Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/86/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200807 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200807.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v spore žalobcu: LUSARI, s.r.o., so sídlom Trnavská č. 70, 821 02 Bratislava IČO: 45 707 731, zastúpeného: Bugala - Ďurček, s.r.o., AK so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova č. 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100621117/2018 zo dňa 26.03.2018, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100621117/2018 zo dňa 26.03.2018 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobca sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania . o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Daňový úrad Bratislava oznámením č. 100621117/2018 zo dňa 26.03.2018 zamietol podľa § 73 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu č. 100216700/2018 zo dňa 24.01.2018, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 11.750,75 €, nakoľko odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku s tým, že bolo podané po určenej lehote. 2. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že správca dane Daňový úrad Bratislava vydal dňa 24.01.2018 rozhodnutie č. 100216700/2018, ktoré bolo žalobcovi ako daňovému subjektu doručené dňa 16.02.2018 podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorého sú písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dni od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. Doručovateľ zásielku správcu dane uložil na poste dňa 01.02.2018 a podľa § 31 ods. 3 zákona posledný deň doručenia zásielky uplynul dňa 16.02.2018. Podľa doručenky si zásielku prevzal adresát - daňový subjekt LUSARI s.r.o. na pošte až dňa 19.02.2018, ale lehota na odvolanie začala plynúť daňovému subjektu už odo dňa 16.02.2018. Daňový subjekt mohol podať odvolanie do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Na základe uvedeného posledný deň na odvolanie daňovému subjektu uplynul dňa 19.03.2018. Daňový subjekt LUSARI s.r.o. podal odvolanie až dňa 21.03.2018, teda po lehote podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku. II. žaloba a námietky 3. Žalobca v žalobe namietal, že dňa 24.01.2018 žalovaný vydal rozhodnutie č.100216700/2018, 9104408/BaJá, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubuje rozdiel dane 11.750,75 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015. Rozhodnutie bolo prevzaté žalobcom dňa 19.02.2018 na pošte Bratislava 29, kde bolo uložené odo dňa 01.02.2018. Rozhodnutie žalobca prevzal riadne v odbernej lehote určenej podľa zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov a v súlade s článkom 21. ods. 21.1. poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s. - všeobecná časť - vnútroštátny styk, ktorý sa vzťahuje na doručovanie predmetného druhu zásielky. Dňa 21.03.2018 podal žalobca proti rozhodnutiu odvolanie. Dňa 24.04.2018 mu bolo doručené napadnuté rozhodnutie, ktorým mu bolo oznámené, že jeho dovolanie bolo zamietnuté ako neprípustné - podané po určenej lehote. 4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí citoval ustanovenie § 31 ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaným mu bolo napadnuté rozhodnutie doručované ako úradná zásielka, ktorú Slovenská pošta, a.s. v súlade so zákonom o poštových službách a v súlade s poštovými podmienkami doručovala žalobcovi ako právnickej osobe na jeho sídlo zapísané v obchodnom registri. Keďže žalobca nemal objektívnu možnosť vyzdvihnúť si zásielku pri pokusoch o jej doručenie do jeho sídla, zásielka bola poštovým doručovateľom uložená v súlade so zákonom o poštových službách a poštovými podmienkami na úložnej pošte Bratislava 29 s odbernou lehotou 18 kalendárnych dní, ktorá bola výslovne písomne určená poštovým doručovateľom na oznámení o uložení zásielky - tzv. „žltý lístok“. Žalobca si zásielku riadne v súlade so zákonom o poštových službách a v súlade s poštovými podmienkami Slovenskej pošty, a.s. prevzal dňa 19.02.2018 na pošte Bratislava 29. Lehotu počítal na podanie odvolania proti rozhodnutiu odo dňa prevzatia zásielky na pošte a v zmysle zachovania tejto lehoty podal odvolanie dňa 21.03.2018. Žalobca si teda splnil všetky právnym poriadkom požadované povinnosti, prevzal zásielku v stanovenej odbernej lehote, v lehote počítanej od prevzatia zásielky riadne podal odvolanie proti rozhodnutiu. 