Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/26/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200206 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200206.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: AMIL, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava č. 35, Levice IČO: 36790125, zastúpeného: JUDr. Agatou Džačovskou, advokátkou, AK so sídlom Hviezdoslavova č. 315, 905 01 Senica, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu metrológiu, skúšobníctvo a metrológiu, so sídlom Štefanovičová č. 4558/3, 811 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2017/300/016179/04803 zo dňa 13.12.2017, ako aj prvostupňového rozhodnutia č. 872/2017/601 - 4626 zo dňa 29.09.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný rozhodnutím č. 2017/300/016179/04803 zo dňa 13.12.2017 podľa § 31 ods. 2 písm. k) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie spoločnosti AMIL, s.r.o. (žalobcu) a potvrdil rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu č. 872/2017/601-4626 zo dňa 29.09.2017 o uložení pokuty 600 € žalobcovi za porušenie ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii tým, že na prevádzke AMIL, s.r.o. v čase metrologického dozoru dňa 8. júna 2017 uvedená spoločnosť nepoužívala pri meraniach súvisiacich s platbami - váženie pri predaji zlatých a strieborných šperkov na hmotnosť a podľa osobitného predpisu - zákona č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene niektorých zákonov určené meradlo (na meranie hmotnosti nižšej ako 0,5 g) v prípade, v ktorom je jeho používanie ustanovené. 2. Predmetné rozhodnutie odôvodnil žalovaný predovšetkým tým, že na váženie pri predaji drahých kovov existuje vo vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov, príloha č. 1, druh meradla na tento účel, bod 2.1.3 - váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti I a II na váženie drahých kovov, kameňov a cenných materiálov a používaných v zdravotníctve, pričom uvedené určené meradlá podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posudzovaniu zhody podľa osobitného predpisu a počas používania následnému overovaniu, kedy sú uvedené určené meradlá overované v rámci svojich metrologických parametrov (napr. rozsah váživosti). Podľa § 33 ods. 3 puncového zákona pri určovaní hmotnosti drahých kovov alebo tovaru musia výrobcovia a obchodníci používať určené meradlá. Určovanie hmotnosti striebra a strieborného tovaru sa vykonáva s presnosťou na celé gramy, pri ostatných drahých kovoch s presnosťou na 0,05 gramu. Podľa § 33 ods. 3 puncového zákona pri určovaní hmotnosti drahých kovov alebo tovaru musia výrobcovia a obchodníci používať určené meradlá. Určovanie hmotnosti striebra a strieborného tovaru sa vykonáva s presnosťou na celé gramy, pri ostatných drahých kovoch s presnosťou na 0,05 gramu. Len pri používaní určeného meradla v danom meracom rozsahu je zaistené, že určené meradlo spĺňa legislatívne požiadavky a taktiež, že sú zaručené metrologické vlastnosti meradla, nakoľko stanovené minimum určeného meradla je definovaná ako dolná medza váživosti, a teda je to hodnota zaťaženia, pod ktorou môžu byť výsledky váženia ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou. Dolná medza váživosti je stanovená preto, aby sa zamedzilo používaniu váh s touto zvýšenou relatívnou chybou. Z toho vyplýva, že určené meradlo - váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti II s minimálnou váživosťou od 0,5 g nie je určeným meradlom, ktorým sa môže podľa zákona o metrológii alebo puncového zákona určovať hmotnosť predávaných drahých kovov alebo tovaru do hmotnosti 0,5 g. Podľa § 33 ods. 4 puncového zákona určenými meradlami musí byť vybavená každá prevádzkareň; to platí aj na predaj tovaru mimo prevádzkarne. Taktiež úrad uvádza, že to, čo kontrolovaná osoba označuje slovom „šperk“, možno v zmysle § 2 ods. 3 písm. a) puncového zákona subsumovať pod výrobok z drahých kovov - tovar, ktorým sa rozumie „klenotnícky, bižutérny, medailérsky a iný výrobok zo zliatin zlata, striebra, platiny alebo kombinácie týchto zliatin, ktoré možno kombinovať s prírodnými kameňmi alebo so syntetickými kameňmi, perlami, smaltom, koralmi, sklom a s inými nekovovými materiálmi a kompozitný výrobok s charakteristickou povrchovou štruktúrou vyrobený vrstvením viacerých zliatin drahých kovov.“ Z fotodokumentácie, ktorá je prílohou Protokolu P č. 1087/2017 je zrejmé, že predmetom činnosti kontrolovanej osoby je okrem iného aj výkup zlata a prevádzkovanie záložne, pričom pre správne určenie ceny vykupovaného resp. založeného výrobku je potrebné zistiť jeho hmotnosť použitím váh. 3. Z fotodokumentácie je taktiež zrejmé, že kontrolovaná osoba ponúkala na predaj okrem iného aj výrobky zo zlatého kovu, ktorých hmotnosť bola pod 0,5 g. Vzhľadom na uvedené je kontrolovaná osoba povinná používať určené meradlo (na meranie hmotnosti s požadovanou váživosťou a teda pod 0,5 g). Ďalej úrad dodáva, že podľa § 8 ods. 1 zákona o metrológii určené meradlá sú meradlá určené na metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody a podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri meraniach súvisiacich s platbami. Predaj zlatých a strieborných výrobkov, ktoré sa podľa ich cenoviek predávajú v hmotnostných jednotkách (gramoch) je podľa § 8 ods. 3 zákona o metrológii meraním na určovanie ceny pri priamom predaji verejnosti, čiže meraním súvisiacim s platbami, aj keď sa predáva pod hmotnosť 0,5 g, nakoľko z protokolu a priloženej fotodokumentácie je zrejmé, že kontrolovaná osoba v ponúkanom sortimente ponúkala aj výrobky zo zlata a striebra s hmotnostným rozsahom pod 0,5 g. Úrad taktiež konštatoval, že správny delikt, za ktorý bola voči kontrolovanej osobe vyvodená zodpovednosť, je založený na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. To znamená, že na vznik zodpovednosti kontrolovanej osoby nie je potrebné zisťovať ani preukazovať jej zavinenie, ani stupeň zavinenia (to znamená, či išlo o úmyselné konanie alebo o nedbanlivosť) a zákon o metrológii neuvádza žiadne dôvody (napr. používanie váh s rovnakými parametrami inou osobou), preukázaním ktorých by sa kontrolovaná osoba uvedenej zodpovednosti za protiprávne konanie zbavila. Na vznik zodpovednosti kontrolovanej osoby za správne delikty podľa § 36 ods. 1 zákona o metrológii stačí preukázať, že došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii a toto bolo metrologickým dozorom dňa 08.06.2017 a na základe všetkých zistených skutočností jednoznačne zistené, dostatočne zdokumentované a preukázané. 