republika. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní v neprítomnosti odporkyne, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavila a svoju neúčasť písomne ospravedlnila. Súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods.2 písm. a) O.s.p. a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporkyne, osobitne so spôsobom výpočtu určenia sumy starobného dôchodku. Podľa Čl. 6 nariadenie č. 988/2009: Sčítanie dôb Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, príslušná inštitúcia členského štátu, právne predpisy ktorého: - nadobudnutie, zachovanie, trvanie alebo znovunadobudnutie práva na dávky, - pokrytie právnymi predpismi, alebo - prístup k alebo vyňatie z povinného, voliteľného nepretržitého alebo dobrovoľného poistenia, podmieňujú ukončením dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliskom, zohľadní v potrebnom rozsahu doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje. Podľa Čl. 52 nariadenie č. 988/2009: Priznanie dávok 1. Príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a) podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b) vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov. Podľa Čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 318/1994 Z.z.): Doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p.: O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods.2 písm. a) O.s.p.: Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: Ako to je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a z Osobného listu dôchodkového poistenia na určenie minimálneho dôchodku (Príloha k rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X z 22.3.2016), navrhovateľka v období rokov 1970 - 2015 získala 16 366 dní úhrnu kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, pričom za obdobie rokov 1993 - 2015, teda po rozdelení ČSFR, na území Slovenskej republiky 8 185 dní súčtu kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Odporkyňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzala zo súčtu kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia získaného na území Slovenskej republiky, teda 8 185 dní. S poukazom na Čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenie č. 988/2009 však podľa názoru súdu takýto jej postup nebol správny. Podľa názoru súdu, takýto postup pri stanovení sumy starobného dôchodku nebol správny. Článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ktorý i po prijatí nariadenie č. 883/2004 ostal platný) svojím obsahom určuje doby zabezpečenia pred dňom rozdelenia ČSFR. S poukazom na tento článok navrhovateľka získala pred 1.1.1993 v Českej republike 8 181 dní zabezpečenia (podľa rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia č.j.: R-29.2.2016 - 428/555 529 6901 z 29.2.2016), v Slovenskej republike 8 185 dní zabezpečenia podľa napadnutého rozhodnutia (podľa rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia č.j.: R-29.2.2016 - 428/555 529 6901 z 29.2.2016 8 093 dní zabezpečenia). Podľa názoru súdu, mala odporkyňa pri určení sumy starobného dôchodku v prejednávanej veci postupovať v súlade s Čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 988/2009. Teda prioritne určiť teoretickú sumu starobného dôchodku podľa platnej právnej úpravy Slovenskej republiky a to započítaním zisteného úhrnu kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia - 16 366 dní. Takto zistenú teoretickú sumu dôchodkovej dávky následne krátiť pomerom trvania dôb získaných v Slovenskej republike (8 185 dní) k úhrnu všetkých získaným dobám(16 366 dní), získaným pred ako aj po 1.1.1993. Iba takýto postup je podľa právneho názoru súdu súladným s cit. ustanovením Čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 988/2009. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že aj Česká správa sociálneho poistenia pri určení sumy starobného dôchodku navrhovateľky (rozhodnutie č.j.: R-29.2.2016 - 428/555 529 6901 z 29.2.2016) postupovala obdobným spôsobom. Pretože súd dospel k presvedčeniu, že postup odporkyne, použitý pri určení sumy starobného dôchodku v prejednávanej veci nebol v súlade s Čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 988/2009, napadnuté rozhodnutie, aj následne vydané zmenové rozhodnutie č.: XXX XXX XXXX X z 5.4.2016 zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. S poukazom na § 250r O.s.p. je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu, vysloveným týmto rozsudkom. V ďalšom konaní bude preto potrebné, aby odporkyňa primárne určila teoretickú výšku starobného dôchodku započítaním úhrnu kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia (16 366 dní). Takto vypočítanú sumu následne kráti pomerom medzi súčtom kvalifikovaného dôchodkového poistenia (8 185 dní) a úhrnom kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia (16 366 dní). O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka si s podaním návrhu uplatnila pre prípad úspechu v konaní náhradu trov konania. Ich výšku vyčíslila podaním, doručeným súdu na pojednávaní sumou spolu 452,66 eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. nasledovne: a/ tarifná odmena 333,78 eur ( - prevzatie a príprava: 66,00 eur + režijný paušál: 8,58 eur = 74,58 eur; - spísanie návrhu z 26.5.2016: 66,00 eur + režijný paušál: 8,58 eur = 74,58 eur; - vyjadrenie z 11.3.2020: 81,69 eur + režijný paušál: 10,62 eur = 92,31 eur; - účasť na pojednávaní 1.7.2020: 81,69 eur + režijný paušál: 10,62 eur = 92,31 eur), b/ náhrada za stratu času 70,80 eur (pojednávanie 1.7.2020, 4 x 1/2 hod., t.j. 4 x 17,70 eur ), c/ hotové výdavky 14,41 eur (pojednávanie 1.7.2020 - 184 km pri spotrebe 6,6l l/100 km benzínu: 1,187 eur x 12,1441 l), d/ náhrada za použitie motorového vozidla 33,67 eur ( pojednávanie 1.7.2020, 184 km x 0,183 eur). Spolu: 333,78 eur + 70,80 eur + 14,41 eur + 33,67 eur = 452,66 eur. Pretože súdu preložené a dokladované vyúčtovanie trov navrhovateľky zodpovedá platnej právnej úprave, súd túto náhradu trov priznal. Odporkyňa je povinná v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť náhradu trov konania k rukám zástupkyne navrhovateľky na účet, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Nitra, číslo účtu: 0232629094/0900, IBAN: SK5909000000000232629094. Záverom súd poznamenáva, že odporkyňa i keď bola v konaní neúspešná, je zo zákona oslobodená od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.) a preto ju súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).