Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/57/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200421 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200421.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v spore žalobcu: Poľovnícke združenie Dunaj, so sídlom Mudroňova č. 42, Bratislava IČO: 31780903, zastúpený: Advokátska kancelária CIMMERMANN, s.r.o., Ľ. Podjavorinskej č. 23, 953 01 Zlaté Moravce, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, Tomášikova č. 46, 832 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie opatrenia žalovaného č. 2017/011357-06/ Man zo dňa 23.01.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. Správny súd v r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 63,30 € prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : I. opatrenie žalovaného 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.03.2017 domáhal preskúmania opatrenia žalovaného č. 2017/011357-06/Man zo dňa 23.01.2017. 2. Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava týmto opatrením číslo zaevidoval Zmluvu o užívaní Poľovného revíru Dunaj uzatvorenú dňa 19.02.2016 medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru zastúpenými splnomocnencom: B. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. 96XX/X, XXX XX O., a X. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXXX/X, XXX XX O. - V. O. a užívateľom poľovného revíru Poľovníckou spoločnosťou O.S.N. HUNT, so sídlom Pasienková 23/A, 821 06 Bratislava, IČO: 42417295. II. žaloba 5. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnutým opatrením Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor zaevidoval zmluvu, ktorá bola okresnému úradu dňa 03.03.2016 doručená spolu s Notárskou zápisnicou N 145/2016, NZ 5686/2016, napísanou na Notárskom úrade v Nových Zámkoch dňa 19.02.2016, ktorou Mgr. Veronika Hozlárová, notárska kandidátka poverená notárom JUDr. Petrom Šulaiom, osvedčila priebeh Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Dunaj, ktoré sa konalo na Notárskom úrade v Nových Zámkoch dňa 10.02.2016 o 10.00 hod. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava II, Ružová dolina č. 27, 820 06 Bratislava, č.j.: 187/1996/OPPaLH zo dňa 07.03.1997, bol uznaný poľovný revír „DUNAJ“ o celkovej výmere XXXX,XX ha. Týmto rozhodnutím boli, okrem iného, tiež určené hranice poľovného revíru „Dunaj“. Slovenská republika alebo štátom zriadené právnické osoby vlastnia v Poľovnom revíri „Dunaj“ nasledovné poľovné pozemky: v k. ú. Ružinov Slovenská republika - celková výmera : XX,XXXXha. Pozemky sú vedené na nasledovných LV: č. XXXX - pozemky sú v správe: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 821 05 Bratislava; č. XXXX - pozemky sú v správe: Slovenský pozemkový fond, Búdková cesta 36, 817 15 Bratislava; č. XXXX - pozemky sú v správe: Okresný úrad Bratislava, Staromestská 6, 814 40 Bratislava; č. XXXX - pozemky sú v správe: Lesy SR, š,p. Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica; č. XXXX - pozemky sú v správe: Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Radničné námestie č. 8, 969 39 Banská Štiavnica. SR - Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Odštepný závod Povodie Dunaja, Karloveská 2, 842 17 Bratislava - celková výmera : 43, XXXXha, Pozemky sú vedené na LV č. XXX. 3. SR - Vodohospodárska výstavba, š.p. Karloveská 2, 841 04 Bratislava celková výmera: X,XXXX ha. Pozemky sú vedené na LV č. XXXX. 4. SR - Lesy Bratislava, š.p. Pekná cesta 19, 834 11 Bratislava - Nové Mesto celková výmera : 15,5874ha. Pozemky sú vedené na LV č. XXXX. 5. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava celková výmera : 1,7729ha. Pozemky sú vedené na LV č. XXXX; 1355; XXXX.. v k.