4. Podľa § 8 ods. 1 zákona o metrológii určené meradlá sú meradlá určené na metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody. Podľa $ 8 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri meraniach súvisiacich s platbami. Predaj zlatých a strieborných výrobkov, ktoré sa predávajú v hmotnostných jednotkách, teda napriek tvrdeniam kontrolovanej osoby podľa § 8 ods. 3 zákona o metrológii meraním na určovanie ceny pri priamom predaji verejnosti t.j. meraním súvisiacim platbami. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná používať určené meradlá v prípadoch, v ktorých je ich používanie ustanovené (§ 8), a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak úrad neudelil výnimku, váženie drahých kovov je uvedený vo vyhláške úradu č. 210/2000 Z. z., v prílohe č. 1, h meradla na tento účel, bod 2.1.3 váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti I a II váženie drahých kovov, kameňov a cenných materiálov a používaných v zdravotníctve, i uvedené meradlá podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posudzovaniu zhody podľa osobitného predpisu a počas používania následnému overovaniu, kedy sú uvedené meradlá overované v rámci svojich metrologických parametrov. Je pritom len na kontrolovanej osobe, aké obchodné praktiky bude uplatňovať voči svojim zákazníkom za predpokladu, že bude dodržiavať ustanovenia zákona o metrológii a súvisiace všeobecne záväzné právne predpisy. 5. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci povinný predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere v správnom množstve a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov. S prihliadnutím na uvedené ustanovenie bola kontrolovaná osoba povinná podľa § 8 zákona o metrológii mať na svojej prevádzke a používať pri meraniach súvisiacich s platbami pri predaji zlatých a strieborných výrobkov určené meradlo (na meranie hmotnosti nižšej ako 0,5 g) s platným overením vykonaným v meracom hmotnostnom rozsahu, ktorý korešponduje s hmotnostným rozsahom ponúkaného sortimentu, čo však kontrolovaná osoba nesplnila atak preukázateľne naplnila skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o metrológii. Inšpektorát, ani úrad nie sú povinní preukazovať, či nepoužívanie určeného meradla malo v prípade kontrolovanej osoby negatívne následky, nakoľko na uloženie pokuty stačí preukázať, že k porušeniu zákona o metrológii došlo, čo bolo v prípade kontrolovanej osoby jednoznačne preukázané. Povinnosťou kontrolovanej osoby bolo prijať také opatrenia, aby nedochádzalo k porušovaniu povinností vyplývajúcich jej zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Následok ako obligatórny znak skutkovej podstaty každého správneho deliktu, je nielen porušenie, ale aj ohrozenie objektu (zákonom chráneného záujmu) správneho deliktu, čo znamená, že následok môže spočívať nielen v porušení, ale aj v ohrození právom chránených záujmov, v tomto prípade bol následkom protiprávneho konania kontrolovanej osoby ohrozenie práv spotrebiteľa, čo bolo v prípade kontrolovanej osoby naplnené nepoužívaním určeného meradla pri meraniach súvisiacich s platbami - váženie pri predaji zlatých a strieborných šperkov na hmotnosť, ktorým môže dôjsť k neoprávnenému ekonomickému prospechu zo strany kontrolovanej osoby, nakoľko spotrebiteľ mohol byť značne ukrátený na predanom množstve výrobkov z drahých kovov vo vzťahu k účtovanej cene, najmä v uvedenom prípade, keďže nejde o predajný artikel nízkej hodnoty. 6. Tak inšpektorát ako aj úrad posudzoval daný prípad individuálne a pri stanovovaní výšky pokuty inšpektorát prihliadol na všetky požadované kritériá podľa § 36 ods. 3 zákona o metrológii a úrad po preskúmaní kritérií potvrdil výšku uloženej pokuty, nakoľko z výroku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia inšpektorátu vyplývalo, že inšpektorát prihliadol na závažnosť protiprávneho konania spočívajúcu v porušení verejného záujmu, ako aj zákonom chránených práv spotrebiteľa, čas protiprávneho konania, ktorý bol vymedzený ako deň metrologického dozoru 8. júna 2017, ďalej inšpektorát prihliadol na spôsob, akým došlo k porušeniu zákona o metrológii, a to tým, že kontrolovaná osoba nezabezpečila používanie určeného meradla (na meranie hmotnosti do 0,5 g) s platným overením v prípade, v ktorom je jeho používanie ustanovené zákonom o metrológii (§ 8), a na daný účel existuje druh meradlá ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak úrad neudelil výnimku a súčasne inšpektorát prihliadol na následky zisteného protiprávneho konania - nepoužívaním určeného meradla (na meranie hmotnosti s požadovanou váživosťou) pri predaji zlatých a strieborných šperkov do hmotnosti 0,5 g môže byť spôsobená majetková ujma spotrebiteľovi a tiež môže dôjsť k neoprávnenému ekonomickému prospechu zo strany kontrolovanej osoby, nakoľko spotrebiteľ mohol byť značne ukrátený na predanom množstve výrobkov z drahých kovov vo vzťahu k účtovanej cene, najmä v uvedenom prípade, keďže nejde o predajný artikel nízkej hodnoty. Inšpektorát pri určovaní výšky pokuty prihliadol aj na