Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/213/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201523 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201523.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobkyne: B. B., P. XX, Q., zastúpená: Mgr. Toni Khuri, advokát, Dlhé Diely II/3, Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1/ D., 2/ Slovenský pozemkový fond, Trenčianska 55, Bratislava, 3/ Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-BA-OOP4/2017/069685/ASO zo dňa 13.07.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. Ďalším účastníkom súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie a rozhodnutie žalovaného 1. Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím zn. OU-BA-PLO- 2014/19460-011/ MBE č.k. 74/93, (11C/120/92) zo dňa 04.11.2014, podľa § 5 zák.č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a podľa zák.č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vo veci práva na vydanie nehnuteľnosti uplatneného na základe zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len zákon č. 229/1991 Zb.) Y. A. (ďalej len žiadateľka) rozhodol tak, že B. B., rodená A. a D. A., ako dediči po žiadateľke Y. A., nespĺňajú podmienky uvedené v ust. § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., nakoľko k uplatneniu nároku neprišlo v zákonom stanovenej lehote do 31.12.1992, a preto sa im nepriznáva vlastnícke právo k pozemku v pôvodnom katastrálnom území Q. za nehnuteľnosť PK vl.č. XXXX, PK parc.č. XXXX/XX o výmere 411 m2, druh pozemku záhrada. Súčasne rozhodol, že nepriznaním vlastníckeho práva nevzniká dedičom po žiadateľke ani právo na náhradu v zmysle príslušných ustanovení reštitučného zákona (ďalej len prvostupňové rozhodnutie). 2. V odôvodnení uviedol, že orgán verejnej správy z úradnej povinnosti prihliada, či nárok uplatnený žiadateľkou bol uplatnený riadne a včas a zistil, že v spisovom materiáli sa nachádza uplatnený nárok dňa 31.03.1992 na Obvodnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 11C/120/92, avšak uvedené konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 26.11.1992, právoplatným dňa 27. 01.1993, pretože navrhovateľka Y. A. vzala svoj návrh späť podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. Obvodný súd Bratislava IV odstúpil podanie na Pozemkový úrad Bratislava - mesto (ďalej aj len pozemkový úrad) po lehote do 31.12.1992, právne účinky uplatneného nároku preto nezostali zachované. V spisovom materiáli sa nenachádza dôkaz, ktorý by preukazoval, kedy bol nárok postúpený na pozemkový úrad z Obvodného súdu Bratislava IV. V podacom denníku pozemkového úradu sa pod číslom 74/92 zo dňa 12.02.1992 nachádza iná fyzická osoba, teda záver, že konanie bolo vedené pod uvedeným číslom, je nesprávny a nemá oporu v zadovážených dôkazoch. Uvedenú skutočnosť vyvracia aj to, že vydané uznesenie o zastavení konania sp.zn. 11C/120/92 bolo vydané dňa 26.11.1992 a teda záver, že k postúpeniu podania Obvodným súdom Bratislava IV. prišlo už dňa 12.02.1992, teda ešte pred vydaním uznesenia o zastavení konania, nemá oporu vo vyššie uvedených skutočnostiach. 3. V súdnom spise č. 11C/120/92 sa nachádzajú doručenky pripnuté k uzneseniu o zastavení konania písané rukou, právoplatné dňa 27.01.1993, z ktorých vyplýva, že Y. A. prevzala uvedené rozhodnutie dňa 11.01.1993, a tak isto aj Generálny investor. 4. S poukazom na uvedené mal prvostupňový orgán preukázané, že k odstúpeniu spisu z Obvodného súdu Bratislava IV prešlo najskôr až v roku 1993, nakoľko konanie nebolo zastavené z dôvodu nepríslušnosti súdu na konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ale bolo zastavené z dôvodu vzatia návrhu späť navrhovateľkou podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p., preto právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania nezostali zachované. 5. Na základe takto vykonaného dokazovania orgán verejnej správy dospel k právnemu záveru, že nárok uplatnený navrhovateľkou bol na pozemkový úrad odstúpený Obvodným súdom Bratislava IV až po zákonom stanovenej lehote do 31.12.1992. Zároveň navrhovateľka a ani jej dedičia v konaní nepreukázali, že by si navrhovateľka reštitučný nárok uplatnila riadne a včas. Keďže na základe vykonaného dokazovania dospel orgán verejnej správy k záveru, že reštitučný nárok žiadateľky bol uplatnený až po zákonnej hmotnoprávnej lehote do 31.12.1992, preto Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor nepriznal dedičom po žiadateľke vlastnícke právo a nevzniká im ani právo na náhradu k PK parcele č. XXXX/XX vedenej v PK vložke č. XXXX pôvodne k.