ú. Podunajské Biskupice: 1. Slovenská republika - celková výmera : 1108,9981 ha. Pozemky sú vedené na nasledovných LV: Č. XXXX - pozemky sú v správe: Vodohospodárska výstavba, š.p. Karloveská 2, 842 04 Bratislava; - č. XXXX. - pozemky sú v správe: Slovenský vodohospodársky podnik, š.p,, Radničné námestie č. 8, 969 39 Banská Štiavnica; č. XXXX; XXXX; XXXX; XXXX - pozemky sú v správe : Slovenský pozemkový fond, Búdková cesta 36, 817 15 Bratislava; č. XXX; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX - pozemky sú v správe : Lesy SR, é.p. Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica. SR - Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Odštepný závod Bratislava, Karloveská 2, 84 217 Bratislava - celková výmera : 67,2677ha. Pozemky sú vedené na LV č. XXX. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Dúbravská cesta 14, 84 104 Bratislava celková výmera : 3,3713 ha. Pozemky sú vedené na LV č.: XXXX; XXXX; XXXX; XXXX.. v k.ú. Kalinkovo: SR - Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava celková výmera : 8,2884ha. Pozemky sú vedené na LV č. XXXX. SR - Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Odštepný závod Bratislava, Karloveská 2, 842 17 Bratislava - celková výmera : 41,6106ha. Pozemky sú vedené na LV č. XXXX. SR - Vodohospodárska výstavba, š.p. Karloveská 2, 842 04 Bratislava celková výmera : 337,2400ha. Pozemky sú vedené na LV č.XXX. Celková výmera poľovných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky, alebo štátom zriadených právnických osôb je: 1679,705ha, čo je viac ako 2/3 z celkovej výmery poľovných pozemkov, ktoré tvoria Poľovný revír „Dunaj“. 6. Podľa „Pozvánky na Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíry Dunaj, ktoré sa konalo dňa 10.02.2016 bolo zhromaždenie vlastníkov zvolané podľa § 5 ods. 3 v spojení s ust. § 11 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zvolávateľom zhromaždenia boli spoločne 1/ Vodohospodárska výstavba, š.p. Karloveská 2, P.O.BOX 45, 842, 04 Bratislava, IČO : 00 156 752, 2/ Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Radničné námestie 8,969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047. Pozvánka v závere obsahuje vypísané meno a priezvisko štatutárnych zástupcov, podpisy a pečiatky. Podľa Notárskej zápisnice (štrnásta strana), boli Pozvánky na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Dunaj vyvesené na úradných tabuliach Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy, Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava-Ružinov, Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice a Obecných úradov obci Kalinkovo a Dunajská Lužná od 01.02.2016 do 09.02.2016. Ďalej sa žalobca odvolával na ustanovenia § 5 ods. 3, § 11, §13a, § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z.z. Z administratívneho spisu č. 2017/011357-06/Man mu nebolo zrejmé, akým spôsobom okresný úrad preveril splnenie zákonných podmienok pre vydanie opatrenia, ktorým s poukazom na § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. zaevidoval zmluvu. Administratívny spis okrem zmluvy a notárskej zápisnice neobsahuje nijaké ďalšie podklady vydania individuálneho správneho aktu. 7. Notárska zápisnica síce zachytáva priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ale súčasne obsahuje aj významné skutočnosti smerujúce k spochybneniu splnenia zákonných podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. Žalobca bol presvedčený, že rezignáciou okresného úradu na riadne preverenie splnenia zákonných podmienok evidencie zmluvy, pri existencii závažných pochybnosti o ich splnení, bol porušený zákon konkrétne ustanovenie § 3 ods. 1,2, a 5 v spojení s ustanovením odseku 7 § 3 zákona Správneho poriadku. Spôsobom, akým bolo zvolané zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ako aj spôsobom, ako toto zhromaždenie bolo vedené a napokon nesprávnym postupom okresného úradu pri preskúmaní a následnej evidencii zmluvy došlo k nasledovným porušeniam zákona: Vzhľadom k tomu, že Poľovný revír „Dunaj“ tvoria poľovné pozemky vo výmere väčšej ako 2/3, ktoré vlastní Slovenská republika, alebo štátom zriadené právnické osoby, bol toho názoru, že v danom prípade mali zvolávatelia 1/ a 2/ postupovať podľa § 13a zákona č. 274/2009 Z.z. a nie podľa § 5 zákona č. 274/2009 Z.z. Užívateľ poľovného revíru „Dunaj“, mal byť teda vybraný na základe obchodnej verejnej súťaže a to postupom podľa § 281 až 288 Obchodného zákonníka a nie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Ak teda zvolávatelia 1/ a 2/ zvolali zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov na deň 10.02. 