Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/60/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200731 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200731.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: GASTRO - PEN s.r.o., Moyzesova 2770/2A, Pezinok, zast.: ALMOND LEGAL s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 22290-o/2018 zo dňa 05.03.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Železníc Slovenskej republiky č. 22290- o/2018 zo dňa 05.03.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 22290/O140/2018 zo dňa 12.02.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1.Žalobca žiadosťou zo dňa 02.02.2018 požiadal podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobode informácií) Železnice Slovenskej republiky, ako povinnú osobu o sprístupnenie informácie - zaslanie zápisnice zo dňa 07.11.2017, k.ú. P., predaj súboru nehnuteľností : A/ nehnuteľnosti registra C - KN : Stavba súp.č. XXX na pozemku parc.č. XXXX/X (výpravná budova), Pozemok parc.č. C-KN č. XXXX/X o výmere 115 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, Pozemok parc.č. C-KN č. XXXX/XX o výmere 2 525 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, Pozemok parc.č. C-KN č. XXXX/XX o výmere 752 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spolu výmera: 3 392 m2. 2. Železnice Slovenskej republiky (ďalej aj ŽSR) rozhodnutím č. 22290/O140/2018 zo dňa 12.02.2018 podľa § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadosti o sprístupnenie informácie nevyhoveli. Rozhodnutie odôvodnili tým, že uvedený majetok bol z hľadiska potrieb ŽSR vyhodnotený ako trvalo prebytočný a v súvislosti s tým bol zverejnením inzertného oznamu na podnikovej web-stránke R. <G.> a podporne i na R.k <G.> v dňoch 27.09.2017 až 31.10.2017 začatý proces jeho odpredaja ponúkaný formou ponukového konania (PK). Uviedli, že ponukové konanie nie je doposiaľ ukončené, pričom ponukové konanie sa považuje za ukončené dňom účinnosti zmluvy na prevod vlastníckeho práva k predmetu ponuky, ktorému predchádza udelenie predchádzajúceho súhlasu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky s prevodom vlastníctva majetku štátu, resp. udelenie výnimky Vládou Slovenskej republiky. Do uvedenej doby v záujme transparentnosti ponukového konania Železnice Slovenskej republiky neposkytujú informácie o jeho priebehu a ani žiadne iné informácie, ktoré by mohli ovplyvniť výsledky ponukového konania až do jeho ukončenia. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie. 3. Rozhodnutím č. 22290-o/2018 zo dňa 05.03.2017 odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. nevyhovel s poukazom na ust. § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 a § 12 infozákona v spojení s ust. § 17 a § 19 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. 4. Odvolací orgán v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že v zmysle ods. 5.3 v spojení s ods. 6.3 zverejnených podmienok PK, ktoré boli súčasťou príslušného inzertného oznamu s ponukou na odpredaj majetku si ŽSR, ako vyhlasovateľ PK vyhradili právo, že komisionálne vyhodnotenie došlých cenových ponúk je neverejné a až do ukončenia PK sa nepodávajú žiadne iné než publikované informácie o PK. Konštatoval, že s uvedenými podmienkami PK bol žalobca, ako záujemca o ponúkaný majetkový súbor v k.ú. P., vopred preukázateľne oboznámený, čo potvrdil podpisom svojho štatutárneho zástupcu na ňom podanej cenovej ponuke zo dňa 18.10.2017. 5. Poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí bolo žalobcovi podľa infozákona podané zrozumiteľné a úplné vysvetlenie, kedy sa v zmysle publikovaných podmienok PK považuje príslušné PK na odpredaj nepotrebného majetku správe ŽSR, za ukončené. Požadovaná informácia má v zmysle § 17 Obchodného zákonníka charakter obchodného tajomstva ako skutočnosť obchodnej povahy, súvisiacej s činnosťou ŽSR, ktorá má skutočnú alebo potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu a v príslušných obchodných kruhoch nie je bežne dostupná, a podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva má byť do doby ukončenia PK utajená, nakoľko jej predčasným poskytnutím by mohol byť nielen negatívne ovplyvnený, ale aj úplne zmarený účel prebiehajúceho PK, ako zatiaľ neukončeného obchodného prípadu. Ponukové konanie na odpredaj predmetného nepotrebného majetku v k.