ú. R.. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP4/2017/069685/ASO zo dňa 13.07.2017 tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keďže nezistil žiadne dôvody na zrušenie tohto prvostupňového rozhodnutia. II. Žaloba 7. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.09.2017 domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP4/2017/069685/ASO zo dňa 13.07.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor zn. OU-BA-PLO- 2014/19460-011/MBE zo dňa 04.11.2014, ktorým žalobkyni a D. A. ako dedičom po žiadateľke Y. A. nebolo priznané vlastnícke právo k pozemku v pôvodnom katastrálnom území Q. - R. za nehnuteľnosť PK vl.č. XXXX, PK parc.č. XXXX/XX o výmere 411 m2, druh pozemku záhrada. Súčasne rozhodol, že žalobkyni spolu s D. A. nevzniká ani právo na náhradu v zmysle reštitučného zákona, pretože žiadateľka nespĺňa podmienky ustanovené § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. a neuplatnila si v zákonom stanovenej v lehote reštitučný nárok. 8. S právnym názorom prezentovaným v napadnutom rozhodnutí nesúhlasí a uviedla, že v predmetnej veci reštitučného nároku žalobkyne ako právnej nástupkyne Y. A. už rozhodol bývalý Obvodný pozemkový úrad v Bratislave rozhodnutím zo dňa 30. augusta 2005, č. 3241/2004/Os.PÚ/66/92, ktorým priznáva vlastnícke právo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podalo dňa 04.10.2005 Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 13.06.2007 č.k. 3Sp/2007/2005-20 rozhodol, že predmetné rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, a preto ho zrušil a vec vrátil na nové konanie. V zmysle odôvodnenia tohto rozsudku bývalý pozemkový úrad eviduje podanie Y. A. pod č. 74/1992, ktorý bol podaný na Obvodnom pozemkovom úrade Bratislava IV a v zákonnej lehote dňa 31.03.1992 bol odstúpený pozemkovému úradu. 9. Z uvedeného vyplýva, že nárok právneho predchodcu oprávnenej osoby bol podaný riadne a včas. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného musí byť jasné, že žalobkyňa nedisponuje dokladom o podaní nároku, a preto takýto doklad nemohla na výzvu úradu predložiť a vzhľadom na doterajší priebeh riešenia celej veci, túto záležitosť považovala za vyjasnenú i s odkazom na rozhodnutie krajského súdu. 10. Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 21.11.2003 zastavil konanie pôvodne začaté pod číslom 74/93 vo veci navrátenia vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie a Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva rozhodnutím zo dňa 15.04.2014 zrušil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 21.11.2013 a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že zo spisového materiálu je zrejmé, že Y. A. dňa 31.3.1992 doručila podanie č. 74/1992 na bývalý Okresný úrad Bratislava IV v zmysle zákona č. 222/1991 Zb. V zmysle odôvodnenia tohto rozhodnutia nie je možné od žalobkyne a jej zástupcu žiadať písomný dôkaz - originál alebo overenú kópiu uplatneného nároku Y. A. z roku 1992, a že orgán 1. stupňa z úradnej činnosti vedel o existencii písomného dokumentu, ktorý bol založený do administratívneho spisu v zákonnej lehote do 31.12.1992, bol predmetom skúmania krajského súdu a túto skutočnosť v zmysle ust. § 34 ods. 6 zákona o správnom konaní nie je potrebné dokazovať. 11. Podľa názoru žalobkyne preto prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný sú ním bez ďalšieho viazaní s poukazom na § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok). Podľa žalobkyne je teda dokazovanie o tom, či nárok bol podaný včas alebo nie, vyriešené. 12. S poukazom na uvedené žalobkyňa žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-BA- OOP4/2017/069685/ASO zo dňa 13.07.2017, nakoľko žalovaný sa nezaoberal dôsledne odvolaním žalobkyne, ustanoveniami správneho poriadku a teda došlo k poškodeniu práv žalobkyne. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania 13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15. januára 2018 uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti. Má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, je vecne správne a bolo vydané v súlade so zákonom č. 229/19991 Zb., správnym poriadkom, ako aj ostatnými všeobecne záväznými predpismi. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 14. Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky, sekcia správy nehnuteľností vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12. septembra 2019 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobou napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené, je v súlade s platnými právnymi predpismi a stotožňuje sa s jeho obsahom. 15. Ďalší účastník D. A. a Slovenský pozemkový fond sa k žalobe nevyjadrili. IV. Právne posúdenie veci 16. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb., nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. 19. Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb., právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní. 20. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 21. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 22. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 23. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 24. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 25. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva č. OU-BA- OOP4/2017/069685/ASO zo dňa 13.07.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor, č.k.: 74/93, (11C/120/92), Zn.: OU-BA-PLO-2014/19460-011/MBE zo dňa 04.11.2014, ktorý rozhodol tak, že: B. A. a D. A., ako dedičia po Y. A. nespĺňajú podmienky uvedené v ustanovení § 13 ods. 1 reštitučného zákona, nakoľko k uplatneniu nároku neprišlo v zákonom stanovenej lehote do 31.12.1992, preto sa im nepriznáva vlastnícke právo k pozemku špecifikovanom vo výroku prvostupňového rozhodnutia a súčasne rozhodol, že nepriznaním vlastníckeho práva nevzniká dedičom po žiadateľke ani právo na náhradu v zmysle príslušných ustanovení reštitučného zákona. 26. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 SSP). 27. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 28. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP. 29. Vzhľadom na námietky žalobkyne bolo úlohou súdu posúdiť, či právna predchodkyňa žalobkyne si uplatnila reštitučný nárok na vydanie nehnuteľnosti na bývalom pozemkovom úrade včas, t.j. v lehote do 31.12.1992, a teda, či žalovaný vec správne právne posúdil, keď rozhodol, že žalobkyňa spolu s D. A., ako dediči po žiadateľke Y. A. nespĺňajú podmienky v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., keďže k uplatneniu nároku ich právnou predchodkyňou neprišlo v lehote do 31.12.1992. 30. Preskúmaním súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Y. A., právna predchodkyňa žalobkyne dňa 31. marca 1992 podala na bývalý Obvodný súd Bratislava IV žalobu voči odporcovi Generálny investor Bratislavy, ktorou žiadala o vydanie parcely číslo 4109/29 v katastrálnom území R., zapísanej v PK vložke číslo XXXX. V žalobe uviedla, že parcela bola vykúpená dňa 12.11.1987 za účelom výstavby za nevýhodných podmienok, za veľmi nízku cenu a pod hrozbou vyvlastnenia. Keďže nedošlo k dohode s Generálnym investorom a pôvodným vlastníkom, žiadala o vydanie parcely. Konanie bolo vedené na Obvodnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 11C/120/92. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.11.1992 vyplýva, že navrhovateľka, t.j. Y. A. pred otvorením pojednávania uviedla, že pred podaním žaloby na súd nevyzvala nástupcov výstavby ako povinnú osobu, aby jej pozemok vrátil, v tejto veci len priamo podala žalobu na súd. Ďalej uviedla, že z týchto dôvodov berie svoj návrh v celosti späť. Následne bolo konanie zastavené uznesením Obvodného súdu Bratislava IV č. k. 11C/120/92-18 zo dňa 26.11.1992. Uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 11. januára 1993 a v zmysle vyznačenej doložky právoplatnosti toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. januára 1993. Zo súdneho spisu Obvodného súdu Bratislava IV sp. zn. 11C/120/92 ďalej vyplýva, že dňa 02.02.1993 bol do spisovej kancelárie doručený pokyn: „spis prípisom zašli Pozemkový úrad Bratislava“, ktorý je opatrený pečiatkou spisovej kancelárie „vypravené dňa 16. februára 1993“. 31. Z uvedeného vyplýva, že návrh žalobkyne na vydanie nehnuteľnosti mohol byť pozemkovému úradu postúpený súdom , a teda aj doručený najskôr 17. februára 1993, t.j. deň potom, čo bol realizovaný pokyn spisovou kanceláriou dňa 16.02.1993. 32. Z administratívneho spisu žalovaného súd ďalej zistil, že spisový obal administratívneho spisu žalovaného bol pôvodne označený číslom 74/1993 a toto číslo bolo rukou prepísané na číslo 74/1992. 