Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/98/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200816 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200816.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD., a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO: 47 845 45, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Palisády 36, 811 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RP/20/2017 zo dňa 05.04.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Rada na svojom zasadnutí dňa 22.11.2016 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči vysielateľovi Rozhlas a televízia Slovenska, vysielateľ na základe zákona vo veci možného porušenia § 39a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s tým, že v rámci televíznej programovej služby Jednotka dňa 30. 9. 2016 o cca 20:28 hod. odvysielal program Milujem Slovensko, v ktorom došlo k umiestňovaniu produktov podľa § 39a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., pričom v tomto programe mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti zreteľne informovať verejnosť o existencii umiestňovania produktov označením na začiatku a na konci programu. 2. Oznámenie o začatí správneho konania bolo účastníkovi konania doručené dňa 13.12.2016, na základe čoho sa začalo správne konanie č. 844/SKO/2016. Účastník konania bol súčasne vyzvaný, aby v lehote najneskôr do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok") zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy a vyjadril sa k podkladom pre rozhodnutie v predmetnom správnom konaní. Súčasne bol účastník konania upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, Rada môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 správneho poriadku. Prílohou oznámenia o začatí správneho konania bol aj prepis/popis skutkového stavu. 3. Rada na svojom zasadnutí dňa 20.12.2016 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči vysielateľovi Rozhlas a televízia Slovenska, vysielateľ na základe zákona vo veci možného porušenia § 39a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že v rámci televíznej programovej služby Jednotka dňa 7.10.2016 o cca 20:26 hod. odvysielal program Milujem Slovensko, v ktorom došlo k umiestňovaniu produktov podľa § 39a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom v tomto programe mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti zreteľne informovať verejnosť o existencii umiestňovania produktov označením na začiatku a na konci programu. 4. Oznámenie o začatí správneho konania bolo účastníkovi konania doručené dňa 19.1.2017, na základe čoho sa začalo správne konanie č. 895/SKO/2016. Účastník konania bol súčasne vyzvaný, aby v lehote najneskôr do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok") zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy a vyjadril sa k podkladom pre rozhodnutie v predmetnom správnom konaní. Súčasne bol účastník konania upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, Rada môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 správneho poriadku. Prílohou oznámenia o začatí správneho konania bol aj prepis/popis skutkového stavu. 5. Podkladmi pre napadnuté rozhodnutie boli záznam vysielania programovej služby účastníka konania Jednotka zo dňa 30. 9. 2016 o cca 20:28 hod. a zo dňa 7. 10. 2016 o cca 20:26 hod., prepis/ popis skutkového stavu k správnemu konaniu č. 844/SKO/2016 a 895/SKO/2016, vyjadrenie účastníka konania k predmetu správneho konania č. 844/SKO/2016 a vyjadrenie účastníka konania k predmetu správneho konania č. 895/SKO/2016. 6. Rada v súlade so zásadou hospodárnosti konania, a zároveň v prospech účastníka konania, rozhodla vo vyššie uvedených správnych konaniach jedným rozhodnutím. Rozhodnutím č. RP/20/2017 bola vysielateľovi Rozhlas a televízia Slovenska, vysielateľ na základe zákona uložená dňa 05.04.2017 sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. - pokuta, určená podľa § 67 ods. 3 písm. f) zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške XXX,- € v súvislosti s tým, že v rámci televíznej programovej služby Jednotka dňa 30. 9. 2016 o cca 20:28 hod. a dňa 7. 10. 2016 o cca 20:26 hod. odvysielal program Milujem Slovensko, v ktorom došlo k umiestňovaniu produktov podľa § 39a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom v tomto programe došlo k porušeniu povinnosti zreteľne informovať verejnosť o existencii umiestňovania produktov označením na začiatku programu, čím došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 39a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. 7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol že ustanovenie § 39a ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. ukladá vysielateľom požiadavku nielen na relevantné časové zaradenie informácie o umiestňovaní produktov, ale aj na zabezpečenie zreteľnosti takejto informácie. Správne konanie č. 844/SKO/2016, ako i správne konanie č. 895/SKO/2016 bolo začaté i na základe dôvodného podozrenia z nezabezpečenia zreteľnosti informácie o umiestňovaní produktov odvysielanej na začiatku programu. K tomuto prišlo cca 16 sekúnd po začiatku programu a cca 7 sekúnd po skončení úvodnej znelky programu. Po odvysielaní úvodného komunikátu prišlo k odvysielaniu názoru respondentov na program Milujem Slovensko a k odvysielaniu oznamu o umiestňovaní produktov prišlo až počas odpovede druhého respondenta a vo vydaní zo dňa 7.10. 2016 prišlo k odvysielaniu až počas odpovede tretieho respondenta. Predmetná informácia bola v obidvoch prípadoch odvysielaná v dĺžke cca 5 sekúnd a graficky znázornená bielym písmom. Lem obrazovky v danom Čase tvorila slovenská trikolóra a predmetné oznámenie bolo umiestnené na jej bielom pásme. Text predmetného oznamu tak splýval s podkladom a presahoval z neho iba horný a dolný okraj krúžku označujúceho „product placement“. 8. Ďalej žalovaný uviedol, že pri posudzovaní zreteľnosti oznamu je potrebné pristupovať ku každému prípadu jednotlivo s ohľadom na jeho osobitosti. Jednotlivé programy sa od seba obsahovo aj graficky líšia, a preto nie je možné jednoznačne stanoviť, kedy sa má táto informácia na obrazovke objaviť, príp. v akej podobe. V posudzovanom programe prišlo k odvysielaniu bieleho oznamu na bielom podklade. V takomto prípade nebolo možné oznam zaregistrovať bez toho, aby divák v čase jeho odvysielania nevenoval svoju pozornosť spodnej časti obrazovky. I v prípade sústredeného vnímania diváka a zaregistrovania takéhoto textu bolo jeho prečítanie značne komplikované, nakoľko zo záznamu vysielania je zrejmé, že sú viditeľné len obrysy, resp. tiene jednotlivých písmen a jedinou vyčnievajúcou časťou je horná a spodná časť krúžku. 