Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/176/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200785 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200785.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: MINI MEDIA, s.r.o., IČO: 46448471, so sídlom v Bratislave, Kopčianska 16, právne zastúpeného spoločnosťou Bugala - Ďurček, s.r.o., IČO: 36731544, so sídlom v Bratislave, Miletičova 5B, za ktorú koná advokátka JUDr. Alžbeta Calpaš Mordinová, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom v Bratislave, Vajanského nábrežie 3, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária ŠROBÁR, s.r.o., IČO: 47239875, so sídlom v Bratislave, Laurinská 12/212, za ktorú koná advokát JUDr. Peter Šrobár, o žalobe opomenutého účastníka - o návrhu žalobcu na doručenie rozhodnutia žalovaného č. 3095/55021/2016/STA/Štu zo dňa 15.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný ako stavebný úrad rozhodnutím č. 3095/55021/2016/STA/Štu zo dňa 15.12.2016 nariadil podľa § 88 ods. 1 písm. b/, § 88a ods. 2 a ods. 6, § 90 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len SZ alebo stavebný zákon) a § 25 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, odstránenie 49 ks telefónnych kabín, ktoré prestali slúžiť svojmu účelu a sú užívané ako nosiče nepovolených obojstranných reklamných stavieb typu CITYLIGHT o rozmere plochy 1185x1750 mm, ktoré tvoria ich súčasť v lokalitách: 1 ks Búková 2 (Juventa, MHD) na pozemku parc. č. XXXXX/X, 1ks Jakubovo námestie 11 na pozemku parc. č. XXXXX, 2 ks Krížna 9 (pri predajni Autodiely) na pozemku parc. č. XXXXX/X, 1 ks Krížna 27 (pred pivovarom Stein) na pozemku parc. č. XXXXX/X, 2 ks Medená 19 (pred vchodom) na pozemku parc. č. XXXXX, 1 ks Mickiewiczova 13 (nemocnica vrátnica) na pozemku parc. č. XXXX, 1 ks Mickiewiczova 6 (obchod s bicyklami) na pozemku parc. č. XXXXX, 1 ks Nám. 1.mája 12 (pri Novej Scéne) na pozemku parc. č. XXXXX/X, 2 ks Námestie Slobody 6 (vedľa pošty) na pozemku parc. č. XXXXX/X, 2 ks Námestie Slobody 17 (pred STÚ) na pozemku parc. č. XXXXX/XX, 2 ks Námestie SNP 35 (pred poštovým úradom) na pozemku parc. č. XXXXX/X, 2 ks Most SNP (na zastávke MHD) na pozemku parc. č. XXX/X, 2 ks Rybné námestie (pri Moste SNP) na pozemku parc. č. XXXXX, 2 ks Špitálska 4 (pri ministerstve) na pozemku parc. č. XXXX/X a č. XXXX/XX, 2 ks Špitálska 43 (oproti body KR PZ) na pozemku parc. č. XXXXX/X, 1 ks Špitálska 57 (kaviareň Medická) na pozemku parc. č. XXXXX/X, 2 ks Štúrova 3 (pri budove Luxor) na pozemku parc. č. XXXXX/X, 2 ks Vajanského nám. 15-17 (pred vchodom) na pozemku parc. č. XXXXX/X, 1 ks Záhradnícka 22 (oproti ZORE) na pozemku parc. č. XXXXX, 2 ks Záhradnícka 10 (pred Justičným palácom) na pozemku parc. č. XXXXX/X, 2 ks Fajnorovo nábrežie, (pred Osobným prístavom) na pozemku parc. č. XXXXX/X, 2 ks Jesenského 4 (pred podzemným parkoviskom Opera) na pozemku parc. č. XXXXX/X, 1 ks Legionárska 9 (pred vchodom) na pozemku parc. č. XXXXX/X, 2 ks Nábrežie arm. gen. L. Svobodu 1 (PKO) na pozemku parc. č. XXXXX/X, 1 ks Šulekova 20 (zastávka MHD) na pozemku parc. č. XXXXX, 1 ks Americké námestie (pred vchodom do TIPOS) na pozemku parc. č. XXXXX/X, 1 ks Kollárovo námestie 20 (pri predajni elektro) na pozemku parc. č. XXXX, 1 ks Prokopa Veľkého 13 (pri predajni potravín) na pozemku parc. č. XXXXX/X, 1 ks Továrenská 9 (zastávka MHD) na pozemku parc. č. XXXXX/X, 1 ks Kollárska 12 na pozemku parc. č. XXXXX/X, 1 ks Svoradova 13 (roh Palisády a Svoradova) na pozemku parc. č. XXXXX/X, k. ú, Staré Mesto, na podklade výsledkov správneho konania, ktoré bolo začaté stavebným úradom ex offo písomnou výzvou č. 400/26355/2013/STA/Štu zo dňa 