skutočnosť, že zo strany kontrolovanej osoby nedošlo len k porušeniu zákona o metrológii, ale aj osobitného predpisu (puncového zákona), čo považoval za priťažujúcu okolnosť. Inšpektorát však taktiež prihliadol na to, že zo strany kontrolovanej osoby ide o prvé porušenie ustanovenia zákona o metrológii, čo považoval za poľahčujúcu okolnosť. Úrad ďalej konštatoval, že cieľom inšpektorátu ani úradu nie je sankcionovať kontrolované osoby, ale postupovať na základe a v medziach zákonov a súvisiacich právnych predpisov, tak ako túto povinnosť ukladá Ústava Slovenskej republiky. Zároveň pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, aby sankcia mala skutočne efektívny charakter, spôsobilý odrádzať kontrolovanú osobu od protiprávneho konania, musí byť proporcionálna aj v tom zmysle, aby nebola neprimerane nízka. Výmera sankcie musí byť proporcionálna vo vzťahu k závažnosti deliktu a váha prisudzovaná k vlastnostiam kontrolovanej osoby nesmie prevážiť nad hodnotením jeho deliktu. Finančný postih nesmie byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, musí teda obsahovať aj represívnu zložku. Pokuta bola uložená v zákonných medziach ustanovených § 36 ods. 1 zákona o metrológii (dolná hranica pokuty je 200 € a horná hranica pokuty za správny delikt 10.000 €). II. žaloba a námietky 7. Žalobca predovšetkým namietal, že rozhodnutie je zamerané jednostranne a nezohľadňuje všetky skutočnosti. Bola mu uložená pokuta 600 € za to, že údajne nepoužíval pri meraniach súvisiacich s platbami - váženie pri predaji zlatých a strieborných šperkov na hmotnosť určené meradlo. Podľa žalobcu predaj šperkov na hmotnosť neexistuje. V prvom považoval za potrebné objasniť či bola naplnená skutková podstata porušenia zákona 142/2000 Z. z. o metrológii, súvisiaceho zákona 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a súvisiaceho zákona 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Treba najskôr špecifikovať čo sa vlastne predáva v predajni zlatníctiev a klenotníctiev. Tu sa nepredáva zlato a striebro ale remeselne a umelecky zhotovené šperky, ktoré okrem drahého kovu obsahujú aj ďalšie materiály ako sú prírodné a syntetické kamene, rôzne keramické materiály, lazúry, plasty a veľa ďalších materiálov, ktoré sú potrebné pre funkčné a umelecké stvárnenie šperku. Preto nie je možné presne stanoviť koľko drahého kovu v danom šperku je bez toho aby došlo k zničeniu šperku. Predajca predáva šperk ako kus a nie zlato alebo striebro. Podstatou je či môže byť poškodený zákazník a to je vlastne cieľom vykonávanej kontroly. Rozhodnutie inšpektorátu sa opiera o tieto paragrafy. Podľa § 33 od. 3 puncového zákona, „Pri určovaní hmotnosti drahých kovov alebo tovaru musia výrobcovia a obchodníci používať určené meradlo. Určovanie hmotnosti striebra a strieborného tovaru sa vykonáva s presnosťou na celé gramy, pri ostatných drahých kovov s presnosťou na 0,05 g. “ Pri predaji šperku sa nevykonáva určovanie drahých kovov ale predáva sa šperk ako KUS, kde je cena pevne stanovená bez ohľadu na hmotnosť daného šperku. Hmotnosť uvedená na etikete má iba informatívny charakter. Podľa § 33 ods. 4 puncového zákona, „Určenými meradlami musí byť vybavená každá prevádzkareň“. Prevádzkareň je vybavená meradlom so zhodnými parametrami ako používa Puncový Úrad SR a pracovníci puncovej inšpekcie si na váhe môžu overiť či sú šperky neoznačené štátnou puncovou značkou v súlade s puncovým zákonom. Žiadnym § puncového zákona nie je stanovená povinnosť predávať šperky na hmotnosť, lebo tu by nebola zhodnotená práca zlatníka. podľa §8 ods. 1 zákona o metrológii, „Určené meradlá sú meradlá určené na kontrolu alebo posúdenie zhody.“ Všeobecné konštatovanie. Podľa §8 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii „ O zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri meraniach súvisiacich s platbami.“ Nakoľko šperky sa predávajú na KUSY neprevádza sa meranie súvisiace s platbami a nie je možné aplikovať tento § a zákon na váhu umiestnenú v prevádzke. Podľa §8 od. 2 písmeno c) zákona o metrológii „O zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri meraniach ak tak ustanovuje osobitný predpis vyhláška 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov, príloha č. 1, druh meradla na tento účel, bod 2.1.1 - váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti I a II na váženie drahých kovov, drahých kameňov a cenných materiálov.“ Z uvedeného je celkom zrejmé, že váhu je nutné používať na váženie drahých kovov. Povinnosť vážiť šperky nie je stanovená nakoľko opäť platí, že presné stanovenie hmotnosti drahého kovu v šperku nie je možné. Používajú sa aj bežné materiály a preto sa šperk predáva ako jedinečný KUS. Vyhláška tu presne hovorí o vážení drahých kovov a cenných materiálov a nie šperkov. 8. Podľa žalobcu žalovaný stále nechce chápať rozdiel medzi predajcom drahých kovov a kameňov a medzi predajcom remeselných a umeleckých predmetov (šperkov). Túto prílohu je možné aplikovať iba na investičné zlato, mince, medaile, ktoré sú presne normalizované na hmotnosť. Nie je možné aplikovať vyhlášku na výrobky s premenlivým a nepreukázateľným množstvom drahého kovu ako sú šperky. Pokiaľ niekto chce aplikovať túto vyhlášku aj na šperky, potom musí byť aplikovaná na všetky výrobky, kde sa akýmkoľvek spôsobom objavuje drahý kov. Napríklad by bolo potrebné na hmotnosť predávať zlaté hodinky, i pozlátené hodinky, pozlátené šperky, pozlátené nádoby pre cirkevné účely, dokonca aj na rámy obrazov ktoré sú pozlacované lístkovým zlatom, a aj na náhrobné kamene kde je text zhotovený lístkovým zlatom. Všade je potom možné povedať, že bol zákazník poškodený nakoľko vrstva zlátenia je rôzna. Nie je možné aplikovať vyhlášku 210/2000 Z. z. na šperky potom aj §19 a §8 zákona o metrológii nemôže byť aplikovaný na šperky. Podľa §8 ods. 3 zákona o metrológii „meranie súvisiace s platbami je najmä meranie v obchodných vzťahoch, meranie na určovanie ceny pri priamom predaji verejnosti..