Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/76/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200738 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200738.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobkyne: doc. M.. U. A., A.., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. 3, XXX XX D., proti žalovanej: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska č. 6, 813 42 Bratislava IČO: 30 795 141, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20/2/2018 zo dňa 05.02.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Slovenskej advokátskej komory č. 20/2/2018 zo dňa 05.02.2018 a vec vracia orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, Žalobkyňa má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady rov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. žalobou napadnuté rozhodnutie 1. Žalovaná rozhodnutím č. 20/2/2018 zo dňa 05.02.2018 podľa § 71 ods. 2 písm. b), písm. i) a § 3 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov nezapísala žalobkyňu do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. 2. Napadnuté rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že predsedníctvo komory malo v konkrétnom prípade rozhodovania o návrhu na zápis do zoznamu advokátov za preukázané splnenie podmienok podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), f) až j). Predsedníctvo komory v konkrétnom prípade rozhodovania o návrhu na zápis menovanej do zoznamu advokátov však nepovažovalo predloženú osvedčenú fotokópiu rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní, č.k.: 2015-21648/52958:2-15C0/RP-1255 z 13. apríla 2016 o uznaní predloženého dokladu o vzdelaní za doklad preukazujúci splnenie podmienky v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona o advokácii k § 22 ods. 2 písm. b) organizačného priadku. Predložené rozhodnutie MŠSR bolo vydané za účelom uznania dokladu na výkonu regulovaného povolania vysokoškolského učiteľa vo funkcii docenta v Slovenskej republike a nie na výkon regulovaného povolania advokát. V prípade rozhodovania predsedníctva komory o návrhu na zápis menovanej do zoznamu advokátov vedenom komorou predsedníctvo komory uzavrelo, že nie je splnená jedna z obligatórnych podmienok vyžadovaná zákonom o advokácii predloženie dokladu o nadobudnutí vedecko-pedagogického titulu profesor alebo docent vysokej školy Slovenskej republiky v odbore právo, a preto predsedníctvo komory rozhodlo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Je potrebné upozorniť, že ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o advokácii sa vzťahuje výlučne na tituly docent a profesor vysokej školy v odbore právo získané na území Slovenskej republiky v zmysle ust. § 76 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. II. žaloba a námietky 3. Žalobkyňa namietala, že dňa 19.03.2018 je bolo doručené uznesenie č. 20/2/2018 zo dňa 05.02.2018, v ktorom žalovaný rozhodol o jej nezapísaní do zoznamu advokátov. Žalovaná konštatovala, že nesplnila jednu z obligatórnych náležitostí zápisu do zoznamu advokátov predpokladaných §3 ods. 2 ZoA - predloženie dokladu o nadobudnutí vedecko-pedagogického titulu docent. Z odôvodnenia uznesenia žalovanej vyplývajú dva dôvody nezapísania žalobkyne do zoznamu advokátov: ad 1) žalovaná nepovažuje rozhodnutie MŠVVaŠ SR, č.j. 2015-21648/52958:2-15C0/RP- 1255 zo dňa 13.04.2016 o uznaní vedecko-pedagogický titul „docent“ za rozhodnutie o uznaní dokladu pre výkon regulovaného povolania advokát; ad 2) žalovaná rozhodla, že § 3 ods. 2 ZoA sa