7.6.2013, adresovanou spoločnosti ZION MEDIA Corporation, 8 Copthall, Roseau Valley 001 52, The Commonwelth of Dominica, zastúpenej spoločnosťou FOX ONE, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kukuričná 17 (žalobcom pod pôvodným obchodným menom). Žalovaný zároveň určil podmienky na odstránenie stavby. Žalovaný vyzval spoločnosť ZION MEDIA Corporation, aby preukázala, že nefunkčné telefónne kabíny užívané ako nosiče reklamných stavieb, zriadené bez predpísaného povolenia, ktoré má vo vlastníctve, nie sú v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom a osobitnými právnymi predpismi. Výzvu zasielal spoločnosti FOX ONE, s.r.o., ktorá je nájomcom reklamných stavieb, a začaté konanie prerušil. Spoločnosť FOX ONE, s.r.o., následne požiadala o ich dodatočné povolenie a k žiadosti pripojila aj stanoviská dotknutých orgánov; spoločnosť nepreukázala vlastnícke ani iné právo k dotknutým pozemkom. Stavebný úrad preto opätovne vyzval stavebníka, aby predložil záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava k dodatočnej legalizácii nosičov reklamných stavieb a aby preukázal vlastnícke právo alebo iné právo k dotknutým pozemkom podľa § 139 SZ. Stavebník na výzvu vôbec nereagoval, preto žalovaný nariadil odstránenie stavieb. 2. Rozhodnutie č. 3095/55021/2016/STA/Štu zo dňa 15.12.2016 bolo doručované stavebníkovi spoločnosti ZION MEDIA Corporation, Hlavnému mestu SR Bratislave, Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave a žalovanému. Na vedomie bolo doručované Krajskému pamiatkovému úradu Bratislava a KR PZ Bratislava. II. Žaloba 3. Žalobca v žalobe zo dňa 24.5.2018, osobne podanej na správnom súde dňa 25.5.2018, tvrdí, že je opomenutým účastníkom konania o odstránenie 49 ks telefónnych kabín a rozhodnutie žalovaného č. 3095/55021/2016/STA/Štu zo dňa 15.12.2016 mu malo byť doručené, čo sa nestalo. Domáha sa, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť doručiť mu rozhodnutie č. 3095/55021/2016/STA/Štu zo dňa 15.12.2016; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. 4. Žalobca tvrdí, že uzatvoril so žalovaným dňa 15.5.2014 zmluvu o nájme nehnuteľnosti č. 153/2014, na základe ktorej nadobudol užívacie právo (nájomný vzťah) k pozemkom a stavbám umiestneným na pozemkoch pod telefónnymi kabínami na Fajnorovom nábreží, Jakubovom námestí, Kollárskej ulici, Medenej ulici a Rybnom námestí. V čase administratívneho konania teda mal iné právo k pozemku alebo stavbe a jeho záujmy a povinnosti mohli byť rozhodnutím priamo dotknuté; žalovaný bol povinný s ním konať ako s účastníkom konania podľa § 97 ods. 1 SZ. Žalovaný s ním nikdy ako s účastníkom konania nekonal ani mu nedoručoval napadnuté rozhodnutie; doručoval mu len niektoré písomnosti ako domnelému zástupcovi údajného vlastníka nehnuteľnosti. III. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca vedel o administratívnom konaní, pretože dňa 1.10.2013 podal v mene vlastníka žiadosť o dodatočné povolenie stavieb, ale nepredložil plnú moc, a to ani na výzvu správneho orgánu. Žalobca sa nedomáhal postavenia účastníka konania podľa § 88a SZ a nepredložil ani zmluvu o nájme nehnuteľností zo dňa 15.5.2014 č. 153/2014. Telefónne kabíny už prestali slúžiť svojmu účelu a nachádzali sa na nich nepovolené reklamy. 6. Predmetom nájmu sú pozemky a chodníky pod 8 kabínami o rozlohe 8 m2, nie však samotné telefónne kabíny, keďže žalovaný nikdy nebol ich vlastníkom. Ani žalobca žiadnu multifunkčnú telefónnu kabínu neumiestnil, preto nemôže byť účastníkom konania podľa § 97 ods. 1 SZ. Odstránenie stavby nariadil vlastníkovi kabín a nie žalobcovi, preto nebolo zasiahnuté do práv žalobcu a žalobca to v žalobe ani netvrdí. Okrem toho, už došlo k výkonu rozhodnutia. 