Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/102/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200935 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200935.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Y.. T. D., L.., narodený XX.XX.XXXX, bytom v O. XX, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 6, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35919001, so sídlom v Bratislave, Dúbravská cesta 14, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09249/2018/SV/30862 zo dňa 17.04.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2016/2603- GRJ zo dňa 23.2.2016 vo verejnom záujme vyvlastnil podľa § 108 ods. 2 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 50/1976 Zb.) a zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 129/1996 Z.z.): a. parcelu registra E č. XXX/X, orná pôda o výmere 9574 m2, zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. L. X., okres X. N., obec X. - T..Č.. L. X., spoluvlastníka Y.. T. D. - žalobcu v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXX z celku (novovytvorená parcela č. XXXX/X o výmere 39 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 157 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 2292 m2 z pôvodnej parcely č. XXX/X), b. parcelu registra C č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 857 m2, zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. L. X., okres X. N., obec X. - T..Č.. L. X., spoluvlastníka Y.. T. D. - žalobcu v spoluvlastníckom podiele XXXXXX/ XXXXXX z celku, c. parcelu registra E č. XXX, orná pôda o výmere 11 745 m2, zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. L. X., okres X. N., obec X. - T..Č.. L. X., spoluvlastníka Y.. T. D. - žalobcu v spoluvlastníckom podiele X/X z celku (novovytvorená parcela č. XXXX/XX o výmere 3568 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 81 m2 z pôvodnej parcely č. XXX). Spolu sa z uvedených parciel vyvlastňuje výmera zodpovedajúca spoluvlastníckym podielom žalobcu celkovo 2630,17 m2 ako trvalý záber v hodnote určenej znaleckým posudkom č. 7/2016 zo dňa 18.1.2016 vypracovaným Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Stavebnou fakultou STU, Ústavom súdneho znalectva, vo výške XXX.XXX,XX € v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (ďalej aj len vyvlastniteľ), pre účel podľa § 108 ods. 2 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. pre verejnoprospešnú stavbu: „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka Sever“, k.ú. L. X., pričom ciele a zámery územného plánovania sú dokázané územným rozhodnutím o umiestnení stavby vydaným Okresným úradom Bratislava, odborom výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2014/58427/KAZ zo dňa 29.10.2014, právoplatným dňa 2.1.2015, v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy, č. 27910/2014/B625-SV/77117/Hia zo dňa 17.12.2014. Prechodom vlastníckeho práva zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastňovaným pozemkom. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., je oprávnená využívať vyvlastnené pozemky výlučne na účel, na ktorý boli vyvlastnené s tým, že s užívaním pozemkov musí začať najneskôr do dvoch rokov. 2. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, prvostupňovým rozhodnutím č. OU-BA- OVBP2-2017/9422/GRJ zo dňa 23.11.2017 priznal Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., predbežnú držbu k dielu č. XXX s výmerou 90 m2 v zmysle Geometrického plánu č. 3-24/2015 vyhotoveného spoločnosťou Dopravoprojekt, a.s., dňa 28.9.2015, ktorý bol týmto geometrickým plánom oddelený od pozemku parcely registra E č. XXX, orná pôda o celkovej výmere 8096 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. L. X., okres X. N., obec X. - T..