9. Napriek tomu, že účastník konania namietal, že si splnil svoju zákonnú povinnosť, a že v predmetnom prípade išlo o veľkú zhodu okolností pri zobrazení jednotlivých grafických prvkov na obraze, rozhodujúcim pre posúdenie skutkového stavu je to, čo bolo vysielateľom vo finálnej podobe odvysielané, a teda v podobe, akú mohol divák, ako konečný recipient informácií vnímať, čoho dôkazom je záznam vysielania programu Milujem Slovensko zo dňa 30. 9. 2016, ako i záznam vysielania programu Milujem Slovensko zo dňa 7.10.2016. 10. Informáciu o umiestňovaní produktov na začiatku programu vysielateľ odvysielal výhradne vo forme textovej informácie, a to konkrétne v podobe bieleho textu na bielom podklade, čím nebola zabezpečená jej zreteľnosť. Takýmto konaním nebola zabezpečená maximálna miera informovanosti diváka o charaktere informácií v sledovanom programe. Rada skonštatovala, že takto odvysielaná informácia nebola takého charakteru, že by ju bolo možné bez zvláštneho sústredenia diváka prečítať a z toho dôvodu nezodpovedala zákonnej požiadavke zreteľnosti, čím účastník konania porušil povinnosť podľa § 39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. 11. Napriek tomu, že k danej skutočnosti mohlo prísť v dôsledku náhody a stretu viacerých grafických prvkov, je potrebné na tomto mieste zdôrazniť, že u právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt). Táto zásada platí aj v prípade zákona č. 308/2000 Z. z., ako aj v prípade správneho poriadku, ktoré nevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu deliktu, dokazovať zavinenie alebo dokonca úmyselné konanie. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Tomu, že sa v tomto prípade nielenže nedokazuje zavinenie, ale ani sa nerozlišuje medzi zavinením úmyselným alebo nedbanlivostným, svedčí aj skutočnosť, že ani jeden z cit. zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt. Okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona, môžu byť zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú dôvodom na zastavenie správneho konania. 12. Účastník konania zvolil v posudzovaných prípadoch ako spôsob informovania recipientov o umiestňovaní produktov v programe výhradne odvysielanie textovej informácie, pričom vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je zrejmé, že recipient nebol v dôsledku grafického znázorneniu informácie o umiestňovaní produktov zreteľne informovaný o existencii umiestňovania produktov na začiatku programu Milujem Slovensko, odvysielanom dňa 30.9.2016 o cca 20:28 hod. a na začiatku programu Milujem Slovensko, odvysielanom dňa 7.10.2016 o cca 20:26 hod. na programovej službe Jednotka, čím účastník konania porušil povinnosť podľa § 39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. 13. Pri posudzovaní predmetného správneho deliktu je potrebné sa zaoberať tiež možnosťou, či sankcionovaním účastníka konania nedôjde k zásahu do jeho slobody prejavu. V prípade povinnosti podľa ustanovenia § 39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. je možné skúmať jedine zachovanie princípu adekvátnosti zasahovania správneho orgánu do slobody spravovaného subjektu v jej najširšom zmysle. 14. V tejto súvislosti Rada uviedla, že v danom prípade zákon nedáva priestor na skúmanie proporcionality zásahu do práv vysielateľa, nakoľko povinnosť ustanovená v § 39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. je formulovaná jednoznačne. Správnemu orgánu teda nie je daný priestor na akúkoľvek správnu úvahu. K splneniu danej povinnosti tak v závislosti od konania vysielateľa buď dôjde, alebo nedôjde. 15. Účelom povinnosti ustanovenej v §39 ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. je ochrana recipientov pred nadmerným reklamným tlakom, konkrétne zameniteľnosťou redakčného a reklamného obsahu. V dôsledku uvedeného je na naplnenie legitímneho cieľa, ochrany recipientov pred zameniteľnosťou komerčného obsahu v programe, nevyhnutné obmedziť slobodu prejavu účastníka konania a vyvodiť voči nemu administratívnoprávnu zodpovednosť za porušenie § 39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. 16. Účastník konania bol za porušenie predmetnej povinnosti sankcionovaný už v minulosti. Rozhodnutím č. RL/064/2012 bola účastníkovi konania uložená sankcia - upozornenie na porušenie povinnosti ustanovenej v § 39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. c) a d) zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že v rámci televíznej programovej služby Jednotka dňa 12.04.2012 o cca 12:11 hod. odvysielal program Dámsky klub, obsahujúci vizuálne a slovné informácie o tovare - prístroj na cvičenie SLIM BELLY, ktoré naplnili definíciu umiestňovania produktov podľa §39a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., pričom v tomto programe došlo k porušeniu povinnosti zreteľne informovať verejnosť o existencii umiestňovania produktov označením na začiatku a na konci programu a tiež k porušeniu povinnosti nepripisovať primeranú dôležitosť príslušnému tovaru. 17. Nakoľko ide v tomto prípade o opakované porušenie povinnosti ustanovenej v § 39a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., Rada uložila za toto porušenie sankciu podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. - pokutu určenú podľa § 67 ods. 3 písm. f) zákona č. 308/2000 Z.z. 18. Pri určovaní výšky pokuty vzala Rada do úvahy: mieru zavinenia, rozsah a dosah vysielania, trvanie a následky porušenia povinnosti, závažnosť správneho deliktu. Rada pri určovaní závažnosti správneho deliktu preto vzala do úvahy: - skutočnosť, že v dôsledku nezreteľného informovania o umiestňovaní produktov na začiatku programu prišlo k zvýšeniu reklamného tlaku na divákov, - skutočnosť, že zo strany účastníka konania ide o opakované porušenie predmetného ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z., - skutočnosť, že v prípade posudzovaného skutkového stavu sa jedná o protiprávne konanie v malom rozsahu, v dôsledku porušenia len jednej zákonnej povinnosti, § 39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. vyššie rozoberané kritériá doposiaľ uloženú sankciu a posúdila závažnosť tohto správneho deliktu ako nízku. Na základe vyššie uvádzaných skutočností Rada rozhodla, že sankcia uložená na spodnej hranici zákonom vymedzeného rozsahu za porušenie predmetnej povinnosti, a síce vo výške XXX. € je plne odôvodnená a zodpovedá závažnosti prejednávanej veci. 19. Ďalšie kritériá, na ktoré Rada pri určení výšky pokuty v zmysle § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., prihliadla boli: spôsob porušenia povinnosti účastníkom konania a či došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. 