7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR 8. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol uznesením č.k. 2S/83/2018-39 zo dňa 13.2.2019 a žalovanému uložil povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie č. 3095/55021/2016/STA/Štu zo dňa 15.12.2016 v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia, žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení uznesenia uviedol: „Správna žaloba opomenutých účastníkov je osobitným typom všeobecnej správnej žaloby a aktívnu legitimáciu na jej podanie má len fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že jej nebolo doručené rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy. Správny súd pri tejto správnej žalobe skúma dve skutočnosti (§ 179 ods. 1 SSP): a. či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka, b. či od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky. Pre aktívnu legitimáciu (ad a/) musí konkrétny subjekt kumulatívne spĺňať tri podmienky: (i) ide o účastníka administratívneho konania, (ii) orgán verejnej správy s ním nekonal ako s účastníkom administratívneho konania, (iii) v administratívnom konaní orgán verejnej správy už vydal meritórne alebo konečné rozhodnutie. Účastníci administratívneho konania sú predovšetkým charakterizovaní dotknutím na ich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach vyplývajúcich z právnych noriem, ďalej výslovným pomenovaním v zákone alebo uvedením ich právneho postavenia. Pod nekonaním sa rozumie postup orgánu verejnej správy, ktorý protiprávne neumožnil konkrétnemu subjektu uplatniť v administratívnom konaní jeho práva ako účastníka konania a nedoručil mu rozhodnutie, hoci tak mal urobiť. Ďalšou obligatórnou podmienkou pre postup správneho súdu podľa § 179 ods. 1 SSP (ad b/) je neuplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty počítanej od vydania napadnutého rozhodnutia. Uvedená zákonná podmienka chráni právnu istotu spojenú s vydaním rozhodnutia, pri ktorých by v dôsledku chybného doručovania mohla byť následne spochybnená ich právoplatnosť, resp. účinky, či už v dôsledku možného nastúpenia inštančného administratívneho postupu alebo súdneho prieskumu. Ak by správny súd zistil, že od vydania napadnutého rozhodnutia už uplynuli tri roky, nemusí súčasne preskúmavať aj to, či žalobcom malo patriť v administratívnom konaní postavenie účastníkov konania. Toto zisťovanie by v takom prípade malo len akademický charakter bez reálnej možnosti zlepšenia postavenia žalobcov (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/14/2011 zo dňa 17.8.2011, sp. zn. 5Sžp/3/2012 zo dňa 29.2.2012). Správny súd v predmetnej veci dospel k záveru, že neuplynula trojročná prekluzívna lehota počítaná od vydania napadnutého rozhodnutia (rozhodnutie bolo vydané dňa 15.12.2016 a posledným dňom trojročnej lehoty je 15.12.2019, žaloba bola podaná osobne na správny súd dňa 25.5.2018 a správny súd vo veci rozhodol dňa 13.2.2019), preto bola žaloba podaná včas. Následne správny súd skúmal, či žalobcovi patrilo postavenie účastníka administratívneho konania o odstránení 49 ks telefónnych kabín, teda či žalobca mal iné právo k pozemku alebo stavbám, ktoré boli predmetom odstránenia. Žalobná legitimácia v správnych žalobách je viazaná na postavenie účastníka administratívneho konania. Účastník administratívneho konania je v zásade vymedzený hmotnoprávnym vzťahom k predmetu konania - v predmetnej veci ide o účastníka konania definovaného v § 97 ods. 1 SZ ako právnickej osoby a fyzickej osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo k stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ sa podľa povahy veci