33. Súčasťou administratívneho spisu je kópia časti Podacieho denníka Pozemkového úradu Bratislava - mesto pre rok 1992, v ktorom sú zaznamenané došlé návrhy pod číslom 1 až 920. Pod číslom 74 je zaznamenané došlé podanie dňa 12. februára 1992, ktoré podal B. N., Q. XX, XXX XX Q.. Obsahom podania bola náhrada za odňatú nehnuteľnosť, katastrálne územie P. Q.., v kolónke vybavené - odoslané je uvedené: 13.11.92-R a 11.12.92 - opr. R. 34. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je aj kópia Protokolu o odovzdaní a prevzatí spisového materiálu vo veci uplatneného nároku na vydanie nehnuteľností podľa zákona č. 229/1991 Zb. z bývalého Pozemkového úradu Bratislava - mesto na Okresný úrad. Z obsahu tohto protokolu vyplýva, že v súvislosti so zmenou v pôsobnosti orgánov miestnej štátnej správy a to v zmysle zákona č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorej boli zrušené pozemkové úrady a ich pôsobnosť prešla podľa § 13 citovaného zákona na okresné úrady, bol delimitovaný Okresnému úradu spis s neukončeným konaním: A) číslo jednania: 74/93, ktoré bolo rukou prepísané na 74/92. B) nárok uplatnený navrhovateľom (meno, priezvisko): Y. A. C) nárok doručený pozemkovému úradu dňa - dátum nie je uvedený D) katastrálne územie R. G) počet dokladov v spise spolu: súdny spis. 35. V uvedenom protokole nie je uvedený ani dátum odovzdania a prevzatia spisu, je podpísaná len odovzdávajúca osoba, meno, priezvisko a funkcia osoby, ktorá spis prebrala, nie je uvedené. 36. Súčasťou administratívneho spisu je aj výzva Okresného úradu Bratislava IV Č.j. 74/92 zo dňa 14.10.2003 označenej ako: Reštitučné konanie - výzva na doplnenie podania. Touto výzvou bola Y. A. vzhľadom na neúplnosť podania ohľadom uplatneného nároku na vydanie nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. vyzvaná, aby v lehote 60 dní od doručenia tejto výzvy doručila okrem iného aj k nahliadnutiu originál uplatneného nároku na vydanie nehnuteľnosti, ktorým si uplatnila nárok na Pozemkovom úrade Bratislava mesto v roku 1992. 37. Ďalším v časovom slede po delimitačnom protokole je zápisnica Obvodného pozemkového úradu v Bratislave číslo: 3159/04/74/93/PU/2004/Oszo zo dňa 09.09.2004, z ktorej vyplýva, že zomrelá Y. A. bola Okresným úradom Bratislava IV. dňa 14.10.2003 vyzvaná, aby predložila orgánu verejnej správy k nahliadnutiu originál uplatneného nároku na vydanie nehnuteľností, nakoľko reštitučný spis Okresného úradu Bratislava IV. neobsahuje reštitučné podanie oprávnenej osoby, a preto uložil oprávnenej osobe, t.j. žalobkyni a D. A. tento doklad predložiť do 29.09.2004. Žalobkyňa a ani D. A. uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti ich právnou predchodkyňou nepreukázali, žalobkyňa nedisponuje kópiou pôvodného návrhu na vydanie pozemku z roku 1992, o čom bolo pozemkovému úradu predložené čestné prehlásenie zo dňa 21.09.2004. 38. Z administratívneho spisu teda jednoznačne vyplýva, že podľa Protokolu o odovzdaní a prevzatí spisového materiálu bol delimitovaný spis pôvodne označený pod č.k. 74/93 a neskôr predpísaný na č.k. 74/92. Taktiež spisový obal žalovaného bol pôvodne označený číslom 74/93. Tieto údaje o čísle konania boli rukou prepísané z čísla 74/93 na číslo 74/92 bez uvedenia dôvodu tejto opravy. Až vo výzve na doplnenie podania adresovanej právnemu zástupcovi Y. A. zo dňa 14.10.2003 bolo uvedené Č.j. 74/1992, tak, ako bolo rukou opravené v Protokole o odovzdaní a prevzatí spisového materiálu. 39. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že s administratívnym spisom žalovaného v časti, ktorá sa týka skutočnosti, kedy bol pozemkovému úradu doručený návrh Y. A. na vydanie nehnuteľnosti, t. j. pod akým číslom konania bol tento jej návrh vedený, bolo manipulované. Uvedenému zodpovedá aj skutočnosť, že v Podacom denníku Pozemkového úradu Bratislava - mesto pre rok 1992 (došlé návrhy 1 až 920) je pod číslom 74 zaznamenané došlé podanie dňa 12. februára 1992 inej osoby ako Y. A.. Y. A. preto podľa názoru súdu svoju žiadosť o vydanie parcely nemohla doručiť Pozemkovému úradu Bratislava - mesto dňa 12. februára 1992 pod č. 74/92. V tento deň, t.j. 12. februára 1992 návrh Y. A. Pozemkovému úradu Bratislava nemohol doručiť ani Obvodný súd Bratislava IV, nakoľko zo spisu Obvodného súdu Bratislava IV sp. zn. 11C 120/92 vyplýva, že uznesenie, ktorým bolo konanie zastavené pre späťvzatie návrhu žalobkyňou, nadobudlo právoplatnosť až dňa 27. januára 1993 a v zmysle pokynov spisovej kancelárii, súdny spis mohol byť pozemkovému úradu zaslaný najskôr dňa 16.02.1993, o čom svedčí pečiatka spisovej kancelárie: „vypravené dňa 16. februára 1993". 