Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/104/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200761 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200761.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Bluefire, s.r.o., IČO: 36792373, so sídlom v Kolíňanoch, Hlavná 561, zastúpeného spoločnosťou VIVID LEGAL, s.r.o., IČO: 36807915, so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/A, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Linda Balháreková, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100398046/2017 zo dňa 6.3.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania Žalobca si v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2014 v súvislosti s obstaraním výrobnej linky na agropelety, zariadenia na expedíciu peliet a sušiarne, uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty zodpovedajúci dvom splátkam a 15 % z kompletnej ceny diela, a to na základe faktúry č. XXXX-XX s dátumom dodania 3.4.2014 v sume XXX.XXX,XX €, z toho DPH v sume XX.XXX,XX €, a faktúry č. 2014-17 s dátumom dodania 6.6.2014 v sume XXX.XXX,XX €, z toho DPH v sume XX.XXX,XX €. Obe faktúry vystavil dodávateľ žalobcu spoločnosť VALDOINVEST, s.r.o. Žalobca ako objednávateľ a spoločnosť VALDOINVEST, s.r.o., ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 12.12.2013 zmluvu o dielo č. ZML/15/2014/13 v znení jej dodatkov č. 1 zo dňa 10.3.2014 a č. 2 zo dňa 23.6.2014, predmetom ktorej bolo dodať, zmontovať, odskúšať a uviesť do prevádzky výrobnú linku na agropelety model VA 15/32-2 a zariadenie na expedíciu peliet, sušiareň podľa špecifikácie uvedenej v prílohe č. 1 k zmluve; dodaciu lehotu dohodli najneskôr do 16.4.2014. Cenu diela si dohodli v sume 922.548,37 €, z toho DPH v sume 153.758,06 € a základ v sume 768.790,31 €; dohodli sa na troch splátkach: (1) 40 % z ceny s DPH hneď po podpise zmluvy o dielo, (2) 50% z ceny s DPH po dodaní na miesto montáže, (3) 10% z ceny s DPH po protokolárnom odovzdaní diela. Dodatkom č. 1 sa dohodli na zmene splátok a dodacej doby do 16.9.2014. Žalobca mal zaplatiť cenu diela v šiestich splátkach: (1) 40 % z ceny s DPH hneď po podpise zmluvy o dielo, (2) 15% z ceny s DPH do 30.4.2014, (3) 15% z ceny s DPH do 30.6.2014, (4) 10% z ceny s DPH do 30.7.2014, (5) 10% z ceny s DPH po dodaní diela na miesto montáže, (6) 10% z ceny s DPH po protokolárnom odovzdaní diela. Dodatkom č. 2 sa dohodli na uvedení diela do prevádzky do 30.10.2014. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014. Daňová kontrola sa začala dňa 15.11.2014 a o jej výsledku správca dane vyhotovil protokol č. 102979513/2015 zo dňa 20.4.2016, ktorý doručil žalobcovi dňa 27.4.2016. Žalobca sa k zisteniam z daňovej kontroly písomne vyjadril a jeho pripomienky boli aj ústne prerokované na ústnych pojednávaniach dňa 19.9.2016 a 16.11.2016. Správca dane platobným výmerom č. 104358803/2016 zo dňa 24.11.2016 určil žalobcovi rozdiel nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 2.štvrťrok 2014 v sume XX.XXX,XX €, znížil mu nadmerný odpočet na DPH zo sumy XX.XXX,XX € na sumu XX,XX €. Správca dane na základe žalobcom predložených faktúr a zmluvy o dielo preveroval nadobudnutie diela u dodávateľa žalobcu spoločnosti VALDOINVEST, s.r.o., teda či fakturačný tok zodpovedal aj reálnemu toku tovaru. Spoločnosť VALDOINVEST, s.r.o., sa zameriava na predaj peletovacích strojov a výrobu drevených peliet, má výhradné zastúpenie na predaj peletovacích strojov talianskej spoločnosti BS BOLLARETO Impianti s.r.l. pre SR a ČR. Konateľ spoločnosti VALDOINVEST, s.r.o., Fabio Dalla Costa predložil správcovi dane nadobúdacie doklady v celkovej hodnote XXX.XXX,XX € s DPH, medzi nimi sa však nenachádzali doklady preukazujúce nadobudnutie peletovacích lisov. Najväčšiu hodnotu dodávky zo sumy XXX.XXX,XX € s DPH predstavovali dve faktúry za dodávku pásovej sušiarne - ide o dve časti diela v zmysle zmluvy o dielo č. ZML/15/2014/13 zo dňa 12.12.2013 v znení jej dodatkov v celkovej hodnote XX.XXX,- €, zvyšok tvorili faktúry za výrobu rozvádzačov, opravy lisov, kontajner, prístroje na meranie vlhkosti, pás na balíky a motory. Vzhľadom na nekompletnosť predložených dokladov (najmä na žiadne doklady o nadobudnutí peletovacích lisov) správca dane ich nepovažoval za dôkazy preukazujúce dodanie výrobnej linky na agropelety model VA 15/32-2 žalobcovi a zariadenia na expedíciu peliet. Správca dane z tohto dôvodu opätovne preveroval nadobudnutie výrobnej linky na agropelety u spoločnosti VALDOINVEST, s.r.o., predloženie všetkých nadobúdacích dokladov súvisiacich so zhotovením diela v zmysle zmluvy, ako aj iných sprievodných dokladov (záručné listy, návody na použitie, kalkulácie, certifikáty). Konateľ VALDOINVEST, s.r.o., následne predložil faktúry v hodnote XXX.XXX,XX €, medzi ktorými boli už aj dve faktúry za dodávku dvoch kusov peletovacích lisov BOLLARETO 1000 T zo dňa 13.12.2013 a faktúru za pomocné práce pri montáži linky zo dňa 20.12.2013. Posledne uvedená faktúra sa však pravdepodobne netýka montáže linky u žalobcu, pretože konateľ VALDOINVEST, s.r.o., správcovi dane dňa 