Č.. L. X., v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu žalobcu o veľkosti X/X z celku. Vyvlastniteľ je oprávnený na vyvlastňovanej nehnuteľnosti uskutočniť práce na stavebnom objekte č. XXX v súlade so stavebným povolením č. 05229/2017/C240-SCDPK/41077 zo dňa 5.6.2017, právoplatným dňa 6.9.2017, v nasledovnom rozsahu: vstup na pozemok, vstup jednotlivo pri prechádzaní s ťažkými zariadeniami, odstránenie ornice, hĺbenie, dočasná skládka materiálu, hromadenie materiálu, umiestňovanie inžinierskych sietí, zasypávanie, rekultivácia, oplotenie. Predbežnú držbu vyvlastňovanej nehnuteľnosti nadobudne vyvlastniteľ dňom doručenia tohto rozhodnutia vyvlastňovanému. Dočasný záber (dočasné obmedzenie vlastníckeho práva) bude trvať jeden rok a pozemky budú po skončení prác uvedené do pôvodného stavu. Rozsah prác povolených rozhodnutím o predbežnej držbe je v súlade so stavebným povolením, ktorým bola povolená výstavba Diaľnice „D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka, sever“, konkrétne ide o práce na stavebnom objekte č. XXX. Pri každej z povolených činností ide o práce, po vykonaní ktorých je možné pozemok vrátiť do pôvodného stavu. Vstup na pozemok nijako nemení stav pozemku. Po prechode po pozemku ťažkými mechanizmami je možné pozemok vrátiť do pôvodného stavu jednoduchými povrchovými terénnymi prácami. Odstránenie ornice, hĺbenie, dočasná skládka materiálu, hromadenie materiálu, zasypávanie, rekultivácia sú terénne práce so zeminou, ktoré sú odstrániteľné, resp. po vykonaní týchto prác je možné pozemok vrátiť do pôvodného stavu najmä opätovným vykonaním prác, resp. opätovným navezením ornice na pozemok. Vrátenie pozemku do pôvodného stavu opätovným navezením ornice predpokladá aj zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene Zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z inžinierskych sietí ide len o prekládku už existujúcich inžinierskych sietí. Vybudovanie oplotenia staveniska vyplýva z prílohy č. 1 k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností (ďalej len vyhláška č. 147/2013 Z.z.). Z uvedených dôvodov je irelevantná námietka žalobcu, že po vykonaní navrhovaných prác nebude možné vyvlastňované pozemky vrátiť do pôvodného stavu. Takisto je nedôvodná námietka trvalého charakteru predmetnej stavby. Inštitút predbežnej držby umožňuje povoliť vyvlastňovanému aj práce na stavbách trvalého charakteru, avšak len za predpokladu, že po uskutočnení navrhovaných prác je možné navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu v prípade zrušenia rozhodnutia o predbežnej držbe. Z tohto dôvodu je nedôvodná námietka vyvlastňovaného ohľadom absencie dočasného charakteru stavby. Inštitút predbežnej držby umožňuje povoliť aj práce na stavbách trvalého charakteru, avšak len za predpokladu, že po uskutočnení navrhovaných prác je možné vrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu v prípade zrušenia rozhodnutia o predbežnej držbe. Námietku rozšírenia rozsahu vyvlastnenia na zvyšný rozsah pozemkov je možné posudzovať len v samotnom vyvlastňovacom konaní a Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, sa ňou nemôže zaoberať pri rozhodovaní o návrhu na priznanie predbežnej držby. O finančnej náhrade žalobcu za predbežnú držbu vyvlastňovací orgán rozhodne samostatným výrokom v rozhodnutí o vyvlastnení. 3. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. 09249/2018/SV/30862 zo dňa 17.4.2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2017/9422/GRJ zo dňa 23.11.2017 a odvolanie žalobcu zamietol. Prvostupňové rozhodnutie považoval za právne správne, súladné so zákonom č. 669/2007 Z.z. a skutkový stav za dostatočne zistený. Žalobca mohol v správnom konaní uplatniť svoje procesné práva, písomnosti mu boli riadne doručované a reagoval na ne formou námietok, s ktorými sa okresný úrad riadne vysporiadal. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že po začatí vyvlastňovacieho konania (vedeného pod č. OU-BA-OVBP2-2017/9422/GRJ) vyvlastniteľ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., dňa 22.9.2017 požiadal o vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe k pozemku určenému geometrickým plánom č. 3-24/2015 zo dňa 28.9.2015 vypracovaným spoločnosťou Dopravoprojekt, a.s. Rozsah prác na dotknutom pozemku je vymedzený a riadne odôvodnený v prvostupňovom rozhodnutí v súlade s § 8 ods. 4 zákona č. 669/2007 Z.z. a podľa stavebného povolenia č. 05226/2017/C240-SCDPK/41077 zo dňa 5.6.2017, právoplatného dňa 6.9.2017, ktoré bolo podkladom rozhodnutia v predmetnej veci. S námietkami žalobcu týkajúcimi sa finančnej náhrady za predbežnú držbu sa okresný úrad vysporiada samostatným výrokom o vyvlastnení. Verejný záujem na dosiahnutí účelu vyvlastnenia (v tomto prípade priznaní predbežnej držby vyvlastniteľovi) vyplýva z územného rozhodnutia vydaného Okresným úradom Bratislava, odborom výstavby a bytovej politiky, č. OU-BA-OVBP2-2014/58427-KAZ zo dňa 29.10.2014 aj zo stavebného povolenia č. 05226/2017/C240-SCDPK/41077 zo dňa 5.6.2017, ktorého súčasťou je aj stavebný objekt č. 523 - preložka verejného vodovodu, a tiež z územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja, projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest schválených vládou SR a z územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy v zmysle zmien a doplnkov 05. Z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 669/2007 Z.z. vyplýva, že nemožno v konaní použiť ustanovenia § 28, § 29 ods. 2 a § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP) a § 58 ods. 2, § 60 ods. 2 písm. b/, § 62 ods. 4, § 66 ods. 2 písm. a/ a písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb., preto nemožno ani prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Okrem toho, žalovaný nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. II. Žaloba 4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09249/2018/SV/30862 zo dňa 17.4.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. OU-BA- OVBP2-2017/9422/GRJ zo dňa 23.11.2017 a vrátenia veci orgánu verenej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nepreskúmateľnosť rozhodnutí oboch stupňov pre nedostatok dôvodov (pretože sa nevysporiadali s jeho námietkami) a nesprávne právne posúdenie veci. 5. S poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok vo veci Fredin proti Švédsku zo dňa 18.2.1991, č. sťažnosti 12033/86; vo veci Sporroong a Lonnroth zo dňa 23.9.1982) tvrdí, že pojem „vyvlastnenie“ nezahŕňa iba formálne vyvlastnenie, ale aj opatrenia, ktoré možno označiť za vyvlastnenie de facto. Porušenie čl. 1 Dodatkového protokolu nemusí nastať iba odňatím majetku; aj obmedzovanie vlastníka, ktoré má určitú kvalitu, môže znamenať nelegitímny zásah. Podľa jeho názoru nie je cieľom právnej úpravy len urýchlenie výstavby diaľnic, ale aj vytvorenie tlaku na vlastníkov pozemkov, aby boli takpovediac odovzdanejší pri vyjednávaní so stavebníkom. Z tohto pohľadu nemožno ako cieľ zásahu do práva na ochranu majetku akceptovať vytváranie tlaku na vlastníkov dotknutých pozemkov, aby rezignovali na autentické uzatváranie dohôd o predaji pozemkov alebo na využívanie právnych možností ochrany svojich pozemkov. 6. Žalobca namietal, že odôvodnenie rozhodnutia v časti vyjadrenia vyvlastniteľa sa nezhoduje s jeho vyjadrením na ústnom pojednávaní dňa 6.11.2017 (na ústnom pojednávaní nevedel reagovať na viaceré námietky žalobcu a správny orgán mu umožnil vyjadriť sa dodatočne), dodatočné vyjadrenie vyvlastniteľa mu správny orgán nezaslal a znemožnil mu vyjadriť sa k nemu. V rozhodnutiach oboch stupňov sa nesprávne uvádza, že právny zástupca vyvlastniteľa sa k námietkam vyjadril na ústnom pojednávaní do zápisnice, čo nie je pravda a už len z tohto dôvodu by mali byť rozhodnutia zrušené. 