2016 a v tento deň aj toto zhromaždenie vlastníkov uskutočnili, postupovali v rozpore s § 13a zákona č. 274/2009 Z.z. Z dôvodovej správy k zákonu č. 115 z 30.apríla 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. a ktorým bol prijatý aj z § 13a vyplýva, že sa týmto zavádza osobitný postup užívania poľovných revírov s viac ako 2/3 poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu a to najmä v oblasti užívateľa poľovného revíru na základe výberového konania, kde priamo zákon ustanovuje kritériá posudzovania žiadateľov. Do prijatia § 13a nebol v zákone č. 274/2009 Z.z. riešený výber užívateľa poľovného revíru s viac ako 2/3 poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu. Dovtedy platný zákon - v § 15 ods. 2 riešil len otázku výšky odplaty za prenájom poľovného revíru, v ktorom mat štát viac ako 2/3 poľovných pozemkov a to tým spôsobom, že: „Náhrada za užívanie poľovného revíru, v ktorom výmera poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu presahuje dve tretiny celkovej výmery poľovného revíru sa určí na základe obchodnej verejnej súťaže), ktorú uskutoční právnická osoba spravujúca väčšinu pozemkov vo vlastníctve štátu“. 8. Podľa žalobcu prijatím § 13a bol zo zákona č. 274/2009 Z.z. - z § 15 vypustený vyššie citovaný ods. 2, keďže stratil opodstatnenie. § 13a bol teda prijatý jednoznačne s cieľom získať pre štát najvýhodnejšie podmienky prenájmu, vylúčiť konanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri, kde štát vlastní viac ako 2/3 poľovných pozemkov, zjednodušiť proces prenajímania takéhoto revíru a samotný proces prenájmu spraviť transparentným. Z vyššie uvedeného teda možno konštatovať, že v poľovnom revíri, kde štát vlastní viac ako 2/3 poľovných pozemkov je povinnosťou, aby právnická osoba zriadená štátom zabezpečila užívanie takéhoto poľovného revíru užívateľom, ktorého vyberie na základe obchodnej verejnej súťaže a ak je v danom poľovnom revíri takýchto právnických osôb niekoľko, nie je rozhodujúce, ktorá z nich obchodnú verejnú súťaž uskutoční. Ak by právnická osoba postupovala inak, postupovala by súčasne proti účelu § 13a, pre ktorý bol tento v konečnom dôsledku prijatý. 9. Z Notárskej zápisnice (5 až 9, strana) vyplýva, že JUDr. Norbert Horváth, ako predsedajúci svojvoľne dal hlasovať len o návrhoch, ktoré sám predložil - išlo o návrh na výšku nájmu, a návrh ktorej poľovníckej organizácii sa Poľovný revír Dunaj prenajme - a vôbec nerešpektoval predložené protinávrhy prítomných o ktorých vôbec hlasovať nedal a prakticky ich nechal nepovšimnuté (?l). Predsedajúci tiež nerešpektoval zásadné pripomienky prítomných, ktorí namietali spôsob prezentácie, v rámci ktorej sa fyzicky neskontrolovali listy vlastníctva prítomných, čo priamo zákon o poľovníctve vyžaduje. Notárskej zápisnici - bod 8, štrnásta strana sa konštatuje, že bolo predložené: „splnomocnenie pre JUDr. Norberta Horvátha, advokáta .... na zastupovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Rabča od RNDr. Ota Nevického, MBA, r. Nevického, nar. 30.05.1963, bytom 821 06 Bratislava Amúrska 49 “ V predmetnom prípade však išlo o zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Dunaj a nie o zhromaždenie vlastníkov v Poľovnom revíri Rabča {?!). V Notárskej zápisnici - strana 2 sa tiež konštatuje, že: „ ....zhromaždenie vlastníkov bolo zvolané v súlade so zákonom, teda na žiadosť“. Bol teda toho názoru, že samotná Pozvánka na Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov nebola podpísaná Štatutárnym zástupcom: Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. keďže bolo zrejmé, že túto v zastúpení riaditeľa Ing. Mariana