26.6.2014 uviedol, že predmetné výrobné zariadenie žalobcovi ku dňu 26.6.2014 ešte nedodal, pretože montáž a osadenie zariadenia sa malo realizovať v hale žalobcu, ktorá v tom čase ešte nebola dokončená (nemala strechu). Zariadenie mal skompletizovať osobne konateľ VALDOINVEST, s.r.o., prípadne si na montáž objedná dodávateľov alebo si odberateľ zabezpečí montáž vlastnými zamestnancami. Spoločnosť VALDOINVEST, s.r.o., nepredložila žiadne ďalšie súvisiace doklady, ako sú záručné listy, návody na použitie, kalkulácie, certifikáty, projektové dokumentácie, zápisy o zaškolení obsluhy, prípadne iné podporné doklady preukazujúce zhotovenie diela. Spoločnosť VALDOINVEST, s.r.o., nemá zamestnancov, na výrobu tovaru používa subdodávateľov. Spoločnosť VALDOINVEST, s.r.o., nenadobudla peletovacie lisy od talianskeho dodávateľa BS BOLLARETO Impianti s.r.l. (ktorého je výhradným zástupcom na území SR a ČR), ale od spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o., ktorá je spoločníkom žalobcu (prepojené spoločnosti) a až táto spoločnosť nadobudla peletovacie lisy od talianskej spoločnosti BS BOLLARETO Impianti s.r.l. Reálna transakcia medzi spoločnosťami TOPHOLZ, s.r.o., a BS BOLLARETO Impianti s.r.l. sa však prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií nepotvrdila. Správca dane preveroval nadobudnutie peletovacích lisov aj u spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o., ktorá mu predložila kúpnu zmluvu č. BS 03/2010 zo dňa 10.6.2010 uzatvorenú s talianskou spoločnosťou BS BOLLARETO Impianto s.r.l., jej predmetom však bolo dodanie zariadenia MODELLO 100 RICICLA (secco-verde), teda iného zariadenia aké má žalobca. Správca dane zistil, že z nadobudnutia tovaru (peletovacích lisov) v tuzemsku z iného členského štátu (z Talianska od spoločnosti BS BOLLARETO Impianto s.r.l.) spoločnosť TOPHOLZ, s.r.o., nepriznala DPH, hoci to vyžaduje § 11 zákona č. 222/2004 Z.z. a ani túto daň z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru neodviedla. Spoločnosť TOPHOLZ, s.r.o., správcovi dane predložila faktúry č. 25 zo dňa 6.10.2010, č. 26 zo dňa 6.10.2010 a č. 5 zo dňa 1.2.2011, z ktorých sa len faktúra č. 25 (záloha 40% ku kúpnej zmluve) týka kúpnej zmluvy č. BS 03/2010, no ani tá sama osebe ešte nepreukazuje, že reálne došlo k dodaniu peletovacích lisov. Spoločnosť TOPHOLZ, s.r.o., nepredložila vyúčtovaciu faktúru a ako už bolo uvedené daň z intrakomunitárneho dodania nepriznala a neodviedla. Správca dane zistil, že v období od 10.6.2010 (od uzatvorenia kúpnej zmluvy č. BS 03/2010 medzi spoločnosťou TOPHOLZ, s.r.o., a talianskou spoločnosťou BS BOLLARETO Impianti, s.r.l.) do 13.12.2013 (kedy spoločnosť TOPHOLZ, s.r.o., predala peletovacie lisy spoločnosti VALDOINVEST, s.r.o.) boli peletovacie lisy vedené na inventárnej karte dlhodobého hmotného majetku spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o., ktorá ich postupne odpisovala. Peletovaciu linku spoločnosť TOPHOLZ, s.r.o., uviedla do užívania dňa 30.3.2011 a vyradila ju dňa 13.12.2013; vstupná cena peletovacej linky bola 112.000,- €. Odpisovanie peletovacej linky svedčí o jej používaní a v čase predaja bola aj fyzicky a morálne opotrebovaná. Porovnaním predložených dokladov správca dane poukázal na to, že dodávateľ žalobcu VALDOINVEST, s.r.o., predložil dve faktúry k nadobudnutiu dvoch peletovacích lisov BOLLARETO 1000 T, no spoločnosť TOPHOLZ, s.r.o. (od ktorej mal VALDOINVEST, s.r.o., kúpiť peletovacie lisy) predložila kúpnu zmluvu na zariadenie MODELLO 200 Ricicla a inventárnu kartu dlhodobého hmotného majetku: peletovacia linka Ricicla s dátumom zaradenia do užívania dňa 30.3.2011 a dátumom vyradenia dňa 13.12.2013 so vstupnou cenou XXX.XXX,- €. Navyše, predmetom zmluvy o dielo č. ZML/15/2014/13 zo dňa 12.12.2013 uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a VALDOINVEST, s.r.o., ako zhotoviteľom, je iná výrobná linka na agropelety model VA 15/32-2. Z uvedeného teda nie je zrejmé, ako mali byť peletovacie lisy dodané. Správca dane preveroval dodanie peletovacích lisov talianskou spoločnosťou BS BOLLARETI Impianti, s.r.l., pre odberateľa TOPHOLZ, s.r.o., prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Talianska daňová správa uviedla, že nevie vystopovať pôvod tovaru alebo jeho časti a nemôže potvrdiť uskutočnenie transakcie, nemôže získať žiadnu faktúru súvisiacu s dodaním tovaru ani doklad o preprave tovaru z Talianska na Slovensko. Správca dane vyhodnotil predložené doklady ako neúplné, nekompletné a nedostatočné, no najmä nepreukazujúce pôvod peletovacích lisov, ktoré by sa mali nachádzať v areáli družstva Lipová v prevádzke žalobcu. Konateľ žalobcu dňa 19.3.2015 oznámil správcovi dane, že peletovacia linka je spustená a pracujú na nej jeho zamestnanci. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v prevádzke žalobcu dňa 17.4.2015 a zistil, že linka nebola spustená, pretože bola pokazená (upchal sa zásobník rozdruženej slamy), prítomní boli zamestnanci žalobcu a zástupcovia dodávateľa. Zo znaleckého posudku č. 5/2015 vypracovaného znalcom Ing. O. F. vyplýva, že všeobecná hodnota linky na výrobu agropeliet sa pohybuje v rozmedzí od XXX.XXX,.