vzťahuje výlučne na tituly docentov a profesorov vysokých škôl v odbore právo získané na území Slovenskej republiky v zmysle § 76 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov. 4. Ďalej uviedla, že nadobudla titul docent v odbore „environmentálne/ekologické právo“ v Bulharsku na uznanej vysokej škole: Visše učilišče po agrobiznise i razvitie na regioníte Plovdiv, Bulharsko; č. 27/18.09.2015. Titul jej bol udelený na základe zákonom splnených požiadaviek na udelenie vedecko-pedagogíckého titulu „docent“ v Bulharsku. Žalobkyňa po nadobudnutí titulu, požiadala Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR o uznanie vedecko-pedagogického titulu „docent“, ktorý spadá do skupiny regulovaných povolaní- pedagogickí zamestnanci. MŠVVaŠ SR, Stredisko pre uznávanie dokladov o vzdelaní posúdilo žiadosť žalobkyne a dňa 13.04.2016 vydalo rozhodnutie; č.j. 2015-21648/52958:2-15C0/RP-1255, v ktorom MŠVVaŠ SR uznalo žalobkyni doklad o vzdelaní o udelení titulu „docent“ za rovnocenný doklad o udelení vedecko-pedagogického titulu docent v SR, ktorý sa podľa §75 ZoVS vyžaduje na výkon regulovaného povolania vysokoškolského učiteľa vo funkcii docent v Slovenskej republike. 5. Žalovaná nepovažovala rozhodnutie Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR o uznaní vedecko-pedagogický titul „docent“ za rozhodnutie o uznaní dokladu pre výkon regulovaného povolania advokát. Žalobkyňa ďalej uviedla, že smernicou 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií sa v členských štátoch EÚ zjednotil systém vzájomného uznávania odborných kvalifikácií, čím sa naplnil cieľ odstrániť prekážky voľného pohybu osôb, do ktorého spadá právo výkonu povolania. Smernicou sa riadi uznávanie odborných kvalifikácií nadobudnutých v niektorom z členských Štátov s úmyslom vykonávať regulované povolanie v inom členskom štáte. Regulovaným povolaním je v zmysle smernice povolanie, odborná činnosť alebo skupina odborných činností, na výkon ktorých sa vyžaduje splnenie kvalifikačných predpokladov ustanovených osobitnými predpismi okrem všeobecného kvalifikačného predpokladu, ktorým je stupeň vzdelania. V súlade so smernicou bola v SR vytvorená záväzná databáza regulovaných povolaní, ktorá zadeľuje regulované povolania do desiatich skupín, do ktorých sú zaradene konkrétne povolania. Povolanie vysokoškolský učiteľ- docent spadá do skupiny regulovaných povolaní- pedagogickí zamestnanci. V odôvodnení uznesenia žalovaná judikuje, že predložené rozhodnutie MŠVVaŠ SR o uznaní dokladu na výkon regulovaného povolania vysokoškolský učiteľ vo funkcii docent v SR nebolo vydané za účelom uznania na výkon regulovaného povolania advokát. Formulácia odôvodnenia uznesenia žalovanej vytvára dojem, že žalobkyňa nesplnila na základe predloženého rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR kvalifikačné predpoklady pre výkon regulovaného povolania advokát. 6. Žalobkyňa mala za to, že žalovaná nesprávne syntetizuje kvalifikačné predpoklady dvoch od seba nezávislých regulovaných povolaní, a to- pedagogickí zamestnanci (docent) a právnické povolania (advokát), ktorých uznávanie je regulované odlišnými právnymi predpismi a spadá pod odlišný inštitucionálny rámec. Z tohto dôvodu nie je zo strany žalovanej vecne správne posudzovať regulované povolania- pedagogickí pracovníci na základe kvalifikačných kritérií regulovaného povolania- právnické povolania. Navyše §3 ods. 2 ZoA upúšťa, v prípade profesora/docenta vysokej školy v odbore právo, od splnenia kvalifikačného predpokladu pre výkon povolania