ú. P. nie je k dnešnému dňu ukončené, a preto dôvody nezverejňovania iných než publikovaných informácií o PK, stále trvajú. Dodal, že v prípade poskytnutia požadovaných informácií by mohlo dôjsť k ovplyvňovaniu a kriveniu obchodnej súťaže zo strany tretích osôb, a preto informácie ŽSR poskytnú bezodkladne po ukončení ponukového konania. II. Žaloba 6. Žalobou doručenou krajskému súdu dňa 15.05.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 22290-o/2018 zo dňa 05.03.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. 22290/O140/2018 zo dňa 12.02.2018 o nevyhovení podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie, ktorou žiadal zaslanie zápisnice zo dňa 07.11.2017 k.ú. P. predaj súboru nehnuteľností. 7. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného za nezákonné, nepreskúmateľné a vychádzajúce zo skutkového stavu, ktorý nemá oporu v administratívnom spise. V rámci opísania skutkového stavu uviedol, že dňa 18.10.2017 sa prihlásil do ponukového konania vyhláseného žalovaným na predaj súboru nehnuteľností registra „C“ pozemok : Pozemok parc.č. C-KN č. XXXX/X o výmere 115 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, Pozemok parc.č. C-KN č. XXXX/XX o výmere 2 525 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, Pozemok parc.č. C-KN č. XXXX/XX o výmere 752 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba súp. č. XXX postavená na pozemku parc.č. XXXX/X - výpravná budova, zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Malacky k.ú. P., vrátane príslušenstva stavby. Dňa 07.11.2017 osobitná komisia žalovaného vyhodnotila ponuky, pričom z vyhodnocovania ponuky bola spísaná zápisnica. Listom zo dňa 22.11.2017 žalovaný informoval žalobcu o neprijatí jeho cenovej ponuky z dôvodu, že jeho ponuka nebola najvyššia z vyhodnocovaných ponúk. 8. Žalobca namietal, že vyhradenie si práva neposkytovať informácie v podmienkach ponukového konania, zákon o informáciách ako dôvod nesprístupnenia informácie nepozná. Postup žalovaného, ktorý svojvoľne nad rámec zákona rozširuje dôvody nesprístupnenia informácií preto považoval za nezákonný. Rovnako za absurdné považoval tvrdenie žalovaného o zachovávaní transparentnosti ponukového konania nesprístupnením informácií počas trvania ponukového konania. V súvislosti s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, že ponukové konanie nie je ukončené, uviedol, že dňa 31.10.2017 uplynula lehota na zaslanie ponúk záujemcami. Z uvedeného mal za zrejmé, že poskytnutie informácie t.j. sprístupnenie zápisnice z hlasovania, ktoré sa uskutočnilo po uplynutí lehoty na zasielanie ponúk dňa 07.11.2017, nie je spôsobilé akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť výsledky ponukového konania, alebo narušiť transparentnosť tohto konania. 9. Ohľadne tvrdenia žalovaného, že požadovaná informácia má charakter obchodného tajomstva uviedol, že vyhlásenie žalovaného o tom, že určitá skutočnosť je obchodné tajomstvo, nie je samo o sebe spôsobilé určiť, že zápisnica o hlasovaní je obchodným tajomstvom, pokiaľ nespĺňa predpoklady definované v ust. § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukázal na § 10 ods. 3 písm. c) zákona o slobode informácií, v zmysle ktorého nie je obchodným tajomstvom informácia, ktorá sa týka nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom. Bol presvedčený, že vzhľadom na to, že predmetom žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie bola zápisnica o vyhodnotení ponúk pri predaji majetku štátu, argumentácia žalovaného neobstojí ani podľa ust. § 10 ods. 3 písm. c) zákona o slobode informácií. 10. Žalobca ďalej poukázal na to, že ak by aj žalovaný vyhodnotil, že zápisnica o hlasovaní obsahuje obchodné tajomstvo, ktoré sa nesprístupňuje podľa § 12 zákona o slobode informácií, pretože sú medzi požadovanými informáciami aj informácie, ktoré sú podľa § 8 - 11 zákona o slobode informácií vylúčené zo sprístupnenia, povinná osoba však nemôže zamietnuť sprístupnenie všetkých požadovaných informácií. Nie je tak možné zamietnuť prístup ku všetkým informáciám nachádzajúcim sa v dokumente. Konštatoval, že hoci žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na § 12 zákona o slobode informácií, zjavne sa ním pri rozhodovaní neriadil a v napadnutom rozhodnutí neuviedol, prečo odmietol sprístupniť celú žalobcom požadovanú informáciu. 