- € až X.XXX.XXX,- € bez DPH, obstarávacia cena linky u žalobcu patrí do tohto rozmedzia. Posudzovaná peletovacia linka u žalobcu je poruchová, nie sú zosynchronizované všetky časti, ale ako taká je funkčná. Nie všetky komponenty majú označenie CE. Žalobca predložil protokol zo dňa 6.4.2015 o zaškolení svojich zamestnancov na obsluhu peletovacej linky, išlo o R.. Y. E. a R.. V. B., ktorí sú však personálne prepojení so žalobcom, resp. konateľom žalobcu R.. B. N. v iných obchodných spoločnostiach. Podľa správcu dane je neobvyklé, za akých okolností došlo k uzatvoreniu obchodného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou VALDOINVEST, s.r.o. Konateľ Fabio Dalla Costa osobne pozná konateľa žalobcu Ing. B. N., ktorý ho oslovil, že potrebuje takéto zariadenie, spolupracujú dlhodobo, zmluvu o dielo spísal konateľ žalobcu, Fabio Dalla Costa ju dal skontrolovať právnikom a potom ju spolu podpísali. Nebolo preukázané, že príslušný orgán vydal kolaudačné rozhodnutie, prípadne iné rozhodnutie o uvedení linky na výrobu agropeliet do prevádzky. Správca dane po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že existujú dôvodné pochybnosti a spôsobe nadobudnutia tovaru - peletovacej linky - reálny spôsob nadobudnutia linky nezodpovedá nadobudnutiu peletovacej linky spôsobom tvrdeným žalobcom, preto mu nebolo možné priznať právo na nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100398046/2017 zo dňa 6.3.2017 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 104358803/2016 zo dňa 24.11.2016. Závery správcu dane považoval za správne a súladné so zákonom č. 222/2004 Z.z. Správca dane podľa jeho názoru riadne zistil skutkový stav, dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia. Uviedol, že pri žiadnom miestnom zisťovaní v prevádzke žalobcu nebola peletovacia linka v prevádzke, nevykazovala známky produkcie peliet, množstvo vstupnej a výstupnej suroviny nezodpovedalo dennej produkcii linky. Na peletovacej linke nemohol prebiehať výrobný proces. Žalovaný poukázal aj na majetkové a personálne prepojenia obchodných spoločností: - žalobca je majetkovo prepojený so spoločnosťou TOPHOLZ, s.r.o., ktorá mala dodať peletovacie lisy dodávateľovi žalobcu spoločnosti VALDOINVEST, s.r.o., - medzi žalobcom a spoločnosťou AGRO-ALFA, s.r.o., existuje nájomný vzťah k areálu poľnohospodárskeho družstva v obci Lipová, kde sa nachádza peletovacia linka, - spoločnosť Bioenergetická spoločnosť, a.s., je najväčším dodávateľom vstupnej suroviny pre žalobcu. Na závery o personálne prepojených obchodných spoločnostiach žalovaný nadviazal aj vyhodnotenie protokolu zo dňa 6.4.2015 o zaškolení zamestnancov žalobcu na obsluhu peletovacej linky. Okrem toho, že zamestnanci žalobcu boli zaškolení až po uvedení peletovacej linky do prevádzky (cca po piatich mesiacoch - peletovacia linka mala byť odovzdaná žalobcovi dňa 17.11.2014 a riadna výroba mala byť spustená v decembri 2014), ide o R.. Y. E. a Ing. V. B.. Ing. Lukáš E. je: - členom dozornej rady spoločnosti Bioenergetická spoločnosť, a.s., ktorá je najväčším dodávateľom vstupnej suroviny pre žalobcu, predsedom predstavenstva bol aj konateľ žalobcu Ing. B. N., - členom dozornej rady spoločnosti BIOPELL SK, a.s., ktorá je odberateľom agropeliet od žalobcu, a konateľ žalobcu R.. B. N. bol predsedom jej predstavenstva, - členom dozornej rady spoločnosti GetWell, a.s., v ktorej je konateľom aj konateľ žalobcu R.. B. N.. Ing. V. B. je: - konateľom a spoločníkom spoločnosti BIOPELET, s.r.o., kde je konateľom a spoločníkom aj konateľ žalobcu R.. B. N., - členom dozornej rady a neskôr predsedom predstavenstva spoločnosti BIOPELL SK, a.s., ktorá je odberateľom agropeliet od žalobcu, a zároveň je členom dozornej rady ďalší zaškolený zamestnanec žalobcu R.. Y. E. a predsedom predstavenstva konateľ žalobcu R.. B. N.. Žalovaný poukázal na to, že obchodné transakcie medzi prepojenými spoločnosťami sa nie vždy uskutočňujú za bežných trhových podmienok a umelo vytvárajú príležitosti na účelové znižovanie vlastnej daňovej povinnosti za účelom uplatňovania nadmerných odpočtov. Keďže sa v rámci MVI potvrdilo, že talianska spoločnosť, ktorá mala dodať peletovacie lisy spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o., tá spoločnosti VALDOINVEST, s.r.o., a VALDOINVEST, s.r.o., žalobcovi, tieto lisy nedodala tak, ako to deklaroval žalobca, majetková a personálna prepojenosť daňových subjektov môže znamenať, že ich odpovede sú účelové, vzájomne si potvrdzujúce svoje výpovede s cieľom spochybniť dôkazy správcu dane a získať nadmerný odpočet. Všetky transakcie prebiehali medzi prepojenými spoločnosťami. Okrem toho, protokol o zaškolení zamestnancov sám osebe nepreukazuje nadobudnutie peletovacej linky. Úverová zmluva a poistná zmluva na dielo ešte neznamenajú, že dielo bolo žalobcovi dodané spôsobom ním deklarovaným na základe zmluvy o dielo a predložených faktúr. Žalovaný súhlasil so správcom dane, že peletovacie lisy neboli dodané tak, ako to deklaroval žalobca predložený dokladmi. Vzhľadom na výsledky medzinárodnej výmeny informácií a personálne prepojenie obchodných spoločností považoval výpovede za účelové. Na preukázanie existencie práva na nadmerný odpočet DPH nestačí len predloženie písomných dokladov (faktúra, účtovné doklady, doklad o zaplatení za tovar alebo službu), pretože podstatné je materiálne dodanie tovaru alebo služby a následné použitie na zdaniteľné plnenie daňového subjektu uplatňujúceho si nárok na nadmerný odpočet DPH. Žalovaný akceptoval námietku žalobcu, v ktorej namietal závery správcu dane o neobvyklom spôsobe uzatvorenia zmluvy o dielo č. ZML/15/2014/13 zo dňa 12.12.2013 medzi žalobcom a spoločnosťou VALDOINVEST, s.r.o., no ani toto nie je dôvodom na neuznanie nároku žalobcu na odpočítanie dane. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/19/2011, sp. zn. 2Sžf/4/2009, sp. zn. 3Sžf/34/2012, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/2009 a sp. zn. III. ÚS 78/2011. II. Žaloba Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100398046/2017 zo dňa 6.3.2017, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 104358803/2016 zo dňa 24.11.2016 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov s tým, že v priebehu daňového konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení Daňového poriadku, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Napadnutým rozhodnutím bolo zasiahnuté do jeho práva vlastniť majetok, práva zodpovedajúceho povinnosti štátnych orgánov postupovať v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a do práva na inú právnu ochranu v konaní pred daňovými orgánmi. Správcovi dane predložil dôkazy o tom, že dielo bolo dodané a zhotovené v súlade s projektovou dokumentáciou, dielo a jeho komponenty existujú, nachádzajú sa v areáli, kde správca dane vykonal miestne zisťovanie, dielo mu dodala spoločnosť VALDOINVEST, s.r.o., disponuje záručným listom, návodom na použitie, ES vyhlásením o zhode k peletovacej linke typu VA 15/32-2, jeho zamestnanci boli riadne zaškolení na obsluhu diela, má riadne zakontrahované vstupné suroviny aj odber výstupného tovaru (agropeliet), existencia a hodnota diela je potvrdená aj znaleckým posudkom č. 5/2015 znalca Ing. O. F., OTP Banka Slovensko, a.s., mu poskytla na nákup diela úver, zriadila na dielo záložné právo a poisťovacia spoločnosť ALLIANZ, a.s., dielo aj poistila. Žalobca trvá na tom, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal jeho oprávnený nárok na nadmerný odpočet DPH. Zdôraznil, že zodpovedá iba za vlastné konanie a preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov medzi ním a jeho priamymi dodávateľmi (VALDOINVEST, s.r.o.). Postup správcu dane aj žalovaného spočívajúci v skúmaní uskutočnenia zdaniteľných plnení medzi spoločnosťou VALDOINVEST, s.r.o., a jej dodávateľmi je absolútne nesprávny, nezákonný a v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 (Optigen, Fulcrum Electronics, Bond House), aj Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011. Nárok na nadmerný odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom daňový subjekt nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter tejto transakcie nemôže byť zmenený a ovplyvnený predchádzajúcimi alebo následnými transakciami / udalosťami. Namietal, že správca dane a žalovaný odmietli vykonať ním navrhované dôkazy, neprihliadli na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo a účelovo prihliadali len na dôkazy, ktoré boli v jeho neprospech. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že znalecký posudok č. 5/2015 nepreukazuje skutočné dodanie diela, keďže už samotný fakt, že mohol byť vyhotovený a mohla byť stanovená všeobecná hodnota výrobnej linky, preukazuje existenciu diela, a teda uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Tvrdenie žalovaného, že peletovacia linka nie je prevádzkyschopná, je zavádzajúce, pretože už počas daňovej kontroly mal správca dane preukázané, že peletovacia linka bola uvedená do prevádzky. Na posúdenie, či došlo k zdaniteľnému plneniu, je úplne irelevantné, či peletovacia linka vykazuje kontinuálnu výrobu a množstvo vyrobených produktov nachádzajúcich sa v areáli družstva Lipová zodpovedá výrobcom deklarovanej celodennej produkcii. To, aké osoby boli zaškolené na obsluhu výrobnej linky alebo časový odstup medzi dodaním peletovacej linky a zaškolením pracovníkov, nemôže spochybňovať, že dielo bolo dodané, existuje a došlo k zdaniteľnému plneniu medzi ním a spoločnosťou VALDOINVEST, s.r.o. Napokon, ani sám žalovaný nespochybňuje existenciu diela a ani sa nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Takisto sa nevysporiadal s otázkou personálneho prepojenia a jeho relevanciou pre meritum veci a jeho súvislosťou s reálnym uskutočnením zdaniteľného plnenia. Žalobca namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemá zákonom predpísané náležitosti určené v § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo Daňový poriadok), a to vysporiadanie sa s jeho návrhmi a námietkami, čo bolo podkladom rozhodnutia, úvahy pri hodnotení dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že