advokát vymedzeného §3 ods. 1 písm. c) až e) ZoA a nevyžaduje od profesorov/docentov ani splnenie dodatočných podmienok pre zápis do zoznamu advokátov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predložené rozhodnutie MŠVVaŠ SR o uznaní vedecko- pedagogický titul „docent“ je splnením kvalifikačného predpokladu predpokladaného v zmysle §3 ods. 2 ZoA. Odmietnutie zápisu do zoznamu advokátov z dôvodu, že rozhodnutie MŠVVaŠ SR o uznaní vedecko-pedagogický titulu docent nepovažuje žalovaná za doklad na výkon regulovaného povolania advokát, považovala žalobkyňa za nezákonné a diskriminujúce. 7. Žalovaná dôvodila, že § 3 ods. 2 ZoA sa vzťahuje výlučne na tituly docentov/profesorov vysokých škôl v odbore právo získané na území SR v zmysle §76 Zo VŠ Podľa §3 ods. 2 ZoA: „Komora zapíše do zoznamu advokátov do dvoch mesiacov odo dna doručenia písomnej žiadosti a po zložení sľubu aj profesorov a docentov vysokých škôl v odbore právo, ktorí preukážu, že splnili podmienky podľa odseku 1 pism. a), b), f) až j). “ Z dôvodovej správy k ZoA vyplýva, že ZoA bol do právneho poriadku SR prijatý z dôvodu prijatie acquis communautaire v oblasti harmonizácie právnického povolania v rámci voľného pohybu osôb. Uznávanie titulov a kvalifikačných predpokladov z členských štátov EÚ bola inherentnou súčasťou tvorby ZoA. Zo znenia §3 ods. 2 ZoA vyplýva, že popri splnení ostatných zákonom vymedzených podmienok pre zápis do zoznamu advokátov, je nutné predložiť aj doklad o nadobudnutí titulu docent v odbore právo. Znenie zákona možno logicky vyložiť tak, že titul docent musí zodpovedať zákonným požiadavkám na udelenie vedecko-pedagogického titulu „docent“ v zmysle ZoVŠ. V zmysle ZoVŠ existujú dve rovnocenné formy nadobudnutia vedecko- pedagogického titulu „docent“: - vedecko- pedagogický titul „docent“ získaný na uznanej vysokej školy na území SR podľa §75 ZoVŠ a po splnení predpokladov podľa §76 ZoVŠ a - vedecko-pedagogický titul „docent“ získaný v inom členskom štáte EÚ a uznaný MŠVVaŠ SR za rovnocenný vedecko-pedagogický titul „docent“ v SR podľa §75 ZoVŠ. Splnenie predpokladov podľa §76 ZoVŠ je integrálnou súčasťou uznania dokladu o získaní vedecko- pedagogického titulu. 8. Žalovaná v odôvodnení uznesenia upozorňovala, že §3 ods. 2 ZoA sa vzťahuje výlučne na tituly docent/profesor vysokej školy SR v odbore právo získané na území SR podľa §76 ZoVŠ. ZoA uvedenú podmienku žalovanej neuvádza. Žalovaná opiera svoje zdôvodnenie aj o §22 ods. 2 písm. b) Organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory (ďalej len OPSAK), v ktorom je ustanovené „ v prípade žiadostí o zápis do zoznamu advokátov žiadateľ k žiadostí pripojí doklad o nadobudnutí vedeckého pedagogického titulu, ak o zápis žiada profesor alebo docent vysokej školy SR v odbore právo“. Napriek tomu, že OPSAK je záväzným dokumentom len vo vzťahu k svojim členom, ani OPSAK nevymedzuje, že vedeckopedagogický titul „docent“ má byť získaný na území SR. Naopak OPSAK svojim významom plne zodpovedá obom vyššie uvedeným formám nadobudnutia vedecko-pedagogického titulu „docent“. Z odôvodnenia žalovanej nevyplýva, prečo by mal byť vedecko- pedagogický titul docent/profesor viazaný na výlučne jeho získanie na území SR. Predpokladaným argumentom by mohla byť existencia právnej úpravy v SR, ktorá je v konkrétnych právnych normách odlišná od iných štátov. Uvedený argument stráca význam v súčasnom harmonizovanom systéme vzdelávania EU. Navyše, ak žalovaná nemá pri zápise do zoznamu advokátov žiadne výhrady pri žiadateľoch, ktorí absolvovali magisterské štúdium mimo územia SR, o to menej by mala mať námietky vo vzťahu k vedecko-pedagogickému titul docent/profesor získaného v členskom štáte EU, nakoľko docent/profesor sa špecializuje a profiluje v konkrétnej vednej oblasti, ktorej sa venuje v rámci vedy, výskumu a pedagogickej činnosti. Žalobkyňa sa vo svojej vedecko-pedagogickej činnosti venuje oblasti environmentálneho/ekologického práva a získanie vedecko-pedagogického titulu docent v tomto vednom odbore neposkytuje žiadna vysoká škola na území SR. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa rozvíjala svoj vedecký záujem mimo územia SR, čo však nemôže byť relevantným dôvodom na to, aby jej vedecko-pedagogický titul „docent“ nebol akceptovaný ako titul oprávňujúci žalobkyňu na zápis do zoznamu advokátov v zmysle §3 ods. 2 ZoA. III. argumenty žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory nezapísalo žalobkyňu do zoznamu advokátov, pretože nepovažovalo za splnené podmienky, ktoré by umožňovali žalobkyňu do zoznamu advokátov zapísať podľa § 3 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Do zoznamu advokátov Predsedníctvo SAK môže zapísať docentov vysokých škôl v odbore právo. Žalobkyňa pôsobila na University of Agribusisnes and Rural Development Plovdiv a získala na tejto vysokej škole docentúru v enviromentálnom a ekologickom práve. Podľa rozhodnutia Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej repbubliky je žalobkyňa ako držiteľ dokladu o vzdelaní oprávnená v Slovenskej republike používať zahraničný titul „ docent“ a „Associate professor“, ktorý jej bol priznaný podľa vnútroštátnych právnych predpisov v Bulharsku. Žalobkyňa nenadobudla vedecko - pedagogický titul profesor alebo docent vysokej školy Slovenskej republiky v odbore právo a tým nesplnila jednu z obligatórnych podmienok vyžadovaných pre zápis do zoznamu advokátov SAK. Postup a rozhodnutie žalovanej bolo v súlade so zákonom. IV. pojednávanie 10. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 11.03.2020 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti strán sporu. V. Relevantné pramene práva 11. Podľa čl. 249 Zmluvy o Európskych spoločenstvách: s cieľom splniť svoje úlohy a v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy Európsky parlament spoločne s Radou, Rada a Komisia vydávajú nariadenia, smernice a prijímajú rozhodnutia, a podávajú odporúčania alebo zaujímajú stanoviská. Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je vo svojej celistvosti záväzné pre toho, komu je určené. Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné. 12. Podľa ods. 3 smernice 2005/36/ES zo 07.09.2005, zárukou, ktorú táto smernica poskytuje osobám, ktoré získali odborné kvalifikácie v členskom štáte na prístup k tomu istému povolaniu a jeho výkonu v inom členskom štáte s rovnakými právami ako jeho štátni príslušníci, nie je dotknuté dodržiavanie všetkých nediskriminačných podmienok výkonu povolania migrujúcim odborníkom, ktoré môže tento členský štát stanoviť za predpokladu, že sú tieto podmienky objektívne odôvodnené a primerané. 13. Podľa čl. 3 bodu 1 písm. a) smernice 2005/36/ES, „regulované povolanie“: odborná činnosť alebo skupina odborných činností, ku ktorým prístup, ktorých výkon alebo jedna z foriem výkonu sú priamo alebo nepriamo, na základe legislatívnych, regulačných alebo správnych opatrení podmienené držbou osobitných odborných kvalifikácií; najmä používanie profesijného titulu obmedzené legislatívnymi, regulačnými alebo správnymi opatreniami na osoby s danou odbornou kvalifikáciou stanovuje spôsob výkonu. Ak neplatí prvá veta tohto vymedzenia pojmu, povolanie podľa odseku 2 sa považuje za regulované povolanie. 