20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti a zákonom stanovený rozsah pre uloženie sankcie, z ktorého Rada vychádzala ( od 663 € do 132 755 €), určila sankciu vo výške XXX €, ktorú považovala za plne odôvodnenú a zodpovedajúcu závažnosti prejednávanej veci. Uložená sankcia bola v minimálnej výške podľa zákonom stanoveného rozpätia pre uloženie sankcie za porušenie § 16 ods. 3 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. II. Žaloba 21. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 25.05.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. RP/20/2017 zo dňa 05.04.2017, ktorým uložila žalobcovi pokutu vo výške 663,- eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 39a ods. 2 zák. č. 308/2000 Z.z. s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d/ zákona č.308/2002 Z.z.. 22. Zrušenie rozhodnutia žalobca odôvodnil tým, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 23. Žalobca uviedol, že ako vyplýva z výroku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalobcovi bola uložená sankcia za porušenie povinnosti zreteľne informovať verejnosť o existencii umiestňovania produktov označením na začiatku programu. „Nezreteľnosť“ predmetného informovania mala spočívať v odvysielaní oznamu o umiestňovaní produktov v programe bielou farbou na bielom podklade, pričom podľa RVR „aj v prípade sústredeného vnímania diváka a zaregistrovania takéhoto textu bolo jeho prečítanie značne komplikované, nakoľko zo záznamu vysielania je zrejmé, že sú viditeľné len obrysy, resp. tiene jednotlivých písmen a jedinou vyčnievajúcou časťou je horná a spodná časť krúžku“. 24. RVR tiež v odôvodnení uvádza, že „rozhodujúcim pre posúdenie skutkového stavu je to, čo bolo vysielateľom vo finálnej podobe odvysielané, a teda v podobe, akú mohol divák, ako konečný recipient informácií vnímať, čoho dôkazom je záznam vysielania... “. 25. Vyššie uvedený záver sám o sebe preukazuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia resp. preukazuje jednoznačné naplnenie odvolacieho dôvodu a síce, že RVR zistila skutkový stav v nedostačujúcej forme na riadne posúdenie veci. RVR skúmala skutkový stav výlučne na základe záznamu vysielania, ktorý jej žalobca zaslal na základe jej vyžiadania v zmysle povinnosti uvedenej v § 16 ods. 3 písm. I) zákona č. 308/2000 Z.z. Ako vyplýva zo znenia tejto povinnosti ako aj z predmetného vyžiadania RVR, zaslaný záznam vysielania bol v zodpovedajúcej kvalite a nie vo vysielacej kvalite a teda nie v takom rozlíšení v akom ho bežný divák mohol sledovať na svojom prijímači. 26. Kvalita resp. konkrétne miera rozlíšenia záznamov vysielania, ktoré žalobca v zmysle zákonnej povinnosti uchováva počas stanovenej doby, je výsledkom kompromisu medzi kapacitnými možnosťami žalobcu, ktoré sú determinované jeho finančnými možnosťami a rozhodovacou praxou RVR, ktorá monitorovaním jednotlivých záznamov žalobcu akceptuje predmetnú kvalitu záznamu ako „zodpovedajúcu“ zákonnej požiadavke (v prípade príliš nízkej kvality RVR skonštatuje porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. i) zákona č. 308/2000 Z.z.). Žalobca zdôrazňuje, že v danom prípade sa nejedná o žiadne „tiché“ tolerovanie porušovania zákona zo strany RVR, nakoľko predmetná povinnosť jasne stanovuje, že záznamy vysielania majú byť v „zodpovedajúcej kvalite“ a nie vo „vysielacej kvalite“, pričom pre 99% prípadov monitorovania bežných porušení zákona č. 308/2000 Z.z. (vulgarizmy, objektívnosť, rozsah reklamy atď.) kvalita záznamov vysielania stanovená zo strany žalobcu plne postačuje. 27. Rovnako tak je potrebné uviesť, že komprimácia záznamov vysielania (a teda zníženie ich rozlíšenia) z dôvodov kapacitnej kvality sa prejaví v prípade akéhokoľvek sledovania a teda bez ohľadu na veľkosť alebo kvalitu monitora príp. obrazovky. Rovnako to divák, ktorý reálne sleduje vysielanie žalobcu „pocíti“ vyššiu mieru rozlíšenia bez ohľadu na to, či disponuje najkvalitnejším alebo iba obyčajným v rozlíšení na starom televíznom prijímači uvidí predmetný oznam výrazne ostrejšie ako monitorovací pracovník RVR, ktorý sleduje skomprimovaný záznam, pričom veľkosť obrazovky je v tomto prípade viac na škodu ako na úžitok. Obsah s nižším rozlíšením sa v prípade „roztiahnutia“ na väčšiu obrazovku stane ešte nečitateľnejším. 28. Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že RVR v rámci správneho konania v skutočnosti nezistila dostatočne skutkový stav (a ani nemohla nakoľko nedisponovala záznamom vo vysielacej kvalite), nakoľko zreteľnosť resp. čitateľnosť predmetného oznamu o umiestňovaní produktov posudzovala výlučne zo záznamu s nižšou (ale pritom zákonnou) kvalitou, pričom práve táto nižšia kvalita (nakoľko sa jedná o nižšie rozlíšenie) má podstatný efekt na posúdenie, či mohol divák daný oznam prečítať alebo nie. RVR tak na jednej strane klasifikovala ako jediné podstatné kritérium pre posúdenie zákonnosti skutočnosť, či divák mohol daný oznam rozpoznať a prečítať jeho obsah, avšak práve toto kľúčové kritérium nemohla riadne a teda v dostatočnej miere vyhodnotiť na základe podkladov/ dôkazov, ktoré mala v rámci správneho konania k dispozícii. 29. RVR si od žalobcu vyžiadala „bežný“ záznam vysielania a to vyžiadaním, ktoré sa v žiadnom ohľade nelíšilo od iných vyžiadaní, ktoré RVR žalobcovi pravidelne doručuje. Vzhľadom na to, že zamestnanec žalobcu poverený zastupovať žalobcu v tomto konaní podrobne pozná monitorovaciu prax RVR resp. zamestnancov kancelárie RVR (poverený zamestnanec žalobcu pracoval v kancelárii RVR 7 rokov), je mu zrejmé, že v danom čase RVR ani nemohla postupovať inak, nakoľko v prípade doručenia sťažnosti sa táto podrobne neskúma a ako prvý úkon sa od dotknutého vysielateľa vyžiada (štandardný) záznam vysielania. Z uvedeného však tiež nespochybniteľné vyplýva, že ani žalobca v čase doručenia vyžiadania záznamu nemohol mať žiadnu vedomosť o tom, že predmetný záznam bude monitorovaný vo vzťahu k tak špecifickej okolnosti, akou je čitateľnosť konkrétneho oznamu na konkrétnom pozadí 30. V čase skutočného monitoringu predmetného záznamu vysielania a teda v čase, kedy už kancelária RVR mala vedomosť o podozrení z konkrétneho porušenia zákona, si však RVR mohla a mala dodatočne vyžiadať záznam vysielania vo vyššej kvalite. Iba takýto postup je podľa názoru žalobcu možné označiť „za zistenie skutkového stavu v dostatočnej miere pre riadne posúdenie veci. 31. Žalobca dodal, že RVR začala v danej veci správne konanie dňa 22.11.2016, pričom týždeň pre konaním zasadnutia RVR 15.11.2016 kancelária zasiela finálne znenie materiálov na nadchádzajúce zasadnutie jednotlivým členom rady. Z uvedeného je zrejmé, že príslušný pracovníci kancelárie RVR museli mať vedomosť o tom, čo konkrétne bude predmetom monitoringu ešte počas zákonnej 45 dňovej lehoty na uchovávanie záznamov vysielania (program bol vysielaný dňa 30.9.2016) a teda v tomto čase ešte žalobca záznamom vysielania disponoval a pre potreby monitoringu by bol schopný konvertovať tento záznam aj do vyššej a teda vysielacej kvality. 