7. Preložku vodovodného potrubia má vyvlastniteľ vykonať na základe poverenia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhuje skúmať proporcionalitu a verejný záujem na preložke verejného vodovodu, keďže ju vyvlastniteľ vykonáva v prospech tretej osoby - súkromnej spoločnosti, a správne orgány tak neurobili. Verejný záujem sa týka výlučne stavby diaľnice D4 a nie prekládky vodovodu a jeho umiestnenia v strede pozemku a nie napríklad na okraji pozemku. Preto považuje záver správnych orgánov za svojvoľný. Prekládka vodovodu na tomto pozemku sa nenachádza v prílohe č. 2 územného plánu - ZaD 05 4.1 „Zásobovanie vodou“ ani v časti „verejno- prospešné stavby a stavby vo verejnom záujme“; navyše, pozemok je určený na zastavanie, nie na prekládku vodovodu. Súhlasil, že zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 442/2002 Z.z.) nezakazuje, aby Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., poverila tretiu osobu, ako napríklad vyvlastniteľa, no nemožno na túto činnosť využiť a aplikovať verejný záujem inej stavby (diaľnice D4). 8. Namietal, že geometrický plán č. 3-24/2015 zo dňa 28.9.2015, vypracovaný spoločnosťou Dopravoprojekt, a.s., nikdy nebol overený a zaevidovaný na príslušnom liste vlastníctva, ani vložený na vkladové konanie, nie je súčasťou ani vyvlastňovacieho spisu. Z uvedeného je zrejmé, že nie jasné, o ktorú konkrétnu časť pozemku má ísť. 9. Žalovaný vôbec neskúmal následky žiadosti vyvlastniteľa, nakoľko uložením prekládky vodovodu dochádza k vzniku zákonného ochranného pásma s trvalým charakterom, v ktorom sa podľa § 19 zákona 442/2002 Z.z. zakazujú vlastníkovi pozemku vysádzať trvalé porasty, čím sa vylučuje jeho vrátenie do pôvodného stavu a navyše dochádza k trvalému obmedzeniu vlastníckeho práva. V rozhodnutiach nie je uvedená lehota predbežnej držby a najmä časový okamih, kedy má byť vyvlastňovaný pozemok spôsobilý k odovzdaniu do „pôvodného času“. Podľa názoru žalobcu sa tak naňho kladie neprimeraný tlak a vzniká právna neistota. Poukázal napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/26/2013 zo dňa 12.6.2013. Formálne konštatovanie využiteľnosti (vyvlastnením vopred presne špecifikovaného a vytýčeného územia, t.j. konkrétnej časti parcely) a tým obmedzenie práva účastníka konania na rozšírenie rozsahu vyvlastnenia nie je prípustné. 10. Podľa žalobcu je nesporné, že za pôvodný stav nehnuteľnosti je nutné považovať taký stav pozemku, v akom sa nachádzal predo dňom jeho odovzdania žiadateľovi, t.j. pozemok musí mať rovnakú kvalitu, bonitu, vrstevné zloženie, vzhľad, alebo právnu charakteristiku bez dodatočných obmedzení; zhodnosť predošlého stavu pozemku sa týka nielen jeho povrchu, ale aj jeho podzemia. 11. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., navrhla prekládku verejného vodovodu len na pozemku parc č. XXX, k.ú. L. X., avšak z projektovej dokumentácie vyplýva, že predmetné práce na objekte SO 523 bude vykonávať aj na parcele č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu, čím vznikajú pochybnosti o dôvodnosti, nevyhnutnosti a potreby predbežnej držby. Žalovaný bol povinný skúmať tento rozpor, no neurobil tak. Predmetná stavba sa navyše nachádza v ochrannom pásme diaľnice (§ 15 vyhlášky č. 35/1984 Zb.), ktoré podstatným spôsobom zvýšilo zásah do vlastníctva, a o ktorom dodnes napriek pôvodnému rozhodnutiu a námietkami nebolo rozhodnuté. Žalobca navrhol rozšíriť vyvlastnenie pozemkov (vrátane parc. č. XXX/X) minimálne v celom rozsahu, t.j. rozšíriť vyvlastnenie na zostatkovú časť vyvlastňovaného pozemku (pozemkov). III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že vyvlastniteľ nepodal žiadne ďalšie písomné vyjadrenie po ústnom pojednávaní dňa 6.11.2017 a jeho vyjadrenie k námietkam žalobcu je zachytené v zápisnici o ústnom pojednávaní, preto považuje námietku žalobcu za neopodstatnenú. 