rozumie užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu (§ 139 ods. 1 písm. a/ SZ). Žalobca (pod vtedy platným obchodným mestom FOX ONE, s.r.o., ktoré neskôr zmenil na obchodné meno MINI MEDIA, s.r.o.) ako nájomca uzatvoril so žalovaným ako prenajímateľom zmluvu o nájme nehnuteľnosti č. 153/2014 zo dňa 15.5.2014, z ktorej čl. I ods. 1 vyplýva, že žalobca ako nájomca je členom oblastnej organizácie cestovného ruchu „Bratislavská organizácia cestovného ruchu“, ktorá má záujem podporiť propagáciu cestovného ruchu, pomôcť pre realizovaní projektov, ktoré budú prínosom pre obyvateľov mestskej časti Bratislava - Staré Mesto a pre návštevníkov mesta. Žalobca je nájomcom a prevádzkovateľom multifunkčných kabín. Predmetom nájomnej zmluvy je nájom častí komunikácií vrátane chodníkov nachádzajúcich sa pod telefónnymi kabínami umiestnenými na Fajnorovom nábreží (2 ks), Jakubovom námestí (1 ks), Kolárskej ulici (1 ks), Medenej ulici (2 ks) a Rybnom námestí (2 ks) v celkovej výmere 8 m2. Účelom nájmu je prevádzkovanie umiestnených multifunkčných kabín s postupným zavádzaním a inštaláciou multifunkčných informačných alebo internetových zariadení, prostredníctvom ktorých budú poskytované služby v prospech obyvateľov a návštevníkov mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Účelom nájmu je poskytnúť služby v oblasti zameranej na ochranu života, zdravia, majetku prostredníctvom zavedených multifunkčných informačných a internetových terminálov. Obyvateľom a návštevníkom mestskej časti budú poskytované informácie o dôležitých inštitúciách ako sú štátna a mestská polícia, zdravotnícke zariadenia, záchranné služby, súčinnosť s integrovaným záchranným systémom - núdzová linka 112, zabezpečenie opatrení zameraných na zníženie rizík ohrozenia a na odstránenie následkov mimoriadnych udalostí v zmysle zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Žalobca a žalovaný sa dohodli na harmonograme postupného zaktívnenia jednotlivých multifunkčných kabín. Nájomca (žalobca) sa zaviazal využívať predmet nájmu na dohodnutý účel po dobu trvania nájomnej zmluvy (10 rokov). Inými slovami, žalobca je podľa zmluvy o nájme nehnuteľností nájomcom a prevádzkovateľom tak multifunkčných (telefónnych) kabín, tak ako je to uvedené v čl. I ods. 1, a zároveň pozemkov pod nimi v celkovej rozlohe 8 m2. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má iné právo (užívacie právo) ku kabínam a k pozemkom pod nimi a spĺňa definičné znaky iného práva k pozemkom a stavbe podľa § 139 ods. 1 písm. a/ SZ. Jeho užívacie právo pri odstraňovaní týchto kabín bude nepochybne priamo dotknuté vydaným rozhodnutím žalovaného č. 3095/55021/2016/STA/Štu zo dňa 15.12.2016. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný so žalobcom konať ako s účastníkom konania podľa § 97 ods. 1 SZ v spojení s § 139 ods. 1 písm. a/ SZ a svoje rozhodnutie č. 3095/55021/2016/STA/Štu zo dňa 15.12.2016 mu mal aj doručovať. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobca v administratívnom konaní neoznámil svoj vstup do konania, lebo primárne je určenie okruhu účastníkov na správnom orgáne; ak sa tak nestane v zákonnom rozsahu, môže sa opomenutý účastník domáhať vstupu tak v administratívnom konaní ako aj v konaní pred správnym súdom správnou žalobou podľa § 179 SSP. Pre podanie správnej žaloby opomenutého účastníka zákon neurčuje ako nevyhnutnú podmienku, aby sa žalobca domáhal svojich účastníckych práv pred správnym orgánom v administratívnom konaní. Uvedené správanie žalobcu, ktorý sa domáhal doručenia rozhodnutia ako účastníka konania až v konaní pred správnym súdom prostredníctvom správnej žaloby opomenutého účastníka, je preto v súlade