32. Rozdiel vo výške rozlíšenia je podľa žalobcu nesporne viditeľný najmä pri záverečných titulkoch programu, kde je nižšie rozlíšenie zreteľne viditeľné a každému človeku, ktorý niekedy sledoval vysielanie žalobcu príp. akejkoľvek multiregionálnej televízie musí byť zrejmé, že divák doma vysielanie v takejto nízkej kvalite nikdy nesleduje (titulky by už len na bežnej obrazovke boli úplne nečitateľné). 33. Žalobca bol schopný v rámci svojich backup systémov nasimulovať vysielanie dátového toku žalobcu zo dňa 30.9.2016 v rozhodnom čase a vytvoriť cca 30 sekundový záznam z dátového toku (nie vysielania) vo vysielacej kvalite (v rozlíšení akom ho vnímal divák), ktorý priložil na DVD ako prílohu k žalobe. DVD teda obsahuje úplne identické pozadie, ako to ktoré bolo v daný deň odvysielané. 34. Žalobca zdôraznil, že nejde o kópiu resp. digitálnu rozmnoženinu predmetného záznamu vysielania, ale o rekonštrukciu ako divák vnímal predmetnú časť vysielania v daný deň. Dátový tok z backup zariadenia neobsahuje grafické prvky, ktoré sa do vysielania vkladajú dodatočne a teda nie sú integrálnou súčasťou dátového toku. Žalobca však do zrekonštruovanej časti dátového toku vo vysielacej kvalite vložil tak logo a vo zhodnom čase aj oznam o umiestňovaní produktov v programe. 35. V prípade pochybností o totožnosti grafického zobrazenia, žalobca navrhol výsluch svedkov: G. - vedúci zamestnanec zodpovedný za grafickú úpravu oznamu o umiestňovaní produktov a Roman Skřivánek - vedúci zamestnanec zodpovedný za televízne vysielanie, pričom obaja zamestnanci pracovali na svojich pozíciách nepretržite, tak v čase pred 30.9.2016 až do dňa vypracovania tejto žaloby. 36. Žalobca pripustil, že je možné, že aj po vzhliadnutí záznamu vo vyššej kvalite by mohla RVR dospieť k zákonnému a teda riadne odôvodnenému záveru o tom, že v danom prípade mohlo dôjsť k porušeniu zákona. Podľa žalobcu ale z rozdielu medzi oboma záznamami jednoznačne vyplýva, že pri skúmaní skutkového stavu iba z doručeného záznamu vysielania RVR objektívne nemohla zistiť skutkový stav v dostatočnej miere pre posúdenie veci a to predovšetkým z dôvodu, že sama RVR stanovila ako rozhodujúce kritérium to ako daný oznam vnímal divák. 37. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že RVR nezistila skutkový stav v dostatočnej miere pre riadne posúdenie veci a vec tak nesprávne právne posúdila, keď dospela k záveru, že žalobca zreteľne neinformoval verejnosť o existencii umiestňovania produktov. Napadnuté rozhodnutie je tak potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP zrušiť v plnom rozsahu. 38. Žalobca tiež namietol, že RVR nesprávne právne posúdila otázku naplnenia podmienok pre uloženie sankcie podľa § 64 ods. 1 písm. d) - pokuty. RVR vyvodila existenciu materiálnej podmienky pre uloženie pokuty - predchádzajúce upozornenie na porušenie zákona - v danom prípade rozhodnutím č. RL/064/2012. V tomto rozhodnutí sa však oznam o umiestňovaní produktov riešil výhradne v spojitosti s tým, či bol tento oznam odvysielaný na začiatku a na konci programu. Uvedené rozhodnutie tak v žiadnom ohľade neriešilo zreteľnosť oznamu a už vôbec neriešilo konkrétne čitateľnosť oznamu o umiestňovaní produktov. 39. Žalobca je teda presvedčený, že v danom prípade nie je možné konštatovať, že došlo k naplneniu podmienky nevyhnutnej pre uloženie pokuty podľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a síce, že vysielateľ „napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušil povinnosť”. Žalobca bol v minulosti sankcionovaný písomným upozornením za porušenie inej povinnosti (hoci v rámci jedného ustanovenia) a to síce povinnosti informovať verejnosť o existencii umiestňovania produktov na začiatku a na konci programu. III. Vyjadrenie žalovanej 40. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.07.2017, uviedla, že so žalobnými dôvodmi žalobcu nesúhlasí, nakoľko sa v rámci oboch správnych konaní náležíte oboznámila so skutkovým stavom, a po posúdení všetkých relevantných skutočností vydala rozhodnutie, ktoré spĺňa všetky zákonné náležitosti. Žalovaná má za to, že v daných správnych konaniach náležíte zistila skutkový stav a tvrdenie žalobcu, že komprimácia ním vyhotoveného záznamu vysielania predstavovala prekážku náležitého posúdenia veci je nepravdivé a zjavne účelové. 41. Jednou zo zákonných povinností vysielateľa je i náležíte informovať divákov o komerčnom obsahu vo vysielaní. Pojem zreteľnosť, ako jedna z náležitostí zákonného informovania verejnosti o umiestňovaní produktov, nie je legálne definovaný a je práve v kompetencii správneho orgánu, aby takéto pojmy v rámci svojej aplikačnej činnosti vymedzil. 42. Súčasťou redakčnej nezávislosti vysielateľa je i právo zvoliť si formu oznámenia o umiestňovaní produktov. Žalobca si v danom prípade, keď zvolil výhradne formu textového oznamu, ktoré malo podobu bieleho písma na bielom podklade, nesplnil svoju zákonnú povinnosť, nakoľko takýto oznam nenaplnil požiadavku zreteľnosti oznamu o umiestňovaní produktov. V predmetnom prípade nebolo možné oznam zaregistrovať bez toho, aby divák v čase jeho odvysielania nevenoval svoju pozornosť spodnej časti obrazovky. I v prípade sústredeného vnímania diváka a zaregistrovania takéhoto textu bolo jeho prečítanie značne komplikované, nakoľko zo záznamu vysielania je zrejmé, že sú viditeľné len obrysy, resp. tiene jednotlivých písmen a jedinou vyčnievajúcou časťou je horná a spodná časť krúžku. 