“; nevykonáva sa meranie na určovanie ceny ako už veľakrát spomenul. Nikde v prevádzke nie je žiadna informácia, ktorá by stanovovala predaj šperkov v závislosti na hmotnosti šperku, preto sa pri predaji nevykonáva váženie. Podľa §4 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa „predávajúci je povinný predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov“. Z vyššie uvedeného je preukázateľne jasné, že nedošlo k porušeniu zákona a čo je najpodstatnejšie nemôže nijako dôjsť k poškodeniu zákazníka v závislosti na váhe ktorá je umiestnená v prevádzke. Nie je možné iba konštatovať porušenie zákona, že zákazník môže byť poškodený ale je potreba uviesť ako konkrétne môže byť poškodený. To znamená preukázať žalobcovi o akú škodu sa jedná určite to bude zaujímať aj zákazníkov ako ich spoločnosť môže poškodiť. Puncový úrad Slovenskej republiky používa váhy s presne takými istými parametrami ako spoločnosť žalobcu. Na tento fakt Slovenský metrologický inšpektorát uvádzal, cit. „tento štátny orgán nie je orgánom metrologického dozoru a do jeho kontrolnej pôsobnosti nespadajú kontrola metrologických vlastností určených meradiel, resp. dodržovanie ustanovení zákona o metrológii.“ Je to odpoveď mimo nami uvedený fakt. Čo má spoločného to, že puncový úrad používa váhy so zhodnými parametrami s vyššie uvedenou citáciou. Je jasné že Puncový úrad nie je orgánom metrologického dozoru, ale musí podliehať tomuto dozoru. Tu sa bez akéhokoľvek zdôvodnenia akceptuje fakt, že štátny orgán používa váhu so zhodnými parametrami ako je jeho váha. A opäť sa SMI nijako nevyjadruje a nekoná k faktu používania parametrami zhodných váh puncovým úradom. Je to otázka, prečo SMI už nevykonala metrologickú kontrolu na puncovom úrade. Inšpektorát bol viackrát upozornený na túto skutočnosť. Nekonaním SMI, to znamená, že štátny orgán je nad zákonom? Viackrát žalobca upozornil, že Puncový úrad používa váhy so zhodnými parametrami ako je jeho váha, „puncový úrad taktiež pravidelne necháva všetky váhy overovať tak ako stanovuje zákon o metrológii“. Tak ako puncový zákon 94/2013 je v tomto prípade súvisiacim zákonom so zákonom o metrológii, tak aj zákon o ochrane spotrebiteľa je súvisiacim zákonom k zákonu o metrológii. Metrologická kontrola sa predsa vykonáva v záujme ochrany spotrebiteľa. 9. V protokole metrologického dozoru nie je uvedené žiadne poučenie o možnosti vyjadriť sa k uloženým nápravným opatreniam, bez ohľadu na ich oprávnenosť alebo nie. V rozhodnutí na strane 5 sa uvádza, že predpis protokolu sa považuje za prerokovaný a tým aj platný bez ohľadu či je podpísaný zamestnancom alebo nie. To v súhrne znamená, že inšpektorát má vždy pravdu bez možnosti podať námietku voči nápravným opatreniam. Na strane 6 vyššie uvedeného rozhodnutia sa inšpektorát opiera o §4 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa a zároveň inšpektorát tvrdí na strane 4 rozhodnutia, že nepostupoval v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Inšpektorát si vyberá iba také paragrafy ktoré mu vyhovujú a druhé paragrafy z toho istého zákona popiera. Nakoľko zákon o ochrane spotrebiteľa je preukázateľne súvisiacim zákonom je nutné tento zákon aplikovať v celom jeho rozsahu. Preto žalobca podal v zmysle §21 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa námietku voči uloženému nápravnému opatreniu v zákonom stanovenej lehote do 3 dní. Povinnosťou správneho orgánu je o námietke rozhodnúť do 5 dní od doručenia a tak, že námietku zamietne a predbežné opatrenie potvrdí alebo predbežné opatrenie zruší. Nakoľko Slovenský metrologický inšpektorát v stanovenej lehote do 5 dní o námietke nerozhodol, porušil §21 ods. 3 zákona 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. V odôvodnení pri rozhodnutí o uložení pokuty sa vychádza mimo iné aj z dvoch listov zaslaných v období 09.06. - 27.06.2017 od kontrolovanej osoby, a z listu od kontrolovanej osoby zo dňa 4.8.2017, toto tvrdenie je absolútne scestné nakoľko viacero faktov, ktoré boli v listoch uvedené boli ignorované a nijako sa k nim inšpektorát nevyjadril. Najzávažnejší je fakt, že šperky sa predávajú na kusy a nie na hmotnosť a to je stále obchádzané samozrejme aj ďalšie fakty, ako konkrétne a akým spôsobom môže byť zákazníkovi spôsobená ujma a aký ekonomický prospech môže mať spoločnosť žalobcu. Preto sa tieto fakty uvádzajú v podrobnejšej forme. Žalobca trval na tom, aby ním uvedené fakty boli presne a odborne prejednané. Pre získanie informácií o kvalite výrobkov značky RADWAG bola spoločnosť žalobcu pripravená predložiť predmetnú váhu RADWAG, typ: WPS 600/C/10 výr. č. 196862/07 na Slovenskú legálnu metrológiu a nechať zistiť „iba pre informáciu a zaplatiť za túto službu“; akú relatívnu chybu od stanovenej presnosti 0,01 g vykazuje táto váha v rozsahu 0 - 0,5 g. Vzhľadom, že zákon 94/2013 o puncovníctve požaduje presnosť na 0,05 g by bolo zaujímavé zistiť, či je chybovosť väčšia ako 500%. Žalobca takto preukázal, že z jeho strany nebol porušený zákon. Naopak zo strany Slovenského metrologického inšpektorátu bol priebeh kontroly až po rozhodnutie jednostranný bez objektívneho posúdenia spomínaných dôkazov, z ktorých je zrejmé, že pokiaľ je niečo predávané na KUSY nemá prítomné meradlo vplyv na cenu tovaru. II. vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že pri výkone metrologického dozoru dňa 08. 06. 