5. Žalobca mal za to, že mu nemôže byť na ťarchu, že aj keď si splnil svoje povinnosti, zásielku prevzal, odvolanie podal, bolo toto odvolanie napadnutým rozhodnutím zamietnuté ako neprípustné - podané oneskorene. Žalobca namietal aplikáciu ustanovenia § 31 ods. 3 Daňového poriadku žalovaným v predmetnej veci tým spôsobom, že žalovaný pri zasielaní rozhodnutí, u ktorých daňový poriadok stanovuje kratšiu odbernú lehotu/lehotu uloženia na pošte ako je lehota 18 kalendárnych dní určenú v zmysle zákona o poštových službách a poštového poriadku Slovenskej pošty, a.s. žiadnym spôsobom adresáta neupozorní na skutočnosť, že odberná lehota/lehota uloženia na pošte je kratšia. Žalovanému doručovateľ Slovenská pošta, a.s., v rámci svojich ponúkaných služieb ponúka možnosť stanoviť si kratšiu dobu uloženia zásielky na pošte/odbernú lehotu a o tejto možnosti informovať adresáta uvedeným kratšej odbernej lehoty na oznámení o uložení zásielky na tzv. „žltom lístku“, ktorý poštový doručovateľ zanecháva v mieste doručenia. V prípade, ak by žalovaný využil možnosť ponúkanú zákonom o poštových službách a poštovým poriadkom Slovenskej pošty, a.s. a riadne by uviedol na oznámení o uložení zásielky prostredníctvom poštového doručovateľa kratšiu, 15 dňovú odbernú lehotu na prevzatie zásielky, mal by žalovaný ako aj každý iný adresát rozhodnutia daňového úradu možnosť bez akejkoľvek pochybnosti byť riadne písomne oboznámený s tak nepochybne dôležitou skutočnosťou, akou je dĺžka odbernej lehoty, ktorá je stanovená rozdielne od všeobecne aplikovanej dĺžky odbernej lehoty a ktorá má významný vplyv na včasnosť podania prípadného odvolania/opravného prostriedku - teda na včasnosť možnosti subjektu daňového konania riadne uplatňovať a brániť svoje práva v daňovom konaní. 6. Konaním žalovaného mu bolo jednoznačne zabránené v tom, aby riadne bránil svoje práva v daňovom konaní a aby bol jeho opravný prostriedok - odvolanie riadne v zmysle právneho poriadku preskúmaný a aby o ňom bolo spravodlivo rozhodnuté. Žalovaný uviedol žalobcu do omylu, keď nevyužil svoju zákonnú možnosť a neuviedol kratšiu odbernú dobu zásielky tak, aby nemohla vzniknúť odôvodnená pochybnosť o tom, kedy začína plynúť lehota na podanie odvolania a teda aj kedy táto lehota uplynie. Žalovaný ako je uvedené vyššie má právnym poriadkom poskytnutú možnosť ako oznámiť adresátom jeho rozhodnutí kratšiu odbernú dobu (z oznámenia o uložení zásielky nevyplýva bez ďalšieho, že ide o doručovanie rozhodnutia) zásielky, túto možnosť však žalovaný nevyužíva, čím daňové subjekty - adresátov uvádza do omylu a dáva podklad na to, aby vznikali rozpory o začiatku plynutia odbernej doby zásielok. Žalobca mal za to, že postupom žalovaného bolo porušené právo žalobcu garantované článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a zo strany žalovaného išlo o konanie nad rámec článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/6/2O16. Žalovaný si mal jednoznačne v súlade s právnym poriadkom u svojho zmluvného partnera Slovenskej pošty, a.s. vymieniť písomné uvedenie kratšej odbernej doby na prevzatie rozhodnutia a to výslovne, písomne - uvedením 15 dňovej odbernej lehoty na oznámení o uložení zásielky (žltom lístku), aby predišiel situácii, kedy môže vzniknúť odôvodnený rozpor o začatí plynutia odbernej lehoty medzi odosielateľom a adresátom. Žalovaný ako orgán verejnej moci by mal pristupovať v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky k plneniu si svojich zákonných povinností aj s prihliadnutím na adresátov svojich rozhodnutí, na ktorých má mocenský vplyv a preto byť obozretný v dodržiavaní a aplikácii práva a nie úmyselne spôsobovať svojim konaním právnu neistotu u adresátov jeho rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany žalovaného, kedy neprihliadol na existenciu právom daných možností výslovného vymienenia si a uvedenia kratšej odbernej doby na oznámení o uložení zásielky (žltý lístok) a iba bez ďalšieho posúdenia vzájomných vplyvov ustanovení právneho poriadku použil ustanovenie § 31 ods. 3 Daňového poriadku. Postup žalovaného podľa predchádzajúcej vety považoval žalobca aj za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred daňovým úradom, ktoré má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. III. argumenty žalovaného 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 16.02.2018 podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorého sú písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. Doručovateľ zásielku správcu dane uložil na pošte dňa 01.02.2018 a podľa § 31 ods. 3 cit zákona 15-ty deň uloženia zásielky uplynul dňa 16.02.2018. Podľa doručenky si zásielku prevzal adresát - žalobca na pošte až dňa 19.02.2018, ale lehota na odvolanie začala plynúť žalobcovi už odo dňa 16.02.2018. Žalobca mohol podať odvolanie do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Nakoľko zásielka je považovaná za doručenú dna 16.02.2018, posledný deň na odvolanie žalobcu uplynul dňa 19.03.2018. Žalobca podal odvolanie až dňa 21.03.2018, teda po lehote podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku. IV. pojednávanie 8. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 09.12.2020 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti strán sporu. V. Relevantné právne predpisy 9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 10. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 11. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 12. Podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku, písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. VI. Posúdenie veci správnym súdom 13. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom. V uvedenom smere čl. 2 ods. 2 Ústavy SR upravuje princíp právneho štátu, t. j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I ÚS/98).Citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným 5 spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. 14. Z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.4.2008, Nález Ústavného súdusp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe. Je potrebné zdôrazniť, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc (rozsudok Európskeho súdneho dvora /teraz Súdny dvor Európskej únie/ vo veci Crispoltoni, v spojených veciach C-133/93, C-300-93, C-362/93 zo dňa5.10.1994, bod 56, Správy 1994, str. I-04863) (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 02.06.2011, spis. zn. 8Sžo 163/2010 15. Zásadnou právnou otázkou v tomto spore bol vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomnosti k úprave o tzv. náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) a ustanovenia poštového poriadku a jeho možnosti skrátenia odbernej lehoty na doručovanie uložených písomností. Zákon v ustanovení § 31 ods. 3 Daňového poriadku upravuje prípad doručovania s nadväznosťou na úpravu poštových predpisov. Písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. Podstatné ďalej je, že na pošte sa označuje možnosť prevzatia zásielky - 18 dní. Keďže z hľadiska správy daní je však rozhodujúca lehota 15 dní, tak interpretácia daného ustanovenia na prvý pohľad evokuje, že ak si daňový subjekt neprevzal zásielku v 15-dňovej lehote, znáša následky. Z toho vyplýva, že nasledujúcim dňom (16-tym) má začať plynúť pre daňový subjekt lehota, ktorá vyplýva z obsahu písomnosti. Pri detailnejšej analýze predmetného ustanovenia nie je možné opomenúť, že zákonodarca jednoznačne definoval text ustanovenia v tom zmysle, že ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Slovné spojenie „vhodným spôsobom“ treba podľa správneho súdu vykladať v tom zmysle, že pokiaľ doručovateľ nereflektuje zákonom stanovenú lehotu 15 dní v oznámení, nie je možné akceptovať naplnenie dikcie tohto ustanovenia. Uvedené slovné spojenie má preto významné opodstatnenie pri doručovaní písomností správcu dane. Žalovaný mal skúmať poučenie na oznámení o uložení zásielky a jej možnosti vyzdvihnúť si ju v lehote 18 dní odo dňa uloženia na pošte. Tvrdenie žalobcu preukazovalo oznámenie UC124289810SK, ktoré bolo priložené k žalobe, kedy zásielka bola uložená na pošte 01.02.2018 a vydaná bola žalobcovi ako adresátovi dňa 19.02.2018, teda po 15-tich dňoch. 16. Tieto závery správneho súdu podporuje aj uznesenie NS SR spis. zn. 8Sžf/6/2016 zo dňa 26.04.2018 ktorý konštatoval, že „ustanovenie o náhradnom doručovaní je iba systematickým doplnkom aplikácie ustanovení o reálnom doručení a preto má reálne doručovanie prednosť pred fikciou doručenia. Naviac nemôže byť na ťarchu účastníka to, že existuje rozpor medzi znením § 31 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. a Poštovým poriadkom, kedy sú obe lehoty na dĺžku uloženia nedoručenej zásielky odlišné, naviac za situácie, keď odosielateľ zásielky nevyužil možnosť danú prepravným poriadkom skrátiť úložnú dobu na zákonom požadovaných 15 dní. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti najvyšší súd reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, a to nález II. ÚS 65/2010-49.Doručenka v tomto prípade preukazuje, že došlo k faktickému prevzatiu zásielky žalobcom. Uplatnenie inštitútu fikcie doručenia by vyžadovalo ďalšie dokazovanie, napr. či došlo k oznámeniu o ďalšom osobnom doručení a pod. V prípade, že adresát zásielky, v tomto prípade žalobca, si zásielku osobne prevezme na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty. Z posledných rozhodnutí najvyššieho súdu napr. sp. zn. 3Sžp/6/2013 zo dňa 17. septembra 2013, 4Sžo/67/2014 zo dňa 6. októbra 2015, 4Sžo/85/2015 zo dňa 1. marca 2016, 3Sžo/101/2015 zo dňa 30. marca 2016, 6Sžo/81/2015 zo dňa 25. januára 2017, 3Sžo/27/2016 zo dňa 18. októbra 2017 je možné aj v tejto otázke konštatovať určitý názorový posun odvolacích senátov, keďže i uvedené rozhodnutia odôvodňujú prednosť faktického doručenia zásielky pred fiktívnym s akcentom na princíp právnej istoty.“ Žalovaný má skutočne právnym poriadkom poskytnutú možnosť, ako oznámiť adresátom jeho rozhodnutí kratšiu odbernú dobu zásielky. Preto správny súd postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a napadnuté rozhodnutia spolu s opatrením zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 17.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).