43. Zo záznamu vysielania je zrejmé, že oznámenie o umiestňovaní produktov vo forme textového oznamu sa stretom grafických prvkov zobrazilo na bielom pozadí. Rada nepopiera skutočnosť, že záznam vysielania doručený vysielateľom je v nižšej ako vysielacej kvalite, nakoľko sama disponuje záznamom predmetného vysielania v takej podobe, v akej ho mohli vnímať diváci. Napriek tejto, podľa žalobcu rozhodujúcej skutočnosti, je i zo záznamu vysielania, ktorý doručil žalovanej žalobca zrejmé, že odvysielaním oznamu s bielym písmom na bielom pozadí neprišlo k splneniu si zákonnej povinnosti. V rovnakom čase bola na obrazovke prítomná, okrem iného, aj textová informácia oznamujúca, že sa jedná o prvé odvysielanie predmetného programu („premiéra“). Tá, hoci taktiež uvedená vo forme bieleho písma, sa objavila na modro-červenom pozadí a je i napriek komprimácií záznamu zreteľná. Tento zásadný rozdiel je zrejmý ako na zázname s nižším grafickým rozlíšením, tak i na zázname vysielania v takej podobe, v akej ho mohli reálne vnímať diváci. 44. Žalovaná sa tak v rámci správneho konania oboznámila, okrem záznamu vysielania, ktorý jej doručil vysielateľ, aj so záznamom vyhotoveným na vlastnom nahrávacom zariadení. Ten nepopierateľne potvrdzuje podozrenie o nedostatočnom zabezpečení požiadavky zreteľnosti oznamu o umiestňovaní produktov, vyplývajúce už z komprimovaného záznamu vysielania, na základe čoho bolo možné v danom prípade konštatovať porušenie zákona. 45. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností vysielateľov podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov a v prípade ich porušenia ukladať sankcie. Zákon explicitne neupravuje spôsoby realizácie tohto dohľadu, je však zrejmé, že ide o výkon dohľadu ex offo, ktorý musí zabezpečiť Rada permanentne a vlastnými prostriedkami. Zo špecifík dohľadu vykonávaného Radou vyplýva, že musí mať reálnu možnosť zabezpečiť monitoring vysielania aj pomocou technických prostriedkov, s čím, počíta aj zákona č. 308/2000 Z. z. (ako vyplýva z všeobecnej časti kapitoly o nárokoch na štátny rozpočet z dôvodovej správy k zákonu č. 308/2000 Z. z.). 46. Žalovaná sa v plnej miere pridržiava svojho konštatovania, že rozhodujúcim pre posúdenie skutkového stavu je to, čo bolo reálne odvysielané, a to v takej podobe, v akej ju mohol vnímať divák, čoho dôkazom je záznam vysielania tvoriaci podklad pre rozhodnutie. V zmysle základných zásad správneho konania je Rada, ako správny orgán, povinná pri ukladaní sankcie vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Za týmto účelom zákonodarca na jednej strane uložil vysielateľom povinnosť uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania a poskytnúť ich Rade na jej vyžiadanie, na strane druhej zveril Rade právomoc žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby. Táto skutočnosť však neznamená, že Rada, ako zákonom splnomocnený orgán dohľadu, nie je oprávnená vyhotovovať si záznamy programu aj samostatne, nezávisle od vysielateľov. Zákonnosť takéhoto postupu vyplýva aj z konštantnej judikatúry NS SR (napr. rozsudky NS SR vo veci sp. zn. 5SŽ/18/2011, 5SŽ/37/2011, 8SŽ/15/2011, 8SŽ/29/2011, 2SŽ/11/2012) a k rovnakému záveru dospel aj US SR vo svojich uzneseniach vo veci sp. zn. III. US 564/2012-11 a IV. ÚS 620/2012-9. 47. Domnienka žalobcu, že Rada nemohla náležíte zistiť skutkový stav veci, keďže mala vychádzať,, výlučne" zo záznamu s nedostatočným kvalitatívnym vyhotovením, v takej podobe, v akej jej ju doručil žalobca je nesprávna. Ak by platila premisa, že pri zisťovaní skutkového stavu by mohol byť relevantným pre posúdenie skutkového stavu výlučne záznam doručený Rade vysielateľom, mohla by vzniknúť absurdná situácia, kedy by napr. v prípade jeho nedodania Rada nemohla náležíte vykonávať svoje zákonné právomoci. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe Rady, ako i jej zákonnej právomocí, tak nie je tvrdenie žalobcu pravdivé a je založené výhradne na jeho domnienkach, ktoré sú navyše nesprávne. 48. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že skutočnosť, že vysielateľ poslal Rade v čase vyžiadania, a teda pred začatím správneho konania, komprimovaný záznam vysielania nepredstavovala prekážku náležitého zistenia skutkového stavu v neskôr prebiehajúcom správnom konaní, nakoľko i z takéhoto grafického vyhotovenia bolo možné problematickú skutočnosť posúdiť. 49. V rámci obidvoch správnych konaní využil žalobca svoje procesné práva a zaslal Rade vyjadrenie k predmetu správneho konania. V obidvoch správnych konaniach bol žalobca náležite oboznámený s problematickými aspektmi vysielania a s existenciou dôvodného podozrenia z porušenia zákona, pričom v texte oznámenia o začatí správneho konania bolo konkretizované, že v danom prípade Rada videla možné porušenie povinnosti práve v nedostatočnej zreteľnosti oznámenia o umiestnení produktov v programe Milujem Slovensko. 50. Nakoľko žalobca v rámci správneho konania neuviedol žiadne námietky voči podkladom pre rozhodnutie, nepovažovala žalovaná záznam vysielania programu a jeho prepis/popis za sporný. Žalobca v rámci správneho konania nepoprel odvysielanie programu Milujem Slovensko dňa 30.9.2016 a ani dňa 7.10.2016, jeho obsah a znenie. Rovnako nenamietal grafické prevedenie oznamu o umiestňovaní produktov, ktorého problematickosť bola dôvodom pre sankcionovanie vysielateľa, pričom o dôvodoch správneho konania bol náležíte upovedomený (problematickosť oznamu v grafickom prevedení biele písmo na bielom podklade). 51. Žalovaná sa s relevantnými námietkami žalobcu vysporiadala v rámci správneho konania, o čom svedčí aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a taktiež, že predmetné stanoviská tvoria obsah administratívneho spisu. Žalobca na žiadnom mieste nerozporoval grafické vyhotovenie záznamu a poukázal len na technický proces nasadzovania oznamov do vysielania, pričom potvrdil, že v daných prípadoch naozaj prišlo k stretu grafických prvkov (biele písmo na bielom pozadí), cit.: „ Skutočnosť, že pri vysielaní predmetného programu sa oznámenie so symbolom PP vyľnulo na bielej ploche pruhu vo farbách trikolóry bola veľkou zhodou okolností, ku ktorej došlo náhodou pri aplikácii viacerých grafických prvkov na ploche súčasne.“. V závere oboch vyjadrení žalobca avizoval prijatie opatrení na predchádzanie vzniku obdobných situácií v budúcnosti. 