13. Verejný záujem na dosiahnutí účelu vyvlastnenia vyplýva z územného rozhodnutia a stavebného povolenia, ktorého súčasťou je aj stavebný objekt č. 523 preložka verejného vodovodu v križovatke Rovinka. Existenciu verejného záujmu pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest potvrdil aj Ústavný súd SR vo veci sp. zn. PL. ÚS 19/09. Čas výkonu predbežnej držby začal plynúť dňom 28.11.2017, kedy bolo rozhodnutie o priznaní predbežnej držby doručené vyvlastniteľovi, a zaniká buď dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení alebo dňom zrušenia predbežnej držby podľa zákona č. 669/2007 Z.z.; v tomto prípade zanikol dňom 16.5.2018. Súčasne bola žalobcovi priznaná aj finančná náhrada za čas predbežnej držby. V zmysle uvedeného zákona nie je potrebné uviesť časovú lehotu na uvedenie pozemku do pôvodného stavu, pretože táto povinnosť zanikne až po zániku samotnej predbežnej držby. Finančná náhrada za predbežnú držbu bola určená znaleckým posudkom č. 33/2016 zo dňa 11.3.2019 vypracovaným spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., v sume XXX,XX € ročne. 14. Predmetom vyvlastňovacieho konania nebolo trvalé odňatie vlastníckeho práva, ale len jeho dočasné obmedzenie, pretože dočasné vykonávanie stavebných prác pri preložke vodovodu si nevyžaduje trvalé odňatie vlastníckeho práva. Vyvlastniteľ v konaní navrhol vyvlastniť len malú časť pozemku žalobcu, na ktorej mala byť vykonaná preložka verejného vodovodu. Aj v súčasnosti sa na susedných pozemkoch nachádza verejný vodovod, ktorý vlastní Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. Vyvlastniteľ mal zámer vykonať len preložku už existujúceho verejného vodovodu a nie vybudovať nový verejný vodovod. Preto je námietka žalobcu o rozšírení vyvlastnenia aj na zostávajúcu časť pozemku irelevantná. 15. Vybudovanie oplotenia staveniska je jednoduchou stavbou, ktorú je možné jednoducho demontovať a z pozemku odstrániť. Potreba vybudovať oplotenie staveniska vyplýva aj z prílohy č. 1 k vyhláške č. 147/2013 Z.z. IV. Replika žalobcu 16. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. Zdôraznil, že verejný záujem nemožno chápať aritmeticky ani automaticky. Nie je možné ako verejnú stavbu definovať výstavbu parkovísk, ostatných plôch ani stavby pre podnikateľské subjekty, kde môže prevládať súkromný záujem nad verejným záujmom. V jeho prípade ide o preloženie verejného vodovodu, čo žalovaný aj vyvlastniteľ „zakrýva“ pod verejný záujem. 17. Znalecký posudok č. 33/2016 zo dňa 11.3.2016 nebol vypracovaný v súlade so zákonom, je neobjektívny, pretože objednávku na jeho vypracovanie zadal vyvlastniteľ, čo sa premietlo do neprimeranej sumy náhrady za vyvlastnenie. 18. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril. V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 19. Ďalší účastník sa nevyjadril ani k žalobe, ani k vyjadreniu žalovaného a replike žalobcu. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 29.1.2020 postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca nežiadala o nariadenie pojednávania a ani žalovaný a ďalší účastník nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci. 21. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24. júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 669/2007 Z.z. a č. 50/1976 Zb., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VII. Relevantné právne predpisy 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). 24. Podľa § 108 ods. 2 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov. 25. Podľa § 128 Občianskeho zákonníka vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak (ods. 1). Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu (ods. 2). 26. Podľa § 1 zákona č. 669/2007 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na prípravu stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá uvedených v prílohe vrátane ich súčastí a vyvolaných úprav (ďalej len "diaľnica"). 27. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. ak sa vedie vyvlastňovacie konanie podľa všeobecného predpisu o vyvlastnení, môže vyvlastňovací orgán na návrh vyvlastniteľa vydať rozhodnutie o predbežnej držbe, ktorým prizná vyvlastniteľovi predbežnú držbu vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby (ďalej len "predbežná držba"). Predbežnú držbu možno vyvlastniteľovi priznať vtedy, ak verejný záujem na dosiahnutí účelu vyvlastnenia prevažuje nad zachovaním doterajších práv vyvlastňovaného. 28. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 669/2007 Z.z. v rozhodnutí o predbežnej držbe vyvlastňovací orgán vymedzí rozsah prác, ktoré je vyvlastniteľ oprávnený uskutočniť na vyvlastňovanej nehnuteľnosti. Prácami podľa predchádzajúcej vety môžu byť iba práce v súlade so stavebným povolením na stavbu diaľnice, po uskutočnení ktorých je možné navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Predbežnú držbu nadobudne vyvlastniteľ v deň určený v rozhodnutí o predbežnej držbe, nie však skôr ako v deň doručenia rozhodnutia o predbežnej držbe vyvlastňovanému. 29. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 669/2007 Z.z. odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnej držbe nemá odkladný účinok. 30. Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 669/2007 Z.z. nadobudnutím predbežnej držby má vyvlastniteľ právo držby vyvlastňovanej nehnuteľnosti a jej užívania za účelom vykonania prác uvedených v rozhodnutí o predbežnej držbe; na predbežnú držbu sa ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka nepoužije. Vyvlastniteľ môže navrhnúť zmenu rozsahu prác vymedzeného v rozhodnutí o predbežnej držbe. Na rozhodnutie o zmene rozsahu prác podľa predchádzajúcej vety sa primerane použijú ustanovenia o rozhodovaní o predbežnej držbe s výnimkou ustanovení odseku 8. Počas trvania predbežnej držby sa práva z nájomných zmlúv a vecných bremien k vyvlastňovanej nehnuteľnosti alebo jej časti neuplatňujú, okrem zákonného vecného bremena. 31. Podľa § 8 ods. 7 zákona č. 669/2007 Z.z. ak vyvlastniteľ alebo osoba, ktorá je stavebníkom, alebo osoba, na ktorú boli prevedené alebo prešli práva a povinnosti zo stavebného povolenia vydaného pre stavbu diaľnice, nezačne uskutočňovať práce v súlade s rozhodnutím o predbežnej držbe do 6 mesiacov odo dňa jej nadobudnutia, alebo ak stavebné povolenie na stavbu diaľnice bolo zrušené alebo stratilo platnosť, vyvlastňovací orgán rozhodne na návrh vyvlastňovaného, že predbežnú držbu vyvlastňovanej nehnuteľnosti zrušuje. Odvolanie vyvlastniteľa proti rozhodnutiu o zrušení predbežnej držby nemá odkladný účinok. Po zrušení predbežnej držby je vyvlastniteľ povinný navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu a odovzdať vyvlastňovanému; tým nie je dotknuté právo vyvlastňovaného na náhradu spôsobenej škody. 32. Podľa § 8 ods. 8 zákona č. 669/2007 Z.z. vyvlastňovaný a oprávnený z vecného bremena, ktorých práva sa nadobudnutím predbežnej držby neuplatňujú, majú za čas výkonu predbežnej držby právo na finančnú náhradu. Vyvlastňovanému sa poskytuje finančná náhrada vo výške všeobecnej hodnoty nájmu určenej znaleckým posudkom. Oprávnenému z vecného bremena sa poskytuje finančná náhrada vo výške všeobecnej hodnoty dočasného obmedzenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom. O finančnej náhrade rozhodne vyvlastňovací orgán samostatným výrokom v rozhodnutí o vyvlastnení. Ak vyvlastňovací orgán nerozhodne o vyvlastnení do 1 roka odo dňa doručenia rozhodnutia o predbežnej držbe vyvlastňovanému alebo oprávnenému z vecného bremena, rozhodne o finančnej náhrade samostatným rozhodnutím. 33. Podľa bodu 1.8 prílohy č. 1 k vyhláške č. 147/2013 Z.z. všetky vstupy na stavenisko sa musia označiť bezpečnostným a zdravotným označením podľa osobitného predpisu so zákazom vstupu na stavenisko osobám, ktoré tam neplnia pracovné úlohy. Oplotenie staveniska musí mať uzamykateľné vstupy a výstupy alebo vstupy a výstupy oplotenia staveniska musia byť zabezpečené strážením alebo iným spôsobom. 