správca dane je povinný pre správne určenie dane komplexne preveriť dodávateľov a odberateľov daňového subjektu. V rámci dokazovania správca dane posudzuje závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov. Tvrdenie žalobcu, že správca dane prihliadal len na dôkazy v jeho neprospech, považuje za zavádzajúce. Žalovaný nemá oprávnenie vyjadrovať sa k poistným podmienkam uvedeným v poistnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a poisťovňou ALLIANZ a.s., uzatvorenie tejto zmluvy ešte nie je dôkazom, že žalobca nadobudol linku od spoločnosti VALDOINVEST, s.r.o., tak ako deklaruje v daňovom konaní. Zmluvu o pôžičke so spoločnosťou TOPHOLZ, s.r.o., a zmluvu o revolvingovom úvere s OTP Banka Slovensko, a.s., správca dane akceptoval, no na posúdenie nároku žalobcu na nadmerný odpočet DPH z nákupu výrobnej linky boli smerodajné zistenia týkajúce sa výsledkov preverovania nadobudnutého zdaniteľného plnenia v reťazci dodávateľov a odberateľov. Znalec v znaleckom posudku č. 5/2015 uviedol, že počas obhliadky nezodpovedalo množstvo vstupnej a výstupnej suroviny deklarovanej dennej produkcii linky na výrobu agropeliet, od dátumu uvedenia a odovzdania linky do prevádzky do dátumu zaškolenia obsluhy je cca päť mesiacov a nie je jednoznačné, kto v tomto období linku obsluhoval. Výrobné štítky na čiastkových komponentoch linky nespĺňajú všetky náležitosti. Znalecký posudok nepreukazuje uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Nie je pravdou, že počas obhliadky vykonávanej správcom dane bola peletovacia linka spustená, pretože ani pri jednom miestnom zisťovaní nebola linka na výrobu agropeliet v riadnej prevádzke, nevykazovala známky produkcie agropeliet, množstvo vstupnej a výstupnej suroviny nezodpovedalo deklarovanej dennej produkcii linky. Na vstupnom dopravníku sa nachádzali balíky slamy, avšak výstupom nebola agropeleta ako finálny produkt. Pri výrobcom deklarovanej produkcii 2.000 kg agropeliet za 1 hodinu prevádzky, nezodpovedalo množstvo vstupnej hmoty na zabezpečenie produkcie. Najväčšie dodávky agropeliet žalobca vykázal pre spoločnosť TOPHOLZ, s.r.o., ktorá je jeho spoločníkom. Najväčším dodávateľom vstupnej suroviny je spoločnosť Bioenergetická spoločnosť, a.s., ktorej predsedom predstavenstva je Ing. Peter Káčerik, teda konateľ žalobcu, a tieto spoločnosti aj sídlia na rovnakej adrese. Žalovaný zdôraznil, že každý odberateľ by si mal dôkladne skontrolovať, čo vlastne nakupuje, teda či mu dodávateľ dodal jednotlivé komponenty výrobnej linky tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o dielo č. ZML/15/2014/13 zo dňa 12.12.2013 - správny model výrobnej linky a jednotlivé komponenty linky. Žalobca ani spoločnosť VALDOINVEST, s.r.o., nepredložili správcovi dane doklady, ktoré sú štandardne súčasťou nakupovaných tovarov: certifikáty, záručné listy, kalkulácie, návod na použitie, a pod. Preto možno predpokladať, že v čase kontroly neboli tieto dokumenty vyhotovené, lebo v opačnom prípade by ich žalobca predložil. IV. Replika žalobcu Žalobca v písomnej replike zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Pojednávanie 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol na pojednávaní dňa 19.2.2020 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a poverenej zástupkyne žalovaného. VI. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 20. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. 21. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 22. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/). 23. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 24. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). 26. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 27. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 28. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 29. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. 30. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2). 31. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 32. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). 33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. VII. Posúdenie veci správnym súdom 34. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 35. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/18/2019 zo dňa 4.2.2020). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 36. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.6.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.2.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 37. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). 38. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 zo dňa 13.2.2014 (Maks Pen EOOD) smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby si zdaniteľná osoba odpočítala daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná, pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť. V prípade, ak vnútroštátne súdy majú povinnosť alebo možnosť ex offo vzniesť právne dôvody založené na záväznom pravidle vnútroštátneho práva, musia to robiť vo vzťahu k záväznému pravidlu práva Únie, akým je aj pravidlo, ktoré požaduje, aby vnútroštátne orgány a vnútroštátne súdy zamietli právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že sa toto právo nárokuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Týmto vnútroštátnym súdom prináleží pri posúdení podvodného alebo zneužívajúceho charakteru tohto nároku na odpočet dane vykladať vnútroštátne právo s čo najväčším ohľadom na znenie a účel smernice 2006/112 s cieľom dosiahnuť ňou sledovaný výsledok, čo vyžaduje, aby urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané. 39. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). 40. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid). 41. O subjekte platí domnienka, že na základe primeraných dôvodov mohol mať podozrenie, že ide o prípad nekonania v súlade so zákonom, ak cena vyžadovaná za predmetné tovary bola nižšia ako najnižšia cena, akú by bolo dôvodné očakávať za tieto tovary na trhu, alebo bola nižšia ako cena vyžadovaná za akúkoľvek predchádzajúcu dodávku tých istých tovarov (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-384/04). Tento predpoklad možno vyvrátiť preukázaním, že nízka cena zaplatená za tovary je spôsobená okolnosťami nezávislými od nezaplatenia DPH. Okrem uvedenej možnosti je akokoľvek inak možné preukázať existenciu primeraných dôvodov pochybností. 42. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). 43. Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za 2. štvrťrok 2014 predložil faktúry vystavené spoločnosťou VALDOINVEST, s.r.o., zmluvu o dielo č. ZML/15/2014/13 zo dňa 12.12.2013 v znení jej dodatkov uzatvorenú so spoločnosťou VALDOINVEST, s.r.o. Správca dane oprávnene preveroval reálne dodanie tovaru, tak ako to vyžadujú vyššie uvedené ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. a Daňového poriadku, judikatúra Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ majúc na zreteli, že označenie dodávateľa a predmetu dodania je základnou náležitosťou faktúr podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. predložených žalobcom za účelom preukázania svojich tvrdení o oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet DPH. Okrem toho preverovanie dodávateľov a subdodávateľov daňového subjektu vyplýva aj z citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 (Maks Pen EOOD) zaoberajúcim sa výkladu práva EÚ. Správny súd zdôrazňuje, že rozsudky Súdneho dvora EÚ týkajúce sa prejudiciálnych otázok sú spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Benedetti, 52/76, 3.2.1977, Zb. s. 163, bod 26), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Milch, Fett a Eierkontor, 29/68, 24.6.1969, Zb. s. 165, bod 2). Súdny dvor výkladom úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť vykladaného ustanovenia už od okamihu, kedy toto ustanovenie nadobudlo účinnosť. Súdnym dvorom interpretované ustanovenie musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku. Prejudiciálny rozsudok teda nemá konštitutívny, ale len deklaratórny charakter a pôsobí ex tunc (rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach Kempter, C-2/06, 12.2.2008, Zb. s. I-411, bod 35; Kühne a Heitz, C-453/00, 13.1.2004, Zb. s. I-837, bod 21; Blaizot, 24/86, 2.2.1988, Zb. s. 379, bod 27). Preto správny súd považoval námietku žalobcu o nezákonnosti preverovania dodania tovaru u jeho dodávateľa spoločnosti VALDOINVEST, s.r.o., za právne irelevantnú. 44. Nemožno nechať bez povšimnutia samotné dodanie peletovacích lisov v reťazci spoločností BS BOLLARETO Impianti s.r.l. › TOPHOLZ, s.r.o. › VALDOINVEST, s.r.o. › žalobca. 45. Žalobca tvrdí, že peletovaciu linku vrátane peletovacích lisov nadobudol výlučne od spoločnosti VALDOINVEST, s.r.o., a preukazuje to zmluvou o dielo v znení dodatkov a faktúrami vystavenými spoločnosťou VALDOINVEST, s.r.o. Konateľ tohto dodávateľa žalobcu Fabio Dalla Costa tvrdí, že spoločnosť VALDOINVEST, s.r.o., má výhradné zastúpenie na predaj peletovacích strojov talianskej spoločnosti BS BOLLARETO Impianti s.r.l. pre SR a ČR. Preto by bolo na mieste vychádzať z ustanovení § 665 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúcich výhradné obchodné zastúpenie a preukázať, že práve spoločnosť VALDOINVEST, s.r.o., nadobudla tovar priamo od talianskej spoločnosti BS BOLLARETO Impianti s.r.l. ako logické vyústenie úzkeho obchodného vzťahu medzi nimi vo forme výhradného obchodného zastúpenia na území SR. Nestalo sa tak. Ak by správny súd pripustil, že spoločnosť VALDOINVEST, s.r.o., ako výhradný zástupca sprostredkoval obchodnú transakciu a dodanie dvoch peletovacích lisov medzi talianskou spoločnosťou BS BOLLARETO Impianti s.r.l. a slovenskou spoločnosťou TOPHOLZ, s.r.o., potom nie je vôbec preukázané, prečo sa žalobca rozhodol nadobudnúť dva peletovacie lisy od spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o., cez ďalšiu spoločnosť VALDOINVEST, s.r.o., keď spoločnosť TOPHOLZ, s.r.o., je spoločníkom žalobcu (sú teda majetkovo prepojení) a prečo obchodná transakcia zameraná na nadobudnutie dvoch peletovacích lisov nemohla byť realizovaná priamo medzi spoločníkom žalobcu (TOPHOLZ, s.r.o.) a žalobcom s