14. Podľa čl. 3 bodu 1 písm. c) smernice 2005/36/ES, „doklad o formálnej kvalifikácii“: diplom, vysvedčenie alebo iný doklad, ktorý vydal orgán členského štátu určený v súlade s legislatívnymi, regulačnými alebo správnymi opatreniami tohto členského štátu, a potvrdzujúci úspešné skončenie odbornej prípravy získanej predovšetkým v Spoločenstve. Ak neplatí prvá veta tohto vymedzenia pojmu, doklad o formálnej kvalifikácii podľa odseku 3 sa považuje za doklad o formálnej kvalifikácii. 15. Podľa čl. 4 bodu 1. smernice 2005/36/ES, (účinky uznania), uznanie odbornej kvalifikácie zo strany hostiteľského členského štátu umožňuje príslušnej osobe získať' v tomto členskom štáte prístup k rovnakému povolaniu ako povolanie, pre ktoré je kvalifikovaný v domovskom členskom štáte, a vykonávať ho v hostiteľskom členskom štáte za tých istých podmienok ako jeho štátni príslušníci. 16. Podľa § 3 ods. 2 ZoA, komora zapíše do zoznamu advokátov do dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomnej žiadosti a po zložení sľubu aj profesorov a docentov vysokých škôl v odbore právo, ktorí preukážu, že splnili podmienky podľa odseku 1 písm. a), b), f) až j). VI. Posúdenie veci správnym súdom 17. V prípade tzv. vertikálnych administratívnoprávnych vzťahov, v ktorých orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení, teda rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, tento mocenský prvok a nerovnomerné postavenie je vyvažovaný možnosťou dovolávať sa ochrany práv v správnom súdnictve. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 18. Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z. priniesol nové znenie čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky a upravil v odsekoch 2 až 5 postavenie medzinárodných zmlúv v ústavnom systéme Slovenskej republiky. Ustanovenie čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je osobitnou ústavnou normou upravujúcou vzťah Slovenskej republiky k Európskemu spoločenstvu a Európskej únii, ako aj k ich právu. Podľa Súdneho dvora prednosť pred vnútroštátnou normou majú všetky úniové normy bez ohľadu na ich právnu silu: ustanovenia zmluvy (napr. Costa p. ENEL, 6/64, 15.7.1964, Zb. s. 1141) , všeobecné zásady úniového práva (napr. Wachauf, 5/88, 13.7.1989, Zb. s. 2609, bod 17), nariadenia (napr. Politi, 43/71, 14.12.1971, Zb. s. 1039, bod 9), smernice (Becker, 8/81, 19.1.1982, Zb. s. 53), rozhodnutia (Salumificio di Cornuda, 130/78, 8.3.1979, Zb.s. 867), medzinárodné zmluvy uzatvorené Úniou (Kupferberg, 104/81, 26.10.1982, Zb. s. 3641). Zjednodušene povedané, akákoľvek úniová právna norma má bez ohľadu na jej právnu silu v úniovom právnom poriadku a bez ohľadu na jej priamy účinok vyššiu právnu silu ako ktorákoľvek vnútroštátna norma. Úniové právo má prednosť pred všetkými vnútroštátnymi normami bez ohľadu na ich územnú alebo časovú pôsobnosť, t.j. bez ohľadu na to, či boli prijaté vnútroštátnym zákonodarcom alebo jednotkami územnej samosprávy, alebo či sa jedná o normy skoršie alebo neskoršie (napr. Pigs Marketing Board, 83/78, 29.11.1978, Zb. s. 2347, bod 69). Súdny dvor tiež potvrdil, že účinnosť úniového práva nemôže byť rozdielna podľa jednotlivých oblastí vnútroštátneho práva (Hubbard, C-20/92, 1.7.1993, Zb. s. I-3777, bod 19; Sail, 82/71, 21.3.1972, Zb. s. 119, bod 5), čo znamená, že zásada prednosti úniového práva sa vzťahuje na všetky vnútroštátne právne odvetvia. Povinnosť rešpektovať prednosť úniového práva musia dodržiavať všetky zložky štátnej moci: vláda, štátna správa, zákonodarca aj súdne orgány. 