52. Ako vyplýva z textu správnej žaloby, sám žalobca si bol nesporne vedomý kvalitou ním zaslaného záznamu a jeho technickými odchýlkami od reálne odvysielaného obsahu. V správnych konaniach predchádzajúcich vydaniu napadnutého rozhodnutia však nenamietal žiadne skutočnosti, týkajúce sa komprimácií záznamov vysielania a ich následnej odlišnosti od reálne odvysielanej podoby, k čomu prišlo v dôsledku jeho technických možností. Vo vyjadrení k správnemu konaniu č. 895/SKO/2016 poukázal iba na skutočnosť, že, cit.: „Komplexné riešenie otázky' nasadzovania jednotlivých grafických prvkov v televíznom vysielaní RTVS je podmienené a determinované možnosťami technických zariadení, ktorými vysielateľ disponuje. Za daných podmienok RTVS v tomto období upravil interné postupy tak, aby časové nasadenie oznamu o umiestňovaní produktov, ako aj jeho zreteľnosť jednoznačnejšie plnili informačnú povinnosť vysielateľa voči divákovi, napr. zavedením opatrenia odvysielať oznam o umiestňovaní produktov už počas úvodnej zvučky programu. Veríme, že aj v súčinnosti vysielateľov a Rady pre vysielanie a retransmisiu sa podarí ustáliť režim plnenia tejto zákonnej povinnosti vysielateľa tak, aby bol optimálnym spôsobom dosiahnutý účel zákona. “ 53. Žalovaná preskúmala skutkový stav veci na základe všetkých dostupných podkladov a vzhľadom na absenciu akýchkoľvek námietok žalobcu v rámci správneho konania, ktoré by sa týkali podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní, nemala žalovaná o ich nespornosti pochybnosť. 54. Posúdenie skutočnosti, či konaním vysielateľa prišlo k spáchaniu správneho deliktu v žiadnom prípade nemôže závisieť výlučne od kvality záznamu vysielania, ktorý Rade doručí vysielateľ. Skutočnosť, že Rada disponuje aj záznamom vysielania, ktorý graficky zodpovedá vysielacej kvalite tak, ako ju mohli vidieť diváci, však nijakým spôsobom nezasahuje do procesných práv účastníka konania. Takýto postup Rady zodpovedá efektívnemu plneniu jej zákonných kompetencií, v rámci ktorého je nevyhnutné, aby mala k dispozícií záložný systém na nahratie záznamu vysielania programu, ktorý Rada v rámci svojej činnosti preskúmava. Oprávnenie Rady podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona č. 308/2000 Z. z., žiadať záznamy vysielania od vysielateľov, nepredstavuje jediný spôsob, akým sa Rada môže pri výkone svojich právomocí oboznámiť s vysielaným obsahom. 55. Záznam vyhotovený na nahrávacom zariadení Rady sa vyhotovuje z vysielania, ktoré je vysielateľom určené na príjem širokou verejnosťou a zaznamenáva sa to, čo má možnosť sledovať bežný recipient, pričom samotný audiovizuálny obsah vysielania zostáva totožný, a to bez ohľadu na kvalitu vyhotovenia jeho záznamu. 56. Rada dostatočne zistila skutočný stav veci a mala v predmetných správnych konaniach za preukázané, že konaním vysielateľa prišlo k porušeniu právnej povinnosti podľa §39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. a bolo legitímne vyvodiť voči nemu administratívnoprávnu zodpovednosť. 57. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu mala žalovaná za dostatočne preukázané, že recipient nebol v dôsledku grafického znázornenia informácie o umiestňovaní produktov zreteľne informovaný o existencii umiestňovania produktov na začiatku programu Milujem Slovensko, odvysielanom dňa 30. 9. 2016 o cca 20:28 hod. a na začiatku programu Milujem Slovensko, odvysielanom dňa 7. 10. 2016 ° 963 20:26 hod. na programovej službe Jednotka, čím účastník konania porušil povinnosť podľa § 39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. a musela pristúpiť k vyvodeniu administratívnoprávnej zodpovednosti a následnému sankcionovaniu vysielateľa. 58. K žalobcom namietanej forme uloženej sankcie žalovaný uviedol nasledovné: 59. Účelom povinnosti ustanovenej v § 39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. je ochrana recipientov pred nadmerným reklamným tlakom, konkrétne zameniteľnosťou redakčného a reklamného obsahu. Na zabezpečenie splnenia povinnosti podľa § 39a ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. je potrebné, aby informácia o umiestňovaní produktov spĺňala kritériá zreteľnosti a časového zaradenia na začiatku i na konci programu. Predmetná právna forma je jednoznačná a predvídateľná a na jej splnenie je potrebné naplnenie všetkých zákonom vymedzených kritérií, a teda na jej splnenie musí prísť k súbežnému správnemu časovému zaradeniu oznamu o umiestňovaní produktov i k naplneniu požiadavky zreteľnosti takéhoto oznamu. 60. Žalobca bol za porušenie povinnosti ustanovenej v § 39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. už sankcionovaný v minulosti. Účastník konania teda mal a mohol vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom č. 308/2000 Z. z. Rozhodnutím č. RL/064/2012 bola žalobcovi uložená sankcia - upozornenie na porušenie povinnosti ustanovenej v § 39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. c) a d) zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s tým, že v rámci televíznej programovej služby Jednotka dňa 12. 04. 2012 o cca 12:11 hod. odvysielal program Dámsky klub, obsahujúci vizuálne a slovné informácie o tovare - prístroj na cvičenie SL1M BELLY, ktoré naplnili definíciu umiestňovania produktov podľa §39a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., pričom v tomto programe došlo k porušeniu povinnosti zreteľne informovať verejnosť o existencii umiestňovania produktov označením na začiatku a na konci programu a tiež k porušeniu povinnosti nepripisovať primeranú dôležitosť príslušnému tovaru. 61. Zo znenia ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že podstatným pre uloženie sankcie je opätovné porušenie rovnakej povinnosti t.j. skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorá je upravená v konkrétnom ustanovení zákona, v tomto prípade § 39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. Spôsob, akým dôjde k porušeniu rovnakej povinnosti nie je kľúčovým, nakoľko vysielateľ sa môže dopustiť porušenia identickej povinnosti v každom ďalšom prípade iným spôsobom. Žalobca tak v predmetných správnych konaniach opätovne porušil tú istú povinnosť, hoci iným spôsobom, ako v predchádzajúcom správnom konaní. Rada ukladá sankciu - pokutu za opakované porušenie rovnakej povinnosti, bez ohľadu na to, či k tomuto porušeniu dôjde rovnakým spôsobom. 62. Uvedený záver je v súlade s konštantnou judikatúrou NS SR a to z dôvodu, že požiadavku predchádzajúceho upozornenia na porušenie povinnosti nemožno chápať tak, že sa má týkať identického skutku ale tak. že sa viaže na opakované, či opätovné porušenie právnej povinnosti. Žalovaný poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Sž 101/01, sp. zn. č. 3SŽ/22/2013 zo dňa 6. 5. 2014, sp. zn. 4 Sž 145/02, sp. zn. 8Sž/10/2012 a rozhodnutia Nejvyššího správního soudu ČR č.j. 6 As 21/2007-109 zo dňa 14.5.2008, č. j. 6 As 30/2008-97 zo dňa 22. 