11. V súvislosti so zamietnutím odvolania žalobcu aj z dôvodu podľa § 8 zákona o slobode informácií poznamenal, že predmetné ustanovenie upravuje obmedzenie práva na prístup k informáciám z dôvodu ochrany utajovaných skutočností, bankového alebo daňového tajomstva, pričom odkaz na toto ustanovenie žalovaným nemá žiadne opodstatnenie. Navyše žalovaný tento dôvod v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil, a preto považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. 12. Vzhľadom na uvedené dôvody žalobca navrhol zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom krajskému súdu dňa 13.11.2018 zastával názor, že obe rozhodnutia sú jasné a zrozumiteľné a konštatoval, že žalobca žiadne konkrétne tvrdenie, v čom je napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie nezrozumiteľné, neuviedol. 14. V úvode žalovaný poukázal na to, že Železnice Slovenskej republiky sú zriadené osobitným zákonom č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z ustanovení tohto zákona vyplýva, že žalovaný je podnikateľským subjektom a teda môže byť majiteľom obchodného tajomstva. Uviedol, že v rámci podnikateľskej činnosti ponúkol na predaj prostredníctvom ponukového konania nehnuteľnosti v k.ú. P.. V ponukovom konaní predložil svoju ponuku aj žalobca. Predmetné ponukové konanie je súkromnoprávnou t.j. nie verejnoprávnou aktivitou žalovaného - podnikateľa. 15. Žalovaný ďalej uviedol, že z dokumentácie PK je zrejmé, že vyhlasovateľ PK si vo zverejnených podmienkach súťaže na odpredaj majetku v k.ú. P.o vyhradil právo neposkytovať žiadne iné, než publikované informácie o PK, ktoré sú najmä informácie obsiahnuté v súťažných podmienkach. O zverejnení ponuky a o podmienkach PK boli všetci zdokumentovaní záujemcovia vrátane žalobcu informovaní. 16. Žalovaný zastával názor, že žalobcom požadovaná zápisnica má charakter obchodného tajomstva, t.j. spĺňa všetky jeho kumulatívne znaky ako objektívnej, tak aj subjektívnej povahy uvedené v Obchodnom zákonníku. V požadovanej zápisnici sa nachádzajú cenové ponuky účastníkov PK, sprístupňovanie cenových ponúk uchádzačov v PK, či iným osobám, by mohlo zmariť niektorý z obchodných prípadov, resp. ohroziť cenovú politiku žalovaného, ktorú realizuje, v prípade potreby úpravou publikovaných cenových parametrov v rámci jednotlivých kôl PK v závislosti od priebehu ponukového konania. Tvrdil, že zápisnica je dokument obchodnej povahy, ktorý súvisí s podnikom povinnej osoby a má skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu. Nakoľko žalovaný dokumentáciu PK nesprístupňuje uchádzačom ani tretím osobám, podľa názoru žalovaného ide o informáciu, ktorá nie je v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupná. 17. Argumentoval, že v prípade zápisnice z PK sú splnené aj posledné dve podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby bolo možné skutočnosti (informácie) uvedené v zápisnici označiť ako obchodné tajomstvo. Konkrétne teda, že zápisnica má byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajená a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom jej utajenie zabezpečuje. K tomu žalovaný uviedol, že k obsahu zápisnice má prístup len výrazne obmedzený okruh ľudí a to zamestnancov žalovaného, ktorí nevyhnutne potrebujú jej obsah k svojej pracovnej činnosti. Spis týkajúci sa prípravy odpredaja určitého majetku štátu v správe žalovaného v ponukovom konaní, je prístupný iba tomuto spracovateľovi a jeho nadriadeným pri realizácii príslušných administratívnych alebo právnych úkonov smerujúcich k naplneniu účelu PK až po ukončenie príslušného obchodného prípadu v zmysle platnej právnej úpravy. 18. Žalovaný považoval za obchodné tajomstvo všetky skutočnosti obsiahnuté v zápisnici. Vyjadril názor, že ako majiteľ obchodného tajomstva má právo na voľnú dispozíciu so skutočnosťami, ktoré ho tvoria, a to s poukazom na § 18 Obchodného zákonníka, pričom v zmysle § 19 Obchodného zákonníka zároveň platí, že právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v § 17 ods. 1 tohto predpisu. Poznamenal, že žalovaný tiež označil zápisnicu za písomnosť, ktorej celý obsah tvoria skutočnosti spĺňajúce znaky obchodného tajomstva, a teda sú splnené dôvody na nesprístupnenie všetkých informácií v nej obsiahnutých podľa § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií. 19. Podľa názoru žalovaného existujú aj ďalšie dôvody na nesprístupnenie informácií. Správny orgán preto v napadnutom rozhodnutí