19. Ak správny orgán prijal záver, že ust. § 3 ods. 2 ZoA sa vzťahuje výlučne na tituly profesorov/docentov vysokých škôl v odbore právo, ktoré boli získané na území SR v zmysle § 76 zákona o vysokých školách, ide o výklad v rozpore s komunitárnym právom ako aj vnútroštátnym právom SR. 20. Z listín založených v administratívnom spise vyplýva, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Stredisko pre uznávanie dokladov o vzdelaní vydalo rozhodnutie č.j. 2015-21648/52958:2-15CO/RP-1255 zo dňa 13.04.2016, ktorým uznalo žalobkyni doklad o vzdelaní a udelení titulu „docent“ za rovnocenný doklad o udelení vedecko-pedagogického titulu docent v SR a ktorý sa v zmysle § 75 zákona o vysokých školách vyžaduje na výkon regulovaného povolania vysokoškolského učiteľa vo funkcii docent v Slovenskej republike. Komunitárne právo (smernica 2005/36/ES) sleduje naplnenie cieľa, ktorým je odstránenie prekážok voľnému pohybu osôb prostredníctvom vzájomného uznávania odborných kvalifikácií v členských štátoch Európskej únie. Podľa správneho súdu niet žiadnych pochybností o kvalifikačnom predpoklade žalobkyni pre regulované povolanie - pedagogický zamestnanec „docent“. Žalobkyňa označený titul nadobudla v inom členskom štáte EÚ a uznaný bol v zmysle § 75 zákona o vysokých školách. 21. Napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 20/2/2018 zo dňa 05.02.2018 vychádza z nesprávnej interpretácie a aplikácie ustanovenia § 3 ods. 2 ZoA, pretože z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že vedecko-pedagogický titul „docent“ v odbore právo musí byť nadobudnutý podľa príslušných ustanovení zákona o vysokých školách. To znamená, že ak žalobkyni bol titul uznaný podľa § 75 zákona o vysokých školách, tak spĺňa uvedenú podmienku. Podstatné však je, že predmetné ustanovenie sa vôbec nezmieňuje o tom, že titul musí byť získaný „iba“ na vysokej škole v Slovenskej republike, ako to uvádzala žalovaná v napadnutom rozhodnutí. Návrh zákona o advokácii a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, sa predkladal podľa Dôvodovej správy v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 a vychádzal najmä z Národného programu pre prijatie acquis communautaire (harmonizácia právnického povolania v rámci voľného pohybu osôb). Žalovaná tak podľa správneho súdu pristúpila k neprijateľnému reštriktívnemu, až svojvoľnému výkladu ust. § 3 ods. 2 ZoA. Na uvedenom závere správneho súdu nič nemení ani odvolávanie sa na § 22 ods. 2 písm. b) Organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory z 10.06.2017, kedy „v prípade žiadosti o zápis do zoznamu advokátov žiadateľ pripojí doklad o nadobudnutí vedecko pedagogického titulu, ak žiada o zápis profesor alebo docent vysokej školy Slovenskej republiky v odbore právo“. Ani tento dokument nevymedzuje podmienku nadobudnutia tohto akademického titulu iba na území Slovenskej republiky. Docentom vysokej školy Slovenskej republiky v odbore právo môže byť aj pedagogický zamestnanec, ktorý titul „docent“ v príslušnom odbore nadobudol napríklad v inom členskom štáte EÚ a tento bol uznaný podľa právnych predpisov SR. 22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom viazaná vysloveným právnym názorom súdu v tomto rozsudku, bude postupovať v naznačenom smere. 23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech. 24. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).