1. 2009. č. j. 4 As 35/2007-120 zo dňa 30. 5. 2008, č. j. 6 As 20/2008-83 zo dňa 22. 1. 2009. 63. Vzhľadom na kogentnú povahu ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. (,.Rada uloží...“) a na konštantnú judikatúru NS SR žalovaná nemohla rozhodnúť inak ako uložiť žalobcovi pokutu a názor žalobcu je nesprávny a zjavne účelový. Nakoľko sa žalobca napriek písomnému upozorneniu Rady opätovne dopustil porušenia povinnosti ustanovenej v § 39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. Rada dospela k záveru, že sú splnené podmienky na uloženie sankcie - pokuty. Zároveň na základe všetkých okolnosti prípadu a zákonom stanovený rozsah pre uloženie sankcie, z ktorého Rada vychádzala (od 663 € do 132 755 €), Rada rozhodla, že sankcia uložená na spodnej hranici zákonom vymedzeného rozsahu za porušenie predmetnej povinnosti, a síce vo výške XXX € je plne odôvodnená a zodpovedá závažnosti prejednávanej veci. 64. Žalovaná bola toho názoru, že ako príslušný správny orgán v rámci konania v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona, jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku, nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku a žalobca nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu a napadnuté rozhodnutie a postup je v súlade so zákonom. Žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Relevantné právne predpisy 65. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. 66. Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisie bez oprávnenia. 67. Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., umiestňovanie produktov je zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia o tovare, službe alebo ochrannej známke, zaradená do programu za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu. 68. Podľa § 39a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., umiestňovanie produktov je povolené iba za podmienok ustanovených týmto zákonom. 69. Podľa § 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z., umiestňovanie produktov podľa odsekov 3 a 4 je povolené v programoch, ktoré spĺňajú tieto požiadavky: verejnosť je zreteľne informovaná o existencii umiestňovania produktov označením na začiatku a na konci programu, ako aj pri pokračovaní programu po prerušení mediálnou komerčnou komunikáciou. To sa nevzťahuje na program, ktorého výroba nebola objednaná alebo ktorý nebol vyrobený vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý tento program vysiela alebo poskytuje. 70. Podľa § 31a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., mediálna komerčná komunikácia je na účely tohto zákona zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby alebo dobrú povesť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť a a) je poskytovaná ako súčasť programu alebo program sprevádza za odplatu alebo za podobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo b) je programovou službou určenou výhradne na reklamu a telenákup alebo programovou službou určenou výhradne na vlastnú propagáciu. 71. Podľa § 31a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., mediálna komerčná komunikácia zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzorovanie, umiestňovanie produktov, programovú službu určenú výhradne na reklamu a telenákup, programovú službu určenú výhradne na vlastnú propagáciu a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35 ods. 8. 72. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona b) odvysielanie oznamu o porušení zákona c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jej časti d) pokutu e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti 73. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a) a c), ods. 3 písm. k), § 20 ods. 1 a 4, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b)] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. e)]. 74. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. 75. Podľa § 67 ods. 3 písm. f) zákona č. 308/2000 Z.z., rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 eur do 66 387 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 19 916 eur, ak porušil podmienky na umiestňovanie produktov (§ 39a). 76. Podľa § 32 ods. 2, 3 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány a orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 77. Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 78. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 79. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., sa na konanie podľa tohto zákona vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní. V. Posúdenie veci správnym súdom 80. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je v súlade so zákonom. 81. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pri nečinnosti orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 82. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatrení orgánu verejnej správy. 83. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. RP/20/2017 zo dňa 5.4.2017, ktorým bola žalobcovi uložená podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. sankcia - pokuta, určená podľa § 67 ods. 3 písm. f) zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške XXX,- eur za porušenie povinnosti podľa § 39a ods. 2 vs odkazom na § 39 ods. 5 písm. d) citovaného zákona tým, že v rámci televíznej programovej služby Jednotka dňa 30.9.2016 o cca 20:28 hod. a dňa 7.10.2016 o cca 20:26 hod. odvysielal program Milujem Slovensko, v ktorom došlo k umiestňovaniu produktov podľa § 39a ods. 1 označeného zákona, pričom v tomto programe došlo k porušeniu povinnosti zreteľne informovať verejnosť o existencii umiestňovania produktov označením na začiatku programu. 84. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa tretej časti druhej hlavy SSP (§194 a nasl.) je posúdiť, či správny orgán, vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, či postup žalovanej v správnom konaní bol v súlade so zákonom, či žalobca odvysielaním dotknutého programu porušil zákonné ustanovenia špecifikované žalovanou v napadnutom rozhodnutí, a či bola v súlade so zákonom uložená sankcia; teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 85. Zásadná námietka žalobcu smerovala k tomu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal, keď danosť porušenia dotknutej povinnosti skúmal zo záznamu, poskytnutého žalovanému žalobcom, ktorý bol v súlade so zákonom síce v zodpovedajúcej kvalite, nie však vo vysielacej kvalite, pričom zo záznamu, ktorý nebol vo vysielacej kvalite, nemohol podľa žalobcu žalovaný dostatočne posúdiť porušenie namietanej povinnosti. 