s SSP. V predmetnom administratívnom konaní o odstránení 49 ks telefónnych kabín vznikla situácia, keď žalobca ako taký mal byť účastníkom tohto konania so všetkými právami a povinnosťami, ktoré mu priznáva stavebný zákon a Správny poriadok, a zároveň v administratívnom konaní vystupoval ako zástupca vlastníka telefónnych kabín, no nepredložil plnú moc, a to ani na základe výzvy administratívneho orgánu. Žalovaný mal v tejto procesnej situácii doručovať rozhodnutie žalobcovi z titulu postavenia účastníka administratívneho konania a zároveň, ak by predložil plnú moc, tak aj z pozície zástupcu vlastníka telefónnych kabín (teda mal mu rozhodnutie doručovať dvakrát). Určenie okruhu účastníkov administratívneho konania o odstránení 49 ks telefónnych kabín malo byť pre žalovaného o to jednoduchšie, že mal vedomosť o tom, že po začatí administratívneho konania sám uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme nehnuteľností č. 153/2014 zo dňa 15.5.2014 týkajúci sa merita predmetnej veci a odvtedy s ním mal konať ako s účastníkom vo veci odstránenia telefónnych kabín, čo sa nestalo. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že už došlo k výkonu rozhodnutia žalovaného o odstránení 49 ks telefónnych kabín, pretože výkonom rozhodnutia nezaniká právo žalobcu byť účastníkom takého konania podľa § 97 ods. 1 a § 139 ods. 1 písm. a/ SZ (m.m. nález Ústavného súdu SR č.k. III ÚS 274/2018-45 zo dňa 13.11.2018).“ 9. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Sžk/26/2019 zo dňa 7.8.2019 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/83/2018-39 zo dňa 13.2.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie; v ďalšom konaní je vec na Krajskom súde v Bratislave vedená pod novou spisovou značkou 2S/179/2019. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní je v intenciách rozhodnutia najvyššieho súdu opätovne posúdiť otázku účastníctva žalobcu v predmetnom administratívnom konaní a s tým súvisiacu povinnosť doručiť mu napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnúť v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu. V. Konanie na Krajskom súde v Bratislave po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 10. Krajský súd v Bratislave rozhodol na nariadenom pojednávaní vo veci dňa 12.2.2020 uznesením, ktoré vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalovaného bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. VI. Relevantná právna úprava 11. Podľa § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 12. Podľa § 179 ods. 2 SSP ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. 13. Podľa § 179 ods. 3 SSP doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. 14. Podľa § 179 ods. 4 SSP po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. 15. Podľa § 179 ods. 5 SSP opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia. 16. Podľa § 179 ods. 6 SSP ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku. 17. Podľa § 179 ods. 7 SSP ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná. 18. Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ SZ pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 19. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. VII. Závery správneho súdu 20. Žalobca sa domáha prostredníctvom žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 SSP doručenia rozhodnutia žalovaného č. 3095/55021/2016/STA/Štu zo dňa 15.12.2016 týkajúceho sa odstránenia 49 ks telefónnych kabín v lokalitách špecifikovaných vo výroku napadnutého rozhodnutia. Správny súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu (Najvyššieho súdu SR) vysloveným v uznesení sp. zn. 3Sžk/26/2019 zo dňa 7.8.2019 podľa § 469 SSP, preto naň v celom rozsahu odkazuje a cituje ho: „Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či žalobcovi malo byť doručené napadnuté rozhodnutie žalovanej o odstránení 49 ks telefónnych kabín, ktoré prestali slúžiť svojmu účelu, a teda či bol opomenutým účastníkom predmetného administratívneho konania. Podľa § 179 ods. 1, 3, 7 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. Ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná. Zákonodarca v citovaných ustanoveniach SSP upravuje postup súdu v prípade opomenutého účastníka. Za opomenutého účastníka sa v zmysle § 179 ods. 1 SSP považuje taký účastník, ktorému rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať. Povinnosťou správneho súdu pri posudzovaní, či ide v preskúmavanej veci o opomenutého účastníka, je vychádzať zo skutkových okolností daného prípadu vyplývajúcich z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, ktorý si za tým účelom od neho vyžiada. Z čl. II, bod 1. a 2. zmluvy o nájme súd zistil, že predmetom nájmu sú časti komunikácie vrátane chodníkov na Fajnorovom nábreží, Jakubovom námestí, Kolárskej ulici, Medenej ulici a na Rybnom námestí, na ktorých sa nachádzajú telefónne kabíny v počte: Fajnorovo nábrežie - 2 ks, Jakubovo námestie - 1 ks, Kolárska ulica - 1 ks, Medená ulica - 1 ks a Rybné námestie - 2 ks. Uvedené časti komunikácií prenechala sťažovateľka ako prenajímateľka za odplatu a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve žalobcovi ako nájomcovi do nájmu vrátane chodníkov nachádzajúcich sa pod týmito ôsmymi kabínami o celkovej výmere 8 m2. Táto skutočnosť vyplýva aj z čl. III, bod 1. tejto zmluvy, v ktorej sa sťažovateľka ako prenajímateľka zaviazala prenechať žalobcovi ako prenajímateľovi na užívanie predmet nájmu - komunikáciu pod existujúcimi ôsmymi telefónnymi kabínami. Z čl. III, bod 2. zmluvy o nájme vyplýva, že účelom nájmu je prevádzkovanie umiestnených multifunkčných kabín, s postupným zavádzaním a inštaláciou multifunkčných informačných alebo internetových zariadení, prostredníctvom ktorých budú poskytované služby v prospech obyvateľov a návštevníkov Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Z citovaných ustanovení zmluvy o nájme mal súd za preukázané, že žalobca má v nájme časti komunikácie vrátane chodníkov o celkovej výmere 8 m2 (t. j. predmet nájmu), na ktorých sa v tom čase nachádzali telefónne kabíny ako nosiče nepovolených obojstranných reklamných stavieb. Účelom nájmu bolo užívanie predmetu nájmu so zámerom umiestnenia multifunkčných kabín, pričom prvá multi funkčná kabína mala byť umiestnená a uvedená do prevádzky najneskôr do 01.01.2016, čo sa však nestalo. Žalobca teda nevlastnil ani nemal v nájme multifunkčné kabíny, ktoré mali slúžiť na poskytovanie služieb v oblasti zameranej na ochranu života, zdravia, majetku (čl. III, bod 3. zmluvy o nájme) a na realizáciu verejnoprospešného záujmu v prospech obyvateľov a návštevníkov Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto prostredníctvom multifunkčných informačných a internetových terminálov umiestnených v bývalých telefónnych kabínach (čl. III, bod 4. zmluvy o nájme). Žalobca pritom nepreukázal, že by mal v nájme 49 ks konkrétnych telefónnych kabín, ktoré prestali slúžiť svojmu účelu a boli užívané ako nosiče nepovolených obojstranných reklamných stavieb typu CITYLIGHT špecifikovaných vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovanej, ale mal v nájme iba vyššie uvedené časti komunikácií vrátane chodníkov, na ktorých sa nachádzali predmetné nefunkčné telefónne kabíny. Navyše, napadnutým rozhodnutím žalovanej nebolo nariadené odstránenie multi funkčných kabín, ktoré žalobca nikdy na predmet nájmu neumiestnil, ale bolo ním nariadené odstránenie nefunkčných telefónnych kabín, ku ktorým nemal ani vlastnícke právo, ani iné právo vyplývajúce zo zmluvy o nájme. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca nemôže odvodzovať svoje účastníctvo v administratívnom konaní o ich odstránení zo zmluvy o nájme, ktorá upravuje nájomný vzťah k inému predmetu nájmu. Uvedená zmluva o nájme teda žalobcovi nezakladá jeho účastníctvo v konaní podľa § 88a stavebného zákona, nakoľko nemá „iné práva k pozemkom a stavbám“ tak, ako to vyžaduje § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona. V zmysle tohto ustanovenia sa pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke a iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ podľa povahy prípadu rozumie užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. Komunikácie ako aj chodníky sú samostatnou vecou odlišnou od pozemku, na ktorom sa nachádzajú, v prípade, ak sú stavbou v zmysle občianskeho práva, ktorá ako samostatný predmet vlastníctva môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Pritom je potrebné posúdiť, či je stvárnenie pozemku prevedené takým spôsobom, že nemožno hovoriť o jednoduchej úprave povrchu pozemku (napr. vysypaním makadamu, štrku, škváry atď.), ale o jeho zásadnej zmene (napr. položenie niekoľkých vrstiev asfaltu), čo povedie k záveru o samostatnej stavbe. Komunikácia musí byť vymedziteľným kusom vonkajšieho sveta spojeným so zemou pevným základom. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci mal žalobca v nájme časti komunikácií vrátane chodníkov ako stavieb, na ktorých sa nachádzali nefunkčné telefónne kabíny, ktoré neboli predmetom nájmu. Žalobca teda nespĺňa definíciu účastníka administratívneho konania uvedenú v § 97 ods. 1 stavebného zákona, ktorým je právnická alebo fyzická osoba, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo k stavbe a ktorej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Je potrebné prisvedčiť sťažovateľke, že žalobca v žalobe nepreukázal, akým spôsobom malo dôjsť k zásahu do jeho práv, právom chránených záujmov a povinností nadobudnutých na základe zmluvy o nájme, keďže napadnutým rozhodnutím žalovanej bolo nariadené odstránenie 49 ks telefónnych kabín, ktoré prestali slúžiť svoju účelu a sú užívané ako nosiče nepovolených obojstranných reklamných stavieb, pričom tieto žalobca ani nevlastnil, ani nepreukázal ich nájom. Predmetom nájmu boli časti komunikácie vrátane chodníkov, a preto nemohol byť vydaním napadnutého rozhodnutia žalovanej žiadnym spôsobom dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach. Ak by aj žalobca preukázal nájom 49 ks telefónnych kabín, tento nájom by mu nezakladal účastníctvo v konaní. Účastníkom správneho konania bol v danom prípade ich vlastník a nie žalobca, ktorého práva sú odvodené od vlastníka. Neuniklo pozornosti kasačného súdu, že žalobca porušil predmetnú zmluvu o nájme tým, že nevyužíval predmet nájmu výlučne na účel určený v tejto zmluve tak, ako sa zaviazal v čl. III, bod 6. zmluvy. Žalobca mal totiž uvádzať do prevádzky postupne počas trvania nájomného vzťahu jednotlivé multifunkčné zariadenia nachádzajúce sa v multifunkčných kabínach umiestnených na predmete nájmu s tým, že prvá multifunkčná kabína mala byť uvedená do riadnej prevádzky najneskôr do 01.01.2016 a každý ďalší polrok mala byť uvedená do riadnej prevádzky aspoň jedna multifunkčná kabína, čo sa však nestalo. Obiter dictum kasačný súd dodáva, že sťažovateľka mohla a mala s ohľadom na porušenie zmluvy o nájme upozorniť žalobcu na jej neplnenie a následne mohla a mala odstúpiť od zmluvy s poukazom na čl. V, bod 3., písm. c/, cc/ zmluvy o nájme z