34. Podľa § 19 ods. 5 písm. a/ zákona č. 442/2002 Z.z. v pásme ochrany je zakázané vykonávať zemné práce, umiestňovať stavby, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav. VIII. Posúdenie veci správnym súdom 35. Predmetom preskúmania správnym súdom v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného o priznanie predbežnej držby Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., k pozemku parc. č. XXX, ktorej podielovým spoluvlastníkom je žalobcu v podiele 1., v súvislosti prekládkou verejného vodovodu. Medzi účastníkmi je sporné, či žalovaný a prvostupňový správny orgán rozhodol v súlade so zákonom č. 669/2007 Z.z. o priznaní predbežnej držby a či žalobca bol oprávnene obmedzený v jeho vlastníckom práve. Sporným bolo tiež to, či preloženie verejného vodovodu vlastneného Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., možno subsumovať pod verejný záujem daný výstavbou diaľnice ako verejnoprospešnej stavby. 36. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“ - § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.). Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov (§ 108 ods. 2 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb.). Verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní (§ 108 ods. 3 veta prvá zákona č. 50/1976 Zb.). Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 37. Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný. Verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. V predmetnej právnej veci verejný záujem vyplýva z územného rozhodnutia vydaného Okresným úradom Bratislava, odborom výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2014/58427-KAZ zo dňa 29.10.2014 aj zo stavebného povolenia č. 05226/2017/C240-SCDPK/41077 zo dňa 5.6.2017, ktorého súčasťou je aj stavebný objekt č. 523 - preložka verejného vodovodu (v stavebnom povolení boli k prekládke verejného vodovodu určené nasledovné podmienky: vstupný komín opatriť vetracími otvormi a mriežkami, regulačnú šachtu preriešiť - realizácia musí byť identická s pôvodnou regulačnou šachtou /doplniť vodomer a prepoj DN na Slovasfalt/, do lomového bodu LB14 osadiť podzemný hydrant, v mieste armatúrnych šácht, redukčnej šachty a výrazných lomov osadiť orientačné stĺpiky, definovať rozsah rušeného vodovodu, spôsob likvidácie dohodnúť na divízii distribúcie vody, definovať zabezpečenie prístupu k preloženému potrubiu a armatúrnym šachtám, definovať pásmo ochrany 5,0 m na každú stranu od vonkajšieho pôdorysného okraja potrubia), a tiež z územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja, projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest schválených vládou SR a z územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy v zmysle zmien a doplnkov 05. 38. Je nepochybné, že na pozemku parc. č. XXX v k.ú. L. X., na ktorom sa mala realizovať stavba diaľnice D4 v zmysle stavebného povolenia č. 05226/2017/C240-SCDPK/41077 zo dňa 5.6.2017, sa nachádzal verejný vodovod vlastnený Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. Takisto je nepochybné, že v zmysle § 19 ods. 5 písm. a/ zákona č. 442/2002 Z.z. je v pásme ochrany verejného vodovodu zakázané vykonávať zemné práce, umiestňovať stavby, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav. Inými slovami, verejný vodovod sa nemôže nachádzať pod stavbou diaľnice, pretože v prípade poruchy verejného vodovodu je k nemu obmedzený prístup, bolo by potrebné odstrániť stavbu diaľnice a až následne odstrániť poruchu verejného vodovodu. Tento postup by bol zdĺhavý z hľadiska stavebného konania aj sanácie možnej poruchy verejného vodovodu, ktorá by nebola zabezpečená okamžite, ale až po právoplatnom skončení príslušného konania. Uvedený časovo veľmi náročný postup je nežiaduci z hľadiska hromadného zásobovania obyvateľstva a iných odberateľov vodou, ktorý je cieľom zákona č. 442/2002 Z.z. Podľa názoru správneho súdu verejný záujem na preložení verejného vodovodu vyplýva z § 19 ods. 5 písm. a/ zákona č. 442/2002 Z.z. a napokon aj zo stavebného povolenia č. 05226/2017/C240-SCDPK/41077 zo dňa 5.6.2017, ktorého súčasťou je aj stavebný objekt č. 523 - preložka verejného vodovodu. Námietka žalobcu o absencii verejného záujmu na realizáciu preložky verejného vodovodu je preto právne irelevantná. 39. Správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom č. 669/2007 Z.z. a v prvostupňovom rozhodnutí bol správne určený rozsah prác, ktoré mohla Národná diaľničná spoločnosť, a.s., vykonať na predmetnom pozemku (vstup na pozemok, vstup jednotlivo pri prechádzaní s ťažkými zariadeniami, odstránenie ornice, hĺbenie, dočasná skládka materiálu, hromadenie materiálu, umiestňovanie inžinierskych sietí, zasypávanie, rekultivácia, oplotenie), tak ako to zodpovedá zneniu ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 669/2007 Z.z. 40. Správny súd zastáva názor, že po prekládke verejného vodovodu je možné pozemok bez problémov navrátiť do pôvodného stavu. Žalobca netvrdí opak, teda žeby reálne nebol pozemok navrátený do pôvodného stavu. Pokiaľ ide o podzemnú časť pozemku, kde sa nachádzal verejný vodovod a ten bol následne preložený na inú nehnuteľnosť, ide o verejnoprospešnú stavbu, ktorú vlastní Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., nie žalobca. Za prípadné obmedzenie nehnuteľnosti žalobcu podzemnou stavbou verejného vodovodu, by teoreticky žalobcovi prináležala náhrada, ak by samozrejme boli na jej vyplatenie splnené zákonné podmienky. Uvedená otázka však nie je predmetom tohto súdneho konania a v žiadnom prípade nemá vplyv na meritórne rozhodnutie o priznaní predbežnej držby podľa zákona č. 669/2007 Z.z. 41. Správne orgány oboch stupňov správne zastávajú názor, že stavba oplotenia je jednoduchou stavbou odstrániteľnou z pozemku a jej umiestnenie na stavebnom pozemku je povinné v zmysle bodu 1.8 prílohy č. 1 k vyhláške č. 147/2013 Z.z. Aj táto námietka žalobcu je právne irelevantná. 42. V súvislosti s náhradou za predbežnú držbu nehnuteľnosti správne orgány postupovali podľa § 8 ods. 8 zákona č. 669/2007 Z.z. a neporušili subjektívne právo žalobcu. Ak žalobca nesúhlasí s náhradou za vyvlastnenie, správny orgán postupuje podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. a odkáže vyvlastneného na súd („ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi“). Žalobca preto môže uplatniť svoje námietky o výške náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť alebo za predbežnú držbu v osobitnou súdnom civilnom konaní; v súdnom konaní podľa Správneho súdneho poriadku je jeho námietka bezpredmetná. 43. Takisto sa nepreukázala opodstatnenosť námietky žalobcu o dodatočnom písomnom vyjadrení vyvlastniteľa k jeho námietkam po ústnom pojednávaní. Takáto skutočnosť z administratívneho spisu nevyplýva a dodatočné písomné vyjadrenie vyvlastniteľa k zápisnici zo dňa 6.11.2017 sa v ňom nenachádza - práve naopak, z administratívneho spisu vyplýva, že vyvlastniteľ sa vyjadril k námietkam žalobcu na ústnom pojednávaní a jeho vyjadrenie je zachytené aj v zápisnici č. OU-BA- OVBP2-2017/9422/GRJ zo dňa 6.11.2017. Z uvedeného dôvodu nebolo reálne možné zaslať žalobcovi vyjadrenie vyvlastniteľa, keďže nebolo podané. 44. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonmi č. 669/2007 Z.z., č. 50/1976 Zb., č. 442/2002 Z.z. a vyhláškou č. 147/2013 Z.z., ich rozhodnutia sú v súlade s uvedenými právnymi predpismi a sú riadne odôvodnené. Správne orgány sa vysporiadali s námietkami žalobcu vznesenými v správnom konaní a neodňali mu procesné práva účastníka konania. Správny súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých možno od žalobcu požadovať aby nahradil trovy žalovaného. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a náhradu trov konania mu nepriznal, keďže mu neuložil takú povinnosť, pre ktorú by mu vznikli trovy konania. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).