nižšími nákladmi. Ak do tohto možného obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho spoločníkom TOPHOLZ, s.r.o., vstúpil tretí subjekt (VALDOINVEST, s.r.o.), podľa názoru správneho súdu vznikajú dôvodné pochybnosti o ekonomickom zmysle uvedenej transakcie za účasti troch subjektov namiesto dvoch subjektov; žalobca vôbec tieto pochybnosti nerozptýlil žiadnym tvrdením ani dôkazom preukazujúcim ekonomickú výhodnosť tohto obchodu. Dôvodné pochybnosti o ekonomickom zmysle tejto transakcie len podčiarkuje majetková prepojenosť spoločností TOPHOLZ, s.r.o., a žalobcu. Neobstojí prípadné tvrdenie žalobcu, že nevedel o tom, že spoločnosť TOPHOLZ, s.r.o., má dva peletovacie lisy, pretože je nepravdepodobné, aby majetkovo prepojené spoločnosti nemali informácie o svojej činnosti navzájom, ak navyše sídlia aj na rovnakej adrese. 46. Okrem uvedeného, nebolo preukázané, že v reťazci spoločností: BS BOLLARETO Impianti s.r.l. › TOPHOLZ, s.r.o. › VALDOINVEST, s.r.o. › žalobca došlo medzi spoločnosťami BS BOLLARETO Impianti s.r.l. a TOPHOLZ, s.r.o., k nadobudnutiu peletovacích lisov, ktoré sa nachádzajú u žalobcu a z ktorých dodania si uplatnil právo na nadmerný odpočet DPH v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2014. Talianska daňová správa nepotvrdila existenciu obchodného vzťahu medzi uvedenými spoločnosťami ani prepravu tohto tovaru z Talianska na Slovensko; navyše spoločnosť TOPHOLZ, s.r.o., nepriznala intrakomunitárne dodanie tovaru a neodviedla z nadobudnutia tohto tovaru DPH podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z.z. Inými slovami, spoločnosť TOPHOLZ, s.r.o., nenadobudla právo nakladať ako vlastník s dvoma peletovacími lismi podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z.z., preto nemohla vlastnícke právo k nim previesť na spoločnosť VALDOINVEST, s.r.o., a spoločnosť VALDOINVEST, s.r.o., na žalobcu. Absentuje teda základná podmienka upravená v § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. na úspešné uplatnenie práva žalobcu na nadmerný odpočet DPH. Správny súd opakuje, že je veľmi nepravdepodobné, aby žalobca a jeho majetkovo prepojený spoločník (TOPHOLZ, s.r.o.) o týchto skutočnostiach nevedeli. Okrem toho, že spoločnosť TOPHOLZ, s.r.o., je subdodávateľom žalobcu (peletovacie lisy) je zároveň aj odberateľom žalobcu (výstupný produkt agropelety). 47. Ďalšie pochybnosti vznikajú aj v súvislosti s označením peletovacích lisov nadobúdaných žalobcom a spoločnosťou TOPHOLZ, s.r.o. Žalobca mal nadobudnúť výrobnú linku na agropelety model VA 15/32-2 a zariadenie na expedíciu peliet, sušiareň (zmluva o dielo č. ZML/15/2014/13 zo dňa 12.12.2013 v znení jej dodatkov). Spoločnosť TOPHOLZ, s.r.o., však mala dodať dodávateľovi žalobcu spoločnosti VALDOINVEST, s.r.o., iný tovar: MODELLO 100 RICICLA (secco-verde) (kúpna zmluva č. BS 03/2010 zo dňa 10.6.2010 uzatvorená medzi TOPHOLZ, s.r.o., a BS BOLLARETO Impianti s.r.l.). Tovar MODELLO 100 RICICLA (secco-verde) sa nenachádza v texte zmluvy o dielo č. ZML/15/2014/13 zo dňa 12.12.2013 ani v prílohe č. 1 k tejto zmluve, v ktorej je podrobne položkovite popísaná výrobná linka na agropelety, zariadenie na expedíciu peliet a sušiareň. Žalobca ani jeho dodávateľ spoločnosť VALDOINVEST, s.r.o., tento rozpor nevysvetlili a nepreukázali, že ide o ten istý peletovací lis. Žalobca ani z tohto pohľadu neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti svojho nároku na nadmerný odpočet DPH. 48. Dôvodné pochybnosti o preukázaní nadobudnutia peletovacej linky umocňuje aj predložený protokol o zaškolení zamestnancov žalobcu. Okrem toho, že boli zaškolení len dvaja zamestnanci a peletovaciu linku obsluhujú viacerí zamestnanci, žalobca nepreukázal, že zaškolení zamestnanci zaškolili aj ostatných zamestnancov, a či v konečnom dôsledku boli zaškolení zamestnanci žalobcu, keďže ide o konateľov a členov dozorných rád iných obchodných spoločností, ktoré sú so žalobcom personálne prepojené: Ing. Lukáš Zachar je: - členom dozornej rady spoločnosti Bioenergetická spoločnosť, a.s., ktorá je najväčším dodávateľom vstupnej suroviny pre žalobcu, predsedom predstavenstva bol aj konateľ žalobcu Ing. Peter Káčerik, - členom dozornej rady spoločnosti BIOPELL SK, a.s., ktorá je odberateľom agropeliet od žalobcu, a konateľ žalobcu Ing. Peter Káčerik bol predsedom jej predstavenstva, - členom dozornej rady spoločnosti GetWell, a.s., v ktorej je konateľom aj konateľ žalobcu Ing. Peter Káčerik. Ing. Ján Péteri je: - konateľom a spoločníkom spoločnosti BIOPELET, s.r.o., kde je konateľom a spoločníkom aj konateľ žalobcu Ing. Peter Káčerik, - členom dozornej rady a neskôr predsedom predstavenstva spoločnosti BIOPELL SK, a.s., ktorá je odberateľom agropeliet od žalobcu, a zároveň je členom dozornej rady ďalší zaškolený zamestnanec žalobcu Ing. Lukáš Zachar a predsedom predstavenstva konateľ žalobcu Ing. Peter Káčerik. Protokol o zaškolení zamestnancov žalobcu na obsluhu peletovacej linky preukazuje, že zamestnanci boli zaškolení dňa 6.4.2015, no peletovacia linka mala byť odovzdaná žalobcovi dňa 17.11.2014 a riadna výroba mala byť spustená v decembri 2014. Nie je zrejmé, či žalobca používal peletovaciu v období od 17.11.2014 do 6.4.2015 na svoje zdaniteľné obchody, teda či ju reálne využíval. Jej neskoršie využívanie je poznačené jej nefunkčnosťou a potrebou opráv, čo konštatoval správca dane aj znalec. 