Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sa/19/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201350 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016201350.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobkyne: Y. U., T. XX.XX.XXXX, H. W. XXXX/X, H., zastúpenej: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Bratislava, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o žalobe vo veci správneho trestania voči rozhodnutiu žalovaného č.: KRPZ-BA-KDI21-61/2016-P zo dňa 17.06.2016 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobkyni nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-61/2016-P zo dňa 17.06.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu - Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV, (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č.: ORP-P-67/ BAIV-ODI1-2016 zo dňa 13.04.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) a l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a bola jej uložená pokuta vo výške 300,- eur súčasne so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. A to vzhľadom na skutočnosť, že sa mala ako účastníčka cestnej premávky dňa 18.11.2015 dopustiť porušenia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 65 písm. a) a § 66 ods. 2 písm. a), d) a i) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom v čase spáchania priestupku (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke. A to na tom skutkovom základe, že žalobkyňa dňa 18.11.2015 v čase okolo 14.58 hod. viedla motorové vozidlo zn. Hyundai iX 55 EČ: BA 383 UU (ďalej len „vozidlo ktoré viedla žalobkyňa“) v Bratislave po Vyšehradskej ulici, na parkovisku, v blízkosti bytového domu č. 2 na Šášovskej ulici, pričom pri cúvaní sa dostatočne nevenovala vedeniu vozidla, v dôsledku čoho narazila do vedľa zaparkovaného motorového vozidla zn. Pontiac Formula EČ: BA 057 LL (ďalej len „poškodené vozidlo“), (ďalej len „dopravná nehoda“). Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobkyňa si nesplnila viacero povinností vodiča a účastníka dopravnej nehody, keďže po nehode bezodkladne nezastavila vozidlo, neohlásila dopravnú nehodu policajtovi a neupovedomila osobu, ktorá je účastníkom dopravnej nehody o vzniknutej hmotnej škode, práve naopak, na mieste dopravnej nehody nezotrvala do príchodu policajta a bez ďalšieho odišla. Uvedené mal správny orgán prvého stupňa riadne preukázané vykonaním a následným zhodnotením zákonne obstaraných dôkazných materiálov, ktoré sú obsahom priestupkového spisu. 2. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa prostredníctvom svojho zvoleného právneho zástupcu v zákonnej lehote správnu žalobu datovanú 06.07.2019 (ďalej len „žaloba“) podanú na poštovú prepravu dňa 19.07.2016 a doručenú Krajskému súdu v Bratislave ako príslušnému správnemu súdu (ďalej len „súd“) dňa 22.07.2016, ktorou sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a žiadala vec vrátiť na ďalšie konanie. V odôvodnení žaloby namietala: a) nesprávne právne posúdenie veci (argumentujúc, že jej konanie nemožno kvalifikovať ako priestupok, keďže podľa zákona o priestupkoch priestupkom sa rozumie zavinené konanie, pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané spáchanie priestupku, poukázala na to, že si nie je vedomá spáchania konania, ktoré bolo kvalifikované ako priestupok, pretože si nebola vedomá spôsobenia dopravnej nehody); b) nesúhlasila s uloženou sankciou; c) nedostatočné zistenie stavu veci. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.09.2016 navrhol žalobu zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pričom zotrval na správnosti a dôvodnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na riadne a dostatočne vykonané zisťovanie skutkového stavu. Zároveň predložil súdu administratívne spisy prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného. 4. Žalobkyňa v replike zo dňa 16.12.2016 k vyjadreniu žalovaného, v znení doplnenia z 23.1.2017 opätovne vyjadrila nesúhlas s tvrdeniami žalovaného a trvala na nedostatočnom zisťovaní skutkového stavu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, keďže nebola zohľadnená výpoveď navrhnutého svedka, p. C. G.. Okrem uvedeného namietla aj neprimeranosť uloženej sankcie, vzhľadom na závažnosť a charakter skutku, ktorý sa jej kladie za vinu. Poukázala aj na jej nevedomosť o spáchaní priestupku, od čoho sa odvíjalo aj jej následne protiprávne konanie spočívajúce v opustení miesta nehody. 