poukázal na § 8 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Dôvody nesprístupnenia informácie sú v tomto ustanovení riešené premostením cez poznámku (odkaz)12), kde sú uvedené len príkladmo. Osobitným predpisom teda môže byť Obchodný zákonník, prípadne iný osobitný predpis. Na proces PK sa vzťahuje zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Podľa § 10 ods. 11 tohto zákona rozhodovanie o prevode majetku je neverejné, obdobne aj v čl. 3 bod 12 Smernice Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 92/2018, ktorou sa určujú podmienky a postup pri prevodoch vlastníctva a majetku štátu v správe štátnych podnikov a Železníc Slovenskej republiky, Bratislava podľa § 45 a 45a zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, je uvedené, že zasadnutie komisie na vyhodnocovanie ponúk je neverejné. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca sa zúčastnil doteraz neukončeného PK žalovaného, ktoré sa uskutočňuje podľa predpisov súkromného práva a vedie ho ako podnikateľ, považuje postup žalobcu, v ktorom sa snaží o sprístupnenie informácií, ktoré sú v dispozícii svojho potenciálneho obchodného partnera, za porušenie základných zásad súkromného práva, aj preto právo na slobodu informácií by v tomto prípade podľa názoru žalovaného nemalo požívať právnu ochranu. 20. Konštatoval, že dôvody nesprístupnenia zápisnice, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, sú naďalej aktuálne, nie je teda dôvod revidovať, ani zrušiť rozhodnutia žalovaného, ktoré boli v predmetnej veci vydané podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 21. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. IV. Replika žalobcu 22. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe doručenom súdu dňa 29.11.2018 zotrval na námietkach uvedených v žalobe. 23. Bol presvedčený, že ak žalovaný tvrdí, že zápisnica o hlasovaní je obchodným tajomstvom, je povinný preukázať postupné a kumulatívne splnenie podmienok v § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že žalovaný ako dôvod nesprístupnenia informácie v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol obchodné tajomstvo, ale uvádza ho až v rozhodnutí o odvolaní. Konštatoval, že v prvostupňovom rozhodnutí žalovaný uvádza ako dôvod nesprístupnenia informácie, neukončené ponukové konanie, počas ktorého si mal žalovaný vyhradiť právo neposkytovať žiadne iné než publikované informácie o ponukovom konaní. Hoci v rozhodnutí o odvolaní už uvádza žalovaný ako dôvod nesprístupnenia zápisnice, obchodné tajomstvo, pri jeho stručnom odôvodnení v podstate totožne s argumentáciou v prvostupňovom rozhodnutí uvádza, že dôvodom nesprístupnenia informácie je v podstate prebiehajúce ponukové konanie. V rozpore s argumentáciou žalovaného v napadnutých rozhodnutiach podľa názoru žalobcu tak vyznieva vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktorým sa snaží odôvodniť, prečo je zápisnica obchodným tajomstvom a ako taká preto nepodlieha sprístupneniu. Žalobca mal za to, že ak je určitá informácia obchodným tajomstvom, tento charakter si zachováva po celú dobu, kým sú splnené podmienky uvedené v § 17 Obchodného zákonníka. Namietal, že žalovaný tak na jednej strane v napadnutých rozhodnutiach uvádza, že sprístupnenie zápisnice by mohlo zmariť účel konkrétneho prebiehajúceho ponukového konania, pričom v napadnutom rozhodnutí o odvolaní výslovne uvádza, že informácie poskytne bezodkladne po ukončení ponukového konania, na strane druhej vo vyjadrení k žalobe uvádza dôvody, pre ktoré by táto zápisnica mala mať charakter obchodného tajomstva po bližšie neurčenú dobu. 24. Žalobca zastával názor, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, nakoľko s výnimkou bližšie neodôvodneného tvrdenia o možnom „zmarení účelu“ ponukového konania neobsahujú bližšie odôvodnenie. Konštatoval, že žalovaný síce následne vo svojom vyjadrení uvádza, že považuje za obchodné tajomstvo všetky skutočnosti (informácie) obsiahnuté v zápisnici, toto tvrdenie však nie je spôsobilé ovplyvniť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, pretože rovnako ako v prípade rozhodnutí, žalovaný bližšie neuvádza, aké informácie zápisnica obsahuje. 25. Žalobca trval na tom, že zápisnica obsahuje informácie týkajúce sa nakladania s majetkom štátu, a preto je argumentácia obchodným tajomstvom na základe § 10 ods. 2 písm. c) zákona o slobode informácií neodôvodnená. 