49. Nie je pravdou, že správca dane a žalovaný zobrali do úvahy len dôkazy svedčiace v neprospech žalobcu, pretože konštatovali, že znalecký posudok č. 5/2015 znalca Ing. Vojtecha Andora určujúci všeobecnú hodnotu tovaru preukazuje reálnu nadobúdaciu hodnotu peletovacej linky. Takisto zobrali do úvahy stavebné povolenie obce Lipová na rekonštrukciu haly nachádzajúcej sa na družstve Lipová, kde je umiestnená peletovacia linka žalobcu. 50. Žalobcovi možno vytknúť nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a, § 194 Obchodného zákonníka) pri výbere obchodného partnera (VALDOINVEST, s.r.o.), s ktorým uzatvoril zmluvu o dielo. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že konateľ uvedenej spoločnosti potvrdil, že spoločnosť nemala zamestnancov, a aj keď bola výhradným zástupcom talianskej spoločnosti BS BOLLARETO Impianti s.r.l. na území SR, peletovací lis uvedeného výrobcu nenadobudla od tejto talianskej spoločnosti, ale od slovenskej spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o., ktorá je zároveň majetkovo prepojená so žalobcom. Zo žiadneho vyjadrenia žalobcu nevyplýva, žeby si túto skutočnosť pred uzatvorením zmluvy o dielo č. ZML/15/2014/13 zo dňa 12.12.2013 preveroval, ani či sa zaujímal o sprostredkovanie obchodu s talianskou spoločnosťou. Žalobca teda nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho zmluvného partnera, jeho reputáciu na trhu a následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako lis zhotovil, dodal a nadobudol, musí znášať sám (k tomu pozri rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33; rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ako správny súd viackrát uviedol, je nepravdepodobné, aby žalobca, ktorý je majetkovo prepojený so subdodávateľom aj odberateľom (TOPHOLZ, s.r.o.) a ktorý je personálne prepojený so zaškolenými zamestnancami, nevedel o možnom podvode, o nadobudnutí peletovacích lisov a neodvedení DPH z intrakomunitárneho dodania tovaru v rámci obchodného reťazca. Navyše, z hľadiska majetkového a personálneho prepojenia žalobca mohol sám dielo nadobudnúť od svojho spoločníka TOPHOLZ, s.r.o., za nižšiu sumu ako od spoločnosti VALDOINVEST, s.r.o. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-384/04). 51. Zhotovenie a dodanie diela subdodávateľmi žalobcu nie je vylúčené, je však potrebné poukázať na rozpory uvedené vyššie spočívajúce v odlišnom označení nadobúdaného tovaru (tento rozpor zostal neodstránený), majetkovom prepojení medzi žalobcom a spoločnosťou TOPHOLZ, s.r.o., ktorá peletovací lis mala dodať spoločnosti VALDOINVEST, s.r.o., pričom vstup tretieho článku medzi žalobcu a TOPHOLZ, s.r.o., racionálne nevysvetlili z pohľadu ekonomickej výhody, a v personálnom prepojení konateľa žalobcu a zaškolených „zamestnancov“ žalobcu Ing. Lukáš Zachar a Ing. Ján Péteri. 52. Na úspešné uplatnenie práva na nadmerný odpočet DPH nestačí, ak dielo ako také existuje. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ je totiž nevyhnutné preveriť aj materiálne dodanie diela, t.j. aby reálne dodanie diela zodpovedalo fakturačnému toku, čo sa v predmetnej právnej veci nestalo. Nestačí len predloženie faktúr, pretože „ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou, ich vierohodnosť je potom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. (...) správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako to je uvedené v predložených faktúrach“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/18/2019 zo dňa 4.2.2020). 53. Správca dane postupoval správne a začal preverovať reálnosť obchodných transakcií (ich rozsah, obdobie a subjekt, ktorý ich vykonal) a v rámci svojho dôkazného bremena preveroval vyššie uvedené skutočnosti. Správca dane správne vyžadoval predloženie ďalších dôkazov o zhotovení diela (záručné listy, návody na použitie, kalkulácie, certifikáty, a podobne), pretože faktúry, zmluva o dielo a odovzdávacie protokoly preukazujú len formálnu stránku obchodného vzťahu, nie aj jeho materiálnu časť (reálne zhotovenie diela). Žalobca v priebehu celého daňového konania tieto dôkazy správcovi dane ani žalovanému nepredložil, preto neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. K tomuto záveru prispieva aj skutočnosť, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné a dôvodné od neho požadovať, na zabezpečenie, aby jeho plnenie nebolo poznačené podvodom, čím riskoval stratu svojho práva na odpočet DPH. 54. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z., rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov obsahujú podrobné odôvodnenie, ktoré oprávnene vyústilo do ich výrokov, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 55. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby znášal trovy žalovaného. 56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).