Supeka - podpísal vedúci odštepného závodu Bratislava, hoci podľa - k notárskej zápisnici pripojeného výpisu z obchodného registra „štátny podnik zastupuje a zač podpisuje riaditeľ a jeho zástupcovia v poradí, samostatne“. Tiež sa domnieval, že plné moci zvolávateľov 1/ a 2/, pripojené k Notárskej zápisnici neobsahovali prenos právnej subjektivity na tretiu osobu pokiaľ ide o voľbu splnomocnencov zvolených na zhromaždení. Zmluva o užívaní poľovného revíru Dunaj, mala byť zverejnená v centrálnom registri zmlúv. Táto povinnosť platí pre všetky štátne orgány. Nezverejnenie zmlúv má za následok zánik ich platnosti v trojmesačnej lehote. Zákon o poľovníctve túto povinnosť - zverejniť aj Zmluvu o užívaní poľovného revíru pre štátne organy nevylúčil. 10. Aj napriek tomu bol však správny orgán povinný riadiť sa základnými zásadami správneho konania, ktoré sú uvedené v § 3 Správneho poriadku. Toto konštatovanie vychádza zo skutočnosti, že okresný úrad - pozemkový a lesný odbor, ktorému zákon o poľovníctve zveruje pôsobnosť pri správe poľovníctva je ako orgán verejnej moci povinný pri akejkoľvek činnosti - bez ohľadu na to, či procesné ide o správne alebo iné konanie, resp. činnosť upravenú iným procesným predpisom - postupovať v súlade so zásadou zákonnosti. Zásada zákonnosti - jeden z princípov právneho štátu je zakotvená v či. 2 ods. 2, a 3 Ústavy SR. Súčasťou zásady zákonnosti sú okrem iného aj základné zásady správneho konania obsiahnuté v už citovanom § 3 Správneho poriadku. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy musí byť notárska zápisnica, ktorou notár osvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 ZoP spolu s prílohami, ktoré podľa zákona o poľovníctve tvorí: prezenčná listina prítomných vlastníkov poľovných pozemkov, resp. ich zástupcov listiny umožňujúce identifikáciu vlastníkov poľovných pozemkov s určením celkovej výmery poľovných pozemkov na vlastníka a jeho podiel na celkovej výmere poľovných pozemkov, (súčasťou identifikácie vlastníka je aj doklad o vlastníctve), resp. ich zástupcov spolu s preukázaním ich práva na zastupovanie (napr. plná moc, zmluva atď.) procese overovania splnenia podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru je správny orgán povinný overiť: či zmluva spĺňa základné hmotnoprávne náležitosti vyžadované zákonom; či ju uzavreli vlastníci poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír; či títo zmluvu aj podpísali, resp. kto ju podpísal a na základe čoho tak konal; administratívnom spise správneho orgánu sa preto musia nachádzať aj listiny preukazujúce, že subjekty označené v predloženej zmluve ako vlastníci sú skutočne vlastníkmi poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Dunaj. K Notárskej zápisnici, ktorá osvedčovala priebeh Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Dunaj však žiadne Listy vlastníctva osôb, ktorí sa tohto zhromaždenia zúčastnili priložené neboli a teda tieto neboli ani predložené správnemu orgánu. Uvedené je potvrdené aj ustanoveniami zákona o poľovníctve, v ktorých sa uvádza, že zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Ak túto základnú náležitosť zmluvy správny orgán riadne neskúmal, je jeho postup v rozpore so zákonom. III. vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že sa pri evidencii zmluvy držal presného znenia ust. §13a zákona o poľovníctva s tým, že ak právnická osoba ktorá má v správe dvojtretinovú výmeru poľovných pozemkov, postupuje užívanie poľovného revíru inej osobe zmluvou podľa §13, nepostupuje podľa § 5. Užívateľa poľovného revíru vyberie na základe obchodnej verejnej súťaže. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že dvojtretinová správa poľovného revíru musí byť v správe alebo vlastníctve jednej právnickej osoby. Žalovaný takto prihliadal aj na ust. §281 až 288 Obchodného zákonníka, ktorý označuje vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže výlučne v jednotnom čísle a nepripúšťa ani žiadnym spôsobom neošetruje možnosť, že by obchodnú verejnú súťaž mohlo vyhlásiť viacero usporiadateľov. Podľa stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č, 32 650/2016 zo dňa 17.1.2017, kde sa uvádza , že platná právna úprava obsiahnutá v § 13a zákona o poľovníctve sa vzťahuje výlučne na postúpenie výkonu práva poľovníctva v poľovných revíroch, v ktorých štát zastúpený právnickou osobou alebo správcom, vlastní viac ako 2/3 výmery poľovných pozemkov tvoriacich dotknutý poľovný revír. Zhromaždenie vlastníkov, ktorého priebeh je spísaný v notárskej zápisnici, ktorá bola doručená na OUBA PLO spolu so žiadosťou o zaevidovanie zmluvy dňa 03.03.2016 prebehlo podľa ust. § 5 zákona o poľovníctve, podľa ktorého: „Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. Zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je listina prítomných. Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.“ 10. Žalovaný po preskúmaní nenašiel v notárskej zápisnici žiadne právne nedostatky, ktoré by bránili zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorá bola taktiež prílohou žiadosti o evidenciu zo dňa 03.03.2016 a ktorá bola zverejnená na centrálnom registri zmlúv dňa 22.03.2017 t.j. v zákonnej lehote podľa § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie, že ,, v rozpore so zákonom je aj postup okresného úradu , ktorý Zmluvu o užívaní poľovného revíru Dunaj v prospech poľovníckej spoločnosti O.S.N. HUNT, so sídlom Pasienková 23/A, 821 06 Bratislava zaevidoval už dňa 23.01.2017 hoci vtom čase ešte platila zmluva o užívaní poľovného revíru pre Poľovnícke združenie Dunaj, ktorý tento revír malo v prenájme až do 26.01.2017. ,, sa nezakladá na pravde, keďže OUBA PLO na oznámení o evidencii zmluvy č. OU- BA-PLO-2017/011357-006/Man zo dňa 23.01.2017 uviedol, že eviduje zmluvu až od 27.01.2017 a ten istý dátum uviedol OUBA PLO aj na poslednú stranu Zmluvy o užívaní poľovného revíru Dunaj. OUBA PLO evidoval predmetnú zmluvu v súlade so zákonom o poľovníctve pri dodržaní všetkých právnych náležitostí a keďže podľa ust. § 79 ods. 2, písm. c. zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa j 12 alebo zmluvy podľa §13 nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, nebolo v kompetencii OUBA PLO riešiť žiadosť o predbežné opatrenie. III. Relevantné právne predpisy 11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 14. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 17. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. IV. Posúdenie veci správnym súdom 18. Z dikcie ustanovenia § 178 ods. 1 SSP vyplýva, že aktívna legitimácia žalobcu (oprávnenie podať správnu žalobu) je podmienená kumulatívnym splnením dvoch zákonom ustanovených podmienok. Žalobca musí svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať splnením podmienky, po 1.: postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie a po 2.: ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t, j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. Ustanovenie § 177 ods, 2 SSP síce nevylučuje, aby sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného nemohli domáhať aj iné subjekty ako účastníci administratívneho konania, ich okruh však zužuje len na prokurátora a na subjekt výslovne na to oprávnený osobitným zákonom. Právomocou správnych súdov je prejednávať spory vyplývajúce ztzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. Pri realizácii verejnej (administratívnej) správy správny orgán sleduje určitý verejný cieľ, alebo verejný záujem, resp. štátnomocensky realizuje právny predpis. Musí ísť o úpravu verejnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným správnym orgánom, pričom práva a povinnosti, ktorých sa rozhodovanie žalovaného dotýka, musia byť verejnoprávnej povahy. V tomto kontexte orgány verejnej správy rozhodujú o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy, kedy mocenský prvok je vyvažovaný práve možnosťou dovolávať sa ochrany v správnom súdnictve. 