26. Ďalej uviedol, že žalovaný účelovým extenzívnym výkladom § 10 ods. 11 zákona o prevode majetku štátu dáva nesprávne do súvisu neverejnosť rozhodovania o prevode majetku štátu a nesprístupnenie zápisnice z vyhodnocovania ponúk. Navyše konštatoval, že sám žalovaný vo vyjadrení uvádza, že „samotným vyhotovením zápisnice nedochádza k prevodu majetku štátu, resp. zápisnica ani nemôže obsahovať takúto informáciu,“ čo samo o sebe rozporuje použitú argumentáciu žalovaného o neverejnosti rozhodovania o prevode majetku štátu, pretože sám uvádza, že zápisnica neobsahuje informácie o prevode majetku štátu. V. Právna úprava 27. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, miesto a čas verejného vyhlásenia bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 28. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 29. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 30. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 32. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 33. Podľa ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky čl. 17 ods. 1, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 34. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 35. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní. 36. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie a) týkajúcej sa závažného vplyvu na zdravie ľudí, svetové kultúrne a prírodné dedičstvo, životné prostredie vrátane biologickej diverzity a ekologickej stability, b) o znečisťovaní životného prostredia, c) ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie, d) o štátnej pomoci a informácie podľa § 3 ods. 2. 37. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je ani zverejnenie zmluvy podľa § 5a. 38. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Právne posúdenie veci 39. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu v intenciách žalobných námietok dospel k záveru o potrebe zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí. 40. Predmetnom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 22290-o/2018 zo dňa 05.03.2018 o zamietnutí odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného č. 22290/O140/2018 zo dňa 12.02.2018, ktorým podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie, zaslanie zápisnice zo dňa 07.11.2017 k.ú. P. o predaji nehnuteľností, nevyhovel. 41. V danom prípade ide o právo na informácie, ktoré spolu so slobodou prejavu patria medzi politické práva vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 26). Právo na informácie je v modernom demokratickom právnom štáte jednou zo záruk zákonnosti. Len prostredníctvom informácií je možné účinne vykonávať kontrolu, keďže len informovaný občan sa môže efektívne podieľať na verejnom živote. 42. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia, mravnosti (článok 26 ods. 4 Ústavy SR). Ústava Slovenskej republiky v článku 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Práve z týchto dôvodov ustanovenia § 8 až § 13 zákona o slobode informácií upravujú obmedzenia prístupu k informáciám. 43. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy podľa SSP posudzuje, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia konajúceho orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia konajúceho orgánu verejnej správy namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu orgánu verejnej správy, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom na prejednávanú vec sa vzťahujúcim predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t.j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na danú vec sa vzťahujúcimi (zákon č. 211/2000 Z. z.). 44. V žalobe žalobca namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci na riadne posúdenie veci a aj z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. 45. V prejednávanej veci je nesporné, že na konanie podľa zákona č. 211/2000 Z. z., v zmysle ktorého bolo rozhodnuté o neposkytnutí požadovanej informácie žalobcovi, sa vzťahuje Správny poriadok. 46. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že požadovaná informácia má v zmysle § 17 Obchodného zákonníka charakter obchodného tajomstva ako skutočnosť obchodnej povahy, súvisiacej s činnosťou ŽSR, ktorá má skutočnú alebo potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu a v príslušných obchodných kruhoch nie je bežne dostupná a podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva má byť do doby ukončenia ponukového konania utajená, nakoľko jej predčasným poskytnutím by mohol byť nielen negatívne ovplyvnený, ale aj úplne zmarený účel prebiehajúceho ponukového konania, ako zatiaľ neukončeného obchodného prípadu. 