5. Žalovaný možnosť na vyjadrenie k replike žalobkyne napriek výzve súdu zo dňa 13.12.2019 nevyužil. 6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) vec prejednal ako miestne a vecne príslušný súd za účasti zástupcu žalobkyne a poverenej pracovníčky žalovaného a dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol. 7. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe ako aj na písomných vyjadreniach doručených súdu. Poukázal na skutočnosť, že ku kolízii nedošlo, že z fotodokumentácie založenej v spise žalovaného nevyplýva, že by ku kolízii, ktorá je „ošuchom“ malo dôjsť pred príchodom svedka G. a že sankcia udelená žalobkyni je neprimeranou. 8. Súd dokazovanie nedoplnil a pred samotným rozhodnutím o podanej žalobe sa podrobne oboznámil s obsahom oboch pripojených administratívnych spisov. Z ich obsahu zistil, že: - dňa 18.11.2015 bol vyhotovený „Záznam dopravnej nehody“ ku ktorej došlo 18.11.2015 v čase o 14.58 hod., - toho istého dňa podali p. D. H. (majiteľ poškodeného vozidla), Mgr. W. W. (svedkyňa, ktorá odfotografovala situáciu po dopravnej nehode) vysvetlenia vo veci dopravnej nehody; súčasne bola vyhotovená fotodokumentácia poškodenia poškodeného vozidla, - 30.11.2015 podali žalobkyňa, jej manžel p. I. U. (predseda občianskeho združenia, ktoré je majiteľom vozidla, ktoré viedla žalobkyňa) a p. C. G. (ktorý navigoval žalobkyňu pri vyparkovaní z parkovacieho miesta) vysvetlenia vo veci dopravnej nehody; žalobkyňa o. i. uviedla, že si nie je vedomá spôsobenia poškodenia, že jej je celej udalosti ľúto; súčasne bola vyhotovená fotodokumentácia vozidla, ktoré viedla žalobkyňa, - 2.12.2015 bola vykonaná obhliadka miesta dopravnej nehody a bol vyhotovený náčrt miesta dopravnej nehody, - do spisu bola založená evidenčná karta žalobkyne a evidenčná karta vozidla, ktoré viedla žalobkyňa, - dňa 13.4.2016 sa uskutočnilo za účasti žalobkyne ústne pojednávanie o priestupku, na ktorom bolo vyhlásenie prvostupňového rozhodnutia o priestupku. Žalobkyňa o. i. uviedla, že poškodenia vozidla ktoré viedla si všimla až pri prehliadke tohto vozidla policajtom, že k poškodeniu došlo zrejme pri manévrovaní na parkovisku, že si nebola vedomá toho, že spôsobila škodu. - 20.4.2016 bolo prvostupňové rozhodnutie doručené žalobkyni, - 28.4.2016 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené odvolanie žalobkyni v ktorom o. i. uviedla, že už počas prešetrovania priestupku prejavila úprimnú ľútosť nad tým, že došlo k vzniku škody, - napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP: Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. Podľa § 194 ods. 1 SSP: Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa § 190 SSP: Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch: Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 3 zákona o priestupkoch: Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch: Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Podľa § 66 ods. 2 písm. c), d), i) zákona o cestnej premávke: Účastník dopravnej nehody je povinný c) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru. Podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), l) zákona o priestupkoch: Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody; g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda; l) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 22 ods. 2 písm. a), c), f) zákona o priestupkoch: Za priestupok podľa odseku 1 a) písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov, c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov, f) písm. l) možno uložiť pokutu do 100 eur. Podľa § 65 písm. a) zákona o cestnej premávke: Vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo. Podľa § 51 zákona o priestupkoch: Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v čase spáchania priestupku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 190 SSP: Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 9. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nesprávne právneho posúdenia argumentujúc, že jej konanie nemožno kvalifikovať ako priestupok, keďže podľa zákona o priestupkoch priestupkom sa rozumie zavinené konanie, pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané úmyselné spáchanie priestupku, poukazujúc na to, že si nie je vedomá spáchania konania, ktoré bolo kvalifikované ako priestupok, pretože si nebola vedomá spôsobenia dopravnej nehody: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Ako to je zrejmé z citovaného § 2 ods. 1, § 3 zákona o priestupkoch, priestupkom je aj nedbanlivostné konanie, zodpovedajúce skutkovej podstate zákonom vymenovaného priestupku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí a ani prvostupňový správny orgán vo vydanom rozhodnutí na žiadnom mieste nekonštatovali, že by žalobkyňa spáchala priestupky za ktoré bola sankcionovaná úmyselne. Pokiaľ teda žalobkyňa tvrdí, že k spáchaniu priestupku je vyžadované zavinené - úmyselné konanie (§ 2 ods. 1 zákona o priestupkoch), takýto jej právny názor je zjavne nesprávny, pretože zákon o priestupkoch v § 3 výslovne uvádza, že na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti. V prejednávanej veci je aj podľa názoru súdu zrejmé, že k dopravnej nehode, za ktorú bola žalobkyňa potrestaná, nedošlo jej úmyselným konaním, ale konaním z nedbanlivosti. Koniec - koncov žalobkyňa sama (tvrdiac že o dopravnej nehode a vzniku škody nemala vedomosť) pripustila jej existenciu. A to jednak v prvostupňovom správnom konaní (keď uviedla, že jej je celej udalosti ľúto, že k poškodeniu došlo zrejme pri manévrovaní na parkovisku) ako aj v odvolaní, podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu (uviedla, že v predchádzajúcom konaní prejavila úprimnú ľútosť nad vznikom škody). Pre založenie zodpovednosti žalobkyne v danom prípade teda stačilo jej zavinenie z nedbanlivosti a priestupku sa mohla dopustiť aj bez nutnosti bezprostrednej vedomosti, že svojím konaním pácha priestupok. Navyše, zo znenia samotného odvolania žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobkyne, ktoré je súčasťou administratívneho spisu (ako to bolo vyššie uvedené), jasne vyplýva, že žalobkyňa už počas dokazovania prejavila úprimnú ľútosť nad tým, že došlo ku vzniku škody, čím de facto pripustila jej vznik. Z povahy úprimnej ľútosti je pritom zrejmé, že ju môže prejaviť iba osoba, ktorá sa stotožňuje so skutkom, ktorý je jej kladený za vinu. 10. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Prvostupňový správny orgán v priestupkovom konaní proti žalobkyni vypočul žalobkyňu, ako aj všetkých do úvahy prichádzajúcich svedkov. Podobne zabezpečil a do spisu založil fotodokumentáciu (v tlačenej forme, ako aj uloženú na CD nosiči), ktorá bola v priebehu priestupkového konania k dispozícii. Súd tiež poznamenáva, že žalobkyňa nenavrhla žiadne doplnenie dokazovania. Podľa názoru súdu zistenie skutkového stavu v prejednávanej veci dalo správnemu orgánu prvého stupňa ako aj žalovanému dostatočnú masu informácií, potrebných k riadnemu a objektívnemu zisteniu stavu veci, na základe ktorého bolo vydané napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie. 11. K námietke, týkajúcej sa nesúhlasu s uloženou sankciou: Podobne ako predchádzajúce, aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobkyni bola uložená za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch sankcia za použitia § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch podľa ktorého: „Za priestupok podľa odseku 1 a) písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.“ Žalobkyni bola uložená sankcia 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok. I keď sankcie za ostatné priestupky, z ktorých bola žalobkyňa uznaná vinnou (§ 22 ods. 1 písm. g), l) zákona o priestupkoch) sú nižšími, nemohla jej byť sankcia uložená podľa § 22 ods. 2 písm. c), f) zákona o priestupkoch preto, lebo pri súbehu viacerých priestupkoch sa sankcia ukladá podľa toho priestupku, za ktorý je určená najprísnejšia sankcia. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalobkyni bola uložená sankcia v najmenšej možnej výmere. 12. Pretože súd po preskúmaní napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia dospel k presvedčeniu, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom zistili skutkový stav veci, pretože na spáchanie priestupkov z ktorých bola žalobkyňa uznaná vinnou postačuje aj nedbalostné zavinenie a teda konanie žalobkyne bolo správne posúdené po právnej stránke, pričom žalobkyni nebolo možné uložiť miernejšiu sankciu, súd žalobu zamietol. 13. O trovách konania žalobkyne súd rozhodol postupom podľa § 167 SSP a s poukazom na výsledok konania jej trovy konania nepriznal. Poučenie: Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo správnej žalobe vo veciach správneho trestania. Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 145 ods. 2, § 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).