2017 inšpektori fyzickou kontrolou zistili, že žalobca používa na svojej prevádzke - predaj zlatých a strieborných šperkov - váhy s neautomatickou činnosťou: RADWAG, model: WPS 600/C/10, výrobné číslo: 196862/07, trieda presnosti II., merací rozsah od 0,5 g do 600 g (na uvedenom používanom určenom meradle sa v čase metrologického dozoru nachádzala národná overovacia značka SLM, n.o. zo dňa 16. januára 2017; uvedené určené meradlo bolo v čase metrologického dozoru s platným overením). Avšak žalobca v čase metrologického dozoru na svojej prevádzke aktívne ponúkal na predaj aj výrobky zo zlatého kovu (prívesky), ktorých hmotnosť bola pod 0,5 g a v čase metrologického dozoru sa na uvedenej prevádzke nenachádzali žiadne iné overené určené meradlá - váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti I alebo II používané pri meraniach súvisiacich s platbami a osobitného predpisu (puncový zákon). Z uvedeného vyplýva, že žalobca porušil § 19 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii tým, že nepoužíval v čase metrologického dozoru overené určené meradlo s požadovanou minimálnou váživosťou na stanovenie hmotnosti predávaných výrobkov zo zlatého kovu s hmotnosťou nižšou ako 0,5 g. Podľa § 33 ods. 3 puncového zákona pri určovaní hmotností drahých kovov alebo tovaru musia výrobcovia a obchodníci používať určené meradlá. Určovanie hmotnosti striebra a strieborného tovaru sa vykonáva s presnosťou na celé gramy, pri ostatných drahých kovoch s presnosťou na 0,05 gramu. Len pri používaní určeného meradla v danom meracom rozsahu je zaistené, že určené meradlo spĺňa legislatívne požiadavky a taktiež, že sú zaručené metrologické vlastností meradla, nakoľko stanovené minimum určeného meradla je definovaná ako dolná medza váživosti, a teda je to hodnota zaťaženia, pod ktorou môžu byť výsledky váženia ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou. Dolná medza váživosti je stanovená preto, aby sa zamedzilo používaniu váh s touto zvýšenou relatívnou chybou. Z toho vyplýva, že určené meradlo - váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti II s minimálnou váživosťou od 0,5 g nie je určeným meradlom, ktorým sa môže podľa zákona o metrológií alebo puncového zákona určovať hmotnosť predávaných drahých kovov alebo tovaru do hmotnosti 0,5 g. Podľa § 33 ods. 4 puncového zákona určenými meradlami musí byť vybavená každá prevádzkareň; to platí aj na predaj tovaru mimo prevádzkarne. To - čo kontrolovaná osoba označuje slovom „šperk“, možno v zmysle § 2 ods. 3 písm. a) puncového zákona subsumovať pod výrobok z drahých kovov - tovar, ktorým sa rozumie „klenotnícky, bižutérny, medailérsky a iný výrobok zo zliatin zlata, striebra, platiny alebo kombinácie týchto zliatin, ktoré možno kombinovať s prírodnými kameňmi alebo so syntetickými kameňmi, perlami, smaltom, koralmi, sklom a s inými nekovovými materiálmi a kompozitný výrobok s charakteristickou povrchovou štruktúrou vyrobený vrstvením viacerých zliatin drahých kovov. “ 11. Z fotodokumentácie, ktorá je prílohou Protokolu P č. 1087/2017 je zrejmé, že predmetom činnosti kontrolovanej osoby je okrem iného aj výkup zlata a prevádzkovanie záložne, pričom pre správne určenie ceny vykupovaného resp. založeného výrobku je potrebné zistiť jeho hmotnosť použitím váh. Z fotodokumentácie je taktiež zrejmé, že kontrolovaná osoba ponúkala na predaj okrem iného aj výrobky zo zlatého kovu, ktorých hmotnosť bola pod 0,5 g. Vzhľadom na uvedené je kontrolovaná osoba povinná používať určené meradlo (na meranie hmotnosti s požadovanou váživosťou a teda pod 0,5 g). Ďalej úrad dodáva, že podľa § 8 ods. 1 zákona o metrológii určené meradlá sú meradlá určené na metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody a podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri meraniach súvisiacich s platbami. Predaj zlatých a strieborných výrobkov, ktoré sa podľa ich cenoviek predávajú v hmotnostných jednotkách (gramoch) je podľa § 8 ods. 3 zákona o metrológii meraním na určovanie ceny pri priamom predaji verejnosti, čiže meraním súvisiacim s platbami, aj keď sa predáva pod hmotnosť 0,5 g, nakoľko z protokolu a priloženej fotodokumentácie je zrejmé, že žalobca v ponúkanom sortimente ponúkal aj výrobky zo zlata a striebra s hmotnostným rozsahom pod 0,5 g. Správny delikt, za ktorý bola voči žalobcovi vyvodená zodpovednosť, je založený na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. To znamená, že na vznik zodpovednosti žalobcu nie je a nebolo potrebné zisťovať ani preukazovať jeho zavinenie, ani stupeň zavinenia (to znamená, či išlo o úmyselné konanie alebo o nedbanlivosť) a zákon o metrológii neuvádza žiadne, preukázaním ktorých by sa žalobca uvedenej zodpovednosti za protiprávne konanie zbavil. Na vznik zodpovednosti žalobcu za správne delikty podľa § 36 ods. 1 zákona o metrológii stačí preukázať, že došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii a toto bolo metrologickým dozorom dňa 08. 06. 2017 a na základe všetkých zistených skutočností jednoznačne zistené, dostatočne zdokumentované a preukázané. Podľa názoru žalovaného je predaj zlatých a strieborných výrobkov, ktoré sa predávajú v hmotnostných jednotkách teda napriek tvrdeniam žalobcu podľa § 8 ods. 3 zákona o metrológii meraním na určovanie ceny pri priamom predaji verejnosti t.j. meraním súvisiacim s platbami, a preto podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná používať určené meradlá v prípadoch, v ktorých je ich používanie ustanovené (§ 8), a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak úrad neudelil výnimku. Na váženie drahých kovov je uvedený vo vyhláške úradu č. 210/2000 Z. z., v prílohe č. 1, druh meradla na tento účel, bod 2.1.3 váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti I a II na váženie drahých kovov, kameňov a cenných materiálov a používaných v zdravotníctve, pričom uvedené meradlá podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posudzovaniu zhody podľa osobitného predpisu a počas používania následnému overovaniu, kedy sú uvedené meradlá overované v rámci svojich metrologických parametrov. 