40. Podľa názoru súdu a tak ako aj žalovaný správne konštatoval, návrh pôvodnej žiadateľky Y. A. na vydanie nehnuteľnosti v lehote do 31.12.1992 na pozemkovom úrade podaný nebol, čím nebola splnená podmienka v zmysle stanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. Žalobkyňa nepreukázala, že jej právna predchodkyňa Y. A. svoj reštitučný nárok na pozemkovom úrade riadne a včas uplatnila v lehote do 31.12.1992. 41. Uplatnenie reštitučného nároku je hmotnoprávnym úkonom a bolo vecou žalobkyne, aby preukázala, že uplatnenie reštitučného nároku jej právnou predchodkyňou bolo právnemu predchodcovi Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor skutočne doručené v prekluzívnej lehote do 31.12.1992. Čestné vyhlásenie žalobkyne nie je samo o sebe dôkazom toho, že k uplatneniu nároku jej právnou predchodkyňou skutočne došlo v lehote do 31.12.1992. 42. Neuplatnením práva na vydanie nehnuteľnosti v určených lehotách na pozemkovom úrade (§ 9 ods. 1) toto právo zaniklo. Zákon spája zánik práva s jeho neuplatnením na pozemkovom úrade, ako oprávnená osoba v určených lehotách zároveň nevyzvala povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti, hoci tak podľa zákona mala urobiť (§ 9 ods. 1). K uvedenému pozri rozhodnutie číslo 9/2004 ZSR. 43. I z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo/263/2008 vyplýva, že uplatnenie reštitučného nároku je hmotnoprávnym úkonom. 44. Správny súd ďalej uvádza, že bolo vecou žalobkyne a jej právneho zástupcu ako osoby znalej práva, aby svoje právo, ktoré odvodzuje od práva svojej predchodkyne Y. riadne preukázala, a teda, že táto svoje právo riadne a včas uplatnila. Lehota na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemku je lehotou prekluzívnou - prepadnou a jej márnym uplynutím právo - nárok zaniká tak, ako je uvedené v ustanovení § 13 ods. 1 vety prvej a tretej zákona č. 229/1991 Zb. Nedodržanie tejto lehoty nemožno odpustiť, orgán verejnej správy na preklúziu musí vždy prihliadať z úradnej povinnosti. Preto podľa názoru súdu žalovaný nemohol prihliadnuť na tvrdenie žalobkyne, že nárok jej právnej zástupkyne bol preukázaný jej čestným vyhlásením a odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/2007/2005-20 a rozhodnutím Okresného úradu Bratislava zo dňa 15.04.2014. Podľa zistenia Krajského súdu v Bratislave uvedeného v odôvodnení rozsudku č.k. 3Sp/207/2005-20 zo dňa 13.06.2007 bývalý pozemkový úrad eviduje podanie Y. A. pod číslom 74/1992, ktorý bol podaný na Obvodnom pozemkovom úrade Bratislava IV v zákonnej lehote dňa 31.03.1992. Súd však opomenul skutočnosť, že tomuto zápisu nezodpovedá zápis Y. A., ale zápis inej osoby a, že tento údaj bol prepisovaný z čísla 74/93 na číslo 74/92. Tomuto tvrdeniu nezodpovedá ani skutkový stav zachytený v administratívnom spise žalovaného, ktorého podstatný obsah vo vzťahu k namietanej skutočnosti je uvedený vyššie. 45. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval správne, keď žalovaný neprihliadol na tvrdenie žalobkyne, že jej právna predchodkyňa uplatnila svoj nárok riadne a včas, pokiaľ toto tvrdenie nebolo podložené žiadnym konkrétnym dôkazom. 46. Súd záverom považuje za potrebné uviesť, že reštitučný zákon podobne ako ktorýkoľvek iný zákon vychádza a rešpektuje tradičnú zásadu, že každý sa má zodpovedne starať o svoje práva. 47. Pozornosti súdu neušlo, že žalovaný naďalej svoj administratívny spis vo veci reštitučného konania Gizely Trnkovej vedie naďalej pod číslom 74/93. 48. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy zistený skutkový stav právne posúdil a ako sa vysporiadal s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. S poukazom na uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému právo na ich náhradu nepriznal, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania, nakoľko mu ani žiadne trovy konania nevznikli. Ďalším účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 169 SSP, nakoľko im žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im súd uložil, nevznikli. 50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.