86. Podľa § 5 ods. 1 písm. g/ a h/, zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností vysielateľov podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov a v prípade ich porušenia ukladať sankcie. Zákon výslovne neupravuje spôsoby realizácie tohto dohľadu. Z uvedeného ustanovenia je však zrejmé, že ide o výkon dohľadu ex offo, ktorý musí zabezpečiť samotná Rada permanentne, i bez vonkajšieho podnetu (napr. sťažnosti diváka) a vlastnými prostriedkami. 87. Zo špecifík predmetu dohľadu (§ 3 písm. a/ cit. zák.) a jeho rozsahu vyplýva, že pre splnenie daného účelu musí mať žalovaná možnosť zabezpečiť sledovanie televízneho vysielania (monitoring) aj pomocou technických prostriedkov. 88. Z dôvodovej správy k zákonu č. 308/2000 Z.z. (jej všeobecnej časti kapitoly o nárokoch na štátny rozpočet) je zrejmé, že zákon s touto činnosťou Rady počíta (zvýšenie počtu pracovníkov v oblasti monitoringu + zakúpenie videotechniky pre monitorovanie). Oprávnenie žalovanej v prípade potreby žiadať o poskytnutie záznamu vysielania aj vysielateľa je teda len ďalším, nie však jediným spôsobom realizácie dohľadu, resp. získania podkladov pre plnenie úloh ďalších úloh odporkyne v oblasti výkonu štátnej správy. 89. Nahliadnutím do administratívneho spisu správny súd zistil, že sa v ňom nachádzajú po dva kusy dátových nosičov, označených vysielacou stanicou (RTVS JEDNOTKA), programom (Milujem Slovensko) a dátumom vysielania - 7.10.2016, obdobne dva kusy rovnakého programu a vysielateľa zo dňa 30.9.2016. Z údajov na dátových nosičoch vyplýva, že jeden z dátových nosičov obsahuje súbor vo formáte MP4 s rozsahom viac ako 1.300.000 kB a druhý z dátových nosičov obsahuje súbor vo formáte RMVB s rozsahom cca 460.000,- kB. Formát MP4 predstavuje bežný, štandardný videosúbor, kým formát súboru RMVB predstavuje komprimovaný videosúbor. Žalobca sám uviedol, že na účely splnenia povinnosti uchovávať záznamy vysielania v zodpovedajúcej kvalite sa vysielané programy z kapacitných dôvodov komprimujú. Rozdiel v kvalite videosúborov je zrejmý aj veľkosti jednotlivých súbor, keď súbor typu MP4 predstavuje trojnásobok veľkosti súboru RMVB. Je teda nepochybné, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vo vzťahu k relácii, vysielanej v oboch namietaných dňoch, mal k dispozícii videosúbor tak v komprimovanej (formát RMVB, poskytnutý žalobcom, v zníženej kvalite rozlíšenia) ako aj v nekomprimovanej podobe (MP4, ktorý si zabezpečila žalovaná.) Zásadná námietka žalobcu o tom, že žalovaná vychádzala výlučnej z podkladov, ktoré sám poskytol, nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. 90. Samotná kvalita videosúborov však podľa súdu nič nemení na skutočnosti, že biely text na bielom podklade je len veľmi ťažko čitateľný a zreteľný pre bežného diváka (recipienta), a teda (aj bez ohľadu na kvalitu videosúboru) je nepochybné, že vysielanie bieleho text na bielom podklade nie je v súlade so zákonom ustanovenou povinnosťou zreteľne informovať verejnosť o dotknutých skutočnostiach. 91. Na tomto mieste súd poznamenáva, že žalobca v priebehu správneho konania nenamietal porušenie svojich povinností, vytýkaných napadnutým rozhodnutím, keď naopak sám svoju chybu uznal, tvrdil, že k nemu došlo veľkou zhodou náhod, pričom zároveň oznámil, že už prijal opatrenia, aby k takejto situácii v budúcnosti nedošlo (ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu k oznámeniu žalovaného o začatí správneho konania zo dňa 2.1.2017). 92. K námietke žalobcu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia otázky naplnenia podmienok pre uloženie sankcie podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. - pokuty, pretože vyvodila existenciu materiálnej podmienky pre uloženie pokuty na predchádzajúcom porušení zákona, pri ktorom však nešlo o zreteľnosť umiestneného oznamu, ale o nesprávny čas umiestnenia oznamu, súd poukazuje na nižšie citované rozhodnutie NS SR: 93. Navrhovateľka sama priznáva predchádzajúce porušenie tohto ustanovenia v druhom odseku bodu 5.1 odvolania slovami:„...Radou špecifikované predchádzajúce konania sa síce týkali porušenia povinnosti podľa ustanovenia § 20 ods. 3, avšak spôsobom, ktorý nebol identický, nebol identický ani primerane podobný s prejednávanou vecou.“ K argumentácii navrhovateľky, že: „... len dostatočne špecifické a obsahovo takmer totožné vymedzenie porušenia povinnosti môže byť spôsobilým rozhodnutím Rady tvoriacim kvalifikované „upozornenie“ na porušenie zákona.“ najvyšší súd zdôrazňuje, že k nim zaujal v obdobných konaniach stanovisko, v ktorom uviedol, že: „Skutočnosť, že skorší správny delikt bol spáchaný iným spôsobom (odlišná objektívna stránka), nemá na posúdenie prejednávanej veci vplyv. § 64 ods. 2 Zákona pre uloženie pokuty nepredpokladá opakované porušenie stanovenej povinnosti rovnakým, prípadne obdobným spôsobom. Ako dôvod uloženia pokuty predpokladá len opakované porušenie povinnosti, za ktoré už bolo uložené písomné upozornenie na porušenie zákona.“ (Rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 8Sž/10/2012 zo 16.07.2013). Najvyšší súd vo svojej judikatúre tiež opakovane dospel k záveru, že: „uplatnenie prísnejšej sankcie sa viaže na opakované porušenie právnej povinnosti a nie na identický skutok“ (porovnaj s rozhodnutiami spis. zn. 4Sž/101/01 z 26.02.2002 a 3Sž/18/2013 zo 06.05.2014).(rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sž/4/2015 z 22. júna 2017) 94. Z ustálenej judikatúry správneho trestania je teda nepochybné, že opakovaným porušením povinnosti podľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. sa rozumie opakované porušenie tej istej právnej povinnosti a nie na a nie na opakované spáchanie identického skutku, ako sa nesprávne domnieval žalobca pri vymedzení žalobného dôvodu. 95. Správny súd nezistil, že by bol v danom prípade porušený zákon. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí pri ukladaní výšky pokuty postupoval v súlade s § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. a určil ju zohľadniac všetky zákonné kritéria, ktoré aj riadne odôvodnil, pričom sankciu uložil v zákonom vymedzenom rozsahu. 96. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci, podrobne zistil aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 97. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko jej nevznikli. 98. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.