12. Inšpektorát, ani úrad nie sú povinní preukazovať, či nepoužívanie určeného meradla malo v prípade žalobcu konkrétne negatívne následky, nakoľko na uloženie pokuty stačí preukázať, že k porušeniu zákona o metrológii došlo, čo bolo v prípade žalobcu jednoznačne preukázané. Povinnosťou žalobcu bolo prijať také opatrenia, aby nedochádzalo k porušovaniu povinností vyplývajúcich mu zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Následok ako obligatórny znak skutkovej podstaty každého správneho deliktu, je nielen porušenie, ale aj ohrozenie objektu (zákonom chráneného záujmu) správneho deliktu, čo znamená, že následok môže spočívať nielen v porušení, ale aj v ohrození právom chránených záujmov, v tomto prípade bol následkom protiprávneho konania žalobcu ohrozenie práv spotrebiteľa, čo bolo v prípade žalobcu naplnené nepoužívaním určeného meradla pri meraniach súvisiacich s platbami - váženie pri predaji zlatých a strieborných šperkov na hmotnosť, ktorým môže dôjsť k neoprávnenému ekonomickému prospechu zo strany žalobcu, nakoľko spotrebiteľ mohol byť značne ukrátený na predanom množstve výrobkov z drahých kovov vo vzťahu k účtovanej cene, najmä v uvedenom prípade, keďže nejde o predajný artikel nízkej hodnoty. Podľa § 33 ods. 3 puncového zákona pri určovaní hmotnosti drahých kovov alebo tovaru musia výrobcovia a obchodníci používať určené meradlá a podľa § 33 ods. 4 puncového zákona určenými meradlami musí byť vybavená každá prevádzkareň; to platí aj na predaj tovaru mimo prevádzkarne. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou žalobcu bolo používať na svojej prevádzke určené meradlo v prípade, v ktorom je jeho používanie ustanovené zákonom o metrológii (§ 8), a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak úrad neudelil výnimku, pričom túto povinnosť uloženú zákonom o metrológii si žalobca nesplnil konaním vymedzeným vo výroku rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu, že Puncový úrad SR používa váhy s obdobnými parametrami je v uvedenom prípade irelevantné, nakoľko metrologický dozor bol vykonaný na prevádzke žalobcu a nie na Puncovom úrade SR, ktorý je orgánom štátnej správy na úseku puncovníctva a skúšania drahých kovov, pričom jeho pôsobnosť je vymedzená v § 7 a predmet a rozsah puncovej kontroly v § 10, podľa ktorého sa puncovou kontrolou zisťuje a overuje rýdzosť a predpísaný stav tovaru ustanovený puncovým zákonom a jej výsledkom je úradné označenie tovaru puncovou značkou alebo iným spôsobom podľa § 18 ods. 3 alebo jeho rozbitie podľa § 20 ods. 1 puncového zákona, a teda do jeho kontrolnej pôsobnosti nespadá kontrola metrologických vlastností používaných určených meradiel, resp. dodržiavanie zákona o metrológii, ktorý vykonáva inšpektorát ako orgán metrologického dozoru v zmysle § 33 zákona o metrológii. 13. Obe rozhodnutia vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, o ktorom inšpektori spísali Protokol P č. 1087/2017 a nakoľko žalobca v priebehu správneho konania neposkytol žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by mali vplyv na preukázateľne zistený skutkový stav a nepredložil žiadne dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia, že informácie v Protokole sú nepravdivé alebo neúplné a ani úrad v odvolacom konaní zo spisového materiálu nezistil skutočnosti, ktoré by zakladali odôvodnenú pochybnosť o správnosti a oprávnenosti vykonaného metrologického dozoru, sú námietky žalobcu neopodstatnené a úrad má za preukázané, že metrologický dozor u žalobcu bol vykonaný s výsledkami zachytenými v Protokole P č. 1087/2017. Taktiež úrad dodáva, že Protokol má charakter verejnej listiny vydanej inšpektorátom ako štátnym orgánom v medziach jeho právomoci, o ktorej platí, že potvrdzuje, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je preukázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje. V prípade, že kontrolovaná osoba tvrdí, že metrologický dozor bol vykonaný nesprávne a neoprávnene, znáša dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Súčasťou protokolu je vyjadrenie zamestnanca kontrolovanej osoby a protokol podpisujú inšpektori a zamestnanec kontrolovanej osoby, ktorý sa výkonu metrologického dozoru zúčastnil. Podľa § 35 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii sú inšpektori povinní uviesť v protokole o výsledku kontroly zistené nedostatky alebo porušenia tohto zákona s označením príslušného ustanovenia, ktoré bolo porušené, s uvedením času trvania protiprávneho konania a s označením kontrolovaných meradiel. Podrobnosti o výkone štátneho metrologického dozoru ustanovuje § 12 vyhlášky úradu č. 210/2000 Z. z., pričom v odseku 1 sa uvádza, že výsledkom metrologického dozoru je protokol o výkone štátneho metrologického dozoru, ktorý vyhotovuje inšpektor podľa § 35 ods. 2 písm. d) zákona o metrológii a ktorý v protokole uvedie identifikačné údaje kontrolovanej osoby podľa § 33 ods. 3 zákona o metrológii, predmet metrologického dozoru, svoje identifikačné údaje, výsledky kontroly alebo uložené nápravné opatrenia a v odseku 2 je ustanovené, že súčasťou protokolu je vyjadrenie zamestnanca kontrolovanej osoby k výsledkom metrologického dozoru. Protokol podpisujú inšpektori a zamestnanec kontrolovanej osoby, ktorý sa metrologického dozoru zúčastnil a protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnanec kontrolovanej osoby odmietne oboznámiť s protokolom, dať písomné vyjadrenie o protokole alebo podpísať protokol, pričom táto skutočnosť sa uvedie v protokole. Z uvedeného vyplýva, že inšpektorát konal len v rámci zákona o metrológii a vyhlášky úradu č. 210/2000 Z. z., ktoré neumožňovali podanie námietky žalobcom proti uloženým nápravným opatreniam, a zároveň žalobca nebol oprávnený ani na podanie námietky podľa § 21 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko metrologický dozor bol vykonaný podľa zákona o metrológii a nie v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa a vzťahujú sa na neho ustanovenia zákona o metrológii a naň nadviazané vykonávacie prepisy, ktorým však nie je zákon o ochrane spotrebiteľa. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k protokolu počas celého správneho konania, pričom v oznámení o začatí správneho konania bol poučený, že v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku má možnosť vyjadriť sa k zisteným nedostatkom do 5 dní odo dňa doručenia oznámenia, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania, čo žalobca aj využil, nakoľko listom zo dňa 04. 08. 2017 sa vyjadril k oznámeniu o začatí správneho konania. S prihliadnutím na uvedené na podanie námietok proti výsledkom protokolu a jeho uloženým nápravným opatreniam nebol a nie je zákon o ochrane spotrebiteľa aplikovateľný. 14. Z rozhodnutia inšpektorátu jednoznačne vyplýva, že inšpektorát pri rozhodovaní o uložení pokuty vychádzal okrem iného aj z listov žalobcu zaslanými dňa 09. 06. 2017, 27. 06. 2017 a 04. 08. 2017 a každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti zhodnotil, pričom inšpektorát vychádzal najmä zo skutkového stavu zisteného pri metrologickom dozore dňa 08. 06. 2017, vykonanom inšpektormi z pracoviska Bratislava za prítomnosti oprávnenej osoby žalobcu, ktorá bola so skutkovým stavom riadne oboznámená. Taktiež z odôvodnenia rozhodnutia inšpektorátu vyplýva, že inšpektorát ku všetkým vyjadreniam žalobcu zaujal stanovisko a vyjadril sa ku všetkým podkladom zaslaným žalobcom, pričom má úrad za to, že žalobca mal v priebehu správneho konania možnosť účinne obhajovať svoje práva a záujmy, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, čo žalobca aj využil, avšak neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na preukázateľne zistený skutkový stav. Úrad mal v tejto súvislosti taktiež za to, že inšpektorát postupoval pri spracovaní odôvodnenia rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku a v rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vyhotovovaní rozhodnutia, pričom svoje úvahy dostatočne zanalyzoval a zároveň sa nimi spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. III. verejné vyhlásenie rozsudku 15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 29.04.2020, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci. IV. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 17. Podľa § 3 ods. 4 a 5 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 18. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 19. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o metrológii), určené meradlá sú meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody. 20. Podľa § 8 ods. 3 zákona o metrológii, meranie súvisiace s platbami je najmä meranie v obchodných vzťahoch, meranie na určovanie ceny pri priamom predaji verejnosti a meranie na účely výpočtu ceny, cla, taríf, daní, zvýhodnení, pokút, odškodnenia a poistenia. 21. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii, podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná používať určené meradlá v prípadoch, v ktorých je ich používanie ustanovené (§ 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/142/>), a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak úrad neudelil výnimku. 22. Podľa § 33 ods. 3 zákona o metrológii, Metrologický inšpektorát kontroluje, ako orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby (ďalej len „kontrolované osoby“) plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom. Metrologický inšpektorát kontroluje u kontrolovaných osôb najmä dodržiavanie a) používania jednotiek a ich symbolov, b) povinností používateľmi určených meradiel a ostatných meradiel podľa § 9 ods. 7, c) povinností výrobcami a dovozcami určených meradiel pred ich uvedením na trh, d) podmienok, rozsahu a úrovne metrologických činností vykonávaných ústavom, určenou organizáciou alebo autorizovanými osobami, e) technických, priestorových a personálnych podmienok, ako aj rozsahu a úrovne činností vykonávaných registrovanými osobami v rámci predmetu ich registrácie, f) parametrov vyrábaných určených meradiel v súlade so schváleným typom, g) povinností prevádzkovateľmi baliarní a dovozcami označených spotrebiteľských balení, h) zhody skutočného obsahu s hodnotou menovitého množstva vopred určenou a vyznačenou na obale spotrebiteľského balenia. 23. Podľa § 33 ods. 3 zákona č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov, pri určovaní hmotnosti drahých kovov alebo tovaru musia výrobcovia a obchodníci používať určené meradlá. Určovanie hmotnosti striebra a strieborného tovaru sa vykonáva s presnosťou na celé gramy, pri ostatných drahých kovoch s presnosťou na 0,05 gramu. 24. Podľa § 33 ods. 4 zákona o puncovníctve, určenými meradlami musí byť vybavená každá prevádzkareň; to platí aj na predaj tovaru mimo prevádzkarne. VI. Posúdenie veci správnym súdom 25. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje zavinenie z nedbanlivosti. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 26. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu i žalovaného vyplynulo, že opis skutkov vyplynuvších z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkami, ako boli opísané v napadnutých rozhodnutiach a súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery žalovaného. Slovenský metrologický inšpektorát vykonal dňa 08. 06. 2017 u žalovaného metrologický dozor so zistením, že žalobca porušil ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že v čase metrologického dozoru pri meraniach súvisiacich s platbami - pri predaji zlatých šperkov na hmotnosť nepoužíval určené meradlo v prípadoch, v ktorých je ich používanie ustanovené zákonom o metrológii (§ 8), kedy na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak úrad neudelil výnimku. Žalobca nepoužíval v čase metrologického dozoru overené určené meradlo s požadovanou minimálnou váživosťou na stanovenie hmotnosti predávaných výrobkov zo zlatého kovu s hmotnosťou nižšou ako 0,5 g. Inšpektorát listom č. 872/2017/601-3795 zo dňa 28. 