47. V prvom rade treba uviesť, že na to, aby sa informácie, ktoré obsahuje požadovaná zápisnica, stali obchodným tajomstvom, musia napĺňať pojmové znaky obchodného tajomstva vymedzené v ust. § 17 Obchodného zákonníka. Z praktického hľadiska bude dôležité zistiť, či určitá informácia je, alebo nie je obchodným tajomstvom, ktoré povinná osoba nesprístupní. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia predpokladov pre nesprístupnenie požadovaných informácií pre kolíziu s obchodným tajomstvom, zaťažuje povinnú osobu teda žalovaného. Tá je oprávnená rozhodnúť o nesprístupnení požadovanej informácie len v prípade, keď na základe vykonaného dokazovania preukáže, že požadované informácie sú chránené obchodným tajomstvom. Táto otázka má charakter predbežnej otázky podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku. Ak povinná osoba tvrdí, že celý dokument je obchodným tajomstvom, povinná osoba musí zistiť, či naozaj všetky informácie nachádzajúce sa v dokumente, spĺňajú znaky obchodného tajomstva a či v dokumente nie sú aj informácie, ktoré obchodným tajomstvom nie sú, preto je namieste požiadavka náležitého odôvodnenia každého rozhodnutia o nesprístupnení informácií, ktoré ako dôvod nesprístupnenia uvádza existenciu obchodného tajomstva. 48. Žalovaný podľa názoru správneho súdu svoje rozhodnutie založil len na strohom skonštatovaní, že požadovaná informácia žalobcom má v zmysle § 17 Obchodného zákonníka charakter obchodného tajomstva, bez bližšieho zdôvodnenia svojho záveru. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentuje uvedenie, o aké konkrétne skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom ide, ďalej prečo žalovaným označené konkrétne skutočnosti majú skutočnú alebo potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, ako aj to, z akých dôvodov tieto skutočnosti nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné. Nepostačuje iba odkaz na povahu informácie, či ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalovaný bol v napadnutom rozhodnutí povinný zrozumiteľným spôsobom uviesť a vysvetliť, prečo zápisnica o hlasovaní je obchodným tajomstvom a zároveň bol povinný preukázať súčasné splnenie podmienok v § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka. V napadnutých rozhodnutiach absentuje bližšie odôvodnenie, rozhodnutia neobsahujú ani vymedzenie, aké informácie sú obsahom zápisnice a ktoré z nich majú spĺňať definíciu obchodného tajomstva, na základe čoho by bolo možné posúdiť splnenie podmienok stanovených v § 10 zákona o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s § 17 Obchodného zákonníka. Na tomto mieste súd zdôrazňuje potrebu náležitého odôvodnenia rozhodnutia žalovaného o nesprístupnení informácií, ktorý ako dôvod nesprístupnenia uvádza existenciu obchodného tajomstva. Odôvodnenie musí zrozumiteľne a presvedčivo uvádzať, prečo považuje jednotlivé pojmové znaky obchodného tajomstva za splnené, čo v danom prípade zo strany žalovaného naplnené nebolo. Správny súd preto konštatoval, že tieto nedostatky spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 49. Rovnako je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné v časti, v ktorej zamietol odvolanie žalobcu s poukazom na § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií (Ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona, alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis), pretože v odôvodnení vôbec neuviedol, na základe ktorých skutočností dospel k takémuto záveru. 50. V súvislosti s uvedeným správny súd dodáva, že odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 51. Potrebné je zdôrazniť, že úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 52. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v žalobe, zaoberať a vyjadriť k nim nemohol. 53. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné o žiadosti žalobcu znovu rozhodnúť, vydať nové rozhodnutie a toto riadne odôvodniť v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 54. O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením v súlade s § 175 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.