19. V súvislosti s vyššie uvedeným je dôležité poukázať na ustanovenie § 79 ods. 2 písm. c) zákona č. 274/2009 Z.z., podľa ktorého na evidenciu zmluvy podľa § 13 tohto zákona sa Správny poriadok nevzťahuje. Neplatí preto premisa vyplývajúca z § 14 Správneho poriadku a pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru nemožno účastníctvo konaní, ktoré nie je správnym konaní, vnímať tak široko, že jeho účastníkom je ktorýkoľvek vlastník poľovného pozemku nachádzajúceho sa v predmetnom poľovnom revíri. Ak by sa prijal takýto extrémny výklad, celkom isto by tým bol popretý význam ale hlavne zmysel zákonnej úpravy uzavretia zmluvy o užívaní revíru a celého procesu do jej uzavretia, ktorý je upravený v § 5, § 11 a § 13 zákona č. 274/2009 Z.z. O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodujú vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 teda na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Na takomto zhromaždení sa môže zúčastniť každý vlastník, ktorý sa preukáže právne relevantným dokladom (list vlastníctva) preukazujúci vlastníctvo poľovného pozemku (§ 2 písm. o zákona č. 274/2009 Z.z.) v predmetnom poľovnom revíri. Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zhromaždenie okrem iného zvolí svojich splnomocnených zástupcov k ďalšiemu zákonnému postupu a určí im rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa zákona č. 274/2009 Z.z. Zároveň je potrebné povedať, že podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z.z. je evidenčný úkon (opatrenie) správneho orgánu konania, ktoré nie je správnym konaním, preto pre neho neplatia predpísané procesné postupy správneho konania ale len základné zásady administratívneho konania. Toto však neznamená, že žiadosť na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru môže podať ktokoľvek, ale znova to môžu byť len splnomocnení zástupcovia vzíduvší zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov alebo strany zmluvy o užívaní poľovného revíru schválenej na zhromaždení, teda napr. poľovnícka organizácia. Správny orgán následne nerieši ďalší okruh účastníkov konania, neohlasuje začatie konania o evidencii zmluvy verejnou vyhláškou a do tohto konania sa neprihlasujú osoby, ktoré o sebe tvrdia, že o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo že ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Preto účastníkom konania o evidencii zmluvy je len osoba, ktorá oprávnene podala žiadosť a príslušná poľovnícka organizácia (zväčša ide o ten istý subjekt), ktorej sa opatrenie o evidencii zmluvy oznamuje zo zákona (s následným vymenovaním poľovníckeho hospodára prípadne členov poľovníckej stráže). 20. Je nespochybniteľné, že žalobca nebol účastníkmi konania pred žalovaným, výsledkom ktorého bolo opatrenie č. 2017/011357-06/Man zo dňa 23.01.2017. Žalobca z dôvodu, že nebol účastníkom administratívneho konania v tejto veci, nesplnil jednu zo základných podmienok ustanovenú v § 178 ods. 1 SSP podmieňujúcu aktívnu legitimáciu (oprávnenie podať správnu žalobu). Z tohto dôvodu žalobu o preskúmanie opatrenia žalovaného musel správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenými osobami odmietnuť. 21. Pod subjektívnym právom je nevyhnutné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inak povedané subjekt práva (fyzická alebo právnická osoba) sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv iného subjektu, resp. pod jeho subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jeho právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jeho právnej sféry a ani nespôsobujú zmenu jeho právneho postavenia. Samotné tvrdenia žalobcu o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí. Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba sa v rámci správneho súdnictva snaží žalobu vo verejnom záujme, resp. poukazujúc na porušenie práv iných ako svojich vlastných. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. Dôvodom, že došlo k zaevidovaniu inej zmluvy nemôže byť vnímaný ako dotyk a právnou sférou žalobcu, keďže evidenčný úkon opatrením sa udial nezávisle na podkladov iného žiadateľa a skutkový stav zisťovaný správnym orgánom. Nie je vecou žalobcu ako poľovníckej organizácie, teda uchádzača o postúpenie užívania poľovného revíru, ktorej inej poľovníckej organizácii bola zaevidovaná zmluva. Jeho právnej sféry sa opatrenie žalovaného nedotýka. 22. Pokiaľ by sa pripustil taký výklad, podľa ktorého je žalobca aktívne legitimovaný aj na podanie žaloby proti opatreniu, kedy nebol ani účastníkom zaevidovanej zmluvy ani účastníkom administratívneho konania týkajúceho sa zaevidovania tejto zmluvy a žalobou napadnuté opatrenie a ani zmluva sa ho netýkajú, otvorila by sa tak možnosť každej osobe oprávnenej užívať poľovný revír, aby podala správnu žalobu. Správny súd teda neakceptuje výklad zákona, ktorý by takto umožňoval podať správnu žalobu obrovskému množstvu subjektov, pritom by títo mohli tvrdiť, že hoci neboli účastníkom zmluvy o užívaní revíru, že neboli ani účastníkom predmetného konania o evidencii zmluvy, evidovaná zmluva a jej evidencia sa ich netýkajú, ale cítia sa byť dotknutí na svojich právach, pretože si myslia, že práve ich zmluva o užívaní poľovného revíru (uzavretá za akýchkoľvek okolností) by mala byť zaregistrovaná. Celkom zjavne takýto postup je neprijateľný a nekorešponduje so zmyslom a účelom správneho súdnictva, kedy len samotné tvrdenie o tom, že žalobca bol poškodený na svojich právach nepostačuje, ale je potrebné splniť ďalšie zákonom ustanovené podmienky, ktoré sú vyjadrené aj v § 178 ods. 1 S SP. 23. Žalobca síce v žalobe ani nešpecifikoval, ako jeho subjektívne práva boli opatrením žalovaného dotknuté, namietal však postup žalovaného v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. nakoľko vzhľadom k tomu, že Poľovný revír „Dunaj“ tvoria poľovné pozemky vo výmere väčšej ako 2/3, ktoré vlastní Slovenská republika, ale štátom zriadené právnické osoby, tak v danom prípade mali zvolávatelia postupovať v zmysle § 13a zákona č. 274/2009 Z. z. Správny súd ako obiter dictum dodáva, že ustanovenie § 13a cit. zákona pritom upravuje užívanie poľovného revíru s viac ako dvojtretinovou väčšinou poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu, kedy „ak právnická osoba, ktorá má v správe dvojtretinovú výmeru poľovných pozemkov, postupuje užívanie poľovného revíru inej osobe zmluvou podľa § 13 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20160701>, nepostupuje podľa § 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20160701>. Užívateľa poľovného revíru vyberie na základe obchodnej verejnej súťaže“. Podľa výkladu správneho súdu sa toto ustanovenia aplikuje v prípade, ak 2/3 väčšinu má jedna právnická osoba t. j. ak dvojtretinové vlastníctvo prináleží iba jednej právnickej osobe. Je to tak z dôvodu, že obchodná verejná súťaž má iba jedného vyhlasovateľa, nie viacerých vyhlasovateľov, teda dvojtretinová správa poľovného revíru musí byť v správe alebo vlastníctve iba jednej právnickej osoby. V ostatných prípadoch - ak takýchto právnických osôb s poľovnými pozemkami vo vlastníctve štátu je viac a tak to bolo aj v tejto veci, správny orgán mal aplikovať ustanovenie § 5 cit. zákona, čo aj vykonal. Na základe vyššie uvedeného je možné prijať záver, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutého Opatrenia, nakoľko žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, správny súd v súlade § 98 ods. 1 písm. e/ SSP žalobu odmietol ako podanú neoprávnenou osobou. 26.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 27. Podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, sa žalobcovi vráti v konaní pred správnym súdom súdny poplatok, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. 28. Podľa § 11 ods. 4 cit. zákona, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Súd preto vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok v uvedenej výške 63,30 €. 29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4, § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.