07. 2017 oznámil žalobcovi podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku, že začal konanie o uložení pokuty za podozrenie z porušenia § 19 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii a poučil ho o možnosti vyjadriť sa k zisteným nedostatkom. Inšpektorát vydal dňa 29. 09. 2017 na základe § 36 ods. 1 písm. b) zákona o metrológii rozhodnutie č. 872/2017/601-4626 o uložení pokuty vo výške 600 € žalobcovi za porušenie ustanovenia: § 19 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu dňa 09. 10. 2017 odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 2017/300/016179/04803 zo dňa 13.12.2017 podľa § 31 ods. 2 písm. k) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu č. 872/2017/601-4626 zo dňa 29.09.2017 o uložení pokuty 600 € žalobcovi. 27. Žalobca predovšetkým namietal, že šperky sa predávajú na KUSY, kedy sa neprevádza meranie súvisiace s platbami, teda povinnosť vážiť šperky nie je stanovená a platí, že presné stanovenie hmotnosti drahého kovu v šperku nie je možné. Pri výkone kontroly však bola zistená skutočnosť, že v relevantnom čase žalobca ponúkal na svojej prevádzke aj výrobky zo zlatého kovu (prívesky), ktorých hmotnosť bola pod 0,5 g a zároveň sa na jeho prevádzke nenachádzali žiadne iné určení meradlá (okrem meradla RADWAG WPS 600/10, výrobné číslo: 196862/07, trieda presnosti II s meracím rozsahom od 0,5 g do 600 g) s neautomatickou činnosťou triedy presnosti I alebo II používané pri meraniach súvisiacich s platbami a puncového zákona. Z ustanovenia § 33 ods. 3 puncového zákona vyplýva, že pri určovaní hmotnosti drahých kovov alebo tovaru musia výrobcovia a obchodníci používať určené meradlá a podľa § 33 ods. 4 citovaného zákona určenými meradlami musí byť vybavená každá prevádzkareň; to platí aj na predaj tovaru mimo prevádzkarne. Určovanie hmotnosti striebra a strieborného tovaru sa vykonáva s presnosťou na celé gramy, pri ostatných drahých kovoch s presnosťou na 0,05 gramu. Rovnako „šperk“ ako KUS je nevyhnutné v zmysle § 2 ods. 3 písm. a) puncového zákona subsumovať pod výrobok z drahých kovov, t.j. tovar, ktorým sa rozumie „klenotnícky, bižutérny, medailérsky a iný výrobok zo zliatin zlata, striebra, platiny alebo kombinácie týchto zliatin, ktoré možno kombinovať s prírodnými kameňmi alebo so syntetickými kameňmi, perlami, smaltom, koralmi, sklom a s inými nekovovými materiálmi a kompozitný výrobok s charakteristickou povrchovou štruktúrou vyrobený vrstvením viacerých zliatin drahých kovov.“ Z dôkazov založených v administratívnom spise (fotodokumentácia) tiež vyplýva, že žalobca ponúkal na predaj aj výrobky zo zlatého kovu, ktorých hmotnosť bola pod 0,5 g, preto ako vyplýva z citovaných právnych prepisov - bol povinný používať určené meradlo (na meranie hmotnosti s požadovanou váživosťou pod 0,5 g). Žalovaný prijal rovnako správny interpretačný záver s tým, že predaj zlatých a strieborných výrobkov, ktoré sa podľa ich cenoviek predávajú v hmotnostných jednotkách (gramoch) je podľa § 8 ods. 3 zákona o metrológii meraním na určovanie ceny pri priamom predaji verejnosti, čiže meraním súvisiacim s platbami, aj keď sa predáva pod hmotnosť 0,5 g. Pritom podľa § 8 ods. 1 zákona o metrológii určené meradlá sú meradlá určené na metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody a podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri meraniach súvisiacich s platbami. 28. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii, určuje povinnosť podnikateľovi alebo inej právnickej osobe používať určené meradlá v prípadoch, v ktorých je ich používanie ustanovené (§ 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/142/>), a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak úrad neudelil výnimku. Teda bez ohľadu na námietku žalobcu o predaji na KUS - zákon stanovuje povinnosť používať určené meradlo a zároveň určenými meradlami musí byť vybavená každá prevádzkareň. V danom prípade zákonom uložená povinnosť zo strany žalobcu nebola dodržaná. Preto je irelevantné, či bolo preukázané, že nepoužívanie meradla, tak ako tvrdil žalobca malo alebo mohlo mať negatívne následky pre spotrebiteľa. Žalovaný rovnako poukázal aj na ďalší podstatný argument a to je skutočnosť, že predmetom činnosti žalobcu je okrem iného aj výkup zlata a prevádzkovanie záložne. Pri určení ceny vykupovaného alebo založeného tovaru je nevyhnutné zistiť aj jeho presnú hmotnosť použitím určeného meradla (váh). Váženie drahých kovov (druh meradla) upravuje vyhláška č. 210/2000 Z. z. Tento správny delikt je založený na princípe objektívnej zodpovednosti, t.j. bez ohľadu na zavinenie a možnosti liberácie. U právnických osôb sa zodpovednosť za správny delikt posudzuje bez ohľadu na zavinenie t. j. ide o objektívnu zodpovednosť za správny delikt. Táto koncepcia sa vzťahuje aj na zákon č. 142/2000 Z. z. kedy sa pri preukazovaní, či sa stal správny delikt odpadá zavinenie ako prvok zodpovednostného vzťahu. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 29. Žalovaný správne aplikoval predmetné ustanovenia citovaných zákonov, keď prijal záver, že povinnosťou žalobcu bolo používať na svojej prevádzke určené meradlo v prípade, v ktorom je jeho používanie ustanovené zákonom o metrológii, a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak úrad neudelil výnimku. Na základe horeuvedeného možno konštatovať že dôkazy, ktoré zabezpečil správny orgán počas administratívneho konania dostatočne odôvodňovali záver vyvodiť voči žalobcovi deliktuálnu zodpovednosť za porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).