dôvodu, že predmetné nepovolené reklamné zariadenia slúžili na propagáciu podnikateľov, či politikov počas predvolebných kampaní a nie na verejnoprospešný účel. Samotná sťažovateľka v kasačnej sťažnosti uviedla, že tieto nepovolené reklamné zariadenia tvorili nielen vizuálny smog, ale aj faktickú prekážku pre plnohodnotné užívanie verejných priestranstiev pre obyvateľov a návštevníkov Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Práve tu mala sťažovateľka priestor využiť svoje kompetencie v tejto oblasti a odstúpením od zmluvy by dala najavo svoj úprimný záujem o veci verejné. Verejnosť a predovšetkým kompetentné orgány by mali pristupovať k tejto téme citlivo, veď nikto nechce, aby sa jednotlivé mestské časti a predovšetkým Mestská časť Bratislava - Staré Mesto s jej obrovskou historickou hodnotou stali iba bezduchým priestorom medzi domovom, prácou a zábavou, zahlteným vizuálnym smogom.“ 21. Správny súd považuje za nutné uviesť, že v čase jeho prvého rozhodnutia vo veci (13.2.2019) aj rozhodnutia najvyššieho súdu (7.8.2019) sa v administratívnom spise žalovaného nachádzala zmluva o nájme multifunkčných kabín zo dňa 15.1.2013 uzatvorená medzi ZION MEDIA Corporation ako prenajímateľom a FOX ONE, s.r.o. (žalobca s pôvodným obchodným menom, ktoré neskôr zmenil na MINI MEDIA, s.r.o.), ako nájomcom, predmetom ktorej je nájom 399 ks multifunkčných kabín Citylight (medzi ktorými sa v zmysle prílohy č. 1 k zmluve nachádzajú aj kabíny uvedené v rozhodnutí žalovaného č. 3095/55021/2016/STA/Štu zo dňa 15.12.2016) na obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2033. Najvyšší súd SR zaujal nasledovné stanovisko, hoci zmluvu o nájme multifunkčných kabín necitoval: „Ak by aj žalobca preukázal nájom 49 ks telefónnych kabín, tento nájom by mu nezakladal účastníctvo v konaní. Účastníkom správneho konania bol v danom prípade ich vlastník a nie žalobca, ktorého práva sú odvodené od vlastníka.“ 22. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca nie je opomenutým účastníkom konaní o odstránenie telefónnych kabín a vo veci ďalej koná postupom podľa § 179 ods. 7 SSP. Následným záverom správneho súdu je, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou, čo predstavuje dôvod na jej odmietnutie podľa § 98 písm. e/ SSP. 23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá. 24. O náhrade trov kasačného konania správny súd rozhodol podľa § 467 ods. 3 v spojení s § 467 ods. 1 a § 168 SSP a v kasačnom konaní úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby znášal trovy žalovaného orgánu verejnej správy. Okrem toho, žalovanému nevznikli účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia, keďže sám disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním na legislatívno-právnom oddelení (pozri verejne dostupné webové sídlo žalovaného na <https://www.staremesto.sk/sk/content/oddelenie-legislativno> pravne? sessidf21a0366dd9429dcbe9f518914e26965=d5a11002e7d3bb26d52d566366f7ee20). V tomto kontexte správny súd uvádza, že od náhrady účelne vynaložených trov konania je potrebné odlišovať právo účastníka konania na právnu pomoc, ktoré sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 ústavy (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t. j. do právoplatného rozhodnutia(napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2003 zo dňa 9.9.2004). Správny súd umožnil žalovanému v konaní využívať právnu pomoc advokáta, no vyhodnotenie neúčelnosti vynaložených trov na právne zastúpenie žalovaného ako orgánu, ktorý disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním, sa premietlo do rozhodovania o trovách konania. 25. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.